Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/229/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226528 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513226528.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736 zast. JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava proti odporkyni: X. K., J.. XX. X. XXXX, G. A. XX, G., št. občianka SR, o zaplatenie 50,70 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. júla 2014, č. k. 50C/98/2014 - 23, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny 50,70 eura a odporkyni nepriznal náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním zistil, že odporkyňa sa podľa Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok dňa 4. 1. 2011 v linke č. 83, na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom - cestovala bez cestovného lístka.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 11 ods. 1 pís. d/ a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z., § 52 ods. 1, 3, 4, § 108, § 760 a § 772 prvá veta Obč. zák., § 2 písm. a/, b/, i/ a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a čl. 5 tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a skutkovo ho založil na konštatovaní, že predmetný spor sa týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, preto musel ex offo prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa z dôvodu premlčania, ktorá skutočnosť mu bránila priznať plnenie uplatnené voči odporkyni ako spotrebiteľke. Prvostupňový súd uviedol, že zákon č. 168/1996 Z. z. explicitne neupravuje premlčanie nároku dopravcu na cestovné a na sankčnú úhradu a preto je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť na základe analogie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, pričom takýmto ustanovením je § 108 Obč. zák., v zmysle ktorého pre práva z prepravy platí premlčacia doba jeden rok. Súd prvého stupňa vyvodil záver, že jednoročná premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa nasledujúceho po tom, ako odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka (5. 1. 2011). Týmto dňom mohol navrhovateľ podať návrh na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporcu s tým, že plynutie premlčacej lehoty skončilo dňa 5.1. 2012. Pretože navrhovateľ podal predmetný návrh až dňa 7. 8. 2013, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty, návrh s poukazom na § 108 Obč. zák. z dôvodu premlčania nároku zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 50,70 euro, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal nesprávne právne posúdenie veci tým, že súd prvého stupňa nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Namietal, že problematiku premlčania s ohľadom na jeho aplikáciu v súdnom konaní upravuje predovšetkým ustanovenie § 100 ods. 1 Obč. zákonníka, kde je jednoznačne ustanovené, že na premlčanie má súd prihliadnuť len na námietku dlžníka. V predmetnom prípade nebolo zo strany súdu prvého stupňa možné použiť zákon o ochrane spotrebiteľa v časti novelizovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., a to z dôvodu absencie prechodných ustanovení. Návrh na vydanie platobného rozkazu zo strany navrhovateľa bol na príslušný súd podaný predo dňom účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa, t. j. pred dňom 1. 5. 2014. Retroaktívne použitie právnej normy - ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je preto v zmysle vyššie uvedeného neprípustné a v rozpore s princípom právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho poriadku Slovenskej republiky. Uviedol, že článkom VIII. zákona č. 102/2014 Z. z. došlo k novelizácii zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom sa však zákonodarca nezaoberal otázkou prechodných ustanovení, ktorých predmetom by bola aplikácia ustanovenia § 5b zákona č. 102/2014 Z. z. s ohľadom na súdne konania začaté pred účinnosťou predmetnej novely. Vzhľadom na túto skutočnosť sú pravidlá postupu v takomto prípade jednoznačne dané v právnej teórii, a tiež sú vymedzené aj platnými ústavnými princípmi. Zdôraznil, že je nevyhnutné aplikovať všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom. Toto pravidlo určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak. Keďže v novele zákona o ochrane spotrebiteľa prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na ustanovenie § 5b s ohľadom na súdne konania začaté pred dátumom účinnosti predmetnej novely chýbajú, bol súd prvého stupňa v konaní začatom na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 30. 5. 2013, doručeného súdu prvého stupňa dňa 7. 8. 2013, t. j. pred dátumom nadobudnutia účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa, povinný postupovať podľa doterajších predpisov a teda postupovať v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Obč. zák., kedy súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka. Táto námietka však zo strany dlžníka vznesená nebola. V súvislosti s otázkou aplikovania jednoročnej premlčacej lehoty poukázal na skutočnosť, že povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi úhradu za nepreukázanie sa cestovným lístkom vznikla v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. a teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zákonníka, ktorý stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou, pričom v zmysle legislatívy platnej a účinnej do 1. 5. 2014 súd prihliadne na premlčanie iba za predpokladu, že dlžník vznesie námietku premlčania a súčasne sa premlčania dovolá. Súd prvého stupňa teda vec nesprávne právne posúdil, keď návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný podľa § 212 ods. 1 O. s. p., vrátane konania ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 108 Občianskeho zákonníka sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.
Podľa § 760 Obč. zákonníka zmluvou o preprave osôb vznikne cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 7. 8. 2013 domáhal zaplatenia cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b/, § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z., prepravného poriadku a tarify navrhovateľa. Domáhal sa tak práv z prepravy, keď ako právo na zaplatenie cestovného, tak aj právo na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom majú svoj právny základ v porušení zmluvy o preprave uzavretej v zmysle § 760 Obč. zákonníka. Podrobnejšiu úpravu osobnej prepravy pritom určujú v súlade s § 772 Obč. zákonníka osobitné predpisy, najmä prepravný poriadok navrhovateľa (upravujúci výšku úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom) a jeho tarifa.
Súd prvého stupňa sa správne zaoberal otázkou premlčania v zmysle § 108 Obč. zákonníka, podľa ktorého sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 4. 1. 2011 vyplýva, že v uvedený deň cestovala odporkyňa bez cestovného lístka na linke č. 83; zároveň bola vyzvaná na zaplatenie 50,70 euro. Dňom nasledujúcim po uvedenom dni , t.j. dňa 5.1.2011 tak mohlo byť právo navrhovateľa na zaplatenie cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom uplatnené prvý raz (§ 563 Obč. zákonníka). Nakoľko návrh na začatie konania bol podaný až dňa 7. 8. 2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby, keď po prihliadnutí na premlčanie z úradnej povinnosti aj bez návrhu v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., súd prvého stupňa vyhodnotil navrhovateľom uplatnený nárok ako premlčaný s odôvodnením, že predmetný spor sa týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedeného dôvodu nebolo možné navrhovateľovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zákonníka). Námietka navrhovateľa ohľadom potreby rozdielneho posudzovania premlčania práva na zaplatenie cestovného a práva na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom nie je dôvodná práve s poukazom na uvedené uplatnenie práv z prepravy ako pri práve na zaplatenie cestovného, tak aj pri práve na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Ako právo na zaplatenie cestovného, tak aj právo na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom sa premlčujú v zmysle § 108 Obč. zákonníka za jeden rok.
Na odvolaciu námietku, že s prihliadnutím na absenciu prechodných ustanovení vzťahujúcich sa na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bol súd prvého stupňa povinný v konaniach začatých pred dátumom účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 102/2014 Z. z., postupovať podľa doterajších predpisov a postupovať v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Obč. zák., kedy súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka, odvolací súd poukazuje na stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave k výkladu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré prijal na svojom rokovaní dňa 5. 2. 2015, z ktorého senáty občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave v zmysle § 17 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z. z. v rámci zjednoteného výkladu vychádzajú. V predmetnom stanovisku, ktoré bolo prijaté k otázke výkladu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. vo veciach navrhovateľa, ktoré dopadá aj na prejednávanú vec, bol prijatý záver, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinné od 1. 5. 2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t. j. aj na konania začaté pred 1. 5. 2014. V odôvodnení je osobitne akceptovaný právny názor, podľa ktorého napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pre účinnosťou zákona.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že si navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatnil nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a že odporkyňa má v konaní postavenie spotrebiteľky,
odvolací súd uvádza, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v Prepravnom poriadku MHD v Bratislave, ktorý upravuje základné prepravné podmienky pre jednotlivé druhy dopravy, a tým dopĺňa všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku. Prepravný poriadok, ktorého zverejnenie a prístupnosť dopravca zabezpečuje v predajniach cestovných lístkov, v sídle dopravcu, na webovom sídle www.dpb.sk <http://www.dpb.sk>, na zastávkach, kde sú na to vytvorené podmienky alebo v samotnom dopravnom prostriedku, je pre cestujúceho verejným návrhom na uzavretie zmluvy o preprave osôb podľa Občianskeho zákonníka. To znamená, že aj keď sa cestujúci môže s prepravným poriadkom oboznámiť, nemôže jeho obsah ovplyvniť. Z týchto dôvodov je nevyhnutné, v súlade s pojmovým vymedzením spotrebiteľských zmlúv, zmluvu o preprave osôb v prejednávanej veci považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Obč. zákonníka, v ktorej je odporkyňa spotrebiteľom.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odporkyne odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu jej neuplatnenia nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.