Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoPr/5/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514211134 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514211134.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Bianky Gelačíkovej, v právnej veci navrhovateľa: U.. Z. D., E.. XX.XX.XXXX, I. S., Ž. Č.. XXX/X, štátny občan SR, zastúpeného: VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Q. A. B., D..S.., S. S. C. XX, I., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: Jurek, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Bratislava, Páričková 15, adresa na doručovanie: Námestie SNP 22, Bratislava, o zaplatenie 2.189,48 euro s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9.3.2015, č.k. 47Cpr/14/2014-82, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku, v ktorom bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX euro po zákonných zrážkach p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej časti ( t.j. vo výroku o úrokoch z omeškania a vo výroku o trovách konania ) sa rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi X.XXX,XX euro po zákonných zrážkach spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy X.XXX,XX euro od 1.5.2012 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške XX1 euro a náhradu právneho zastúpenia vo výške XXX,XX euro na účet právneho zástupcu navrhovateľa , všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Prisudzujúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 54 , § 116 ods.1,2,3 zák. č. 311/2001 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ Zákonník práce „) a skutkovo tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 8.11.2000 v pracovnej pozícii S. A. T.. Pracovný pomer bol medzi účastníkmi ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.4.2012, v ktorej bolo uvedené, že navrhovateľovi bude vyplatené odstupné vo výške X.XXX euro zodpovedajúce výške mzdy za tri mesiace výkonu pracovnej činnosti , provízie za predaj uskutočnený v mesiaci apríl 2012 s tým, že v odmene je zahrnutá aj náhrada za nevyčerpanú dovolenku v počte 41,5 dní. Z výplatného lístka za mesiac apríl 2012 súd prvého stupňa zistil, že v kolónke mesačná odmena je uvedená suma X.XXX,XX euro a v kolónke odstupné je uvedená suma X.XXX euro. Z uvedeného listinného dokladu a oznámenia zamestnankyne odporcu W. Z. mal za preukázané, že v odmene vyplatenej navrhovateľovi za mesiac apríl 2012 nie je zahrnutá náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie. V danej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že ku dňu skončenia pracovného pomeru mal navrhovateľ nevyčerpaný zostatok dovolenky na zotavenie v rozsahu 25 dní, v peňažnom vyjadrení predstavujúci nárok na náhradu mzdy v nesporovanej výške X.XXX,XX euro. Medzi účastníkmi bol rozpor v tom, či uvedená náhrada mzdy navrhovateľovi prináleží, keď podľa tvrdenia odporcu malo uzavretím dohody zo dňa 30.4.2012 dôjsť k zmene dojednaných pracovnoprávnych podmienok. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v pracovnoprávnych vzťahoch platí zásada zmluvnosti, podľa ktorej možno obsah pracovného pomeru meniť zásadne len dohodou účastníkov. Predmetom vzájomnej dohody o zmene obsahu pracovného pomeru môžu byť len tie práva a povinnosti, ktoré boli založené prejavom vôle účastníkov, napr. v pracovnej zmluve alebo ktoré vyplývajú z dispozitívnych ustanovení Zákonníka práce. Dohodou o zmene obsahu pracovného pomeru nemôžu byť zmenené práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru vyplývajúce z kogentných ustanovení Zákonníka práce. Z ustanovenia § 103 a nasl. Zákonníka práve vyplýva, aká je výmera dovolenky zamestnanca, akým spôsobom sa dovolenka na zotavenie čerpá a i postup v prípade, ak dovolenku na zotavenie zamestnanec nevyčerpá. Uvedené kogentné ustanovenia nemožno meniť dohodou účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Na základe uvedeného preto v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa na vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpaný zostatok dovolenky na zotavenie a i uplatneného príslušenstva. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“) a v konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške XXX euro za zaplatený súdny poplatok a na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX euro priznanú podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za 5 úkonov právnej pomoci - príprava a prevzatie, návrh , a účasť na pojednávaniach súdu nariadených na deň 7.7.2014, 9.2.2015 a 9.3.2015. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, návrh v celom rozsahu zamietol a priznal mu právo na náhradu trov konania. V odvolaní konštatoval, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolateľ poukázal na to, že v dohode o skončení pracovného pomeru je jednoznačne a nezameniteľne uvedené, že zamestnanec vyhlasuje, že si náhradu za nevyčerpanú dohodu nebude nárokovať. Mal za nesporné, že nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku pri skončení pracovného pomeru je zákonným nárokom, že úprava provízií bola vymedzená v pracovnej zmluve a i to, že právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv je neplatný. Mal však za absolútne legitímne a opodstatnené, že zmluvné strany pracovnoprávneho vzťahu sa v medziach zmluvnej voľnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce dohodli na zmene obsahu pracovnoprávneho vzťahu v tom zmysle, že zamestnanec obdrží aj províziu v sume X.XXX euro , ktorá je na slovenské pomery mimoriadne nadštandardná a jej dôvodnosť bola v čase podpísania dohody otázna , za predpokladu, že táto odmena zahŕňa aj náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Obsah predmetnej dohody je dispozitívnou zmenou obsahu pracovnoprávneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou zo dňa 8.11.2010 v medziach kogentných ustanovení zákona. Poukazujúc na § 54 Zák. práce konštatoval, že pre dohodu o zmene obsahu pracovnoprávneho vzťahu v oblasti všetkých peňažných nárokov zamestnanca sú naplnené. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak nárok na odstupné v dohode o skončení pracovného pomeru , či províznu odmenu, označil ako kogentný nárok vyplývajúci z ustanovení zákona. Súd prvého stupňa sa opomenul vysporiadať s tým, či nárok na odstupné, či províznu odmenu boli splatné, resp. či tento nárok aj reálne vznikol v súlade so zmluvným dojednaním. Odporca mal ďalej za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je nepostačujúce a takýmto postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o listinný dôkaz - fax vypracovaný jeho zamestnankyňou Andreou Princovou zo dňa 6.3.2015 uviedol, že nemá vedomosť o odposlaní takéhoto faxu. Tento dôkaz, rovnako ako listinný dôkaz založený jeho právnou zástupkyňou do súdneho spisu dňa 9.3.2015 , mu nebol doručený a nemal sa k nemu možnosť vyjadriť. Právny názor súdu prvého stupňa na účely rozhodnutia vo veci samej je nedostatočne odôvodnený a predmetné odôvodnenie vôbec neobsahuje právne posúdenie priznaných úrokov z omeškania. Zdôraznil, že do účinnosti novely Zákonníka práce uskutočnenej zákonom č. 460/2008 Z.z., t.j. k 1.1.2009 bolo možné subsidiárne použiť ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Práve spomínanou novelou zákonodarca vylúčil subsidiárne použitie citovaného ustanovenia a tým pádom zamestnanec nemá nárok na úrok z omeškania z náhrady mzdy v prípade, že sa s jej plnením zamestnávateľ omešká. Keďže na náhradu mzdy, ktorá je predmetom daného konania sa aplikujú ustanovenia zákona účinné po 1.1.2009 mal odvolateľ za to, že navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania nevzniká. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení zopakoval skutkové okolnosti prípadu a konštatoval, že podľa uzavretej dohody o skončení pracovného pomeru mu malo byť vyplatené odstupné v rozsahu troch základných platov a provízie z predaja. V dohode bolo uvedené, že „ v odmene je zahrnutá aj náhrada za nevyčerpanú dovolenku v počte 41,5 dní , s čím zamestnanec súhlasí „. Vo výplatnej páske za mesiac apríl 2012 okrem sumy základnej mzdy vo výške XXX euro a sumy provízií vo výške X.XXX euro ( s názvom mesačné odmeny ) figurovala aj suma dohodnutého odstupného. Podľa výplatnej pásky nebola jeho zostatková nevčerpaná dovolenka v rozsahu 41,5 dňa, ale v rozsahu 25 dní a suma náhrady za danú nevyčerpanú dovolenku mu nebola vyplatená. Rozsah nevyčerpanej dovolenky na zotavenie, suma náhrady a jej výpočet nebol medzi účastníkmi sporný. Navrhovateľ uviedol, že prejavom vôle účastníkov dohody o skončení pracovného pomeru nebola zmena obsahu uzavretej pracovnej zmluvy, ale práve ukončenie pracovného pomeru, veľmi narýchlo a pod nátlakom. Prejav vôle bol ukončiť pracovný vzťah a špecifikovať podmienky jeho ukončenia. Zákonný nárok náhrady za nevyplatenú dovolenku vznikol a zo strany odporcu nebol vyplatený. Navrhovateľ napokon uviedol, že odporca počas konania nerozporoval uplatnený úrok z omeškania a ani v jednom zo svojich vyjadrení sa k tejto otázke nevyjadroval. Aj pri výklade odporcu ohľadom vylúčenia subsidiárneho použitia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka novelou v roku 2009, považoval tvrdenie ako aj uvedené rozhodnutie NS SR za vytrhnuté z kontextu a za nezodpovedajúce právnej skutočnosti. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že vo vzťahu k prisudzujúcemu výroku, v ktorom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.189,48 euro po zákonných zrážkach , nie je odvolanie podané dôvodne. Súd prvého stupňa v tejto časti návrhu riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpaný zostatok dovolenky na zotavenie, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku, v ktorom súd prvého stupňa súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX euro po zákonných zrážkach predstavujúcu náhradu mzdy za nevyčerpaný zostatok dovolenky na zotavenie; z uvedeného dôvodu odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia vzťahujúceho sa k tejto časti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Pre doplnenie dôvodov a v záujme dostatočného sa vysporiadania s odvolacími námietkami odporcu smerujúcimi do uvedenej časti rozhodnutia odvolací súd dodáva nasledovné. K odporcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. ( t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k prísudku sumy X.XXX,XX euro naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. K ďalšej námietke odvolateľa , že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade nebola táto namietaná vada odvolacím súdom zistená. Podľa § 60 ods. 1,2 ,3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi. Podľa § 116 ods.1,2,3 Zák. práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy , s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v danej veci súd prvého stupňa správne z hľadiska uplatneného nároku zameral dokazovanie len na to, či sú v prejednávanom prípade splnené podmienky pre vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpaný zostatok dovolenky na zotavenie, ktorú si navrhovateľ nemohol vyčerpať pre skončenie pracovného pomeru u odporcu ku dňu 30.4.2012. Pokiaľ po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľovi nebola náhrada mzdy vo výške X.XXX,XX euro za 25 nevyčerpaných dní dovolenky na zotavenie vyplatená, s jeho názorom sa odvolací súd plne stotožňuje. Rozsah navrhovateľom nevyčerpanej dovolenky na zotavenie ku dňu skončenia pracovného pomeru ( 25 dní ), suma náhrady mzdy za nevyčerpaný zostatok dovolenky na zotavenie ( X.XXX,XX euro ) a jej výpočet nebol medzi účastníkmi sporný a súd prvého stupňa si uvedené skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov, podložené i doloženými listinnými dôkazmi bez ďalšieho osvojil ( § 120 ods.3 O.s.p.). Sporným medzi účastníkmi bolo, či sa účastníci mohli v medziach zmluvnej voľnosti dohodnúť v uzavretej dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.4.2012 na tom, že v odmene ( t.j. v províziách za uskutočnený predaj v mesiaci apríli 2012 ) je zahrnutá aj náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie v počte 41,5 dní. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zmluvnú voľnosť účastníkov pracovného pomeru možno uplatniť len v rámci dispozitívnych noriem. Právne predpisy upravujúce pracovnoprávne vzťahy majú v zásade kogentnú povahu spočívajúcej na princípe čo nie je dovolené je zakázané. Ak pracovnoprávne predpisy účastníkom pracovnoprávnych vzťahov neumožňujú odchylnú úpravu ich práv a povinností, odchylnú úpravu v takomto prípade je treba považovať za zakázanú. Zmluvnú voľnosť subjektov pracovného práva možno uplatniť len do tej miery, pokiaľ to umožňujú pracovnoprávne predpisy. V prípade, že pracovnoprávne predpisy neumožňujú účastníkom upraviť dohodou svoje práva iným než stanoveným spôsobom, uplatnenie zmluvnej voľnosti v rozpore s kogentnými normami pracovného práva má za následok neplatnosť príslušného právneho úkonu. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami odporcu týkajúcimi sa výkladu kogentných noriem a aplikácie pracovnoprávnych predpisov na prejednávaný prípad. Ustanovenia § 103 a nasl. ( vrátane § 116 Zákonníka práve v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.4.2012 ) aplikované v danom prípade sú kogentnými právnymi normami neumožňujúcimi v otázke možného vyplatenia náhrady mzdy za nevyčerpaný zostatok dovolenky na zotavenie odchylnú úpravu práv a povinností účastníkov pracovnoprávnych vzťahov. Je treba uviesť, že kogentné ustanovenia pracovnoprávnych predpisov nedovoľujú iné modely správania sa účastníkov v porovnaní s tým, ktoré predstavujú sami. Argumentáciu navrhovateľa poukazujúceho na zásadu platiacu v rímskom práve , podľa ktorej „ vigilantibus iura scripta sunt“ ( t.j. „ práva patria len bdelým“ ), nie je potom možné v posudzovanom prípade zohľadniť. Preto ak súd prvého stupňa po zistení, že navrhovateľovi bolo na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.4.2012 vyplatené odstupné vo výške X.XXX euro a odmena ( provízie ) vo výške X.XXX euro, navrhovateľovi priznal právo na náhradu mzdy za nevyčerpaný zostatok dovolenky na zotavenie v rozsahu 25 dní v sume X.XXX,XX euro, rozhodol vecne a právne správne. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že v posudzovanom prípade nemohol byť zákonný nárok navrhovateľa ( zamestnanca ) na vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpaný zostatok dovolenky na zotavenie platne dojednaný v uzavretej dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.4.2012 spôsobom, že „ v odmene ( t.j. v províziách za uskutočnený predaj v mesiaci apríli 2012 ) je zahrnutá aj náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie v počte 41,5 dní“. Pokiaľ odporca v odvolaní namietol nedostatky v písomnom vyhotovení rozhodnutia, tejto námietke je možné priznať úspech. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. XXXXX/XX/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa priznaného prísudku vo výške X.XXX,XX euro je k námietkám odporcu o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa možné konštatovať, že označená časť rozhodnutia uvedeným požiadavkám vyhovuje. Vo vzťahu k námietke odporcu namietajúceho okolnosť, že konaním predchádzajúcim vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku mu bola odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd namietaný postup súdu prvého stupňa z obsahu spisu nezistil. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že návrh na začatie konania spolu s prílohami boli odporcovi súdom prvého stupňa doručované pred prvým pojednávaním nariadeným na deň 7.7.2014. Zo zápisnice z pojednávania súdu prvého stupňa konaného dňa 9. 3.2015 vyplýva, že v jeho priebehu súd prvého stupňa čítaním oboznámil listinné doklady tvoriace súčasť súdneho spisu . Pre úplnosť poznamenáva, že nebolo povinnosťou súdu odporcovi doručovať písomné vyjadrenie jeho právneho zástupcu zo dňa 4.3.2013 a ani emailovú správu zamestnankyne odporcu W. Z. zo dňa 6.3.2015 ( obsahujúcu stručný prepočet sumy provízie vyplatenej navrhovateľovi za mesiac apríl 2012) doložené do spisu tesne pred pojednávaním nariadeným na deň 9.3.2015. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, v ktorom navrhovateľovi priznal právo na náhradu mzdy za nevyčerpaný zostatok dovolenky na zotavenie v rozsahu 25 dní v sume X.XXX,XX euro po zákonných zrážkach podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. Odvolateľovi je však treba prisvedčiť v tom, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, v ktorej priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% zo sumy X.XXX,XX euro za obdobie od 1.5.2012 do zaplatenia nezodpovedá ust. § 157 ods.2 O.s.p.. V dôsledku absencie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k tomuto výroku nie je potom možné preskúmať správnosť záverov prijatých súdom prvého stupňa v tejto časti rozhodnutia, čím bolo odvolateľovi odňaté právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a odňatá možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v tejto časti v rámci využitia riadneho opravného prostriedku. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v uvedenej časti a v závislom výroku o trovách konania podľa § 221 ods.1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní o uplatnenom príslušenstve súd prvého stupňa následne posúdi, kedy a na základe akej právnej skutočnosti sa odporca dostal s priznaným plnením do omeškania, svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení týkajúceho sa zvyšného uplatneného nároku (úrokov z omeškania vo výške 9% zo sumy X.XXX,XX euro za obdobie od 1.5.2012 do zaplatenia) uvedie v novom rozhodnutí, ktoré musí mať náležitosti podľa ust. § 157 ods.2 O.s.p. tak, aby toto bolo presvedčivé a najmä preskúmateľné. V rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.