Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/105/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513242777 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513242777.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľky: Q. S., K.. XX.XX.XXXX, O. V. T.. Č.. X, O., zastúpená advokátom: JUDr. Juraj Hadrbulec, Riečna ul. č. 2, Bratislava, proti odporcovi: U. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. T.. Č.. X, O., zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Chvojková, Záhradnícka ul. č. 41, Bratislava, o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. januára 2015, č. k. 41C/420/2013 - 172, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky za obdobie od 19. 11. 2013 do 30. 06. 2014 sumou 180 eur mesačne, zročné výživné za obdobie od 19. 11. 2013 do 30. 06. 2014 spolu v sume 612 eur povolil odporcovi splácať v splátkach po 180 eur mesačne, zročných vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas, stane sa zročným celý dlh na výživnom a vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a súčasne rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. februára 2001, č. k. 18C/563/2000 - 20. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a vecne čiastočnou dôvodnosťou návrhu, keď mal vykonaným dokazovaním preukázanú zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného určenia vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke, nakoľko v čase posledného rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti odporcu, bola navrhovateľka vo veku šesť rokov, začínala povinnú školskú dochádzku a jej potreby od predškolského veku prirodzene vzrástli. Poukázal na skutočnosť, že odporca prispieva na výživu navrhovateľky sumou 1. 500,- Sk (49, 79 eur) od právoplatnosti rozsudku (dňa 03. 04. 2001) Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. februára 2001, č. k. 18C/563/2000 - 20, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené a na základe rodičovskej dohody bola navrhovateľka zverená do výchovy matky a odporca sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 1. 500,- Sk mesačne s tým, že navrhovateľka bola od školského roka 2005/2006 žiačkou osemročného gymnázia Spojenej školy svätej rodiny - gymnázium, pričom ročník septimu musela opakovať a v ročníku oktáva z dôvodu nevyhovujúceho prospechu (3 nedostatočné) nesplnila podmienky na vykonanie ústnej maturitnej skúšky, rozhodnutím riaditeľa školy zo dňa 15. 05. 2014 jej nebolo povolené opakovanie ročníka, čím prestala byť žiačkou tejto školy. Uviedol, že dňa 16. 06. 2014 bola navrhovateľka prijatá na Súkromnú strednú odbornú školu na denné štúdium v učebnom odbore kaderník v školskom roku 2014/2015 a rozhodnutím riaditeľa zo dňa 04. 12. 2014 bola navrhovateľka z dôvodu jej vysokých absencií na vyučovaní podmienečne vylúčená z tejto školy, pričom jej bola poskytnutá skúšobná doba od 01. 12. 2014 do 31. 01. 2015. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že mal vykonaným dokazovaním preukázané zárobkové schopnosti a majetkové pomery matky navrhovateľky, ktorá je vlastníčkou dvojizbového bytu, v ktorom žije s navrhovateľkou a jej príjem v období od 11. 02. 2013 do 04. 04. 2013, keď bola zamestnaná v obchodnej spoločnosti Kontainer Servis, s.r.o. predstavoval vo februári 2013 sumu 292,87 eur netto, v mesiaci marec 2013 predstavoval jej príjem sumu 339,84 eur a v apríli 2013 sumu 18,11 eur s tým, že pracovný pomer s ňou bol ukončený v skúšobnej dobe z dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov, v období od 15. 11. 2013 do 30. 06. 2014 pracovala v spoločnosti TESCO STORES, a.s. a jej príjem predstavoval od novembra 2013 do marca 2014 sumu cca 320 eur netto mesačne a na základe dohody o pracovnej činnosti poberala príjem v sume 29,66 eur priemerne mesačne netto (za mesiace január a február 2014), v období od 09. 07. 2014 do 18. 07. 2014 bola zamestnaná v spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s., a jej príjem predstavoval sumu 216,94 eur brutto a od 25. 08. 2014 do 26. 08. 2014 poberala príjem z dohody o pracovnej činnosti u spoločnosti Smart Sk, s.r.o. v sume 54,37 eur brutto, v novembri 2014 mala z pracovného pomeru u spoločnosti CBA Slovakia, a.s. hrubý zárobok 652,61 eur a od 13. 12. 2014 uzavrela dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou IN Services, s.r.o., pričom inú vyživovaciu povinnosť nemá. Poukázal na skutočnosť, že matka navrhovateľky má bežné náklady spojené s bývaním a uspokojovaním jej základných potrieb, podieľa sa na úhrade životných nákladov navrhovateľky, a to nielen poskytovaním bývania, stravovania, ošatenia a hygieny, ale aj úhradou poplatkov spojených s jej dobrovoľným doučovaním cudzích jazykov, pričom hradila aj náklady spojené so stužkovou slávnosťou navrhovateľky v maturitnom ročníku vo výške cca 400 eur. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti odporcu v roku 2001 bola navrhovateľka maloletá a odporca v období od novembra 1999 do októbra 2000 dosahoval príjem 11. 985,- Sk netto (397,83 eur) mesačne, matka navrhovateľky v období od júla 2000 do septembra 2000 dosahovala príjem v sume 8. 031,- Sk (266,58 eur) mesačne s tým, že odporca v roku 2013 dosahoval netto príjem cca 812, 17 eur mesačne (zamestnaný v obchodnej spoločnosti RAILTRANS LOGISTICS, s.r.o.) a v roku 2014 priemerne mesačne 807 eur netto, je výlučným vlastníkom trojizbového bytu Bratislave, v súvislosti s jeho nadobudnutím je zaťažený povinnosťami zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru uzavretej s VÚB, a.s. vo výške 40. 000 eur, ktorý od apríla 2014 spláca pravidelnými mesačnými splátkami v sume 229 eur, súčasne platí životné poistenie 33 eur mesačne, ktorého súčasťou je i poistenie jeho schopnosti splácať hypotekárny úver, je vlastníkom motorového vozidla Seat Ibiza, rok výroby 2003 a má bežné náklady spojené s bývaním a uspokojovaním jeho základných životných a voľnočasových potrieb, inú vyživovaciu povinnosť nemá, a do začatia tohto súdneho konania podporoval navrhovateľku aj príležitostnými finančnými darmi nad rámec výživného. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že od posledného súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť odporcu došlo k zmene pomerov nielen na strane navrhovateľky, ale aj jej matky a odporcu, nakoľko v čase posledného rozhodovania súdu bola navrhovateľka vo veku šesť rokov, absolvovala základnú školskú dochádzku a priamo na ňu nadviazala stredoškolským štúdiom, čím potreby dieťaťa predškolského veku vzrástli o odôvodnené potreby spojené so školskými povinnosťami, pričom je všeobecne známe, že zadováženie učebných, školských pomôcok si žiak alebo študent zabezpečuje vo vlastnej réžii a táto narastá úmerne dosahovaniu vyššieho ročníka štúdia a spolu s vekom navrhovateľky vzrástli aj náklady na jej osobné potreby, ako i výdavky kultúrneho a voľnočasového využitia, ktoré sú u dospelého človeka vyššie, ako u osoby neplnoletej. Uviedol, že nakoľko sa zvýšili aj zárobky matky navrhovateľky a odporcu, návrh navrhovateľky, žiadajúcej zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu od novembra 2013 mal plnú legitimitu pre takéto konanie, keďže plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Súd prvého stupňa poukázal na to, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu zaniká ukončením prípravy na jeho budúce povolanie, čím treba rozumieť najmä ukončenie štúdia na strednej škole, schopnosť dieťaťa sa samostatne živiť však zaniká, aj keď síce výnimočne, aj vtedy, pokiaľ sa dieťa študujúce dennou formou štúdia naň riadne nepripravuje s tým, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka zanedbávala gymnaziálne štúdium, ktorého dôsledkom bolo opakovanie ročníka, avšak nešlo o ojedinelé zlé študijné výsledky, keďže štúdium zanedbala aj v maturitnom ročníku a pre zlé študijné výsledky nebola k maturitnej skúške ani pripustená a napriek tomu, že sa navrhovateľka následne chcela vyučiť v remeselnej, odbornej kvalifikácii - učebný odbor kaderník, kde bola prijatá do 1. ročníka príslušnej odbornej školy, podľa rozhodnutia riaditeľa tejto školy z dôvodu vysokej absencie bola aj z tejto školy podmienečne vylúčená. Uviedol, že navrhovateľka študijnú prípravu na budúce povolanie v školskom roku 2014/2015 nevykonávala a preto dospel k záveru, že navrhovateľka bola od 30. 06. 2014 schopná sa samostatne živiť, nakoľko týmto dňom neúspešne ukončila stredoškolské gymnaziálne štúdium a prestala sa sústavnou dennou činnosťou pripravovať na svoje budúce povolanie. Poukázal na skutočnosť, že spôsob štúdia navrhovateľky neumožňoval jej priznať zvýšené výživné za čas po 30. 06. 2014 aj z dôvodu, že výkon tohto práva by bol v rozpore s dobrými mravmi s tým, že za obdobie od podania návrhu na súd (19. 11. 2013) do 30. 06. 2014 bol návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu dôvodný, keď vyživovacia povinnosť matky navrhovateľky je konzumovaná poskytovaním bývania a preukázateľným hradením jej životných potrieb. Uviedol, že odporcom platené výživné vo výške 50 eur nepostačuje na pokrytie ani základných potrieb zodpovedajúcich veku navrhovateľky s tým, že odporca inú vyživovaciu povinnosť nemá, nakoľko však u rodičov navrhovateľky nebol zistený nadštandardný spôsob života, keď životná úroveň matky navrhovateľky sa odvíja od deklarovanej schopnosti príjmu cca do 450 eur mesačne netto a u odporcu od schopnosti dosahovať mesačný netto príjem cca 800 eur, vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku poukázal na skutočnosť, že pri rozhodovaní zohľadnil aj úverové zaťaženie odporcu od apríla 2014, z dôvodu ktorého mu uložil povinnosť platiť navrhovateľke výživné v období od 19. 11. 2013 do 30. 06. 2014 vo výške 180 eur mesačne, keď výživné na plnoleté dieťa je možné priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Rozhodnutie o výške zročného výživného a podmienkach jeho splatnosti odôvodnil vecne tým, že od 19. 11. 2013 do 30. 06. 2014 sa stalo zročným výživné vo výške 612 eur, nakoľko odporca od novembra 2013 do januára 2015 platil výživné v sume 50 eur mesačne a jeho výšku vyčíslil tak, že od 19. 11. 2013 do 30. 11. 2013 (za 12 dní) zo 180 eur patrí 72 eur (180 eur : 30 dní = 6 eur x 12 dní), zaplatených bolo 20 eur (50 eur : 30 dní = 1,7 eur x 12 dní), zostáva uhradiť 52 eur a za obdobie od decembra 2013 do júnu 2014, t. j. 7 mesiacov patrí výživné spolu vo výške 1. 260 eur (7 x 180 eur), zaplatené bolo 350 eur (7 x 50 eur), zostáva uhradiť 910 eur, spolu so sumou nedoplatku za november 2013 výška výživného predstavuje 962 eur, ktorú súd prvého stupňa znížil o výživné zaplatené v čase od júla 2014 do januára 2015, teda za 7 mesiacov, kedy bolo zaplatených 350 eur, čím dospel k výške zročného výživného v sume 612 eur, ktorú odporcovi povolil splatiť v mesačných splátkach v sume 180 eur. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ich úspech v konaní bol približne rovnaký (odporca mal v konaní úspech 55 % a navrhovateľka 45 %). Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky za obdobie od 19. 11. 2013 do 30. 06. 2014 sumou 180 eur mesačne, výroku, ktorým mu bolo povolené zročné výživné za obdobie od 19. 11. 2013 do 30. 06. 2014 vo výške 612 eur splácať v splátkach po 180 eur mesačne, ako i proti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podal odporca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol prvostupňový rozsudok v napadnutých častiach zmeniť tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130 eur mesačne a zročné výživné vo výške 241 eur mu bude povolené zaplatiť splátkami v sume 120, 50 eur mesačne a zároveň žiadal uložiť odporkyni (zrejme navrhovateľke) povinnosť zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Uviedol, že výživné v súdom prvého stupňa určenej výške nezodpovedá jeho zárobkovým možnostiam, ako i potrebám navrhovateľky, napriek tomu, že si je vedomý, že čiastka 50 eur nepostačuje na jej výživu, avšak suma 180 eur mesačne je neprimerane vysoká, s poukazom na študijné výsledky navrhovateľky s tým, že si musel zabezpečiť bývanie, má bežné výdavky spojené s užívaním bytu, dopravou, jeho výdavky na stravu predstavujú sumu cca 6 eur denne a na oblečenie a hygienu cca 1,60 eur denne. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že navrhuje odvolanie odporcu ako nedôvodné zamietnuť a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Poukázala na skutočnosť, že v konaní preukázala, že aj keď prestala byť žiačkou Spojenej školy svätej rodiny - gymnázium, stala sa od 16. 06. 2014 študentkou Súkromnej strednej odbornej školy, kde bola prijatá do 1. ročníka v učebnom odbore kaderník, t. j. v čase rozhodovania prvostupňového súdu bola študentkou pripravujúcou sa na svoje budúce povolanie a preto nie je zrejmé, prečo jej súd prvého stupňa priznal výživné len do času vylúčenia z gymnázia. Uviedla, že v čase rozhodovania prvostupňového súdu bola síce podmienečne vylúčená aj z tejto školy (z dôvodu vysokej miery absencie), čo však bolo vyvolané jej zdravotným stavom, nakoľko má zníženú imunitu a v zimných mesiacoch trpí častými ochoreniami. Poukázala na to, že má záujem doplniť si vzdelanie zložením maturitnej skúšky, o ktorú sa mieni uchádzať na súkromnej strednej škole Kremnická v Bratislave s tým, že nedosahovanie výborných výsledkov vo vzdelávacom procese, nemá vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti, a vyživovacia povinnosť napriek slabým výsledkom trvá, keď odporcov príjem je dostatočne vysoký na to, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá je povinnosťou prednostnou. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01. 06. 2014, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. mája 2015 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Odvolací súd s prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej s tým, že sa v celom rozsahu s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku po skutkovej a právnej stránke stotožňuje. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a po jej skončení najdlhšie však do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj obdobie školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na štúdium na strednej škole (§ 5 zákona č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov). Cieľom citovaných zákonných ustanovení je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovaných zákonných ustanoveniach sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti, a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečenie výživy ekonomicky najslabšej skupiny osôb v spoločnosti - deťom, pričom povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť a kedy takýto právny stav nastane, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory patrí na strane dieťaťa jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod., súhrnne je však možné skonštatovať, že dieťa je schopné sa samo živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi, pričom sa skúma oprávnenie, nie povinnosť. To znamená, že podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z.). Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného; alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod. Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, súd musí vždy prihliadať na vývoj životných nákladov s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť, alebo o zmene ktorého súd začal konať bez návrhu. Po jednoznačnom preukázaní záveru, že došlo k zmene pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného, v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného, súd môže posúdiť predpoklady na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom a výšku výživného upraviť. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku však nemôže byť akákoľvek, keďže musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok ustáliť, či vôbec došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú je možné chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam. V posudzovanej veci je nesporné, že na strane navrhovateľky a odporcu od posledného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke došlo k výraznej zmene pomerov, nakoľko v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II o rozvode manželstva rodičov navrhovateľky, s ktorým je podľa § 113 ods. 1 O. s. p. spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, bola navrhovateľka vo veku 6 rokov a v čase podania návrhu na súd prvého stupňa (dňa 19. 11. 2013) bola už plnoletá a v rozhodnom období (od 19. 11. 2013 do 30. 6. 2014) študentkou osemročného gymnázia Spojenej školy svätej rodiny, navštevovala ročník oktávu, a hoci jej z dôvodu nevyhovujúceho prospechu nebolo rozhodnutím riaditeľa školy zo dňa 15. 05. 2014 povolené opakovanie maturitného ročníka a prestala byť študentkou tejto školy, bola v školskom roku 2014/2015 prijatá do 1. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy na denné štúdium v učebnom odbore kaderník, z ktorej rovnako, z dôvodu jej vysokých absencií na vyučovaní, bola rozhodnutím riaditeľa zo dňa 04. 12. 2014 podmienečne vylúčená, pričom jej bola poskytnutá skúšobná doba od 01. 12. 2014 do 31. 01. 2015. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovateľka sa ku dňu 30.06.2014 (deň ukončenia stredoškolského gymnaziálneho štúdia) prestala sústavne pripravovať na budúce povolanie a týmto dňom nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, nakoľko schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť zaniká aj v prípade, pokiaľ sa dieťa študujúce dennou formou štúdia naň riadne nepripravuje. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že štúdium na strednej odbornej škole nebolo možné považovať za riadnu prípravu na budúce povolanie, keďže navrhovateľka bola hneď v prvom ročníku podmienečne vylúčená pre vysoké absencie, pričom ani z jej vyjadrenia k odvolaniu odporcu nevyplýva, že v tomto štúdiu pokračuje naďalej (navrhovateľka uviedla, že má záujem uchádzať sa o zloženie maturitnej skúšky na strednej škole Kremnická v Bratislave) s tým, že správnosť časového vymedzenia obdobia, za ktoré bola odporcovi uložená povinnosť platiť zvýšené výživné nebola ani odvolaním odporcu namietaná a navrhovateľka sa proti prvostupňovému rozsudku neodvolala. Nebolo možné sa stotožniť s tvrdením odporcu v podanom odvolaní, že výška jeho vyživovacej povinnosti určená napadnutým rozsudkom je neprimeraná, nakoľko z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že životná úroveň matky navrhovateľky sa v rozhodnom období (od 19. 11. 2013 do 30. 06. 2014) odvíjala od deklarovanej schopnosti dosahovať príjem vo výške cca do 450 eur mesačne netto, a u odporcu od schopnosti dosahovať mesačný netto príjem cca 800 eur, pričom u každého z rodičov bolo preukázané, že vlastní byt a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od posledného určenia výživného súdom v roku 2001 (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18C/563/2000), kedy došlo k schváleniu rodičovskej dohody, v zmysle ktorej sa odporca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 1.500,- Sk (49,79 eur) mesačne, sa pomery navrhovateľky, jej matky a odporcu natoľko podstatne zmenili, že jednoznačne odôvodňovali potrebu zvýšiť výživné pre navrhovateľku, ktorá v tom čase mala 6 rokov, t. j. bola vo veku, kedy iba začala navštevovať základnú školu, po jej ukončení pokračovala priamo v štúdiu na strednej škole, a preto je nesporné, že potreby dieťaťa predškolského veku nepochybne vzrástli o odôvodnené potreby spojené so školskými povinnosťami, a rovnako u nej vzrástli aj náklady na jej osobné potreby, ako i výdavky kultúrneho a voľnočasového využitia, ktoré sú u dospelého človeka vyššie, ako u osoby neplnoletej. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov navrhovateľky, ktorým sa zvýšili ich zárobkové pomery, keď matka navrhovateľky (v období od júla 2000 do septembra 2000) zarábala mesačne netto 8. 031,- Sk (266,58 eur) a odporca v tom čase zarábal mesačne netto 11. 985,- Sk (397,83 eur), z dôvodu ktorého súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď výživné na navrhovateľku určil sumou 180 eur mesačne, ktorá je primeraná zárobkových schopnostiam a možnostiam odporcu, a zároveň schopná zabezpečiť odôvodnené potreby navrhovateľky. Právne bezvýznamné je tvrdenie odporcu v podanom odvolaní, že nakoľko si musel zabezpečiť bývanie formou hypotekárneho úveru, ktorý mesačne od apríla 2014 spláca sumou 229 eur, nie je v jeho schopnostiach ani možnostiach na výživu navrhovateľky prispievať vo výške, ktorá mu bola určená napadnutým rozsudkom, a je schopný prispievať na jej výživu maximálne sumou 130 eur mesačne, keďže odporca opomenul, že ako otec navrhovateľky (spolu s jej matkou) je zodpovedný za jej všestranný duševný a telesný rozvoj a je zároveň povinný dbať na to, aby si jeho dieťa zdroj obživy našlo v takom odbore, v ktorom môže nájsť čo najlepšie uplatnenie a ako už odvolací súd uviedol vyššie, každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak je odporca pri ním deklarovanom príjme schopný mesačne splácať úver vo výške 229 eur, tak je nutné dať odporcovi do pozornosti, že pred týmto záväzkom má výživné voči navrhovateľke prednosť zo zákona. K tvrdeniu odporcu žiadajúceho zohľadniť nedostatočné študijné výsledky navrhovateľky pri rozhodovaní o výške jeho vyživovacej povinnosti odvolací súd uvádza, že zlé študijné výsledky navrhovateľky počas gymnaziálneho štúdia v poslednom ročníku, ktoré boli dôvodom jej vylúčenia zo školy, resp. nebolo jej umožnené zmaturovať, ako i to, že bola podmienečne vylúčená zo štúdia na strednej odbornej škole, boli súdom prvého stupňa zohľadnené, pokiaľ išlo o ustálenie trvania vyživovacej povinnosti odporcu, z dôvodu ktorého bola odporcovi napadnutým rozsudkom uložená povinnosť prispievať na jej výživu iba do 30. 06. 2014, z čoho vyplýva, že na štúdium na Súkromnej strednej odbornej škole neprihliadol. Je nutné však zároveň uviesť, že samotná skutočnosť, že navrhovateľka v poslednom ročníku gymnaziálneho štúdia dosahovala zlé študijné výsledky nie je okolnosťou ovplyvňujúcou výšku vyživovacej povinnosti, nakoľko táto skutočnosť, ako už odvolací súd uviedol vyššie, ovplyvňuje len trvanie vyživovacej povinnosti, keďže výživné patrí navrhovateľke až do doby, do ktorej nebola schopná sa samostatne živiť (t. j. do 30.06.2014). Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. v znení platnom a účinnom od 15.10.2008, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s .p. v znení platnom a účinnom od 15.10.2008, ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o rodine (a ust. § 120 ods.1, § 153 ods. 1 O. s. p.), rozhodol vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto tento rozsudok, v jeho napadnutých častiach, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. Výroky rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý a ktorým bolo vyslovené, že sa týmto mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. februára 2001, č. k. 18C/563/2000-20, odvolaním napadnuté neboli a preto nadobudli právoplatnosť. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľke úspešnej v odvolacom konaní ich náhradu nepriznal napriek tomu, že si právo na ich náhradu uplatnila v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu, keďže trovy právneho zastúpenia nevyčíslila do troch dní od vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu (§ 151 ods. 1, 2 O. s. p.), i keď v súlade s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. bol termín vyhlásenia rozsudku zverejnený na úradnej tabuli odvolacieho súdu, ako aj na stránke www.justice.gov.sk <http://www.justice.gov.sk> v zákonom určenej lehote piatich dní. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.