Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/4/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514210549 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514210549.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705 zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: V. V., B. XXX/ X, XXX XX A. - Č., o zaplatenie 572,00 Eur s príslušenstvom a odmenou 1,91 Eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/105/2014-23 zo dňa 23.09.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/105/2014-23 zo dňa 23.09.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu vo výške 1,91 Eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 572,00 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 572,00 Eur od 23.09.2009 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 572,00 Eur od 07.12.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,91 Eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 09.03.2009 na zmenkovú sumu 572,00 Eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 23.09.2009. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ nič neuhradil. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky. Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Rozsudkom č. k. SR 23547/2009 zo dňa 04.02.2010 bol odporca zaviazaný na zaplatenie 572,00 Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne z tejto sumy od 23.09.2009 do zaplatenia a so zákonným úrokom 6 % ročne z nej od 07.12.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 01.03.2010 a dňa 04.03.2010 sa stal vykonateľným. Súd s poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Súd poukázal aj na to, že zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 36Er/4242/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnej V. V., o udelenie poverenia na zaplatenie sumy 572,00 Eur s príslušenstvom zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku č. k. SR 23547/2009 zo dňa 04.02.2010 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č. k. 36Er/4242/2010-9 z 01.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.12.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže pre rozpor s dobrými mravmi je dohoda o zmenkovom úroku 0,25 % denne neplatná. Súd tiež uviedol, že, že pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky nemá zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (§ 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c). Táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní, ale súčasná rozhodovacia prax vychádza z odlišnej aplikácie ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a podľa ktorej je exekučný súd ex offo povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, ak si spotrebiteľ nároky podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní neuplatnil. Ak exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný, následkom čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu. V tomto prípade exekučný súd nedospel k záveru, že je rozhodcovský rozsudok nulitným aktom, ale skonštatoval jeho vecnú nesprávnosť. Súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke záväznosti rozhodcovského rozsudku z uznesenia exekučného súdu vychádzal. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku mu podľa súdu neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatae. Súd poukázal na to, že Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR 23547/2009 zo dňa 04.02.2010 už odporcovi právoplatne uložil povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatil zmenkovú sumu 572,00 Eur, úrok 0,25 % denne zo sumy 572,00 Eur od 23.09.2009 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 572,00 Eur od 07.12.2009 do zaplatenia. Ten istý nárok si navrhovateľ uplatnil aj v tomto konaní. Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. V tomto prípade podľa súdu nebolo potrebné preukazovať opak už preto, že samotný navrhovateľ priamo v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.), čím navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky ešte majiteľom zmenky nebol. Indosament, ku ktorému došlo až po splatnosti zmenky, má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom zmenkových práv, iba vstúpil do práv indosanta a je jeho právnym nástupcom. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 572,00 Eur, úroku 0,25 % denne zo sumy 572,00 Eur od 23.09.2009 do zaplatenia a úroku 6 % ročne zo sumy 572,00 Eur od 07.12.2009 do zaplatenia, znovu rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol. Súd tiež konštatoval, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 1,91 Eur. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto odporcu na zaplatenie odmeny zaviazal. O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi, ale keďže odporcovi trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že sa mu náhrada trov nepriznáva. Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal pojednávanie. Navrhovateľ vytkol súdu vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, keďže vykonanie týchto dôkazov účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorou dokázal svoje právo na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Odporca voči forme a obsahu zmenky nenamietal, a preto podľa neho neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na to, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí náležite zdôvodniť, čo súd podľa neho neurobil. K prekážke res iudicata navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.01.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03.2012 a 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/308/2011 z 31.05.2012 a uviedol, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paaktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje. Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, také rozhodnutie je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6M Cdo 9/2012 výslovne uvádza, že také rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Je teda bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel exekučný súd alebo nie. V tomto konaní je súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou. K záveru súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest navrhovateľ uviedol, že z predloženého originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament bol vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore so záverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní. Navyše odporca o túto podporu nepreukázal žiadny záujem a súd teda túto ochranu odporcovi prakticky nanútil, bez jeho vôle. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ v doplnení svojej právnej argumentácie uviedol, že sa stal majiteľom zmenky na základe indosamentu a v súlade s konštantným doktrinálnym názorom platí, že právny poriadok spojuje s indosamentom účinky podstatne odlišné od iných spôsobov jej nadobudnutia (napr. cesie, univerzálnej sukcesie a pod.). Indosáciou povstáva pre nadobúdateľa nové originárne právo zo zmenky. Z uvedeného podľa navrhovateľa vyplýva, že v tomto konaní nie je právnym nástupcom predchádzajúceho majiteľa zmenky, ale je novým avšak celkom nezávislým a originárnym majiteľom zmenky. Prekážka rozhodnutej veci v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. je založená, ak medzi vecami existuje totožnosť predmetu konania a súčasne existuje totožnosť medzi účastníkmi konania. Pri absencii ktorejkoľvek časti, či už totožnosti účastníkov, alebo totožnosti predmetu sporu, prekážka rozhodnutej veci nie je daná. Vec prejednaná pred rozhodcovským súdom, kde však navrhovateľom bol predchádzajúci majiteľ zmenky, nie je tou istou vecou ako je predmetom tohto konania, a to z dôvodu absencie totožnosti účastníkov konania. Navrhovateľ v tomto konaní nie je právnym nástupcom osoby, ktorá uplatnila nárok pred rozhodcovským súdom. Rovnako nejde o totožný predmet konania, pretože obsahom práv navrhovateľa sú zmenkové práva, ktoré sú celkom novými právami, ktoré vznikli až indosamentom, a predchádzajúce práva predchádzajúceho majiteľa zmenky už zanikli. Podľa navrhovateľa tak absentujú obe kritériá pre existenciu prekážky res iudicata, pričom postačuje absencia hoc aj jedného kritéria. Navrhovateľ na podporu svojej argumentácie poukázal na judikatúru C 267/1891, podľa ktorej rubopisník môže požadovať platenie od vystaviteľa i vtedy, keď tento vyplatil už raz zmenku jednému z predchodcov rubopisníka, dal však neskoršie zmenku zase do obehu. Z uvedeného rozhodnutia podľa navrhovateľa vyplýva, že prípustné je aj požadovanie opätovného zaplatenia tej istej zmenky, a to zo strany indosatára, a to aj v situácii, že zmenka už bola raz zaplatená. Preto je prípustné opätovné žalovanie nároku z tej istej zmenky bez existencie prekážky res iudicata, navyše v situácii, keď zmenka nebola uhradená ani jeden krát. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 13.10.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné: Námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa napriek čl. 7 ods. 3 Nariadenia nariadil a vykonal pojednávanie, je nedôvodná, pretože súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, ale postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Taktiež nie je dôvodné odvolanie v časti, kde navrhovateľ namietal vykonávanie dôkazov súdom nad rámec ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa nevykonával dokazovanie ako také podľa § 120 O.s.p., ale podľa § 103 O.s.p. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom skúmal podmienky konania, na základe ktorých zistil, že vo veci ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., čo je povinný súd skúmať ex offo. Predmetom sporu je zmenka ako listinný cenný papier vystavený odporcom v prospech právneho predchodcu navrhovateľa. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa skúmal, či možno návrhu vyhovieť vzhľadom na Rozhodcovský rozsudok zo dňa 04.02.2010, ktorým bol odporca zaviazaný na zaplatenie sumy 572,00 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 572,00 Eur od 23.09.2009 do zaplatenia, ako aj 6 % ročného úroku zo sumy 572,00 Eur od 07.12.2009 do zaplatenia a trov konania, zo zmenky, ktorá je predmetom aj tohto konania. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že právoplatný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. V danej veci je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2010 a vykonateľnosť dňa 04.03.2010, a na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bola zamietnutá. Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd prvého stupňa bol povinný prihliadať na skutočnosť, že v exekučnom konaní vedenom proti povinnému exekučný súd konštatoval nulitnosť rozhodcovského rozsudku a nulitný titul nemôže zakladať prekážku veci rozhodnutej. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že iba exekučný súd v exekučnom konaní je zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ani exekučný súd rozhodcovský rozsudok neruší resp. nemení, ale v rámci svojej prieskumnej právomoci skúma obsah rozhodcovského rozsudku z hľadiska, či nezaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa sa nemal zaoberať otázkou, kedy došlo k indosácii zmenky. Z údajov o pohľadávke (bod 8.1. Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 nepochybne vyplýva, že už indosant (Pohotovosť, s.r.o.) predložil zmenku k zaplateniu, zmenka teda bola indosovaná až po splatnosti a navrhovateľ tak iba vstúpil do práv indosanta v zmysle čl. I § 20 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., čo správne v odôvodnení rozsudku konštatoval už prvostupňový súd. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď prihliadal k právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ktorý mu bránil rozhodnúť o tom istom nároku. Argumenty navrhovateľa uvedené v doplnení jeho právnej argumentácie sú bezpredmetné, pretože sú postavené na tom, že navrhovateľ sa stal majiteľom zmenky na základe indosamentu, a teda že je originárnym majiteľom zmenky. Táto skutočnosť však bola súdom prvého stupňa vyvrátená, keď v napadnutom rozsudku jasne odôvodnil záver, že indosament na rube predmetnej zmenky má len účinky obyčajného postupu, a teda navrhovateľ nie je originárnym nadobúdateľom zmenkových práv, iba vstúpil do práv indosanta a je jeho právnym nástupcom. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli ani si žiadne neuplatnil. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.