Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/780/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513236384 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513236384.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: H. Š., Q. V. T. U. F. - H., zastúpenom JUDr. Katarínou Michálkovou, MBA, advokátkou, so sídlom Košická ul. č. 48, Bratislava, proti odporcovi: M. Š., F., M. G.. Č.. XX, F., zastúpenom JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, so sídlom Lachova ul. č. 32, Bratislava, o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 24. júna 2014, č.k. 41C/370/2013-130, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 129,20 eur, na účet právnej zástupkyne odporcu, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým navrhovateľ žiadal výživné na odporcu - jeho syna; naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 40C/404/2011-81 zo dňa 15.03.2012, právoplatným dňom 09.07.2012 v sume 150,- eur mesačne; znížiť na sumu 50,- eur mesačne z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane navrhovateľa, keď dňa 29.07.2012 sa mu narodilo ďalšie dieťa, maloletá H. Š. a povinný je živiť aj manželku, ktorá nepracuje v dôsledku rodičovskej dovolenky a ďalej z dôvodu, že nemá žiaden pravidelný príjem, je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Rozhodol tak podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného navrhovateľa k odporcovi nedošlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, keď aj pri poslednej úprave výživného súd prihliadal na to, že bol ženatý s X. Š. a zohľadnil aj jeho vyživovaciu povinnosť k dcére H. Š.I., W.. XX.XX.XXXX a navrhovateľ žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá, jeho manželka nie je na rodičovskej dovolenke a aj pri poslednom určení výživného na odporcu navrhovateľ bol osobou bez pracovného pomeru, evidovanou úradom práce ako nezamestnaný a tento stav doposiaľ pretrváva. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 19 mesiacov a u navrhovateľa za toto obdobie nebola preukázaná ani objektívna zmena majetkových pomerov, keď v čase konania o tomto návrhu už nevlastnil jeho obchodnú spoločnosť Š. M. L..C..I.., pretože ako výlučný spoločník ju previedol na tretiu osobu, avšak táto spoločnosť už v čase poslednej úpravy výživného na odporcu úradne nevykazovala žiaden príjem, navrhovateľ je doposiaľ ženatý s X. Š. a z priestupkového konania vedeného proti nemu v roku 2013 je zrejmé, že toto manželstvo nie je funkčné, ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené rozhodnutím súdu a rozhodnutím o spáchaní priestupku navrhovateľom voči manželke, mal za preukázané, že navrhovateľ stratil možnosť bývania v jej rodinnom dome spolu s dcérou H. z dôvodov subjektívne zavinených, a to z dôvodu jeho správania sa proti pravidlám spolunažívania. Konštatoval, že odporca je naďalej legitimovaný k poberaniu výživného, keď štúdium zmenil cielene od poslednej úpravy, z vysokoškolského štúdia etnológie prešiel na odbornú študijnú prípravu na stredoškolskej úrovni, a to odbor autodoprava, so zámerom získania odborných základov pre vysokoškolské štúdium, ktoré nadväzujúco začal v septembri 2013. Odporca neukončil ešte prípravu na konkrétne povolanie a venuje sa štúdiu v odbore, ktorý mu dáva väčšie predpoklady pracovného uplatnenia. Zistil, že od poslednej úpravy výživného sa stal odporca vlastníkom osobného motorového vozidla, avšak vzhľadom na odbor, ktorý študuje a vzhľadom na miesto štúdia mimo Bratislavy, v dôsledku čoho sa zvýšili jeho náklady na cestovné, stravné a bývanie a aj z hľadiska preukázanej skutočnosti jeho zadlženia sa úverom 3.000,- eur voči Fondu na podporu vzdelávania, nepovažoval tento majetkový nárast na strane odporcu ako zmenu pomerov pre zníženie výživného. Konštatoval, že aj matka si plní vyživovaciu povinnosť k odporcovi, pričom jej možnosti a schopnosti, z ktorých súd vychádzal pri poslednej úprave výživného zostali nezmenené, naďalej má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi R. U., od poslednej úpravy sa zvýšil jej zárobok zo sumy 646,- eur na 710,34 eur, ktorý nárast však nie je neprimeraný a slúži na pokrytie jej vlastných potrieb a plnenie vyživovacej povinnosti k dvom deťom. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 516,34 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby mu bola uložená povinnosť platiť odporcovi výživné v sume 85,- eur mesačne. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že v priebehu posledného roka došlo u neho k radikálnemu zhoršeniu životnej situácie, od roku 2010 je nezamestnaný, vedený na úrade práce, príležitostne vykonáva drobné práce ako pomocný robotník, a to podľa dopytu a jeho schopností. Uviedol, že je bezdomovec, pretože manželka ho vyhodila z domu tým, že vymenila v jeho neprítomnosti všetky zámky a zamedzila mu tak prístup do domu, aj na pozemok. Na dcéru H. prispieva mesačne sumou 35,- eur a touto sumou prispieva aj na syna M. a v tejto situácii, keďže svoje bývanie rieši u kamarátov, nie je schopný platiť výživné v sume 150,- eur. Jeho dlh narastá a je trestne stíhaný pre neplatenie výživného, ktorého výška presahuje jeho možnosti. Uviedol, že nevlastní žiaden majetok, okrem motorového vozidla zn. E., C. U. XXXX, ktoré je rozpadnuté a neschopné prevádzky. Poukázal na to, že je bez domova a s manželkou mu hrozí rozvodové konanie a pri poslednej úprave výživného mu súd zvýšil výživné na 150,- eur, napriek tomu, že už suma 100,- bola pre neho vysoká a žiadal o zníženie výživného na výšku, ktorú by bol schopný platiť a postupne by bol schopný splatiť aj dlh. Výška dlhu predstavuje sumu 4.000,- eur a súd mu uložil aj zaplatiť súdne trovy v sume 550,- eur, avšak takúto situáciu nezvláda a žiada znovu prehodnotiť doterajšie rozhodnutia, majetkové pomery matky odporcu, ktorá je vlastníčkou dvoch bytov, ako aj pomery syna M. a jeho životnú úroveň. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 129,20 eur. Namietal, že tvrdenia navrhovateľa ohľadne zmeny jeho osobných a majetkových pomerov, uvedené už v návrhu na začatie konania, boli účelové a zavádzajúce a v konaní bolo preukázané, že sa nezakladajú na pravde. Účelové a nevierohodné sú aj jeho tvrdenia uvedené v odvolaní ohľadne jeho osobných a majetkových pomerov, ako aj jeho schopnosti a možnosti plniť si voči odporcovi vyživovaciu povinnosť v zmysle právoplatného rozsudku súdu. Podľa jeho názoru navrhovateľ iba predstiera prepad jeho životnej úrovne, o čom svedčia okolnosti týkajúce sa jeho rodinného života, keď odvolanie nenapísal sám vlastnou rukou navrhovateľ, ale podľa matky odporcu, manželka navrhovateľa, ktorá celé roky vypisuje aj poštové poukážky na výživné pre odporcu. Táto skutočnosť vyvracia jeho tvrdenia o rozvrate manželstva a o tom, že ho jeho manželka vyhodila z rodinného domu z dôvodu nedostatku financií v rodine. Ďalej uviedol, že navrhovateľ uhradil za rok 2012 výživné v celkovej sume len 490,- eur a v roku 2013 uhradil len sumu 145,- eur a až pod hrozbou nástupu na výkon trestu si začal plniť vyživovaciu povinnosť v zmysle rozsudku a v septembri 2014 a v októbri 2014 uhradil po 150,- eur a súčasne začal splácať i zameškané výživné, keď v septembri uhradil ďalších 150,- eur a v októbri 100,- eur. Ďalej uviedol, že nedostatok finančných prostriedkov a záujem odporcu získať vzdelanie ho donútili za týchto okolností vziať si úročenú pôžičku v sume 3.000,- eur, z ktorej si hradí ubytovanie, stravovanie, cestovné, študijné materiály a pod., pričom žije veľmi skromne. Namietal, že navrhovateľ nepreukázal žiadne obmedzenia, ktoré by mu bránili v zadovážení si dostatočného príjmu na to, aby si voči odporcovi plnil vyživovaciu povinnosť, je zdravý, práceschopný a žije v regióne s najvyššou zamestnanosťou. Taktiež si musel byť vedomý toho, že v prípade neúspechu vo veci bude znášať aj trovy konania, keďže on sám je v konaní zastúpený advokátom. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 40C/404/2011-81 zo dňa 15.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/262/2012-104 zo dňa 28.06.2012, v časti týkajúcej sa výživného na odporcu tak, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu odporcu sumou 50,- eur mesačne. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a správne dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi nedošlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov na strane navrhovateľa a ani na strane odporcu, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také relevantné námietky alebo argumenty, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, alebo ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa venoval patričnú pozornosť všetkým tým sporným skutočnostiam, ktoré boli významné z hľadiska právneho posúdenia veci, náležite objasnil skutkový a právny základ svojho rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa, z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku majetkové prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Uvedené ustanovenia Zákona o rodine upravujú vznik a dobu plnenia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ako aj základ pre určenie jej výšky, resp. rozsahu, ako jednej zo zložiek rodičovskej zodpovednosti upravenej v § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, je jednak zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia, ako aj zistenie ich celkových majetkových pomerov v širšom zmysle. Rovnako z nich vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie schopné samo sa živiť, teda dovtedy, kým nie je dieťa schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Trvanie vyživovacej povinnosti nie je mechanicky viazané na dosiahnutie plnoletosti, či na zánik nároku rodiča na prídavky na nezaopatrené dieťa, a ani na schopnosť dieťaťa na výkon akejkoľvek práce; schopnosť dieťaťa samo sa živiť vlastnou prácou treba posudzovať s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, možnosti, nadanie, zdatnosti a zručnosti; štúdium dieťaťa z hľadiska plynulosti prípravy na budúce povolanie je potrebné hodnotiť so zreteľom na jeho formu, charakter, obsahové zameranie, dĺžku, dosahovaný stupeň vzdelania, časovú a obsahovú náväznosť na predchádzajúce štúdium. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti v konkrétnom prípade, má potom súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, to znamená zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa - rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy a podobne, a jednak musí vychádzať zároveň aj z objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami, to znamená, medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia, čo znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené rozsiahlejšie uspokojenie potrieb u dieťaťa, resp. že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú v takom prípade i také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale na druhej strane sú zároveň pre vývoj dieťaťa prospešné. Rovnako je však potrebné prihliadať aj na majetkové pomery plnoletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné zohľadňovať pri stanovení miery vyživovacej povinnosti rodičov k nemu, a to vzhľadom na aplikáciu § 75 ods. 2 Zákona o rodine (výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi), § 43 ods. 2 Zákona o rodine (dieťa je povinné prispievať na úhrady potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov). Ako bolo uvedené, na strane oprávneného dieťaťa platí zásada zakotvená v § 62 ods. 2, veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorej deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa, prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rovnako prípadná rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Základnou podmienkou zmeny predchádzajúcej úpravy o výživnom je taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá je dôsledkom výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili podklad pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom a ktorá zmena sa zásadným a trvalejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. K takejto podstatnej zmene pomerov môže dôjsť buď v dôsledku zmien v odôvodnených potrebách detí, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým rastom, s duševným dospievaním, školskou dochádzkou, spôsobom prípravy na budúce povolanie, zdravotným stavom, nadaním, zručnosťami; schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov je potrebné hodnotiť najmä v súvislosti so vzrastom či poklesom ich zárobku, zmenou počtu vyživovacích povinností, ich zdravotným stavom, úbytkom či nárastom majetku. Avšak odôvodnenými potrebami detí nemožno chápať len náklady na ich výživu (stravu, ošatenie, obuv, bývanie, hygienu), ale aj náklady na uspokojovanie všetkých osobných životných potrieb dôležitých pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa (náklady na vzdelanie, kultúrne a športové podujatia a záujmovú činnosť), pričom odôvodnenosť týchto potrieb je determinovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov a hranicami ich životnej úrovne, ktorú by rodičia deťom zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na odporcu z dôvodu, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a jeho manželka nepracuje v dôsledku rodičovskej dovolenky. Tieto skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania, zakladajúce zmenu pomerov na strane navrhovateľa, navrhovateľ v konaní nepreukázal a ďalšie skutočnosti navrhovateľom uvedené v jeho návrhu na zníženie výživného, že je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky v nezamestnanosti, nemá žiadne finančné prostriedky, neodôvodňujú zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom, pretože navrhovateľ je aj podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava od 12.04.2010 až doposiaľ vedený v evidencii nezamestnaných, podporu v nezamestnanosti nepoberá a aj pri určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi predchádzajúcim rozsudkom zo dňa 15.03.2012 vychádzal súd zo schopností a možností navrhovateľa, keď konštatoval, že navrhovateľ je zdravý, práceschopný a žije v regióne s najvyššou zamestnanosťou a nepreukázal žiadne zdravotné alebo iné obmedzenia jeho schopnosti zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči odporcovi. Navrhovateľ teda aj v čase poslednej úpravy výživného k odporcovi bol nezamestnaný a nemal žiaden príjem, takže tieto okolnosti nepredstavujú v danom prípade žiadnu zmenu pomerov, ku ktorej by došlo na strane navrhovateľa v čase od vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd prvého stupňa dôsledne skúmal aj pomery na strane odporcu a na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že odporca sa venuje štúdiu v odbore, ktorý mu dáva predpoklady pracovného uplatnenia a neukončil ešte prípravu na konkrétne povolanie a správne vyhodnotil aj skutočnosť, že odporca sa stal vlastníkom osobného motorového vozidla, ako neodôvodňujúcu zníženie výživného s prihliadnutím na odbor, ktorý odporca študuje a miesto štúdia. Pokiaľ skúmal aj rozsah vyživovacích povinností navrhovateľa správne ustálil, že rozsah jeho vyživovacích povinností sa nezmenil. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdenú stratu možnosti bývať v rodinnom dome jeho manželky spolu s dcérou H., odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa v tom, že na základe rozhodnutia Obvodného úradu Bratislava o spáchaní priestupku navrhovateľom voči jeho manželke možno konštatovať, že túto možnosť bývania stratil z dôvodov subjektívne zavinených správaním sa proti pravidlám spolunažívania, a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu na túto skutočnosť nebolo možné prihliadnuť. Navrhovateľ ani v odvolaní neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali v čase od vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a ktoré by neboli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia a na jeho námietky, že sa radikálne zhoršila jeho životná situácia, je nezamestnaný, je bez domova a nie je schopný platiť výživné odporcovi v stanovenej výške nemožno prihliadať, pretože v konaní o zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom súd nemôže posudzovať primeranosť určeného výživného schopnostiam a možnostiam povinného, a preto námietky týkajúce sa majetkových a zárobkových pomerov povinného v súvislosti s jeho možnosťami a schopnosťami platiť výživné sú irelevantné, keď pre posúdenie dôvodnosti návrhu na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúce je len to, či sa pomery zmenili od poslednej úpravy výživného. Vzhľadom na to súd v tomto konaní nemôže ani prehodnotiť doterajšie rozhodnutia, majetkové pomery navrhovateľa, odporcu a jeho matky tak, ako žiadal navrhovateľ vo svojom odvolaní. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok navrhovateľa už len opakoval správnosť záverov súdu prvého stupňa, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Navrhovateľ len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval a ktoré odprezentoval aj pred súdom prvého stupňa, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvostupňovým súdom vydaný rozsudok. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že rozsudok súdu prvého stupňa je z hľadiska navrhovateľom uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia vecne správny, a preto ho v celom jeho rozsahu, plne sa stotožňujúc so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli právnym zastúpením za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) po 121,16 eur spolu s paušálnou náhradou nákladov po 8,04 eur, t.j. spolu 129,20 eur v zmysle § 10 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.