Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/376/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224883 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513224883.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: M. H., G.. X.X.XXXX, K. M. G.. X, K., o zaplatenie 50,50 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 12.5.2014, č.k. 43C/267/2013-27, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 12.5.2014, č.k. 43C/267/2013-27 p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh vo veci zamietol, a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 17.7.2013, domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 50,50 eura z dôvodu, že cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka.
Súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 13.6.2011 cestoval odporca dopravným prostriedkom navrhovateľa - autobusom č. 95, a pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Súd poukázal na ustanovenia § 9 písm. b), § 12 ods. 4, 5, § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave; § 760, § 772, § 52 ods. 1, 3, 4, § 108 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), a § 2 písm. a), b), i), § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014, ako aj na bod 3. Prepravného poriadku MHD v Bratislave. Konštatoval, že jednoročná premlčacia lehota, v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy, začala v danom prípade plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa nasledujúceho po tom, kedy odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka (14.6.2011). Týmto dňom mohol navrhovateľ podať návrh na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporcu. Plynutie premlčacej lehoty skončilo dňa 14.6.2012. Navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 17.7.2013, teda nevykonal ho v lehote určenej § 108 OZ. Súd ex offo prihliadol podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v platnom znení na premlčané právo a návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a
vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľa sa v prejednávanej veci nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Cestujúci má povinnosť sa pred nastúpením do MHD oboznámiť s podmienkami cestovania a na základe toho sa môže rozhodnúť, či služby navrhovateľa využije, alebo zvolí iný spôsob prepravy. Nástupom odporcu do vozidla MHD odporca konkludentne a dobrovoľne uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o preprave osôb, a teda odporca bol okamihom nástupu do dopravného prostriedku navrhovateľa povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky navrhovateľa. Zmluvou o preprave (§ 760 OZ) vzniká právny vzťah medzi dopravcom (fyzickou alebo právnickou osobou prevádzajúcou dopravu na základe príslušného povolenia) a cestujúcim. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestové. OZ obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu o cestnej doprave. V tejto súvislosti argumentoval úpravou v § 9 písm. b), § 11 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, ako aj čl. 6 ods. 2 a čl. 6 ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Podľa navrhovateľa úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Pretože zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, je namieste použiť § 101 OZ. Znamená to, že pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase podania návrhu n vydanie platobného rozkazu premlčaná. Na podporu správnosti svojho právneho názoru poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja.
Pretože súd prvého stupňa v prejednávanej veci prihliadol ex offo na premlčanie uplatňovaného nároku v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v platnom znení, odvolací súd sa v prvom rade zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, pričom dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave uzatvorená medzi navrhovateľom ako dopravcom a odporcom ako cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 OZ). Vo všeobecnosti k takémuto typu zmluvy možno povedať, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci nemá možnosť podstatným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom, ovplyvniť obsah dopravcom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarifa MHD a jednotlivé cestovné poriadky sú umiestnené na zástavkách MHD, a sú verejným návrhom na uzavretie zmluvy o preprave osôb. Cestujúci sa môže rozhodnúť, či služby poskytované dopravcom využije (a bude tak akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD a cestovné poriadky), alebo služby dopravcu nevyužije. Nemá však možnosť dohodnúť si individuálne podmienky, za akých tieto služby bude využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V zmysle uvedeného je právny vzťah v prejednávanej veci (vzťah medzi navrhovateľom a odporcom) právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý musí byť posudzovaný podľa ustanovení upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Navrhovateľ (dopravca) mal v tomto vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ, a zároveň predávajúceho v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z., keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou okrem iného je aj pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb. Odporca (cestujúci) vystupoval v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ a § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z.). V nadväznosti na túto skutočnosť preto musí odvolací súd konštatovať, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci v súlade s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol ex offo na premlčanie nároku navrhovateľa a jeho odvolacie námietky nie sú v tomto smere dôvodné.
Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 OZ (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, oba uplatnené nároky navrhovateľa ako dopravcu na zaplatenie cestovného a úhrady („pokuty“) vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči odporcovi (cestujúcemu), vyplývajú zo zmluvy o
preprave (§ 760 OZ). Preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto nárokov aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje ust. § 108 OZ. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na základe zákona o cestnej doprave (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnené na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba stanovená v § 108 OZ. Správny bol preto postup súdu prvého stupňa, ktorý otázku premlčania nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z.) posúdil na základe analógie legis (§ 853 ods. 1 OZ) podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, t.j. podľa ustanovenia § 108 OZ, pretože zákon č. 168/1996 Z.z. premlčanie uvedeného nároku osobitne neupravoval. Pretože neupravoval ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563 OZ, v zmysle ktorého dlžník (cestujúci) je povinný splatiť dlh prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd. Ako zistil súd prvého stupňa v prejednávanej veci, odporca cestoval na linke MHD č. 95 v Bratislave dňa 13.6.2011 bez cestovného lístka, kedy ho aj revízor vyzval na zaplatenie cestovného 0,50 eura a postihu 50,- eur. Ako správne skonštatoval súd prvého stupňa, jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa na súde tak začala plynúť dňa 14.6.2011 a jej plynutie skončilo dňa 14.6.2012. Návrh na začatie konania bol na súd podaný až dňa 17.7.2013, t.j. zjavne po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby v zmysle § 108 OZ.
Možno teda uzavrieť, že vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvého stupňa správne navrhovateľovi premlčané právo nepriznal aj bez vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.), a správne aj žalobu zamietol.
K poukázaniu navrhovateľa na iné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v ktorých bolo jeho odvolaniu vyhovené, odvolací súd uvádza, že táto problematika bola medzičasom predmetom zjednotenia rozhodovacej praxe odvolacích senátov Krajského súdu v Bratislave.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Odporcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, pretože návrh na ich priznanie nepodal, a ani mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.