Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514211717 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514211717.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: LB výťahy, s.r.o., Uhrova 3, Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Stavrovskou, Lamačská cesta 3, Bratislava, proti odporkyni: A. O., G. X, N., zastúpenej advokátom JUDr. Ľubošom Noskovičom, Líščie Nivy 7, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie skončenia pracovného pomeru dohodou, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 47Cpr/15/2014-72, zo dňa 27.11.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania XX,XX eura titulom trov právneho zastúpenia, na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 3.3.2014 dané odporkyňou navrhovateľovi dňa 3.3.2014 podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce je neplatné, že pracovný pomer odporkyne s navrhovateľom skončil dňa 3.3.2014 dohodou a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa trovy právneho zastúpenia 419,46 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru dohodou domáhal pre nedostatočnú konkretizáciu okamžitého skončenia, t.j. pre jeho nepreskúmateľnosť, a zároveň pre neexistenciu dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporkyňa bola zamestnaná u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.2013. Dňa 3.3.2014 doručila navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce s uvedením, že týmto listom ukončuje okamžite pracovný pomer k 3.3.2014 podľa uvedeného ustanovenia. Súd prvého stupňa na uvedenom základe skonštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa náležitosti § 70 Zák. práce z hľadiska skutkového vymedzenia, pretože z jeho obsahu nevyplýva, za ktoré mesiace nebola vyplatená mzda, čo je dôležité pre posúdenie uplatnenia okamžitého skončenia pracovného pomeru v zákonnej lehote. Pri absencii takéhoto skutkového vymedzenia je zákonom stanovená sankcia neplatnosti. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vzhliadol súd prvého stupňa aj v skutočnosti, že navrhovateľ neporušil ustanovenia Zák. práce, pokiaľ ide o včasnosť výplaty mzdy za január 2014 (odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.5.2014 uviedla, že jej nebola vyplatená mzda za uvedený mesiac), pretože na jej účet bola mzda pripísaná pred uplynutím 15-dňovej lehoty, čo potvrdila aj samotná odporkyňa. V pracovnej zmluve odporkyne bolo totiž dojednané, že mzda sa vypláca mesačne pozadu vždy k 15. dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý mzda prináleží (bod 4). Podľa bodu 10 pracovného poriadku zo dňa 1.1.2011 je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, najneskôr do 15- teho dňa nasledujúceho mesiaca; ak výplatný deň pripadne na deň pracovného pokoja, mzda sa vypláca v prvý pracovný deň po tomto termíne; vyúčtovanie mzdy je vyplácané bezhotovostne poukázaním na osobný účet zamestnanca. Z potvrdenia zo dňa 1.10.2013 o oboznámení sa zamestnanca s internou dokumentáciou vyplynulo, že odporkyňa bola s uvedeným poriadkom oboznámená, čo potvrdila podpisom. Podľa navrhovateľa bol výplatný termín za január 2014 dňa 15.2.2014, t.j. v sobotu; v zmysle pracovného poriadku sa preto výplatný termín posunul na najbližší pracovný deň, t.j. na deň 17.2.2014. 15-dňová lehota v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce uplynula dňa 5.3.2014, pričom mzda bola pripísaná na účet odporkyne dňa 4.3.2014, t.j. pred uplynutím lehoty 15 dní, čo potvrdila aj samotná odporkyňa. Súd prvého stupňa mal za to, že pracovný poriadok bol vydaný v súlade so Zák. práce, keď pri absencii odborového orgánu či zástupcu zamestnancov môže zamestnávateľ rozhodovať samostatne a prijať platný pracovný poriadok. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a právnych záverov súd prvého stupňa s poukazom na § 69 ods. 1 písm. b), § 70, § 84 ods. 1, 2 a 3 a § 12 ods. 1 a 2 Zák. práce určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a nakoľko účastníci nemali záujem na obnovení pracovnoprávneho vzťahu určil, že pracovný pomer skončil v zmysle § 78 ods. 3 písm. b) Zák. práce dohodou. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyňu zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľa v podrobnej špecifikácii. Proti rozsudku podala odporkyňa odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť, resp. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie; pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku žiadala pripustiť dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Uviedla, že z potvrdenia o oboznámení zamestnanca s internou dokumentáciou navrhovateľa, datovaného až 2 mesiace po vzniku pracovného pomeru (1.10.2013), nevyplýva, že by bola oboznámená s predloženým znením pracovného poriadku zo dňa 1.1.2011; absentuje uvedenie účinnosti pracovného poriadku, s ktorého znením mala byť oboznámená; vzhľadom na neurčitosť potvrdenia o oboznámení zamestnanca s internou dokumentáciou preto mala za dôvodné pochybnosti o relevantnosti obsahu predkladaného pracovného poriadku. Konkretizácia ustanovení Zák. práce v pracovnom poriadku nemôže mať za následok odlišnosť úpravy dojednanej v pracovnej zmluve ohľadom termínu splatnosti mzdy. Poukázala na povinnosť navrhovateľa podľa § 47 ods. 2 Zák. práce oboznámiť ju s pracovným poriadkom už pri nástupe do zamestnania, k čomu však nedošlo; dovolávanie sa znenia pracovného poriadku zo dňa 1.1.2011 odporujúceho zneniu dojednanému v pracovnej zmluve je preto bezpredmetné. Neoboznámením s pracovným poriadkom účinným dňa 1.1.2011 pri jej nástupe do zamestnania teda navrhovateľ porušil povinnosť v zmysle § 47 ods. 2 Zák. práce a ani následne zmenu pracovnej zmluvy ohľadom splatnosti mzdy s poukazom na § 54 Zák. práce neuskutočnil. Odporkyňa mala ďalej za spornú platnosť predloženého pracovného poriadku vzhľadom na možnosť jeho vydania po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, keď inak je v zmysle § 84 ods. 1 Zák. práce neplatný; až novelou Zák. práce účinnou odo dňa 1.1.2013 bol doplnený § 12 Zák. práce ohľadom riešenia možnosti samostatného konania bez zástupcov zamestnancov v prípade, ak Zák. práce ich súhlas vyžaduje, avšak títo u zamestnávateľa nepôsobia. Uviedla, že nakoľko jej navrhovateľ nevystavil mzdový dekrét ako podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy, nemôže vzhľadom na porušenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov zo strany navrhovateľa a s poukazom na čl. 9 a § 13 Zák. práce znášať dôsledky tohto porušovania. Na základe výsluchu konateľa navrhovateľa konštatovala, že tento mal vedomosť, že mzdy neboli vyplácané načas a teda mal vedomosť, že sa dostal do omeškania aj s výplatou jej mzdy za január 2014; potvrdil nevystavenie mzdového dekrétu, pričom mzda bola dohodnutá vo výške XXX eur netto; dňa 4.3.2014 jej tak bola poukázaná mzda za január 2014 len čiastočne vo výške XXX,XX eura. Záverom uviedla, že jej prejav vôle vo forme okamžitého skončenia pracovného pomeru je potrebné s poukazom na § 15 Zák. práce vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Porušenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov zo strany navrhovateľa nemôžu byť brané na ujmu jej práv. S poukazom na znenie jej e-mailu zo dňa 3.3.2014 a výsluch navrhovateľa si tento bol vedomý druhotnej platobnej neschopnosti, vedel o svojich záväzkoch voči zamestnancom a dôvod skončenia mu bol, resp. mal byť dobre známy. V súvislosti s trovami právneho zastúpenia odporkyňa namietla ich dôvodnosť a primeranosť, pričom uvádzané porušenia Zák. práce mala za dôvod hodný osobitného zreteľa. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že pri nástupe do zamestnania bol odporkyni odovzdaný šanón s internými predpismi, ktoré študovala približne 3 mesiace; preto podpísala potvrdenie o oboznámení sa s internými predpismi až 1.10.2013, keď sama uviedla, že nepodpíše niečo, čo neprečítala. Oboznámenie sa s internými smernicami potvrdila aj na pojednávaní dňa 29.9.2014. Interné predpisy mala nepretržite k dispozícii na portáli interných predpisov. Navrhovateľ mal preto tvrdenie o neoboznámení sa s pracovným poriadkom za účelové. Ďalej uviedol, že pracovný poriadok bližšie špecifikoval ustanovenia týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov všetkých zamestnancov a teda v súlade s § 84 ods. 2 Zák. práce bližšie konkretizoval aj splatnosť mzdy. K námietke jeho neplatnosti s tým, že nebol vydaný po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov uviedol, že ak zamestnanci nevyužijú svoju koaličnú slobodu a nezaložia odborovú organizáciu, zamestnávateľ je oprávnený vydať pracovný poriadok aj bez tohto súhlasu. K priznaným trovám konania uviedol, že odporkyňa nebola ochotná riešiť spor mimosúdne a na svojom stanovisku zotrvávala napriek argumentácii navrhovateľa. Priznané trovy boli vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., teda v súlade s právnym predpisom a nie nedôvodne a neprimerane. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.4.2015 (§ 211 ods. 2 , § 156 ods. 3 O.s.p.). Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnanec v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (§ 70 Zák. práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Neuvedenie dôvodu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru takýmto spôsobom je sankcionované neplatnosťou okamžitého skončenia v prípade, že sa zamestnávateľ neplatnosti dovolá na súde v stanovenej lehote (v spojení s § 77 Zák. práce). Odporkyňa okamžite skončila pracovný pomer s navrhovateľom listom zo dňa 3.3.2014. V texte okamžitého skončenia uviedla, že ukončuje okamžite pracovný pomer (k 3.3.2014) podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce, ktorý nadobudol účinnosť 1.8.2013. Z tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru je zrejmé, že ako jeho dôvod je uplatnené nevyplatenie mzdy, náhrady mzdy, cestovných náhrad, náhrady za pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časti do 15 dní po uplynutí jej splatnosti podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Odporkyňa v okamžitom skončení pracovného pomeru však neuviedla, či jej nebola vyplatená mzda, náhrada mzdy, cestovné náhrady, náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť a neuviedla ani obdobie, za ktoré mzda, náhrada mzdy, cestovné náhrady, náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť nebola vyplatená. Odporkyňa teda vôbec nekonkretizovala dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a v konečnom dôsledku ho nevymedzila tak, že by tento dôvod nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Pre úplnú absenciu skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné ani jeho výkladom ustáliť, aká mzda, náhrada mzdy, cestovné náhrady, náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť a za aké obdobie odporkyni nebola vyplatená. Pomocou výkladu prejavu vôle totiž nemožno nahradzovať alebo dopĺňať vôľu odporkyne (ktorú v dobe okamžitého skončenia nemala alebo ju neprejavila). S poukazom na § 70 Zák. práce nie je možné skutkovo vymedzovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru po tomto skončení, či už v e-mailovej korešpondencii s navrhovateľom, v písomnom vyjadrení k návrhu, v prednesoch zástupcu odporkyne alebo preukazovať ho výpoveďou odporkyne. Súd prvého stupňa preto správne uviedol, že pre absenciu skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 70 Zák. práce neplatné; zaoberanie sa včasnosťou výplaty mzdy za január 2014 bolo potom nadbytočné a pre rozhodnutie vo veci irelevantné. Pre neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ netrval na tom, aby odporkyňa u neho pracovala naďalej, pričom sa účastníci písomne nedohodli inak, zároveň v zmysle § 78 ods. 3 písm. b) Zák. práce určil, že pracovný pomer odporkyne s navrhovateľom skončil dohodou dňa 3.3.2014 (dôvody odvolania voči uvedenému výroku napadnutého rozsudku nesmerovali). Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil; odvolacie námietky odporkyne nemali vzhľadom na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru pre absenciu skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Vecne správny je napadnutý rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania; pre určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nepredstavujú odporkyňou tvrdené porušenia Zák. práce dôvody hodné osobitného zreteľa (pre celkové alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi). Odvolací súd nevyhovel návrhu odporkyne na pripustenie dovolania pre tvrdený výskyt otázky po právnej stránke zásadného významu, nakoľko odporkyňa túto nešpecifikovala. Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúru vyšších súdov nebola riešená, alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešené v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenia tejto právnej otázky. Otázku určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru či skončenia pracovného pomeru však nemožno považovať za otázku po právnej stránke zásadného významu vzhľadom na rozsiahlu judikatúru k predmetnej problematike. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania. Táto pozostáva z trov právneho zastúpenia vyčíslených v súlade s vyhl. 655/2004 Z.z.; za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19.1.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl.) 64,53 eura (uplatnených v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) vyhl.) a režijný paušál 8,39 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 72,92 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.