Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/592/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513242877 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513242877.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletého U. Q.Š., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka W. W., bytom H., I. XX a otec C. Q., H. C. H., R. XXXX/XX, zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 25.09.2014, č.k. 20P/384/2013-266, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil právne ust. § 78 ods. 1,3, § 62 ods. 2,4,5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že návrh otca nie je podaný dôvodne. Porovnávaním ukazovateľov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o výške výživného na maloletého Timoteja v rámci rozvodového konania a v rámci konania na návrh otca o zníženie výživného, súd prvého stupňa nezistil takú zmenu pomerov, aby mohol na návrhu otca vyhovieť. Súd prvého stupňa jednoznačne zistil zmenu pomerov na strane maloletého, ktorému za ostatné 3 roky úmerne veku vzrástli jeho náklady, čo sa týka zabezpečovania jeho výživy, ošatenia voľno časových aktivít. Podstatná zmena pomerov na strane maloletého nastala aj dňom X.X.XXXX, kedy nastúpil do 5. triedy základnej školy, teda prestupom na 2. stupeň základnej školy. Je nesporné, že potreby žiakov 2. stupňa základnej školy sú podstatne vyššie ako žiakov prvého stupňa. Práve takáto zmena neodôvodňuje zníženie výživného, ale naopak zvýšenie výživného na dieťa. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a jej príjem sa podstatným spôsobom znížil, nakoľko v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 eur mesačne. Súd prvého stupňa neprihliadol na argumenty otca, že spláca pôžičky, úvery pretože jeho konanie je potrebné vyhodnotiť v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Nezohľadnil ani jeho tvrdenie, že matka byt na I. XX prenajíma, z čoho má finančný zisk, keďže nie je vlastníčkou predmetného bytu. Neprihliadol ani na argument otca, že musí vyplatiť svojich dvoch súrodencov po XX.XXX eur v súvislosti s bytom ich rodičov, pretože žiaden vlastnícky vzťah otca k tomuto bytu preukázaný nebol. Otec nepreukázal žiadnu neschopnosť zabezpečiť si riadny príjem a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Súd prvého stupňa zistil, že otec si znížil pracovný čas z 20 na 10 hodín týždenne. Matka vzhľadom na vek maloletého naďalej plní časť svojej vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou o syna. Práve skutočnosť, že otec sa nepodieľa na osobnej starostlivosti o maloletého musí vyvážiť svojim finančným plnením. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Poukázal na svoje výdavky, ktoré tvoria dlhy vo výške XXX Z. XXX euro v G. G. XXX euro spoločný úver, XX euro mesačná synova poistka a XX euro jeho poistka, náklady na telefón, úver vo D.H. H. vo výške XX euro mesačne Z. XXX euro mesačne na chod jeho firmy. Dlhy na výživnom a exekučné poplatky predstavovali čiastku X.XXX eur. Súd prvého stupňa nemal záujem predvolať syna, aby sám povedal, ako je o neho naozaj otvorene povedané nepostarané, taktiež nevie na základe čoho navrhol kolízny opatrovník jeho návrh zamietnuť. Výdavky so synom sú absolútne nepreukázateľné, stačilo spýtať sa na to syna. Súd ho vôbec nevyzval, aby preukázal z čoho vlastne žije. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že bude znížené výživné na sumu XXX euro mesačne. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. S odvolaním otca nesúhlasila uviedla, že informácie v ňom sú zavádzajúce. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh otca nebol podaný dôvodne naopak na strane maloletého nastala zmena pomerov, ktorá neodôvodňuje znižovať vyživovaciu povinnosť. Dlh na výživnom a exekučné poplatky neboli z jej strany vykonštruované a tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde o tom svedčí aj trestný rozkaz vydaný X.XX.XXXX pod sp. zn. XT XX/XXXX, kde bol otec maloletého uznaný vinný za nepravidelné plnenie si povinnosti prispievať na výživu maloletého. Tiež nie sú pravdivé tvrdenia otca, že synovi neplatí družinu a stravovanie, keď syn je žiakom 2. stupňa základnej školy a družina už nie je poskytovaná a keďže je na materskej dovolenke, syn sa môže stravovať doma. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením v rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne k odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že hmotnou - právnou podmienkou zmeny rozhodnutia o vyživovacej povinnosti je zmena pomerov. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného naopak na strane maloletého sa potreby nástupom na 2. stupeň základnej školy zvýšili. Zmenili sa pomery aj na strane matky, ktorá je na materskej dovolenke, nebolo možné prihliadnuť na odvolacie námietky otca týkajúce sa jeho dlhov a exekúcií, pretože tieto nemôžu byť na ťarchu maloletého. Taktiež správne konštatoval súd prvého stupňa, že matka i naďalej si plní časť svojej vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou o syna. Z uvedených dôvodov teda otec sa musí o túto jej starostlivosť vyvážiť svojim finančným plnením. Neboli preukázané ani tvrdenia otca maloletého, že matka byt prenajíma, taktiež odvolacia námietka otca, že matka sa o dieťa riadne nestará v konaní preukázaná nebola, z vyjadrenia školy bolo zistené, že o maloletého je riadne postarané a iné poznatky nesignalizoval ani kolízny opatrovník. Ak otec na poslednom pojednávaní uvádzal, že chce zveriť maloletého do svojej starostlivosti, tu je potrebné upozorniť, že by v súvislosti s výchovou, výživou a starostlivosťou o maloletého mal ďaleko vyššie výdavky, ako ním poskytované výživné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.