Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/568/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513228464 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513228464.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľa: K. F., W..: XX. XX. XXXX, F. R. X, F., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava proti odporkyni: L. H., W..: XX. XX. XXXX, F. E.. J. XX, F., zastúpenej R. H., W..: XX. XX. XXXX, F. E.. J. XX, F., o zníženie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k.: 49C/185/2013-87 zo dňa 30. 05. 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zníženie výživného na odporkyňu zo sumy 180,- eur na sumu 30,- eur mesačne, počnúc 22. 08. 2013, zamietol. Odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 veta prvá, ods. 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a skutkovo tým, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22. 08. 2013 domáhal zníženia výživného na odporkyňu zo sumy 180,- eur na sumu 30,- eur mesačne. Návrh odôvodnil podstatnou zmenou pomerov na jeho strane, spočívajúcou v jeho príjme, keď je v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti E. G. G., s. r. o. - European Guard Group, ako strážnik, kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške minimálnej mzdy, t. j. 292,48 eura mesačne. V dôsledku nepriaznivej finančnej situácie sa dostal do predĺženia a bol povinný vyhlásiť na svoj majetok konkurz, vedený Okresným súdom Bratislava, pod sp. zn.: 4K/42/2013. Súd prvého stupňa zo svojej činnosti zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením, č. k.: 4K/42/2013-77 zo dňa 11. 11. 2013, konanie v konkurznej veci navrhovateľa zastavil pre nedostatok majetku; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 02. 2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. 01. 2014, č. k.: 2Co KR/101/2013-84 . Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením čítaním listinných dôkazov a to najmä: rodným listom odporkyne, výsledkom lustrácie v Sociálnej poisťovni, potvrdeniami Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 01. 2014, 24. 01. 2014, 31. 01. 2014 a zo dňa 05. 02. 2014, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 23. 01. 2014, 24. 01. 2014 a 31. 01. 2014, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k: 4T/8/2013 zo dňa 01. 07. 2013, kópiou potvrdenia o návšteve školy odporkyne, lekárskymi správami odporkyne zo dňa 30. 01. 2014, 13. 02. 2014, 04. 03. 2014 a 20. 05. 2014, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 28. 01. 2014, rozsudkom súdu, č. k.: 22P/189/2010-113 zo dňa 12. 10. 2012, potvrdením o pracovnej neschopnosti občana v hmotnej núdzi I. zo dňa 01. 02. 2013, rozhodnutiami o povolení individuálnej formy štúdia v školskom roku 2013/2014 a predĺžení klasifikácie zo dňa 10. 02. 2014, potvrdením o príjme navrhovateľa za obdobie od 11/2013 do 04/2014, mzdovými listami za r. 2013 a 2014, nájomnou zmluvou č. NZ/1/2012, nájomnou zmluvou zo dňa 24. 05. 2014, pracovnou zmluvou zo dňa 28. 02. 2014, rodnými listami detí navrhovateľa, obsahom spisov súdu, sp. zn.: 22P/189/2010, 22P/253/2005 a 17Nc/246/94 a ďalšími listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu. Poukázal na to, že zmenou pomerov sa rozumie závažná a trvalá zmena pomerov, jednak z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa a jednak z hľadiska možností a schopností rodičov dieťaťa prispievať na jeho výživu, ako aj uplynutie doby od posledného rozhodovania o výživnom. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľa, odporkyne i na strane matky odporkyne a zistil, že odporkyňa naďalej navštevuje strednú školu; vyživovacia povinnosť navrhovateľa, ako otca, tak naďalej trvá. Mal za to, že rodičia svoj osobný stav, ako ani okruh vyživovacích povinností, nezmenili. Navrhovateľ bol v čase poslednej úpravy SZČO s príjmom zo živnosti vo výške 34.672,- eur a výdavkami vo výške 28.584,- eur, základ dane za rok 2009 mal v sume 6.088,- eur. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol za rok 2009 v priemere v sume 507,- eur, pričom manželka navrhovateľa bola v roku 2009 zamestnaná v mesiacoch 01-07/2009 s priemernou netto mzdou 540,35 eura mesačne, od 01. 08. 2009 poberala dávku v nezamestnanosti od 01. 08. 2009 za 30 dní 278,60 eura, za 31 dní v sume 287,90 eura. V období poslednej úpravy rozdiel medzi príjmami a výdavkami (výdavky spojené so štúdiom syna na súkromnom športovom gymnáziu) navrhovateľ hradil s pomocou svojich rodičov. V tom čase zakúpil 3-izbový byt, na ktorý mu bol poskytnutý hypotekárny úver. Ukončenie pracovného pomeru navrhovateľa so spoločnosťou CONCORD CAR, s. r. o., dohodou, kde dosahoval príjem zo mzdy podľa jeho tvrdenia cca 400,- eur, súd prvého stupňa podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine vyhodnotil ako vzdanie sa zárobku, čo nemôže byť na ťarchu odporkyne. Súd prvého stupňa ustálil právny názor, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutkových tvrdení, zdôvodňujúcich zníženie výživného zo sumy 180,- eur na 30,- eur, keď v čase poslednej úpravy z daňového priznania vyplýval jeho netto príjem 507,- eur mesačne a v súčasnosti príjem doložený listinnými dôkazmi 430,- eur, pričom syn i manželka majú nepravidelný príjem z brigád, syn v súčasnosti neštuduje na súkromnom gymnáziu, ale na vysokej škole, mladší syn žije v zahraničí. Pre úplnosť zdôraznil , že prezentovaný príjem navrhovateľa vo výške minimálnej mzdy u oboch zamestnávateľov mal, vzhľadom na vek navrhovateľa 46 rokov, teda blízky k vrcholu produktívneho veku, fyzickú zdatnosť, prax v rôznych odboroch a bydlisko v hlavnom meste republiky, regióne s najvyššími možnosťami uplatnenia za neadekvátny. Zaujal názor, že navrhovateľ disponuje možnosťami a schopnosťami dosahovať vyšší príjem, teda príjem presahujúci minimálnu mzdu, uvedenú v pracovných zmluvách. Prihliadal na § 75 ods. 1 zákona o rodine, v ktorom zákonodarca ako prvé kritérium, z ktorého má súd pri určení výživného na strane povinného vychádzať, zakotvil schopnosti, možnosti povinného a až následne jeho majetkové pomery. Vykonaným dokazovaním tak mal za preukázané, že návrh nebol podaný dôvodne, nakoľko navrhovateľ nepreukázal podstatnú zmenu pomerov na svojej strane od poslednej úpravy výživného na odporkyňu, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia, ktorým bolo naposledy zvýšené výživné na odporkyňu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie. Podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru navrhovateľa v konaní preukázal, že jeho príjmy zo závislej činnosti sa v porovnaní s obdobím, kedy bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť znížili. Znížili sa tiež príjmy jeho manželke, ktorá s navrhovateľom žije v spoločnej domácnosti, z ktorých dôvodov sa navrhovateľ spolu s členmi domácnosti musel presťahovať do menšieho bytu, nakoľko nemohol platiť určené nájomné. Poberá príjem z dvoch pracovných úväzkov. Kvalifikácia navrhovateľa, je letecký technik, v ktorom odbore nie je možné nájsť uplatnenie; je tak nútený vykonávať i nekvalifikovanú prácu za nižšiu mzdu, bez ohľadu na región výkonu práce. V súvislosti s dobrovoľným vzdaním sa práce pre spoločnosť CONCORD CARD, s. r. o., v ktorej dosahoval príjem 400,- eur uviedol, že pracovný pomer v uvedenej spoločnosti musel ukončiť, pričom ako spôsob ukončenia zvolil dohodu. Následne sa zamestnal v dvoch spoločnostiach, z čoho mal za zrejmé, že vynakladá všetko úsilie na zabezpečenie čo najvyššieho príjmu. Mal za nelogické, aby sa vzdal výhodnejšieho príjmu a následne vstúpil do dvoch pracovných pomerov s nižším zárobkom. Vyživovaciu povinnosť voči odporkyni si riadne plnil počas 18 rokov. Z objektívnych príčin, nižšieho zárobku, zdravotných problémov manželky, spojených so stratou zamestnania, určené výživné už nie je schopný platiť. Napriek dvom zamestnaniam je jeho životná úroveň nízka, nevlastní žiaden majetok, ktorý by mohol speňažiť, nemá žiadne úspory. Má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi. Nakoľko sa súd prvého stupňa s uvedenými skutočnosťami riadne nevysporiadal, rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ochorenie hidradenitis supurativa, ktoré je pre pacienta značne hendikepujúcim pre bežné fungovanie. Odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s matkou, invalidnou dôchodkyňou, ktorá si napriek jej hendikepu privyrába, aby odporkyni zabezpečila starostlivosť. Odporkynin zdravotný stav jej totiž neumožňuje, aby sa popri štúdiu zamestnala. Navrhovateľ sa od narodenia odporkyne nepodieľal na jej starostlivosti, výchove či finančnom zabezpečení tak, ako to umožňoval svojím synom. Vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom, č. k.: 22P/189/2010-113 zo dňa 30. 10. 2010, si nikdy riadne neplnil; výživné bolo opätovne vymáhané trestnými oznámeniami či súdnou cestou, pričom je dlžný výživné od júla 2013 doposiaľ. Navrhovateľ podľa jej názoru nemá žiaden záujem na zaplatení dlžnej sumy s tým, že pokiaľ má prostriedky na právneho zástupcu, podnájom či platenie aktivít svojich synov, má nárok na plnohodnotný život aj odporkyňa. Predložila tiež list Okresnej prokuratúry Bratislava V, č. k.: 1Pv/170/14/1105-8 s tým, že na navrhovateľa bola podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy, nakoľko jeho dlh na bežnom výživnom za obdobie od júla 2013 je 1.980,- eur. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel pritom k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 cit zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 od. 5 cit zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Odvolací súd totožne s názorom súdu prvého stupňa nemá zrejmé, že na strane navrhovateľa došlo podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine k zmene pomerov, zakladajúcich dôvod na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni z priznaného výživného vo výške 180,- eur na 30,- eur. Navrhovateľ v podanom odvolaní argumentoval znížením jeho príjmov a teda, že došlo ku zmene jeho majetkových pomerov, zakladajúcich zmenu rozhodnutia o výživnom. Ako súd prvého stupňa správne uviedol, navrhovateľov príjem sa znížil, ale z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ už nie je povinný platiť náklady na súkromné gymnázium jednému zo synov, pričom je tiež zrejmé, že na domácnosť navrhovateľa prispievajú synovia, ako aj manželka, rôznymi formami privyrobenia. Majetkové pomery rodičov je podľa názoru súdu potrebné skúmať komplexne, a to nielen na strane príjmov, ale aj nákladov. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ žije v domácnosti s manželkou a jedným synom, druhý syn už neštuduje na súkromnom gymnáziu, ale na vysokej škole, pričom náklady na syna študujúceho v zahraničí predstavujú mesačne sumu 200,- - 300,- eur (č. l. 83). Odvolací súd tak opakovane zdôrazňuje skutočnosť, skonštatovanú už v predchádzajúcich rozhodnutiach, súdov rozhodujúcich o vyživovacej povinnosti navrhovateľa, podľa ktorej navrhovateľove deti sú rovnocenné a navrhovateľ je povinný ich potreby zabezpečovať rovnako. Vzhľadom na mesačne vynakladané náklady na syna navrhovateľa, študujúceho v zahraničí má odvolací súd určené výživné voči odporkyni za primerané. Obzvlášť vzhľadom na vážny zdravotný stav odporkyne, ktorej bolo diagnostikované ochorenie hidradenitis supurativa, bolestivý priebeh a symptómy tohto ochorenia, vyžadujúce si zvýšené náklady a starostlivosť, ktoré odporkyňu zrejme vylúči z pôsobenia vo vyštudovanom odbore. Taktiež sa odvolací stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, týkajúcimi sa možnosťami a schopnosťami navrhovateľa dosiahnuť vyšší príjem. Nemožno prihliadnuť na námietku navrhovateľka, ktorý si hľadá zamestnanie ako letecký technik, nakoľko navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa vypovedal, že má prax ešte v odboroch barman, krupiér, prevádzkar, stavebný dozor, taxislužba a ďalšie, obzvlášť s poukazom na skutočnosť, že matka odporkyne, ktorá je invalidnou dôchodkyňou, si popri poskytovaní náročnej zdravotnej starostlivosti odporkyni na zabezpečenie svojho živobytia a živobytia odporkyne, privyrába rôznymi brigádami. Navrhovateľ o odporkyňu doposiaľ nejavil žiaden záujem, odporkyni neposkytoval žiadnu osobnú starostlivosť, pričom navrhovateľka si plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi musela opakovane domáhať v trestnom konaní (č. l. 41, rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn.: 4T/8/2013, list Okresnej prokuratúry Bratislava V, č. k.: 1Pv/170/14/1105-8). Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, podľa § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správny, potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.