Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/173/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514217091 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514217091.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: Z. K., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, L., právne zastúpený advokátkou JUDr. Henrietou Danišovou, so sídlom AK v Bratislave, Muchovo nám. 1, proti odporkyni: E. R., X.. XX.XX.X955, trvale L. C. X, L., zastúpená: Advokátska kancelária - Andrea DUONGOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šancová 70, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, adresa pre doručovanie: P.O.BOX č.60, Bratislava 111, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.07.2014, č.k. 14C/340/2014-22, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, v ktorom: - odporkyni zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s bytom č. 26, nachádzajúcim sa na X.p. bytového domu v Bratislave, ul. L. XX, súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXX C. XXXX a spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc. F. Č.. XXXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. F. Č.. XXXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, všetko v katastrálnom území J., obec Bratislava - m.č. Petržalka, okres Bratislava V zapísaným na Z. Č.. XXXX, na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu, zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti, zaťažiť vecným bremenom, predkupným právom, záložným právom, akýmkoľvek iným vecným právom, vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, - Navrhovateľovi uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, ktorou je odporovacia žaloba o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, do 30 dní od doručenia predbežného opatrenia, - vo zvyšku návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil § 74 ods.1, § 75 ods.4, §76 ods.1 písm. e/, ods.3,4, § 76 ods.4, § 77 ods.1 písm. a/ až d/, § 102 ods.1 O.s.p. a vecne tým, že po zvážení okolností prípadu vyplývajúcich z návrhu navrhovateľa a doložených listinných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľom podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný a je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Mal za zrejmé, že odporkyňa E. R., ktorá je sestrou dlžníka, dňa 9.6.2014 na základe darovacej zmluvy (Y.- XXXXX/XX) nadobudla vlastnícke právo k bytu č. XX (v podiele 1/1) nachádzajúcom sa na X.p. na L. N.. Č.. XX Y. L. v bytovom dome so súpis. č. XXXX postavenom na parc. č. XXXX C. XXXX a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. F. Č.. XXXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. F. Č.. XXXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele XXXX/XXXXXX; zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Petržalka, obec Bratislava - m.č. Petržalka, okres Bratislava V, ktorých vlastníkom bol dlžník a k prevodu ktorých došlo v čase súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V medzi navrhovateľom a dlžníkom ako odporcom pod sp. zn. 41C/308/2014 (pôvodne sp. zn. 27Ro/273/2014) o zaplatenie peňažnej sumy XX.XXX eur s príslušenstvom. Navrhovateľ na základe predložených listinných dôkazov osvedčil skutočnosť, že dlžník dňa 27.5.2014 podal na katastri nehnuteľností návrh na vklad vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam, ktorých bol vlastníkom na základe kúpy Y.-XXXX/XX zo dňa 9.11.1998. Z predložených listinných dôkazov ďalej zistil, že Okresný súd Bratislava V dňa 13.5.2014 vydal platobný rozkaz č.k. 27Ro/273/2014-31, v ktorom zaviazal dlžníka na zaplatenie sumy XX.XXX eur s príslušenstvom a proti ktorému bol dňa 2.6.2014 podaný odpor - teda mal za zrejmé, že k prevodu spornej nehnuteľnosti došlo bezodplatne na základe darovacej zmluvy bezprostredne po tom, len čo si navrhovateľ od dlžníka uplatnil nárok na zaplatenie sumy XX.XXX eur. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že z predloženého odporu zo dňa 2.6.2014 je mu zrejmý postoj dlžníka k otázke zaplatenia sumy XX.XXX eur navrhovateľovi ( dlžník tvrdí, že čestné prehlásenie zo dňa 13.1.2014, v ktorom sa dlžník zaväzuje do 31.1.2014 zaplatiť navrhovateľovi sumu XX.XXX eur za vysporiadanie majetku nadobudnutého v spoločnej domácnosti, bolo podpísané pred matrikou pod nátlakom, a že čiastka v celkovej sume XX.XXX eur, t.j. vrátane sumy XX.XXX eur patrí odporkyni -sestre dlžníka). Navrhovateľ Dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu a odstupného zo dňa 14.1.2014 a dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 14.1.2014 ďalej preukázal skutočnosť, že navrhovateľ a dlžník ako nájomcovia nehnuteľnosti - bytu č. XX na X.J.. na C. N.. Č.. X Y. L. previedli svoje členské práva a povinnosti v Bytovom družstve Petržalka na nadobúdateľa - E. B. a s nadobúdateľom sa dohodli, že nadobúdateľ prevádzajúcim (teda aj navrhovateľovi aj dlžníkovi) zaplatí odstupné za prevod členských práv a povinností vo výške XX.XXX eur tak, že túto čiastku uhradí v deň prevodu členských práv a povinností na účet dlžníka. Vychádzajúc z takto uvedených skutočností mal za nepochybné, že v čase súdneho konania, v ktorom sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy XX.XXX eur t.j. polovice čiastky z prevodu členských práv a povinností k bytu č. XX na X.p. na C. N.. Č.. X Y. L., dlžník spoločne s odporkyňou zrealizovali také právne úkony, o ktoré dlžník opiera svoju obranu v konaní sp. zn. 41C/308/2014 o zaplatenie XX.XX0 eur , a i to, že táto čiastka nie je v jej dispozícii, ale patrí odporkyni; tiež uskutočnili sporný prevod bytu č. XX na L. N.. Č.. XX Y. L., ktorého neúčinnosti sa chce navrhovateľ domáhať vo veci samej odporovacou žalobou. Zohľadňujúc rozsah týchto právnych úkonov ako aj predovšetkým čas ich uskutočnenia vzhľadom na aktuálne prebiehajúce súdne konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 41C/308/2014 mal súd prvého stupňa za to, že je tu vzťah medzi účastníkmi konania vyžadujúci si dočasnú úpravu vo forme navrhovaného predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že aj keď mu bude v súdnom konaní sp. zn. 41C/308/2014 priznaná pohľadávka XX.XXX eur, nebude môcť byť z čoho uspokojená, keďže v prípade úspešnosti odporovacej žaloby voči odporkyni a úspešnosti žaloby o zaplatenie pohľadávky XX.XXX eur voči dlžníkovi, by navrhovateľ mal práva vyplývajúce z hmotnoprávnych predpisov najmä zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, teda jeho argument o nemožnosti uspokojenia je neopodstatnený; mal však za zrejmé, že jeho postavenie by sa podstatným spôsobom zhoršilo v prípade prevodu spornej nehnuteľnosti na tretiu osobu. Súd mal za to, že bez nariadenia predbežného opatrenia t.j. v prípade, ak by odporkyňa akýmkoľvek spôsobom nakladala so spornou nehnuteľnosťou, by nedošlo k zamedzeniu ďalším prípadným prevodom spornej nehnuteľnosti - bytu č. XX (v podiele 1/1) nachádzajúcom sa na X.J.. na L. N.. Č.. XX Y. L., čo by v prípade úspechu odporovacej žaloby t.j. žaloby vo veci samej, mohlo viesť k značnému hromadeniu sa ďalších súdnych konaní, ktorým je potrebné predchádzať. Podľa názoru súdu prvého stupňa nariadené predbežné opatrenie, ktoré má iba dočasný charakter, poskytuje ochranu navrhovateľovi, nakoľko je tu hrozba vzniku škody na strane navrhovateľa v prípade úspechu odporovacej žaloby v spojení s úspechom žaloby v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 41C/308/2014 a je potrebné predísť prípadnej nemožnosti uspokojiť pohľadávku navrhovateľa priamo voči dlžníkovi, resp. odporkyni, ako aj hrozbe vzniku škody v dôsledku vzniku ďalších právnych vzťahov, resp. právnych sporov vo vzťahu k tretím osobám. Vzhľadom na tieto skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že obmedzil disponovanie odporkyňou s označenou nehnuteľnosťou v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia, navrhovateľovi uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, ktorou je odporovacia žaloba o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy do 30 dní od doručenia predbežného opatrenia a návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo zvyšku zamietol. Proti výroku I uznesenia ( v ktorom bol odporkyni uložený zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou ) podala dňa 7. 10. 2014 odvolanie odporkyňa navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Odporkyňa uviedla, že jej sestra jej darovala svoju nehnuteľnosť, nakoľko nie je v dobrej finančnej situácii, keďže nepracuje a ostala sama. Ich dohoda je taká, že sa o ňu po zvyšok života aj spolu s manželom postarajú a budú jej nablízku v budúcnosti pre prípad, že by ostala odkázaná na pomoc druhej osoby. V najmenšom záujme nemieni vlastníctvo k bytu, ktorý je predmetom predbežného opatrenia ďalej prevádzať a tento ostane jej synovcovi. Jej sestra ako odporkyňa v konaní 41 C/308/2014 disponuje aj ďalšími nehnuteľnosťami , o ktorých existencii nemá súd vedomosť a z výťažku ktorých môže byť potencionálne uspokojený aj prípadný nárok navrhovateľa. Odporkyňa poukázala na to, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ preukázať fakt, že bez takéhoto rozhodnutia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej právnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ v danej veci svojim návrhom neosvedčil predpoklady na nariadenie navrhnutého predbežného opatrenia, pretože nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom podľa§ 120 ods.1 a nasl. O.s.p., že zo správania odporkyne možno predpokladať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľovho súdneho rozhodnutia bol ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa odporcu voči svojej eventuálnej právnej povinnosti voči navrhovateľovi. Zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že by jej správanie sa vykazovalo znaky zbavovania sa majetku, ktoré by malo za následok ohrozenie výkonu rozhodnutia. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporkyne navrhol, aby bolo ako oneskorené podané odmietnuté, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Vo vyjadrení poukázal predovšetkým na nutnosť doriešenia podstatnej právnej otázky, a to včasnosti podaného odvolania ( vo vzťahu k tvrdeniu odporkyne o tom, že si zásielku nemohla prevziať, lebo v čase od 4. 8. 2014 do 14. 8. 2014 bola na kúpeľnej liečbe v Bojniciach. Súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie dňa 7.7.2014 a toto podľa podacej pečiatky zasielal dňa 21. 7. 2014. Od odporkyne sa vrátila zásielka dňa 13. 8. 2014 ako neprevzatá späť. Štandardná doba uloženia poštovej zásielky je 18 dní. Ak sa súdu zásielka vrátila 13.8.2014 späť ako neprevzatá, bolo to po uplynutí osemnástich dní, ktoré začali plynúť 22 .7. - 23.7.2014. Uvedené znamená, že zásielka bola oznamovaná a uložená na súde dostatočne dlhú dobu pred 4. 8. 2014 , teda pred začiatkom pobytu odporkyne v kúpeľoch, o ktorý odporkyňa opiera nemožnosť prevziať zásielku. Odporkyňa mala pred odchodom na kúpeľnú liečbu minimálne 10 dní na prevzatie zásielky. K vecným dôvodom odvolania navrhovateľ uviedol, že dlžník Ľ. K. existujúci nárok uznala čo do dôvodu aj výšky a svoj podpis úradne overila deň pred podpisom prevodových listín k bytu. Na druhý deň svojim príchodom na matriku potvrdila svoju slobodnú vôľu a rozhodnutie. Vymyslené tvrdenia uvedené dlžníkom v odpore proti platobnému rozkazu v spojení s časom uzavretia darovacej zmluvy v prospech odporkyne, t.j. bezprostredne po doručení platobného rozkazu a pred podaním odporu, v spojení s právnym titulom - bezplatnom darovacou zmluvou preukazujú cieľ prevodu - aby sa súdom priznaná pohľadávka voči dlžníkovi nemala z čoho uhradiť. Dlžník Ľ. K. nepracuje dlhodobo niekoľko rokov, v súčasnosti demonštratívne dáva najavo osobám žijúcim v bytovom dome na L. N. svoje utrácanie, stále si kupuje oblečenie, chodí na výlety, po reštauráciách a preukazuje svoj vysoký a ľahkomyseľný životný štýl. Dlžník nemá majetok a príjem postačujúci na uspokojenie pohľadávky a jeho správanie za posledný rok zadáva obavu, že nárok navrhovateľa nebude mať byť z čoho uspokojený. Predbežné opatrenie má dočasný charakter, nezbavuje deklarovaného vlastníka vlastníckeho práva, len ho obmedzuje, nevytvára sa nenávratný stav, ale dočasne upravuje pomery medzi navrhovateľom a odporkyňou. Obmedzením nakladania s majetkom neprichádza k neprimeranému zásahu do výkonu vlastníckych práv odporkyne, naďalej jej zostáva neobmedzená možnosť výkonu podstatnej časti obsahu vlastníckeho práva, a to nehnuteľnosť užívať. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne proti výrokovej časti uznesenia, v ktorej súd vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Odvolací súd sa ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením, či odvolanie podané odporkyňou proti napadnutému uzneseniu súdu nebolo podané oneskorene Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 45 ods.1 vety prvej , ods. 2 O.s.p. súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti ( ďalej len " doručenka " ) sa považujú za doručené, ak nie je preukázaný opak. Podľa § 46 ods.1 O.s.p. adresátovi možno doručiť písomnosti v byte, v sídle ( mieste podnikania ), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Podľa § 47 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že náhradné doručovanie do vlastných rúk (pokiaľ to zákon výslovne nevylučuje) predpokladá, že adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, a zanechanie dvoch upovedomení, z ktorých prvé upovedomenie je pokusom o ešte jedno osobné doručenie a druhé upovedomenie je oznámením o uložení zásielky. Oznámenie o ďalšom osobnom doručení musí obsahovať deň a hodinu opakovaného doručenia. Oznámenie o uložení zásielky obsahuje miesto, kde sa zásielka uložila (pošta alebo orgán obce). Upovedomenia sa vykonajú vhodným spôsobom, ktorý predpokladá, že adresát sa môže k písomnosti dostať obvyklým spôsobom. Ak si adresát zásielku v odbernej lehote nevyzdvihne , považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. To platí aj v prípade, ak si adresát vyhradil odnášanie zásielok z pošty ( ide o postup upravený v § 43 a nasl. Poštového poriadku, vydaného Slovenskou poštou, š.p., a schválený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. septembra 1996). Uskutočňuje sa v prípade, ak adresát urobí vyhlásenie, že si bude zásielky z pošty odnášať sám alebo prostredníctvom inej, ním splnomocnenej osoby (tzv. výhrada odnášky). Na žiadosť adresáta mu môže pošta prideliť zamykateľný priečinok. Zásielky, ktoré si adresát z pošty odnáša, sú na pošte uložené po dobu odbernej lehoty. Prevzatie zapísaných zásielok potvrdí adresát alebo ním splnomocnená osoba na dodacom doklade podpisom a dátumom prijatia. Ide teda len o špecifický spôsob prevzatia zásielky adresátom pri priamom doručovaní poštou. Aj v tomto prípade však pre fikciu doručenia zásielky určenej do vlastných rúk musí byť zachovaný postup uvedený v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia bol doručovaný do vlastných rúk všetkým účastníkom poštou. Keďže odporkyňa si vyhradila odnášku, bola jej zásielka uložená do priečinku dňa 22.júla 2014 , kedy prišla na J. L. XX a dňa 13.8.2014 bola vrátená na súd prvého stupňa s poznámkou „ zásielka neprevzatá v odbernej lehote „. Z uvedeného je zrejmé, že nebola splnená podmienka upovedomenia o opätovnom doručení s uvedením dňa a hodiny, ani podmienka bezvýslednosti druhého pokusu o doručenie. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci sa nemôže uplatniť fikcia uvedená v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p. na ktorú poukazoval navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporkyne. Odporkyni preto začala plynúť lehota na podanie odvolania až deň nasledujúci po dni, keď uznesenie súdu prvého stupňa skutočne prevzala, t.j. dňa 24.9.2014. Ak potom odporkyňa podala odvolanie osobne dňa 7.10.2014, urobila tak včas, v zákonom stanovenej lehote. Podľa ust. § 74 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie , ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa ust. § 76 ods.1 písm.e/,f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal , alebo niečo znášal. Ako prvoradé považuje odvolací súd konštatovať, že inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi ( i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná , ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi; rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia pritom nemôže predbiehať rozhodnutie vo veci samej . Ďalším predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Obava z ohrozenia je objektívny stav, ktorý oprávneného núti, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie. Základom tejto obavy je ohrozenie , ktoré súd skúma u povinného a oprávnený musí tvrdiť a aj osvedčiť, že povinný koná tak, že môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožnenému výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Predbežným opatrením podľa ust. § 76 ods.1 písm.e/, f/ O.s.p. je možné uložiť povinnosť nenakladať s vecami alebo právami , povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. odporcovi. Predpokladom toho je to, že odporca má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Týmto predbežným opatrením sa predbežne a dočasne upravujú pomery účastníkov, t.j. ich nároky, ktoré dosiaľ neboli právoplatne priznané a to za predpokladu, že je aspoň osvedčená danosť práva, ktorého sa má predbežné opatrenie týkať. Nariadením predbežného opatrenia nenadobúda navrhovateľ práva, o ktorých bude rozhodnuté až vo veci samej a súd nemôže mať o potrebe nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia vážnejšie pochybnosti, keď danosť práva, ktorému sa má predbežná ochrana poskytnúť je aspoň osvedčená, t,j. s ohľadom na dané okolnosti sa javí ako pravdepodobná. Z obsahu spisu v posudzovanom prípade vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.6.2014 domáhal, aby súd zakázal odporkyni akýmkoľvek spôsobom nakladať s bytom č. XX, nachádzajúcim sa na X.p. bytového domu v L., N.. L. XX súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXX C. XXXX a spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc. F. Č.. XXXX o výmere XX8 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. F. Č.. XXXX o výmere XX5 m2 zastavané plochy a nádvoria, všetko v katastrálnom území Petržalka, obec Bratislava - m.č. Petržalka, okres Bratislava V zapísaným na LV č. XXXX, na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu, zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti, zaťažiť vecným bremenom, predkupným právom, záložným právom, akýmkoľvek iným vecným právom, vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň navrhol, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej do 30 dní od doručenia predbežného opatrenia s tým, že predbežné opatrenie zanikne uplynutím lehoty 30 dní od právoplatného skončenia konania vo veci samej. súd zakázal odporkyni akýmkoľvek spôsobom nakladať s bytom č. XX, nachádzajúcim sa na X.J.. bytového domu v Bratislave, ul. L. XX R.É. Č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX C. XXXX a spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc. F. Č.. XXXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. F. Č.. XXXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, všetko v katastrálnom území Petržalka, obec Bratislava - m.č. Petržalka, okres Bratislava V zapísaným na LV č. XXXX, na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu, zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti, zaťažiť vecným bremenom, predkupným právom, záložným právom, akýmkoľvek iným vecným právom, vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň navrhol, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej do 30 dní od doručenia predbežného opatrenia s tým, že predbežné opatrenie zanikne uplynutím lehoty 30 dní od právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že v konaní o veci samej sa po zaobstaraní darovacej zmluvy, ktorou bola hore označená nehnuteľnosť prevedená na odporkyňu, mieni domáhať určenia, že Darovacia zmluva uzavretá medzi odporkyňou a Ľ. K. je voči nemu právne neúčinná. Vychádzajúc z predmetu konania vo veci samej - odporovateľnosť právneho úkonu darovacej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou a pôvodnou vlastníčkou nehnuteľnosti Ľ. K. odvolací súd poukazuje na to, že žaloba podaná v zmysle ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom z majetku dlžníka ušli. V tejto súvislosti je treba uviesť, že právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že okrem vyhlásenia neúčinnosti právneho úkonu voči veriteľovi, ustanovenie dáva veriteľovi právo požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a v prípade, ak to nie je možné, veriteľ má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Navrhovateľ sa v danom prípade pred začatím konania o veci samej domáha nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu potreby ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej, dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi, nakoľko existuje dôvodná obava, že výkon rozhodnutia v prípade úspechu navrhovateľa v konaní by bol ohrozený, nakoľko výsledkom úspešnej odporovacej žaloby je neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu dlžníka ( Ľ.N. K. ) voči navrhovateľovi ( záväzok dlžníka uvedený v Čestnom prehlásení zo dňa 13.1.2014 o povinnosti vyplatiť navrhovateľovi do 31.1.2014 sumu XX.XXX euro ) a zároveň vznik nároku navrhovateľa domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky priamo od odporkyne, a to práve z majetku, ktorým napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporkyni zakázal dočasne nakladať. V prejednávanej veci tak malo zásadný význam to, že navrhovateľ sa vo veci samej mieni domáhať určenia neúčinnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej sa stala odporkyňa vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom v prípade nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, vedúcimi k zmene vlastníctva, by došlo k vážnemu zásahu do jeho právneho postavenia tak, že postavenie navrhovateľa by sa pri uspokojovaní jeho pohľadávky mohlo nesporne výrazne zhoršiť. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v posudzovanej veci boli splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým boli medzi účastníkmi konania dočasne upravené ich právne pomery a stotožnil sa aj s odôvodnením jeho rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje ( § 219 ods.1,2 O.s.p.). K odvolacím námietkam odporkyne odvolací súd dopĺňa nasledovné. K námietke odvolateľky, že podľa jej názoru nie sú preukázané náležitosti pre nariadenie predbežného opatrenia, a to že nevydaním predbežného opatrenia hrozí navrhovateľovi vznik ujmy, je potrebné uviesť, že je veľmi problematické, ak nie priam nemožné osvedčiť ohrozenie práva na účely predbežného opatrenia, pokiaľ ide o preukázanie možného scudzenia nehnuteľnosti. Preto je pri pochybnostiach skôr vhodné poskytnúť dočasnú ochranu do vyriešenia sporu. Práve, ak navyše odporkyňa tvrdí, že nemá žiaden záujem scudzovať a prevádzať darom nadobudnutú nehnuteľnosť, o to viac tento zásah obmedzujúci jej vlastnícke právo nariadeným predbežným opatrením nebude neprimeraným. K ďalšej odvolacej námietke odporkyne, že predbežným opatrením je možné zasiahnuť do práv účastníka konania len v nevyhnutnej miere s tým, že podľa jej názoru bolo zasiahnuté do jej práva vlastniť majetok treba uviesť, že každý účastník konania si musí byť vedomý, že pomery účastníkov konania môže dočasne upraviť inštitút predbežného opatrenia, no jeho obsah nemusí byť v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatného skončenia konania. Predpokladá sa len to, že predbežné opatrenie vytvorí stav, počas ktorého sa môže právoplatne rozhodnúť prejednávaný spor ( uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/2000 zo dňa 7.6.2000). V danom prípade nariadenie predbežného opatrenia nenaruší žiadnym neprimeraným spôsobom odporkyňu a je potrebné uviesť, že je legitímnym prostriedkom ochrany. Odvolací súd poukazuje na názor vyslovený Ústavným súdom SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 37/2000 zo dňa 7.6.2000 „že porušenie odmietnutia spravodlivosti ako základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo osebe nariadenie predbežného opatrenia“. Odvolací súd ďalej udáva, že predbežné opatrenie ako zabezpečovací inštitút súkromného procesného práva je určené práve na také situácie, aby ďalším nakladaním sa nesťažilo navrátenie do predošlého stavu. Každá dispozícia, teda nakladanie s vecou (predaj, darovanie , zaťaženie vecným bremenom, predkupným a záložným právom, vloženie ako nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti a pod. ) by len skomplikovalo právne vzťahy, a preto je nevyhnutná provizórna ochrana predbežným opatrením. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním podľa § 219 Os.p. ako vecne a právne správne potvrdil. O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.