Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/294/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513236529 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513236529.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: P. Ž., nar. XX.XX.XXXX, Ľ. X, XXX XX K., zastúpenej advokátom: JUDr. Jozefom Máčayom, AK so sídlom Šoltésovej ul. č. 20, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-P-133/BA-KDl2l-2013 zo dňa 10.9.2013 v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava V, č.k. ORP-P 1284/BAV-OBCP- 2012 zo dňa 26.6.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-P-133/BA-KDI21-2013 zo dňa 10.9.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) a e) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 35 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobkyne. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote Okresnému súdu Bratislava V, postúpenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.12.2013 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-P-133/BA-KDl2l-2013 zo dňa 10.9.2013, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.p. ORP-P-1284/BAV-OBCP-2012 zo dňa 26.6.2012, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tým, že dňa 20.5.2012 v čase okolo 18:10 hod. viedla motorové vozidlo zn. G. O., EČV: K. XXX I. v K. na parkovisku Turnianskej ulice, pričom sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, následkom čoho spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla hmotná škoda na motorovom vozidle zn. I. R.-Z., EČV: K. XXX Q., vlastníka B. V. a po dopravnej nehode bezodkladne nezastavila vozidlo, nehodu neohlásila policajtovi, nezotrvala na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta a bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámila jej svoje osobné údaje, čím porušila povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. c), § 65 ods. 2, písm. a), d) i) s poukazom na ustanovenie § 64 ods. 2 písm. a) zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon o cestnej premávke), za čo jej bola uložená pokuta vo výške 400 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 24 mesiacov. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 20. 5. 2012 cca o 20:20 hod. bola obvinená majiteľom automobilu I., že mu pri výjazde z parkoviska vozidlom G. O. poškodila vozidlo, čím mu vznikla škoda na majetku odhadom 400 €. Žalobkyňa tvrdila, že počas jazdy žiadnu kolíziu s iným vozidlom nezaregistrovala, avšak ona bola ochotná uznať čo sa stalo a riešiť vec cez poisťovňu. Poškodený uviedol, že už pred tým privolal políciu, a ak bude súhlasiť s dohodou, tak policajtov odvolá. Manželka poškodeného trvala na prešetrení veci políciou. Po príchode polície bola informovaná, že šetrením sa preukáže jej zavinenie a príde o vodičský preukaz a ak sa chce vyhnúť problémom, má sa s poškodeným dohodnúť. Po tomto vyplnila s poškodeným správu o nehode pre poisťovňu. Na jej vyplňovanie dohliadal nadporučík P. C., ktorý si vyžiadal 60 €, bez uvedenia dôvodu. Po vyplnení správy ju policajt vyzval, aby ju vyplnila nanovo, do kolónky poznámky nič neuviedla, ináč začne vo veci konať, a príde o vodičský preukaz. Toto žalobkyňa odmietla, pretože považovala za potrebné sa k veci vyjadriť. Podľa jej názoru sa priestupkové konanie nemalo vôbec začať, pretože nedošlo k väčšej škode. V tomto prípade sa účastníci škodovej udalosti dohodli na zavinení, spoločne vyplnili správu pre poisťovňu s tým, že vinníkom udalosti je žalobkyňa a poškodený je B. V.. Správu pre poisťovňou policajt zadržal a začal konanie napriek tomu, že došlo k uznaniu zavinenia. Napriek výzve, policajt odmietol žalobkyni vydať správu pre poisťovňu s tým, že všetko bude zdokumentované v spise. Následne jej policajt vrátil sumu 60 € a privolal policajných technikov za účelom zabezpečenia stôp. Žalobkyňa vinu uznala len na základe tvrdenia už uvedeného policajta, pričom od začiatku žiadala o vypočutie policajtov prítomných pri nehode, prítomných svedkov, pána V., jeho manželku a ich syna a žiadala o konfrontáciu, čo jej bolo odmietnuté. Policajti nevypočuli svedkyňu údajnej nehody aj napriek tomu, že celé dianie pozorovala zo vzdialenosti cca 20 metrov a mohla objasniť ako k poškodeniu došlo. Podľa jej názoru, vo veci neboli dostatočne, prípadne vôbec spracované a vyhodnotené dôkazy, ktoré žalobkyňa navrhla alebo na ne poukázala. Vec považuje za umelo vykonštruovanú, rozhodnutie priestupkového orgánu za chybné a neopodstatnené. Vecou sa správne orgány zaoberali len formálne a povrchne. Vo veci predložila k odvolaniu znalecký posudok, ktorý poukazuje na zásadné nedostatky a pochybnosti v dokazovaní. V texte žalobkyňa poukázala na stanovisko znalca v predloženom posudku. Žiadala, aby v dokazovaní neboli brané do úvahy nepravdivé zobrazenia priestorovej situácie z miesta nehody, čo bolo odmietnuté. Poukázala na rozpory vykonaného znaleckého dokazovania s tvrdeniami správneho orgánu. Odborné posúdenie vypracované policajnými orgánmi považuje za všeobecné a nepodložené. V spise sa k jednému dožiadaniu nachádzajú 2 analýzy s rôznymi dátumami, evidované pod jedným číslom s tým, že v jednej je uvedený riešiteľ a v druhej nie je uvedený. Jedna analýza neodpovedala na zadané otázky, druhá len na niektoré, čo považovala za neprípustné nedostatky priestupkového konania. Na mieste nehody boli zaistené vzorky materiálov z oboch áut, pričom podľa vykonanej expertízy, mechanické stopy nevykazovali znaky pre porovnanie. Policajt v rozpore s uvedeným v spise vyhodnotil, že motorové vozidlo žalobkyne bolo v kontakte s poškodeným vozidlom, a že nehodu spôsobila žalobkyňa. Uvedeným spôsobom bola porušená zásada objektívnej pravdy a boli porušené práva žalobkyne. Napriek opakovaným žiadostiam jej neboli zo strany správnych orgánov poskytnuté fotografie z miesta nehody v originálnej kvalite s tým, že správny orgán takýmito fotografiami nedisponuje. Boli jej poskytnuté len zmenšené nekvalitné fotokópie, v ktorých nie sú rozpoznateľné detaily. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom znalca, T.. I., podľa ktorého sa nárazníky oboch vozidiel po vzájomnom strete vrátili bez viditeľnej zmeny (okrem oterov) do pôvodnej polohy a tvaru bez znateľného profilovaného poškodenia alebo deformácie. Toto podľa jej názoru nie je možné vzhľadom na vlastnosti materiálov. Tvrdenie, že vzájomné mechanické stopy na vozidlách sú identické a vykazujú vzájomnú zhodu považovala za nekonkrétne a uviedla, že označované poškodenia sa nachádzali na motorovom vozidle G. O. už v čase pred nehodou. Podľa jej názoru, bola obvinená správnym orgánom rozporne s výpoveďou svedkyne, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že veľké osobné auto buchlo pravou bočnou stranou do zaparkovaného auta I. striebornej farby bez uvedenia úplnej ŠPZ, na čo auto ani nezastavilo a odišlo. Správnym orgánom bol popísaný priestupok inak ako popisovala svedkyňa nehody čo je zásadný rozpor v dokazovaní. Vzhľadom k uvedenému, k nehode muselo prísť v inom čase ako uviedla svedkyňa a poškodenie mohla zaviniť iná osoba. Z uvedeného dôvodu žiadala o dôkladné vypočutie svedkyne za účelom presného určenia času, v ktorom k stretu vozidiel došlo. Uvedené bolo zo strany správnych orgánov odmietnuté a jej tvrdenie, že nehoda vznikla pri cúvaní nebolo podložené. Svedkyňa popisovala úplne inú situáciu, najmä smer jazdy, poškodenia a spôsob poškodenia. Uvedené tvrdenie jedinej svedkyne zásadne vyvrátilo tvrdenie správneho orgánu, ktoré je protichodné, nelogické a rozporné. V závere svojej žaloby uviedla, že plán vytvorený policajtom je nepresný a zavádzajúci a boli do neho vložené iné údaje ako namerané na mieste čo vyplýva z porovnania pôvodného plániku, fotografií z miesta nehody a 3D simulácie. Podľa jej názoru, konanie bolo policajtmi účelovo manipulované s úmyslom zabezpečiť bývalému kolegovi neoprávnený prospech. Žiadala preskúmať zákonnosť konania správneho orgánu. Žalobkyňa bola uznesením zo dňa z 13. 12. 2013 vyzvaná na správne označenie žalovaného, špecifikáciu napadnutého rozhodnutia ako i správne znenie konečného návrhu. Podaním doručeným súdu dňa 4. 2. 2014 žalobkyňa doplnila žalobu. Žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.k: KRPZ-P-133/ BAv - KDI121- 2013 zo dňa 10. 9. 2013 ako i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava V., č.k. ORP-P 1284/ BAV-OBCP 2012 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v danej veci odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe, zaslané ku konaniu vedenému na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 6S/172/2014 vo veci žaloby Krajskej prokuratúry Bratislava voči žalovanému. Predmetné konanie sa týka totožného skutku, v ktorom proti správnemu konaniu žalobca podal protest prokurátora, ktorý správny orgán zamietol. K veci uviedol, že trvá na svojom stanovisku, vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí, pretože vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a vyplývajúceho z obsahu spisového materiálu. Zo zistení vyplýva, že žalobkyňa sa svojím konaním dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) a k) zákona o priestupkoch tým, že dňa 20. 5. 2012 v čase okolo 18 :10 hod., viedla motorové vozidlo G. O. v Bratislave, na parkovisku Turnianskej ulice, pričom sa plne nevenovala vedeniu vozidla, nesledovala situáciu v cestnej premávke, následkom čoho spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla hmotná škoda na motorovom vozidle Honda, vlastníka B. V.. Po dopravnej nehode bezodkladne nezastavila vozidlo, dopravnú nehodu neohlásila policajtovi, nezotrvala na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámila jej svoje osobné údaje. Tento skutok bol kvalifikovaný ako porušenie § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d), i) s poukazom na § 64 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke platného a účinného v čase spáchania skutku, čím bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) k) zákona o priestupkoch, za čo jej bola uložená sankcia podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, a to konkrétne zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 24 mesiacov a peňažná pokutu 400 €. Podľa názoru žalovaného, prvostupňový správny orgán postupoval podľa § 46 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), ak pri vyslovení viny vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Odvolací orgán zhodnotil všetky dôkazy na základe ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodovanie a spoľahlivo zistil skutkový stav veci. Dôsledne sa vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní pričom skonštatoval, že z dôkazných prostriedkov jednoznačne vyplýva, že k predmetnej nehode došlo zavinením žalobkyne. Podľa žalovaného žalobkyňa musela počuť a cítiť aj cez hluku motora náraz, keď sa jej nepodaril parkovací manéver, nezastavila vozidlo, nezavolala policajta a neoznámila svoje osobné údaje osobe, ktorej spôsobila hmotnú škodu a z miesta dopravnej nehody odišla. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď svedkyne, podľa ktorej žalobkyňa už viackrát narazila do zaparkovaných áut. Okolnosť, že obvinená v čase spáchania priestupku bola držiteľkou vodičského oprávnenia len necelé 2 mesiace, nie je poľahčujúcou okolnosťou, pretože znalosť dopravných predpisov sa u vodičky predpokladá automaticky prevzatím vodičského oprávnenia. Žalobkyňa teda nesplnila povinnosti uvedené v § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Táto skutočnosť bola nepopierateľná. Ďalej žalovaný uviedol, že zákon o priestupkoch je v danom prípade zákonom špeciálnym a správny poriadok je zákonom všeobecným. Správny poriadok sa preto použije len v prípade, keď chýba úprava v zákone o priestupkoch. Správny orgán vykonal dôkazy a to aj výpoveďou K. M., ktorá nebola postavená do pozície svedka s tým, že danú výpoveď považoval za dôkaz obsiahnutý v spontánnom vyjadrení nezaujatej svedkyne dopravnej nehody, ktorá je prejavom obrazu objektívnej reality . Žalobca sa teda mylne domnieval, že bolo potrebné vypočuť K. M. ako svedka v zmysle správneho poriadku. Je nesporné, že žalobkyňa si nesplnila povinnosť podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, pričom porušila vyššie uvedené ustanovenia zákona o priestupkoch. Uvedená udalosť nie je škodovou udalosťou, pretože táto udalosť sa považuje za dopravnú nehodu podľa § 64 zákona o cestnej premávke. Účastník dopravnej nehody má aj iné povinnosti ako účastník škodovej udalosti, pričom s nesplnením týchto povinností zákonodarca spojil aj iné sankcie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžd/4/2012, podľa ktorého, ak si osoba po škodovej udalosti nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody ako vodiča, ktorý škodovú udalosť spôsobil, tým ju podľa zákona o cestnej premávke povýšil nad dopravnú nehodu. K námietke ohľadom znaleckého posudku vypracovaného T.. W. K. uviedol, že zotrváva na svojom názore, pretože postupoval podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku. Žalovaný vyhodnotil tento konkrétny dôkaz z hľadiska jeho pravdivosti, pričom v rámci odôvodnenia rozhodnutia argumentačne podporil aj svoje rozhodnutie o neakceptovaní práve uvedeného znaleckého posudku. Predmetný znalecký posudok predložený žalobkyňou bol síce vypracovaný znalcom, pričom tento bol v značnom rozpore s úvahami znaleckého posudku vypracovaného T.. Z. I. a odbornými vyjadreniami KEÚ PZ, pričom pri svojich úvahách spochybňuje vnímanie deja očitou svedkyňou. Možno preto pochybovať o jeho hodnovernosti a nemožno vylúčiť aj alternatívu, že bol vypracovaný cielene v prospech obvinenej. Podľa názoru žalovaného, spáchanie priestupku účastníčkou konania bolo dostatočne a spoľahlivo preukázané a neexistujú žiadne pochybnosti, že k predmetnej dopravnej nehode došlo a táto bola riadne a správne kvalifikovaná. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie PPZ MVSR č. PPZ-ODP1-299/2014 zo dňa 7. 4. 2014, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora s tým, že námietky prokurátora považoval za neodôvodnené a nepodstatné, pričom nebolo dôvodné považovať rozhodnutie žalovaného za nezrozumiteľné a vadné. Voči uvedenému rozhodnutiu zo dňa 7. 4. 2014 podala žalobkyňa rozklad, ktorý bolo rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č.: KM-OLVS-47/2014 zo dňa 25. 6. 2014 zamietnutý. Taktiež minister vnútra vyslovil názor, že na základe existujúcich dôkazných prostriedkov obstaraných zákonným spôsobom možno konštatovať, že spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bolo žalobkyni dostatočne spoľahlivo preukázané. Skonštatoval, že správne orgány oboch stupňov zistili skutočný stav veci spoľahlivo, aplikovali správne ustanovenia zákona a po procesnej stránke zabezpečili v konaní všetky práva účastníkov konania. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní. Súd skúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu námietok obsiahnutých v žalobe uplatnených v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 250i, ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu súvisiaceho s prejednávaným dopravným priestupkom žalobkyne. Z obsahu predloženého spisu súd zistil, že dňa 20.5.2012 bol spísaný záznam z dopravnej nehody spôsobenej tak, že žalobkyňa jazdila motorovým vozidlom po parkovisku na Turnianskej ulici v Bratislave, pričom pri dome číslo 1 narazila do zaparkovaného vozidla, z miesta dopravnej nehody odišla. Po nehode u nej nebol zistený alkohol, k zraneniu osôb nedošlo. Bola vyhodnotená škoda poškodeného v rozsahu 350 €. Bol určený zodpovedný subjekt, a to žalobkyňa, príčinou dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, neurobenie opatrenia na mieste dopravnej nehody a porušený zákon o cestnej premávke, § 66 ods. 6 a § 137 ods. 1 predmetného zákona. Boli popísané poškodenia vozidiel v rozsahu: pravá časť vozidla, predný pravý blatník, zadný pravý blatník, zadný nárazník. Škoda na vozidle žalobkyne bola odhadnutá na 50 €. Žalobkyňa svojím podpisom potvrdila údaje uvedené v predmetnom zázname. V spise sa ďalej nachádza zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody s popisom postavenia oboch vozidiel, bol vykonaný hrubý náčrt miesta dopravnej nehody. Uvedené dôkazné prostriedky boli vyhotovené v prítomnosti účastníkov nehody, ktorí predmetné dôkazy a ich správnosť potvrdili svojim podpisom. V spise sa ďalej nachádza plánik miesta nehody vo forme PC-CRASH, ktorý z hľadiska postavenia vozidiel zodpovedá vyhotovenému náčrtu. Z náčrtov vyplýva, že vozidlá neboli zobrazené v postavení, pri ktorom došlo ku kolízií. Na mieste nehody bola vyhotovená fotodokumentácia z ktorej vyplýva aj zrejmé poškodenie pravej časti strieborného motorového vozidla - vozidla poškodeného, tak ako to bolo popísané v zázname o dopravnej nehode. Bola vyhotovená aj fotodokumentácia zobrazujúca škrabance na vozidle vedenom žalobkyňou. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 20. 5. 2012 spísaného so žalobkyňou vyplýva, že dňa 20. 5. 2012 v čase okolo 18:00 hod., nasadla do motorového vozidla G. O., ktoré bolo zaparkované na Turnianskej ulici pred domom číslo X. Vozidlo patrí matke a jazdila na ňom so súhlasom otca. Na ulici začala cúvať dozadu, kde prešla asi 10 metrov, zatočila doprava a zacúvala na parkovisku. Z cesty zacúvala asi na dĺžku auta, potom sa pohla dopredu a odišla preč. Okolo 20 :00 hod. sa s uvedeným autom vrátila späť, na čo ju zastavil jeden pán, ktorý jej povedal, že mu narazila do zaparkovaného vozidla. Spýtal sa, či sa dohodnú a že zavolal policajtov. Povedala mu, že sa určite dohodnú a že ide pre rodičov. Kým zaparkovala auto na miesto, prišiel aj jej otec, ktorý vec riešil s poškodeným. Počas cúvania a otáčania nezacítila žiaden náraz ani zvuk. Nemá vedomosť, že by do niečoho narazila. Myslí si, že to nespravila, lebo sa pozerala do spätných zrkadiel. O žiadnych svedkoch nehody nevie. Zo záznamu o podaní vysvetlenia B. V. vyplýva, že dňa 19. 5. 2012 v čase okolo 15, 40 hod., odparkoval svoje motorové vozidlo I. na parkovisku v Bratislave na Turnianskej ulici. Vozidlo odparkoval v nepoškodenom stave. Dňa 20. 5. 2012 okolo 19,30 hod., mu volal sused P. C., že susedka, K. M. z 1. poschodia videla, ako mu nabúrali do auta. Na to šiel k svojmu vozidlu a zistil, že je poškodené. Vtedy k nemu prišla pani M. a povedala mu, že slečna blondína pri cúvaní nabúrala do jeho auta vozidlom G. O.. Zistil, že vozidlo mala šoférovať žalobkyňa. V čase, keď zisťoval situáciu, táto slečna prišla autom, na čo ju hneď zastavil a povedal jej čo spravila. Ona mu odpovedala, že si nie je ničoho vedomá a nevie, že by niečo spravila. Potom sa dostavili jej otec a matka. Medzitým privolal políciu, pretože sa s nimi nedalo dohodnúť. O. M. mu povedala, že situáciu videla a že určite nabúrala do jeho vozidla slečna Ž.. Dňa 9. 6. 2012 bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia s pani K. M., ktorá uviedla, že dňa 20. mája 2012 niekedy okolo 18 :00 hod. bola doma v byte na 1. poschodí. Nachádzala sa pri okne, ktoré mala otvorené a pozerala sa von. Videla, ako na parkovisku nachádzajúcom sa oproti domu išlo veľké osobné vozidlo, ktoré buchlo pravou bočnou stranou do zaparkovaného auta I.. To auto čo buchlo ani nezastavilo a odišlo bez spomalenia preč. Auto šoférovalo mladé dievča, ktoré býva na E. F. č. X a ktoré volajú K.. Jej presné meno nepozná avšak vie, že tu býva. To, ako narazila do zaparkovaného auta videla aj počula. Potom prišla na aute jedna susedka, ktorej, keď zaparkovala auto povedala, aby sa pozrela na zaparkovanú I., do ktorej narazila mladá vodička a či je poškodené. Tá, keď sa pozrela na auto povedala, že je poškodené na prednej časti. O. M. mala vedomosť o tom, že zaparkované auto patrí pánovi V. a tak mu išla zazvoniť, avšak nikto neotváral. O udalosti informovala ďalšieho suseda, ktorý neskôr informoval pána V.. Na to ten išiel k svojmu vozidlu. Mladá vodička bola v aute sama. Do auta ju nevidela nastupovať a nevie odkiaľ s autom išla. Keď ju zbadala, práve sa pohla autom na tom parkovisku. Má vedomosť o tom, že táto mladá slečna už viackrát narazila do zaparkovaných áut. Dňa 2. 7. 2012 bol vyhotovený výsledok skúmania trasologických stôp Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru z ktorého vyplýva, že zaistené odtlačky sú plošne malé, neohraničené a nedá sa podľa nich presne zistiť akým predmetom alebo akou časťou predmetu boli vytvorené. Odtlačky nevykazovali žiadne vhodné znaky na porovnávanie. Dňa 20. 8. 2012 bolo vypracované odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z ktorého vyplýva, že zo zaistených stôp nachádzajúcich sa na vozidle G. O. a plastových častíc z vozidla I. bolo preukázané, že je medzi nimi zhoda, z čoho vyplýva, že na vozidle vedenom žalobkyňou (G. O.) sa nachádzali vzorky patriace vozidlu I., poškodeného pána V.. Zo spisu ďalej vyplýva že otcovi žalobkyne, ktorý v konaní vystupoval ako jej splnomocnený zástupca, boli na základe jeho žiadosti poskytnuté kópie zo spisu. Dňa 21. 11. 2012 bol do konania pribratý znalec z odboru cestná doprava, odvetvie dopravné nehody a posudzovanie technického stavu. Zo znaleckého posudku znalca, T.. Z. I. vyplýva, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla G. O.. Je technicky prijateľné, že táto vodička mala nesprávnu techniku jazdy, pretože pri cúvaní na parkovisko nesprávne odhadla vzdialenosť zaparkovaného vozidla I. a narazila do jeho predného nárazníka. Takisto považoval za prijateľné, že poškodenie vozidla I. vzniklo pri náraze a následnom sklzu zadného nárazníka vozidla G. O.. Na oboch nárazníkoch sú poškodenia zhodného charakteru, ktoré výškovo ako aj prenesením materiálov vzájomne korešpondujú. Poškodenia vznikli približne v rovnakom čase. Podľa znalca, svedkyňa K. M.Á., ktorá stála v okne svojho bytu, mohla vidieť priebeh dopravnej nehody. Dňa 6. 11. 2012 prebehlo ústne pojednávanie priestupku. Na pojednávaní otec žalobkyne namietal technické nezrovnalosti vyhotoveného plánika z miesta nehody, z výpovede svedkyne nevyplýva, či k zrážke došlo pri cúvaní alebo pri jazde dopredu, pričom technické dôkazy vykazujú známky oteru, nie nárazu. Žiadal o vypočutie uvedenej svedkyne. Vyjadril názor, že dôkazy sú nedostatočné a zmanipulované, navzájom si technicky odporujúce. Podľa jeho názoru sa jedná o poistný podvod a na žalobkyňu a neho bol vyvíjaný nátlak. Dňa 26. 6. 2013 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Správny orgán v ňom poukázal na dôkazné prostriedky, ktoré sú popísané vyššie. Dňa 10. 7. 2013 bolo správnemu orgánu doručené odvolanie žalobkyne. Následne žalobkyňa doložila do spisu znalecký posudok vypracovaný znalcom T.. W. K. zo dňa 14. 7. 2013. Z posudku vyplýva, že dňa 5. 7. 2013 znalec vykonal dodatočnú obhliadku miesta dopravnej nehody za účelom geodetického zamerania na základe náčrtu. Vstupné údaje výpočtu boli menené a zadávané tak, aby vypočítaná konečná poloha a pohyb čo najviac zodpovedali skutočnému pohybu vozidla počas nehodového deja. Východzie hodnoty čerpal zo spisového materiálu a z príručiek. Skonštatoval nepresnosti v náčrtku vykonanom na mieste nehody policajným orgánom. V závere predmetného znaleckého posudku vypracovaného na základe žiadosti žalobkyne boli konštatované nepresnosti, ktoré sú premietnuté aj v žalobných námietkach. Dňa 10. 9. 2013 bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti o výške trov konania a zvyšnú časť prvostupňového rozhodnutia potvrdil. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa nachádzajú stanoviská obsiahnuté aj vo vyjadrení k žalobe popísanom vyššie. Podľa ust. § 64 ods. 1 až 3 cestného zákona v účinnom znení, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Podľa ust. § 66 ods. 1 až 6 zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. Účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody, g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb, h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody, i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru. Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy. Účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia. Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti. Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Z dokazovania správneho orgánu vykonaného v čase cca 2 hodiny po kolízii vozidla vedeného žalobkyňou s vozidlom poškodeného, a to v zmysle záznamu z dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, súčasťou ktorých je aj fotodokumentácia, v ktorej sa nachádzajú snímky zo dňa 20.5.2012, vyhotovené bezprostredne po nahlásení udalosti poškodeným, p. V., vyplýva, že došlo k poškodeniu vozidla I. v súvislosti s kolíziou vozidla žalobkyne zn. G. O. dňa 20.5.2012 o cca 18,10 hod. riadeného žalobkyňou na parkovisku nachádzajúcom sa na Turnianskej ulici v Bratislave, čím na predmetných vozidlách vznikla škoda, ktorá bola na mieste odhadnutá spolu vo výške 400 €. Žalobkyňa uvedené konštatovanie nepoprela a svojim podpisom potvrdila správnosť údajov v zázname a zápisnici z obhliadky miesta dopravnej nehody. Okolnosť, že došlo k stretu predmetných vozidiel v danom čase a mieste vyplýva najmä z vyjadrenia očitej svedkyne, p. M. a osobitne z odbornej expertízy zo dňa 20. 8. 2012, vypracovanej Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru SR z ktorého vyplýva, že zo zaistených (zoškriabaných) stôp nachádzajúcich sa na vozidle G. O. a plastových častíc z vozidla I. bolo preukázané, že je medzi nimi zhoda, z čoho vyplynulo, že na vozidle vedenom žalobkyňou (G. O.) sa nachádzali vzorky patriace vozidlu I., poškodeného pána V.. Podľa názoru súdu, uvedenými dôkaznými prostriedkami, ako aj neskôr vypracovaným znaleckým posudkom ustanoveného znalca, T.. I., bol vznik škodovej udalosti zapríčinený vodičkou vozidla G. O. dostatočne preukázaný. Žalobkyňa nedokázala svojim tvrdením spochybniť vierohodnosť predmetných zistení a tvrdení. Nebolo preukázané, že by p. M. bola príbuznou, príp. inou spriaznenou osobou s p. V.. Na miesto kolízie mala dostatočný výhľad z okna oproti na prvom poschodí. Z výpovede poškodeného vyplynulo, že vozidlo I. bolo pred zaparkovaním na parkovisku na Turnianskej ulici nepoškodené a následnou obhliadkou bolo skonštatované jeho poškodenie. Nezaujatá svedkyňa kolízie vypovedala, že po tom, ako žalobkyňa poškodila zaparkované vozidlo I., nevyšla z vozidla, možné poškodenie vozidiel si nepreverila, nesplnila si teda povinnosti uložené zákonom účastníkom škodovej udalosti, a to: bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, osobu, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. V dôsledku toho, že žalobkyňa si nesplnila žiadnu z uvedených povinností, škodovú udalosť je v zmysle ust. § 64 ods. 2, písm. a) zákona o cestnej premávke nutné považovať za dopravnú nehodu. V danom prípade preto nie je podstatné, či udalosťou došlo k malej, značnej či veľkej škode. Bez ohľadu na rozsah spôsobenej škody sa z dôvodu nesplnenia povinností uložených zákonom žalobcom, udalosť posudzuje ako dopravná nehoda. Povinnosti účastníka dopravnej nehody uložené zákonom vyplývajú z ust. § 66 ods. 2 zákona, podľa ktorého( okrem iného), je účastník dopravnej nehody povinný: a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Tvrdenie žalobcu o tom, že k žiadnemu poškodeniu vozidiel a teda k žiadnej škodovej udalosti nedošlo bolo podľa názoru súdu vyvrátené vyššie popísanými dôkaznými prostriedkami. Za danej dôkaznej situácie nie je preto podstatné, či je plánik vyhotovený privolaným policajtom zhodný s reálnym stavom v čase kolízie. Načrtnuté údaje mohli byť len približné, pretože nezodpovedali postaveniu vozidiel v čase kolízie, pretože žalobkyňa miesto kolízie opustila a neponechala vozidlo tak, ako to zodpovedalo okamihu stretu. Svedkyňa M. vo svojom vyjadrení konštatovala, že nevidela smer jazdy žalobkyne, udalosť spozorovala až po tom, ako cúvala z parkoviska, pričom cúvanie v inkriminovanom čase a mieste potvrdila vo svojej výpovedi aj sama žalobkyňa. Okolnosti a technické nedostatky plánika nehody namietané v znaleckom posudku predloženom žalobkyňou, nie sú spôsobilé vyvrátiť vyššie uvedené zistenia. Svedkyňa nepochybne poznala vozidlo poškodeného ako aj žalobkyňu, ktorá viedla vozidlo G. O.. Napriek spochybňovaniu dôkazných prostriedkov, žalobkyňa v žalobe ako aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že účastníci sa dohodli na škodovej udalosti a zavinení, pričom spoločne vyplnili správu pre poisťovňu, ktorú policajt privolaný na miesto udalosti zadržal. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že námietky voči správnosti zistení priebehu škodovej udalosti a vykonštruovaní dôkazov sú účelové. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. V danom prípade nebola splnená uvedená povinnosť, pretože žalobkyňa nezastavila svoje vozidlo bezodkladne po vzniku škodovej udalosti, k vyplneniu predmetného tlačiva nedošlo bezodkladne a svojou nedbalosťou zapríčinila to, že bola na miesto škodovej udalosti privolaná hliadka cca po 2 hodinách od kolízie. Žalobkyňa požadovala opätovné vypočutie svedkyne ohľadom podania vyjadrenia o smere jazdy žalobkyne, čase skutku, o čom už vyjadrenie podala v tom smere, že nevidela smer jazdy, až samotný náraz a čas sa zhodoval s časom uvádzaným samotnou žalobkyňou v zápisnici o podaní vyjadrenia. Z dôkazov vykonaných správnym orgánom bolo preukázané, že žalobkyňa sa nesprávala disciplinovane a ohľaduplne, pričom neprispôsobila svoje správanie najmä dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, porušila svoje povinnosti účastníka dopravnej nehody v rozsahu uvedenom správnym orgánom v napadnutom rozhodnutí. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) a g) a ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, účinného v čase spáchania priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto, b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Podľa ust. § 58 ods. 1, 2 a 4 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán ( § 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti. Orgány Policajného zboru objasňujú a) priestupky uvedené v § 24 ods. 1 písm. c), § 30 ods. 1 písm. d) až h), § 35 ods. 1 písm. f), § 44 a 46, b) priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, priestupky proti majetku a devízové priestupky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 8a) c) priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti Policajného zboru, ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2 alebo odseku 3 písm. b) až e). V danom prípade rozhodovali a konali vo veci príslušné orgány. Podľa ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku vykoná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Z uvedeného vyplýva, že nebolo povinnosťou druhostupňového správneho orgánu nariaďovať vo veci pojednávanie, ak mal z obsahu spisu vykonané dokazovanie za dostatočné. Zvoleným postupom však nesmie brániť vykonávaniu procesných oprávnení účastníka konania. Podľa ust. § 51 zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Žalovaný nepovažoval za potrebné konanie doplniť a rozhodol na základe obsahu spisu. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Povinnosť zistiť skutočný stav veci nad rámec rozsahu vlastného zisťovania podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní má správny orgán len v rozsahu dôvodov a skutočností (vrátane návrhov na vykonanie dôkazov), ktoré obvinený z priestupku v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť povinnosť správneho orgánu, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody, svedčiace v prospech obvineného z priestupku, ktoré tento neuplatnil a následne k týmto dôvodom vykonával príslušné skutkové zistenia (R 46/2009). Súd zistil, že žalobkyňa počas ústneho pojednávania vzniesla požiadavku vypočuť svedkyňu incidentu, pani M. ako i ostatných svedkov a tohto práva sa domáhala aj v rámci žalobných námietok. V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Súd nemá pochybnosti o tom, že je právom správneho orgánu, ktorý vedie konanie o priestupku rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná. Je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz nie je potrebné vykonať (§ 32 správneho poriadku). Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch založené, taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta správneho poriadku). To však neznamená, že by správny orgán v prípade konania o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry charakter konania o trestnom obvinení nerešpektoval procesné práva obvineného z priestupku, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v zbierke zákonov SR č. 209/1992 Zb.), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Podľa čl. 1 ods. 2 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva lebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené ustanoveným spôsobom, majú prednosť pred zákonmi. Keďže Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) je medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy SR postavený na úroveň ústavného zákona. To znamená, že v SR má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu ak by právo na spravodlivý proces nebolo dodržané. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. V podobe ústavných princípov sú nadriadené OSP a Trestnému poriadku. Zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä princíp „rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“ a „zákaz inkriminácie vlastnej osoby“. Článok 6 ods. 3 Dohovoru zakotvuje minimálne práva obvineného z trestného činu. Podľa písmena d) cit. článku obvinený z trestného činu má právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym právnym poriadkom. Podľa ust. § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu jednoznačne vyplynulo, že správne orgány oboch stupňov neumožnili žalobkyni vypočuť svedkyňu, na základe ktorej tvrdenia došlo k identifikácii žalobkyne ako osoby zodpovednej za poškodenie vozidla p. V.. Neumožnením vypočutia svedkov žalobkyňou, správny orgán porušil základné ľudské právo žalobkyne vyplývajúce z vyššie uvedenej medzinárodnej zmluvy, čím došlo k postupu správneho orgánu odporujúcemu zákonu. Súd zároveň zistil, že odôvodnenie nepripustenia dôkazného prostriedku - znaleckého posudku T.. K., je nedostatočne odôvodnené. Výška uloženej sankcie nebola predmetom odvolania žalobcu pred správnym orgánom ani podanej žaloby, preto sa primeranosťou uloženej sankcie súd nezaoberal. Jej výška však bola určená v medziach zákona. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu došlo k vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, spôsobenej porušením práva žalobkyne na vypočutie svedkov, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d) a e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 35,- eúr. Právny zástupca žalobkyne predložil súdu v zákonom určenej lehote vyúčtovanie trov konania, ktoré vyčíslil v sume 1621,13 €. Tieto spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za preskúmanie rozhodnutia, v súdnom poplatku za odklad vykonateľnosti 33 €, nákladoch za vypracovanie znaleckého posudku predloženého v správnom konaní v sume 897,28 €, za úkony geodeta v sume 150, €, v overení podpisu plnej moci v sume 6,02 €, a svoju odmenu vyčíslil sumou 500 € podľa § 2 ods. 1 vyhlášky. Predmetnú sumu bližšie nešpecifikoval, t.j. neuviedol, za aké úkony by mu táto čiastka prislúchala. V danom prípade advokát vo vyučtovaní odmeny uviedol sumu za poskytnuté služby svojej klientke vo výške zodpovedajúcej dohodnutej odmene podľa § 2 ods. 1 vyhlášky. Podľa názoru súdu, súd môže advokátovi zastupujúcemu klienta v súdnom konaní v prípade úspechu v konaní priznať len čiastku určenú podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny. Vyučtovaná suma nezodpovedala danému, zákonom určenému vymedzeniu. V zmysle príslušných ustanovení O.s.p. (§ 149 a nasl. O.s.p.), právny zástupca uplatňujúci si náhradu za právne zastúpenie, musí túto vyčísliť v lehote 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci. V predmetnom konaní právny zástupca žalobcu nevyčíslil svoju odmenu v súlade s právnou úpravou, a preto mu nemôže súd priznať odmenu v rozsahu, ktorý ju nerešpektuje. Súd zároveň žalobkyni nepriznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh na odklad vykonateľnosti, pretože takýto poplatok v súdnom konaní zaplatený nebol a nepriznal jej ani náhradu za overenie podpisu na plnej moci, pretože žiaden podpis na plnej moci predloženej súdu nebol overený. Súd nemohol žalobkyni priznať náhradu za vypracovanie znaleckého posudku a geodetické zameranie využitého v správnom konaní, pretože podľa § 31 ods. 1 správneho poriadku, trovy konania, ktoré účastníkovi v konaní vznikli, znáša tento účastník. Na základe uvedeného, súd žalobkyni priznal náhradu trov konania len v rozsahu reálne zaplateného súdneho poplatku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.