Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/800/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224784 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513224784.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zast.: JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, K., o zaplatenie 50,50 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 9.7.2014, č.k. 43C/214/2014-17, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, zo dňa 9.7.2014, č.k. 43C/214/2014-17 p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 50,50 eur, nakoľko odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka. V konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si návrhom doručeným súdu dňa 16.7.2013 uplatňoval nároky z prepravy v sume 50,50 eur, pričom z vykonaného dokazovania bolo zistené, že dňa 6.6.2011 odporkyňa cestovala dopravným prostriedkom navrhovateľa, autobusovou linkou č. 99 a pri kontrole sa nevedela preukázať platným cestovných lístkom. Cenu lístka a úhradu na mieste nezaplatila a neurobila tak ani po zaslaní výzvy na zaplatenie. Súd vec posúdil podľa ust. § 12 ods. 4 a 5, § 9 písm. b), § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z.z. a ust. §§ 52 ods. 1, 3 a 4, 760, a 108 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Uviedol, že zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave neupravuje explicitne premlčanie práva dopravcu na cestovné a na sankčnú úhradu, preto je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť vychádzajúc z § 853 OZ na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, teda podľa ust. § 108 OZ. V zmysle tohto ustanovenia sa práva z prepravy premlčujú v jednoročnej premlčacej dobe. Táto lehota začala v danom prípade plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa nasledujúceho potom kedy odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka (7.6.2011). Týmto dňom mohol navrhovateľ podať návrh na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporkyne. Plynutie premlčacej lehoty skončilo dňa 7.6.2012. Navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní až dňa 16.7.2013, teda nevykonal ho v lehote určenej v ust. § 108 OZ. Na premlčanie súd prihliadol ex offo podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v platnom znení, na základe ktorého návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní úspešnej odporkyni žiadne trovy konania nevznikli, a preto jej náhradu trov nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že zmluvou o preprave (§ 760 OZ) vzniká právny vzťah medzi dopravcom (fyzickou alebo právnickou osobou prevádzajúcou dopravu na základe príslušného povolenia) a cestujúcim. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestové. Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy. Poukázal na ust. §§ 16 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. c) a ods. 7 zákona o doprave na dráhach, ako aj na čl. 6 ods. 2 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave (ďalej len MHD). Uviedol, že nakoľko sa odporkyňa na výzvu revízora dňa 6.6.2011 na linke MHD č. 99 nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, je povinná navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave čl. 5 Tarify MHD v Bratislave zaplatiť cestovné 0,50 eur a úhradu 50 eur. Túto skutočnosť preukazuje hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 6.6.2011, ktoré je založené v súdnom spise. S poukazom na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že v prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, čo bolo potvrdené napr. aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.4.2011, sp. zn. 10C/29/11, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/288/11. Zdôraznil, že čl. 1 Prepravného poriadku MHD v Bratislave, Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zastávkach sú pre cestujúcich verejným návrhom Dopravného podniku Bratislava, a.s. na uzavretie zmluvy o preprave osôb. Nástupom do vozidla MHD odporkyňa konkludentne a dobrovoľne uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o preprave osôb, a teda odporca bol okamihom nástupu do dopravného prostriedku navrhovateľa povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky navrhovateľa. Týmto vznikla zmluva o preprave podľa § 760 OZ. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave vecí a osôb dopravným prostriedkom do miesta určenia za určené cestovné. Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákon č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. §§ 9 písm. b), 11 ods. 1 písm. d), 14 ods. 2 a čl. 6 ods. 2, ods. 3 Prepravného poriadku MHD v Bratislave. Povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi cestovné v sume 0,50 eur a úhradu 50,00 eur vznikla v zmysle § 9 písm. b), v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) a v spojení s § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Namietol tiež, že v predmetnej veci sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, a preto je namieste použiť § 101 OZ, čo znamená, že pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v ktorých rozhodol o skutkovo totožných veciach, pričom v oboch prípadoch vyhovel odvolaniu navrhovateľa. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si aj trovy odvolacieho konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku 16,50 eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 29,57 eur (1 úkon právnej služby - podanie odvolania á 16,60 eur + režijný paušál 8,04 eur + 20 % DPH). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. (rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.3.2015), a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Po tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i dostatočným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd. Neobstojí námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 OZ (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne vzťahy účastníkov konania, a tým aj oba uplatnené nároky navrhovateľa ako dopravcu na zaplatenie cestovného a úhrady vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči odporcovi (cestujúcemu), vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 OZ), a preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto nárokov aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje ust. § 108 OZ. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne a oddelene, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba stanovená v ust. § 108 OZ. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o premlčaní navrhovateľovho nároku, pretože návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 16.7.2013, t.j. po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na dva skoršie rozsudky Krajského súdu v Bratislave, odvolací súd pre úplnosť uvádza, že v dôsledku rozdielneho posudzovania otázky premlčania jednotlivými senátmi v skutkovo a právne rovnakých veciach, došlo na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave k zjednoteniu rozdielnych právnych názorov na otázku premlčania nárokov vyplývajúcich z porušenie podmienok zmluvy o preprave. V danej veci nebola vznesená námietka premlčania zo strany odporkyne, preto sa odvolací súd zaoberal otázkou, či na prejednávanú vec možno aplikovať ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v platnom znení. Podľa uvedeného ustanovenia orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je účinné od 1.5.2014, avšak podľa názoru odvolacieho súdu ho je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 1.5.2014. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu, ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ust. § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pre účinnosťou zákona. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni nepriznal trovy odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.