Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/484/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514204861 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514204861.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci vyhlásenia za mŕtveho: V. G., N..: XX.XX.XXXX, posledné známe bydlisko: A. - Q., na návrh J.. Š. E., N..: XX.XX.XXXX, A. E. XX, A., na odvolanie navrhovateľa Ing. Štefana Czafika, nar.: 30.09.1951 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29.07.2015, č.k. 17P/72/2014-45, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 29.07.2015, č.k. 17P/72/2014-45, zastavil konanie v právnej veci vyhlásenia za mŕtveho: V. G., N..: XX.XX.XXXX. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 195 ods. 1, ods. 2, § 197 O.s.p., § 7 ods. 2 , veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka a tým, že prvostupňový súd mal za to, že pokiaľ nie je možné zistiť miesto a deň úmrtia osoby v cudzine, ktorá sa v cudzine nenachádzala len dočasne, ale zo svojho pôvodného bydliska do cudziny odišla so zámerom vysťahovania sa, t.j. natrvalo sa v cudzine usídliť, tak potom nie je dôvodné nahradiť absenciu informácii o dátume a mieste jej úmrtia, resp. o úmrtí samotnom súdnym rozhodnutím o jej vyhlásení za mŕtvu s určením fiktívneho dátumu smrti, resp. dňa, ktorý neprežila. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že vzhľadom na dátum narodenia V. G. dňa 27.08.1889 a dĺžku ľudského života bolo možné tvrdiť, že v čase podania návrhu na súd už nežila. Avšak dôvodná domnienka úmrtia V. G. ako osoby neznámeho pobytu ešte nevylučuje existenciu jej dedičov žijúcich v zahraničí, keďže nebolo preukázané, že nebola vydatá a bezdetná, príp. že neodkázala svoj majetok závetnému dedičovi. Ďalej uviedol, že neprihliadol na navrhovateľom určený dátum úmrtia nezvestnej V. G. na deň 17.07.1965, pretože tento dátum navrhovateľ nijako nezdôvodnil a neuviedol ani žiadne skutočnosti vedúce k predpokladu, že menovaná uvedený deň neprežila. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ J.. Š. E., N..: XX.XX.XXXX, dedič zo závetu po Q. G., sestre nezvestnej V. G., ktorý nesúhlasil so zastavením konania v právnej veci vyhlásenia za mŕtvu: V. G., N..: XX.XX.XXXX. Súdu prvého stupňa vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p. a to tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že vyhlási nezvestnú V. G., N..: XX.XX.XXXX za mŕtvu. Navrhovateľ v podanom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie nesprávne postavil na tom, že Mária Wolfová odišla z miesta svojho bydliska v Q. s cieľom sa vysťahovať, pretože toto nebolo dokázané a v súčasnosti ani nie je dokázateľné. Z uvedeného dôvodu potom aj tzv. nutné odvodenie súdu prvého stupňa, že V. G. možno označiť len ako osobu neznámeho pobytu, nie ako osobu nezvestnú, považuje navrhovateľ bez opory v zákone. K danému uvádza, že za obdobie od r. 1910 až dodnes pani V. G. nikoho nikdy v pôvodnej domovine nekontaktovala, resp. nikto ju nikdy nekontaktoval, lebo nevedel kde je. Za celé toto dlhé obdobie nevykonala žiadnu návštevu za svojimi blízkymi, resp. sa nikdy nikto z jej prípadných príbuzných, či známych neprihlásil. Z daného má navrhovateľ za to, že bola a stále je jednoznačne naplnená podstata pre nezvestnosť fyzickej osoby. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2. O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. Podľa § 195 ods. 1 O.s.p., návrh môže podať, kto má na veci právny záujem. Podľa § 196 ods. 1 O.s.p., súd vyhláškou alebo iným vhodným spôsobom vyzve nezvestného, aby sa do jedného roka prihlásil, a každého, kto o ňom vie, aby o ňom podal v tej istej lehote zprávu súdu alebo opatrovníkovi, prípadne zástupcovi nezvestného, uvedenému vo vyhláške. Zároveň súd vykoná všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom. Podľa § 196 ods. 2 O.s.p., vo vyhláške súd uvedie podstatné okolnosti prípadu a oznámi, že po uplynutí lehoty uvedenej vo vyhláške rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak sa nezvestný neprihlási alebo ak nedôjde zpráva o tom, že je nažive. Lehotu určí súd na jeden rok od uverejnenia vyhlášky. Vo vyhláške treba uviesť deň, kedy sa lehota končí. Podľa § 198 O.s.p., po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydá súd rozsudok o vyhlásení za mŕtveho. Uvedie v ňom deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil. Podľa § 200 O.s.p., ak je isté, že občan zomrel, ale jeho smrť nemožno preukázať ustanoveným spôsobom, súd vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho. Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odvolací súd uvádza, že smrť sa v zásade preukazuje obhliadkou mŕtveho a na jej základe vystavením úmrtného listu. Dôvodom na vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu je jednak situácia kedy smrť nemožno preukázať obvyklým spôsobom a je isté, že osoba nežije, jednak ak je fyzická osoba nezvestná (teda nie je isté, že nežije) a s ohľadom na všetky okolnosti možno usúdiť, že nežije. V tomto prípade je rozhodujúcim pojmom nezvestnosť, ktorú treba odlíšiť od neprítomnosti, resp. prípadu, keď nie je známy pobyt osoby ani miesto, kde sa zdržiava. Tieto by mohli byť dôvodom postupu podľa § 195 O.s.p. za predpokladu, že to, že nie je dlhodobo známe miesto, kde sa osoba nachádza je spojené s nedostatkom akýchkoľvek správ o danej osobe (či už z dôvodu, že nedáva o sebe správy, alebo nereaguje na podnety a s ohľadom na vysoký vek, zdravotný stav a iné zásadné okolnosti možno dôvodne predpokladať, že nie je nažive). S poukazom na uvedené, odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľa ako dôvodné a konštatoval, že nie je možné sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa o tom, že v danom prípade možno V. G., N..: XX.XX.XXXX označiť len ako osobu neznámeho pobytu, a nie ako osobu nezvestnú. Argumentáciu prvostupňového súdu o tom, že dôvodná domnienka úmrtia V. G., N..: XX.XX.XXXX ako osoby neznámeho pobytu ešte nevylučuje existenciu jej dedičov žijúcich v zahraničí, a ktorých jestvovanie teda tvorí prekážku vyhlásenia osoby za mŕtvu, vyhodnotil odvolací súd tiež ako nedôvodnú, bez opory v zákone. V tejto súvislosti uvádza, že účelom konania o vyhlásenie za mŕtveho /v zmysle ust. § 195 - § 200 O.s.p./ nie sú úvahy súdu o existecii, resp. neexistencii dedičov či už zákonných alebo závetných, ale účelom je právoplatným rozhodnutím súdu nahradiť verejnú listinu (úmrtný list) osvedčujúcu úmrtie fyzickej osoby rozsudkom o vyhlásení za mŕtveho. V posudzovanom prípade, odvolací súd dospel k záveru, že podľa návrhu J.. Š. E., N..: XX.XX.XXXX na výhlásenie V. G., N..: XX.XX.XXXX za mŕtvu, boli splnené podmienky pre vyhlásenie nezvestnej za mŕtvu v zmysle ust. § 195 ods. 2 O.s.p. Okresný súdu Bratislava V mal preto ustanoviť nezvestnej opatrovníka v zmysle ust. § 195 ods. 2 O.s.p., vyhláškou vyzvať nezvestnú, aby sa prihlásila, ak je nažive, súčasne vyzvať každého, kto má o nezvestnej vedomosť, aby podal o nej správu do jedného roka odo dňa vyvesenia Vyhlášky na súdnej tabuli v zmysle ust. § 196 O.s.p. Avšak opomenutím týchto procesných úkonov zo strany Okresného súdu Bratislava V, tak došlo postupom súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom. V nadväznosti na uvedené je rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení konania vo veci návrhu na vyhlásenie V. G., N..: XX.XX.XXXX za mŕtvu nesprávnym a keďže účastníkovi sa ním odňala možnosť konať pred súdom, odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/, ods.2 O.s.p. rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Podľa ust. § 224 ods. 3 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.