Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/120/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513245175 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513245175.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. M., nar. X.X.XXXX a E. M., A.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, deti rodičov: matka P.. O. M., trvale bytom W., D. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Neuschlová, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 5 a otec P.. P. M., trvale bytom W., D. XX, zastúpený JUDr. Zlaticou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Líščie Nivy 23, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P 404/2013-205 zo dňa 30.7.2014 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v napadnutej časti zročného výživného z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 17P 404/2013-205 zo dňa 30.7.2014 zveril maloleté deti M., L. nar. X.X.XXXX a E. nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú L. v sume 500,- eur mesačne od 3.12.2013 a na maloletého E. sumou 350,- eur mesačne od 3.12.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a na tvorbu úspor od 30.7.2014 na maloletú L. v sume 100,- eur mesačne a na maloletého E. v sume 100,- eur mesačne, v každom kalendárnom mesiaci na účty, ktoré zriadi v prospech maloletých detí matka. Zročné výživné za obdobie od 3.12.2013 do 31.7.2014 v sume 1.953,23 eur na maloletú L. a v sume 2.645,33 eur na maloletého E. súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200,- eur mesačne na každé maloleté dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od mesiaca august 2014. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd rozhodol na základe podaného návrhu matky zo dňa 3.12.2013, ktorým žiadala, aby upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom tak, že obe maloleté deti súd zverí do osobnej starostlivosti matky, zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia a otcovi bude uložená povinnosť platiť výživné v sume 500,- eur mesačne na maloletú L. a 350,- eur mesačne na maloletého E. a na tvorbu úspor na každé maloleté dieťa sumou 100,- eur mesačne. Otec súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia a výživné navrhol určiť v sume 455,- eur mesačne na maloletú L. a 250,- eur mesačne na maloletého E. a určenie výživného na tvorbu úspor nepovažoval za opodstatnené. Kolízny opatrovník odporučil maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia a výživné žiadal určiť na maloletú L. v sume 500,- eur mesačne a na maloletého E. v sume 350,- eur mesačne od podania návrhu a výživné na tvorbu úspor nenavrhol určiť. V prejednávanej veci okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, Okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z ustanovení § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine a vyhovel návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nakoľko rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne a nevytvárajú deťom spoločné výchovné prostredie od júna 2011, kedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti z dôvodu, že nadviazal nový partnerský vzťah. Súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výživné súd určil podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine a prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, na ich vek a u maloletého E. na to, že navštevuje špeciálne predškolské zariadenie a jeho výchova si vyžaduje osobitný prístup a je nutné zohľadniť osobnú opateru matky, ako podstatnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k deťom. Okresný súd v súvislosti s vynaloženým finančným plnením otca a jeho príspevkami in natura v prospech maloletých detí, za obdobie od podania návrhu na súd, až do doby vyhlásenia rozsudku započítal do zročného výživného niektoré z týchto plnení tak, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 3.12.2013 do 31.7.2014 v celkovej sume u maloletej L. 1.953,23 eur a u maloletého E. 2.645,33 eur súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 200,- eur mesačne na každé maloleté dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od augusta 2014 a to v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. Pri tvorbe úspor súd vychádzal z ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého ak to majetkové pomery povinné rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Súd dospel k názoru, že výška celkového mesačného príjmu otca umožňuje aj plnenie ďalšej finančnej čiastky v prospech maloletých detí a to tvorbu úspor a preto súd uložil otcovi povinnosť platiť mesačne na každé dieťa sumou 100,- eur na účty, ktoré zriadi matka maloletých detí v ich prospech. Pri určení výšky výživného a príspevku na tvorbu úspor u maloletých detí súd vychádzal z príjmu otca vo výške 3.319,- eur a s prihliadnutím na príjem matky v sume 1 139 eur, ktorá má tiež vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a to u obidvoch za posledných 12 mesiacov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd rozhodol o zročnom výživnom, podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím prvostupňového súdu, pretože do zročného výživného nezapočítal ani len čiastočne finančné plnenia otca pre domácnosť a to internet a káblovú televíziu, ďalej pevnú telefónu linku, SIPO (plyn a RTVS), poplatok za ZSE, platby správcovi bytu a spoločnú hypotéku. V spoločnej domácnosti v rozhodujúcom období žila matka spoločne s maloletými deťmi a ide o plnenie otca, ktoré realizoval na základe dohody s matkou maloletých detí, aj ako vzájomne dohodnutú formu plnenia časti jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Otec maloletých detí nesúhlasil s odôvodením rozhodnutia prvostupňového súdu, podľa ktorého bude pomerná časť výdavkov - nákladov na bývanie, a to vo výške 100,- eur na každé maloleté dieťa mesačne predmetom vyporiadania BSM po rozvode a nesúhlasil s názorom súdu, že otcom vynaložené náklady na bývanie detí zohľadnil tak, že nebude určené výživné na tvorbu úspor pre maloleté deti podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ktorého určenie súd považoval za dôvodné, aj za spätné obdobie, ale až odo dňa vyhlásenia rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za zmätočné, pretože súd na jednej strane uvádza, že náklady na bývanie je potrebné zahrnúť do odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a súčasne otcove príspevky na tieto náklady odmieta započítať do zročného výživného. Otec nesúhlasil s tým, že súd nezohľadnil úhradu zákonnej poistky a havarijnej poistky na osobné motorové vozidlo, ktoré v rozhodujúcom období užívala matka maloletých detí a ktoré úhrady boli rovnako vykonané na základe dohody medzi otcom a matkou maloletých detí, ktorí ich považovali za súčasť plnenia si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. Tiež mala byť do zročného výživného zahrnutá suma vo výške 40,05 eur za benzín, ktorý otec zakúpil a natankoval na základe žiadosti matky maloletých detí, a toto plnenie tiež bolo chápané ako jeho finančný príspevok na výživu maloletých detí. Okrem toho namietal, že súd nezohľadnil nákup mlieka a minerálok, keď podľa názoru súdu, nemožno presne určiť, koľko bolo spotrebované matkou a koľko deťmi a nebolo možné určiť hodnotu plnenia vo vzťahu k výške výživného. Rovnako súd nezahrnul ďalšie plnenia v sume 254,74 eur. Okrem toho súd nezapočítal do zročného výživného kúpu cyklistického oblečenia pre maloletú L. a tiež vreckové v sume 320,- eur, ďalej sporenie pre obe maloleté deti, ako i ďalšie platby. Otec maloletých detí tvrdil, že v súvislosti s určením výživného na maloletú L. mali byť započítané okrem sumy vo výške 2.014,54 eur, vychádzajúc z napadnutého rozsudku, aj minimálne pomerné náklady na bývanie a to vo výške 100,- eur mesačne, t.j. celkovo 800,- eur, pomerné náklady spojené s užívaním osobného motorového vozidla vo výške 1/3 preukázaných nákladov, t.j. 125,58 eur, a to zákonná poistka a havarijná poistka a tiež benzín, vreckové vo výške 320,- eur, sporenie vo výške 80,- eur, drobné nákupy vo výške 254,74 eur, teda finančné plnenie vo výške 1.580,35 eur a celková suma, ktorá mala byť započítaná na zročné výživné na maloletú L. mala byť vo výške 3.594,86 eur. Pokiaľ ide o výživné na maloletého E., mali byť započítané okrem započítanej sumy podľa rozhodnutia súdu vo výške 132,08 eur aj minimálne pomerné náklady na bývanie a to celkovo 800,- eur, pomerné náklady spojené s užívaním osobného motorového vozidla 1/3 preukázaných nákladov a to 125,58 eur, sporenie vo výške 80,- eur, životná poistka vo výške 403,23 eur a drobné nákupy vo výške 176,97 eur, teda finančné plnenie vo výške 1.585,78 eur a v celkovej sume, ktorá mala byť započítaná v zročnom výživnom na maloletého E., malo byť započítané 1.717,86 eur. Preto pri riadnom zohľadnení všetkých vynaložených plnení zo strany otca za rozhodné obdobie, zročné výživné na maloletú L. predstavuje sumu 372,88 eur a zročné výživné na maloletého E. predstavuje sumu 1.059,57 eur. Z uvedených dôvodov preto otec žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutú časť výroku rozsudku o zročnom výživnom tak, že zročné výživné za obdobie od 3.12.2013 do 31.7.2014 v celkových sumách u maloletej L. 372,88 eur a u maloletého E. 1.059,57 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur mesačne, u každého maloletého spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, alebo aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu otca sa vyjadrila písomným podaním zo dňa 23.9.2014, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 25.9.2014 matka maloletých detí prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá žiadala rozsudok v napadnutej časti, ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu zo dňa 30.7.2014 vo všetkých výrokoch, pretože prvostupňový súd podrobne preskúmal a vyhodnotil všetky listinné dôkazy predložené účastníkmi konania a odporcom vo vzťahu k preukázaniu hradenia platieb maloletých detí za obdobie od 3.12.2013 a tieto správne započítal do zročného výživného a ustálil, že zročné výživné za obdobie od 3.12.2013 do 31.7.2014 na maloletú L. je v sume 1.953,23 eur a na maloletého E. v sume 2.645,33 eur. Z uvedených dôvodov je preto podľa názoru matky rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku vecne správne. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorý poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní dňa 30.7.2014, kde odporučil určiť výšku výživného v sume 500,- eur na maloletú L. a 350,- eur na maloletého E. od podania návrhu, tvorbu úspor nenavrhol. Tiež poukázal na vyjadrenie v tom zmysle, že nemali byť zohľadnené také výdaje otca, ako položka McDonald, nakoľko sa nejedná o plnenie bežného výživného, ale poskytnutie stravy deťom otcom v čase ich styku s otcom. Maloleté deti zároveň navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky a zastupovaním a spravovaním majetku poveriť oboch rodičov. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Otec maloletých detí nesúhlasil s rozhodnutím prvostupňového súdu, pretože do zročného výživného nezapočítal ani len čiastočne finančné plnenia otca pre domácnosť a to internet a káblovú televíziu, ďalej pevnú telefónu linku, SIPO (plyn a RTVS), poplatok za ZSE, platby správcovi bytu a spoločnú hypotéku. V spoločnej domácnosti v rozhodujúcom období žila matka spoločne s maloletými deťmi a ide o plnenie otca, ktoré realizoval na základe dohody s matkou maloletých detí, aj ako vzájomne dohodnutú formu plnenia časti jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Odôvodnenie rozhodnutia otec považuje za zmätočné, pretože súd na jednej strane uvádza, že náklady na bývanie je potrebné zahrnúť do odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a súčasne otcove príspevky na tieto náklady odmieta započítať do zročného výživného. Otec nesúhlasil s tým, že súd nezohľadnil úhradu zákonnej poistky a havarijnej poistky na osobné motorové vozidlo, ktoré v rozhodujúcom období užívala matka maloletých detí a ktoré úhrady boli rovnako vykonané na základe dohody medzi otcom a matkou maloletých detí, ktorí ich považovali za súčasť plnenia si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. Podstatou obsahu odvolania bol argument otca, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zročnom výživnom je zmätočné a teda je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Na základe konkrétnych okolností tohto prípadu, z ktorých vychádzal okresný súd, sa vyžadovala špecifická odpoveď na otázku, či v prípade určenia výživného na maloleté dieťa je možné do zročného výživného započítať platby, ktoré vychádzajúc z tvrdenia otca možno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti z jeho strany tak, ako mu to ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v súvislosti s vynaloženými finančnými plneniami otca a jeho príspevkami in natura v prospech maloletých detí, za obdobie od podania návrhu na súd, až do doby vyhlásenia rozsudku započítal do zročného výživného niektoré z týchto plnení tak, ako to požadoval otec. Okresný súd ale svoj záver, ku ktorému dospel pri započítaní zročného výživného, žiadnym spôsobom neodôvodnil a preto výrok o zročnom výživnom a jeho odôvodnenie možno považovať za zmätočné, ako tiež dôvodne tvrdil odvolateľ. Okresný súd svoj záver odôvodil stručne, bez presvedčivých právnych záverov, ktoré bolo nutné zodpovedať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Takéto odôvodnenie potom prirodzene vzbudzuje dôvodné pochybnosti, najmä o presvedčivosti a spravodlivosti rozhodnutia súdu. Arbitrárnosť rozhodnutia môže byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych názorov vyslovených súdom, alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny záver nezdôvodní so všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy. Doterajšie dôvody, ktoré použil okresný súd pre záver o dôvodnosti započítania pri platení výživného na maloleté dieťa, zostávajú nezodpovedané zo všetkých potrebných zákonných hľadísk a sú tak nepresvedčivé v tom, či pri vyživovacej povinnosti, ak ide o výživné na maloleté dieťa, je prípustná forma započítania. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06. III. ÚS 260/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené, rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 157 ods. 2 O.s.p. Jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a právu účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd zastáva názor, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú z neúplne zisteného skutkového stavu, ktorého správnosť záverov otec maloletých detí svojim odvolaním dôvodne spochybňuje. Z odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že jeho formálna a obsahová štruktúra je pomerne nejasná a nezrozumiteľná vo vzťahu tak k skutkovým zisteniam, ako aj k neobjasneným právnym záverom vedúcim k pripusteniu dôvodnosti požiadavky započítania platieb s výživným na maloleté deti. Záver súdu prvého stupňa, vyvodený z vymenovaných dôkazov, je nepresvedčivý, ale tiež aj predčasný. Následný záver o splnení podmienok, pre započítanie platieb súdom určeného výživného, bez vyloženia aplikovaných právnych predpisov vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam danej veci, je tiež nepresvedčivý a nepreskúmateľný. Pri takomto nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, nemôže odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a ani zmeniť (§ 220 O.s.p.), ale iba zrušiť (§ 221 ods. 1 O.s.p.), lebo vzhľadom na uvedené ho ani preskúmať nemohol a okrem toho takéto rozhodnutie súdu, nemôže obstáť z hľadiska požiadavky správnosti rozhodnutia a musí byť zrušené. Preto bolo postupom súdu prvého stupňa porušené právo otca maloletého, ako odvolateľa, na spravodlivé súdne konanie, čím mu súd odňal možnosť konať pred súdom. So zreteľom na to, že v konaní došlo k odňatiu možnosti otcovi detí konať pred súdom, pretože okresný súd svoje rozhodnutie, vyplývajúce zo záveru o určení vyživovacej povinnosti zo strany otca, vo výroku, ktorý sa týka zročného výživného, neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., čo malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, Krajský súd v Bratislave zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd pre doplnenie, považuje za nevyhnuté uviesť nasledovné. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. Vychádzajúc z charakteru vyživovacej povinnosti treba zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť sa spravidla vzťahuje na dlhšie obdobie, ktoré bude treba pokryť rozhodnutím súdu. Toto ustanovenie predstavuje tradičné riešenie, ktoré zohľadňuje jednak obvyklú periodicitu príjmov osôb, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebným charakterom výživného. Výdavky môžu mať rôzny charakter; ide o každodenné výdavky (strava), mesačné výdavky (nájomné, poistky, splátky, úhrady za energie), ročné výdavky (zákonná poistka za motorové vozidlo, daňové povinnosti), resp. nepravidelné výdavky (ošatenie, lieky, kultúrne vyžitie, regenerácia, sviatky). Všetky výdavky sú predmetom dokazovania v rámci konania o výživné, súd ich musí brať do úvahy a určiť (spriemerovať) výživné tak, aby umožňovalo pokryť jednak pravidelné bežné potreby, ako aj potreby vyskytujúce sa len v určitých obdobiach (dovolenka) a rovnako potreby náhodilé (lieky, zdravotné pomôcky). Posudzujú sa teda podmienky z minulosti a prítomnosti, ktoré tvoria širší časový základ rozhodnutia, keďže skutočný stav je spravidla výsledkom stavu, ktorý trvá dlhšie pred vyhlásením rozhodnutia, a na základe toho sa určuje povinnosť do budúcnosti. Inak je to pri rozhodovaní o výživnom za minulé obdobie pri maloletých deťoch, keď súd určí povinnosť za minulé obdobie, vychádzajúc z podmienok vtedy platných. Okresný súd v danom prípade, pred rozhodnutím o výške vyživovacej povinnosti na maloleté deti skúmal všetky výdavky na maloleté deti a skúmal aj výdavky, ktoré považuje otec za podstatné (najmä bývanie, benzín, resp. cestovné do školy, k lekárovi a pod., pričom na tieto výdavky okresný súd prihliadol a z ich výšky vychádzal pri určení výšky výživného a tak nemožno na tieto výdavky opakovane prihliadať ako na platby poskytované zo strany otca v budúcnosti a opakovane ich zahrnúť ako výdavky otca uhrádzané v prospech maloletých detí v rámci plnenia jeho zákonnej vyživovacej povinnosti. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodič. V súvislosti s námietkou otca maloletých detí v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď nezapočítal do zročného výživného jeho platby, ktoré v konaní preukazoval, odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež je poskytovaním vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že otec je povinný platiť výživné k rukám matky v súdom určenej sume. Ďalej z ustanovenia § 76 vyplýva, že hoci vyživovaciu povinnosť možno plniť aj v naturálnej forme výkonom starostlivosti, vecným plnením, súd v rozhodnutí môže uložiť len peňažné plnenie. Pre posúdenie dôvodnosti tvrdenia otca detí, ohľadne zročného výživného, významná je z výroku rozsudku vyplývajúca povinnosť otca, platiť výživné k rukám matky, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, v súdom určenej sume a z rozsudku súdu nevyplýva otcovi povinnosť zasielať určité platby napr. správcovi bytového domu, v ktorom matka s deťmi býva, alebo uhrádzať poistné za motorové vozidlo, ktoré používa matka ako i ďalšie platby, na ktoré poukazuje otec detí. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením otca detí, že ak kúpil matke detí benzín do motorového vozidla, alebo zaplatil poistné za motorové vozidlo, tak v tejto sume nemusí platiť matke výživné, ako mu to ukladá rozhodnutie súdu. Výživné v určenej sume má otec jednoznačne uhrádzať k rukám matky. Výrok rozhodnutia okresného súdu je presný a určitý a tiež zrozumiteľný. Otec v podanom odvolaní tvrdil, že platby, ktoré uhrádzal, treba považovať za plnenie otca, ktoré realizoval na základe dohody s matkou maloletých detí, aj ako vzájomne dohodnutú formu plnenia časti jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a tiež namietal, že súd nezohľadnil úhradu zákonnej poistky a havarijnej poistky na osobné motorové vozidlo, ktoré v rozhodujúcom období užívala matka maloletých detí a ktoré úhrady boli rovnako vykonané na základe dohody medzi otcom a matkou maloletých detí, ktorí ich považovali za súčasť plnenia si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. Ustanovenie § 76 vyjadruje spotrebný charakter výživného. Možno ho vidieť v potrebe priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstaty výživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v opakujúcich sa dávkach. Určitú formu ochrany oprávneného predstavuje aj kogentná úprava splatnosti výživného mesiac vopred. Tým je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu. V zmysle všeobecných procesných zásad súd nemôže prihliadať na veci, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Pre jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Opakujúce sa dávky sa však budú uhrádzať za skutkových podmienok, ktoré nemožno presne predvídať. Preto sa vychádza z predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V tejto konštrukcii je obsiahnutý aj prvok hospodárnosti konania, pretože súd nemôže rozhodovať o každej dávke osobitne. Započítaním (kompenzáciou) rozumieme jeden zo spôsobov zániku záväzku. Ide o inštitút typický pre záväzkové právne vzťahy. Predstavuje bezhotovostný spôsob vysporiadania vzájomných vzťahov dvoch subjektov, ktoré sú navzájom veriteľom aj dlžníkom. Z ustanovenia § 76 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine ale jednoznačne vyplýva, že ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. Preto pokiaľ ide o výživné maloletých detí, žiadna forma započítania nie je možná. Znenie druhej vety odseku 2 (na rozdiel od prvej vety, že len "proti" pohľadávke na výživné nie je započítanie možné", ale všeobecne, "započítanie nie je možné") naznačuje, že ani zo strany dieťaťa disponujúceho takouto pohľadávkou nie je možné jej započítanie voči inej pohľadávke, odhliadnuc od posudzovania spôsobilosti dieťaťa na takýto právny úkon. Rodič v rámci práva zastupovať dieťa nemôže započítať pohľadávku dieťaťa na výživné proti druhému rodičovi s akoukoľvek pohľadávkou druhého rodiča. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pojem povinná osoba pri plnení vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa vzťahuje na rodičov. Výživné je právnym nárokom dieťaťa. Ide o vyživovaciu povinnosť ex lege a nie o povinnosť, ktorá vznikne až na základe rozhodnutia súdu. Povinný musí platiť výživné, teda plniť svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa riadne a včas, t.j. formou v pravidelných opakujúcich sa sumách splatných vždy mesiac dopredu do rúk osoby, ktorej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, ktorá je teda platobným miestom (v danom prípade do rúk matky). V zmysle ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi. To znamená, že v prípade osobného nároku maloletého dieťaťa, matka (hoci jej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti) dohodu s otcom maloletých detí ohľadne konkrétnej platby, (napr. poistné na motorové vozidlo, platby súvisiace s vlastníctvom alebo nájmom bytu, káblová televízia, internet a tiež ďalšie platby, ktoré má povinnosť matka uhrádzať ako účastník konkrétnej zmluvy a iné), keď obaja rodičia takéto platby považovali za súčasť plnenia si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, nemohla uzavrieť. Vychádzajúc z uvedeného, v súvislosti so stanovením rozsahu zročného výživného, námietky otca detí o započítaní ďalších plnení v jeho prospech, nemožno považovať za dôvodné, aj keby tieto plnenia poskytol. Plnenia spočívajúce v užívaní vecí patriacich do spoločnej domácnosti, v nákladoch na užívanie bytu, v priamych platbách poskytnutých v prospech matky, prípadne aj v prospech detí, na zakúpenie bežných vecí nižšej hodnoty, totiž na výživné nie je možné započítať. Krajský súd v Bratislave preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zročného výživného podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil, vzhľadom na dôvodnú námietku v podanom odvolaní, že okresný súd tento výrok neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., čo malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. Ustanovenie § 6 O.s.p. a § 120 ods. 2 O.s.p. ukladajú súdu čo najúčelnejšie a čo najúplnejšie zistiť skutočný stav veci a na základe toho zistenia potom podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O.s.p. rozhodnúť. Odvolací súd upozorňuje na ustanovenie § 120 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Pre správne rozhodnutie súdu bude potrebné preveriť vyjadrenie matky oprávnených detí v porovnaní s tvrdením otca a presne vypočítať, koľko mal povinný (otec detí) na výživnom zaplatiť za dané obdobie a koľko skutočne aj zaplatil k rukám matky a na tomto podklade určiť, aký je nezaplatený zostatok výživného. Tým, že súd prvého stupňa v danej veci rozhodol na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a svoje rozhodnutie v napadnutom výroku nedostatočne odôvodnil, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a otcovi maloletých detí tak bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.