Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/29/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514210532 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514210532.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporkyni: D. U., E. XXXX/X, XXX XX U., M.. K.: D. R., zamestnankyňa Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 920,10 Eur s príslušenstvom a odmenou 3,07 Eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 98/2014-26 zo dňa 20.1.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 98/2014-26 zo dňa 20.1.2015 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu 3,07 Eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 920,10 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 920,10 Eur od 26.4.2009 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 920,10 Eur od 2.9.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 3,07 Eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa 22.12.2008 na zmenkovú sumu 920,10 Eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 26.4.2009. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ nič neuhradil. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky. Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) ešte pred jej indosovaním uplatnil proti odporkyni na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Rozsudkom č. k. SR 18312/09 z 4.11.2009 rozhodcovský súd odporkyni uložil povinnosť, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatila 920,10 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 920,10 Eur od 26.4.2009 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 920,10 Eur od 2.9.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.1.2010 a dňa 7.1.2010 sa stal vykonateľným. Súd s poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Zo spisu exekučného súdu sp. zn. 36Er/4247/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnej D. U., o vymoženie 920,10 Eur s príslušenstvom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd prvého stupňa zistil, že exekučný súd uznesením zo dňa 06. 12. 2010 č. k. 36Er/4247/2010-10, právoplatným dňom 30. 12. 2010, zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade uvedeného rozhodcovského rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže dohoda o zmenkovom úroku 0,25 % denne je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Prvostupňový súd konštatoval, že pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky nemá súd žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní. Táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní, ale súčasná rozhodovacia prax vychádza z odlišnej aplikácie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na prípady, v ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je povinný v týchto prípadoch ex offo skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj napriek tomu, že spotrebiteľ nevyužil svoje oprávnenie spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Ak exekučný súd dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný, následkom čoho je jeho neúčinnosť, t. j. nezáväznosť. V tomto prípade exekučný súd nedospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, ale skonštatoval jeho vecnú nesprávnosť, ktorá nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, a teda mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia vytvárajúceho prekážku rei iudicatae. Súd preto v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku z uznesenia exekučného súdu vychádzal. Súd poukázal na to, že Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR 18312/09 z 4.11.2009 už odporkyni právoplatne uložil povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatila 920,10 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 920,10 Eur od 26.4.2009 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 661,03 Eur od 29.3.2010 do zaplatenia. Ten istý nárok si navrhovateľ uplatnil aj v tomto konaní. Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporkyni na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ podľa súdu potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Zmenka bola indosovaná až po splatnosti (t. j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda podľa súdu právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 920,10 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 920,10 Eur od 26.4.2009 do zaplatenia a úroku 6 % ročne zo sumy 920,10 Eur od 2.9.2009 do zaplatenia, znovu rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol. Súd ďalej konštatoval, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 3,07 Eur. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporkyne aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto odporkyňu na zaplatenie odmeny zaviazal. O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporkyni. Odporkyňa náhradu trov prisúdiť nežiadala, preto jej súd ich náhradu nepriznal. Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal pojednávanie. Navrhovateľ vytkol súdu vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, keďže vykonanie týchto dôkazov účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorou dokázal svoje právo na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Odporca voči forme a obsahu zmenky nenamietal, a preto podľa neho neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na to, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí náležite zdôvodniť, čo súd podľa neho neurobil. K prekážke res iudicata navrhovateľ opäť poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.1.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z 31.5.2012 a uviedol, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paaktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje. Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, také rozhodnutie je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6M Cdo 9/2012 výslovne uvádza, že také rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému, ktorý je v tomto konaní odporcom, je teda nulitným právnym aktom, ktorý nemôže zakladať prekážku res iudicata. Prvostupňový súd bol preto podľa navrhovateľa povinný na túto nulitnosť rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. K záveru súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest navrhovateľ uviedol, že z predloženého originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament bol vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore so záverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,45 Eur bez DPH a 8,39 Eur bez DPH paušál. Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 27.10.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne. Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok, pričom v súvislosti s námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu. Uvedená námietka navrhovateľa je preto nedôvodná. Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil nárok z predloženej zmenky vystavenej odporkyňou s doložkou „bez protestu“, ktorá bola na navrhovateľa prevedená nedatovaným indosamentom, u ktorého bolo preukázané, že bol na zmenku napísaný po uplynutí lehoty na protest, t. j. indosament má účinky obyčajného postúpenia v súlade s ust. § 20 ods. 1 veta druhá zmenkového zákona č. 191/1950 Zb. Tento záver vyplýva z navrhovateľom v návrhu uvedenej skutočnosti (bod 8.1 návrhu), že zmenku predložil odporkyni na platenie indosant (t. j. spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.), čím navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým bol deň predloženia zmenky na platenie, ešte nebol majiteľom zmenky, ako aj z obsahu rozhodcovského rozsudku, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Navrhovateľ teda nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta a je právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky. Súd prvého stupňa si zadovážil podklady nevyhnutné pre posúdenie, či sú splnené podľa § 103 O.s.p. podmienky konania, ktoré súd skúma ex offo, teda bez toho, aby to niektorý z účastníkov navrhoval. Za účelom posúdenia, či je v tomto konaní daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., sa súd prvého stupňa oboznámil so súdnym spisom sp. zn. 36Er/4247/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnej D. U. o vymoženie 920,10 Eur s príslušenstvom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z ktorého vyplývajú skutočnosti známe súdu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.), a teda pokiaľ súd pri skúmaní existencie podmienok konania z týchto skutočností vychádzal, nemožno to považovať za vykonanie dôkazu, ktorý účastníci konania nenavrhli (§ 120 O.s.p.). Keďže podľa § 103 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, a nemôže znova prejednávať a rozhodovať vo veci, v ktorej už bolo skôr právoplatne rozhodnuté, súd v konaní ex offo skúmal skutočnosti rozhodné pre posúdenie podmienok konania vrátane skutočností podľa § 121 O.s.p., a to aj bez návrhu účastníkov. Nakoľko z uvedeného exekučného spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo vedené na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., ktorý bol vydaný dňa 4. 11. 2009 pod sp. zn. SR 18312/09, a ktorým rozhodcovský súd zaviazal odporcu plniť podľa zmenky (s výnimkou zmenkovej odmeny) právnemu predchodcovi navrhovateľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorá si ako prvý majiteľ zmenky pred jej indosovaním na navrhovateľa uplatnila už skôr cestou rozhodcovského súdu voči odporcovi nárok zo zmenky, ktorý je predmetom tohto konania, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o tom, že uvedený rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o tom istom nároku navrhovateľa (okrem zmenkovej odmeny) znovu rozhodoval v predmetnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že nie je oprávnený skúmať či rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý mal na to právomoc založenú platnou rozhodcovskou zmluvou. Uvedené je oprávnený skúmať súd len v konaní začatom na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania, ktorou sa tento domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku popierajúc platnosť rozhodcovskej zmluvy alebo podľa príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní a Exekučného poriadku výlučne exekučný súd. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považoval odvolací súd navrhovateľove námietky za neopodstatnené. Novému prejednaniu veci (okrem časti návrhu týkajúcej sa zmenkovej odmeny) bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh navrhovateľa v uvedenej časti ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odporkyni súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich neuplatnila, ani jej žiadne nevznikli. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné