Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/567/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514223010 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514223010.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ANDALEX REALITY, s.r.o., IČO: 35 819 731, so sídlom Tehelná 42, 900 42 Dunajská Lužná, zast. advokátom JUDr. Slávom Uhrinom, Niťová ul. 3, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: EMEL Bratislava, s.r.o., IČO: 31 390 633, so sídlom Švabinského 21, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Andrejom Dankom, so sídlom Mlynské nivy 73/a, Bratislava, o zaplatenie 2.034,06 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.08.2015 č.k. 40C/17/2014-47 v časti výroku o trovách konania, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.08.2015 č.k. 40C/17/2014-47 v napadnutej časti z r u š u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi na náhradu trov konania sumu 239,23 eur. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 2.034,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z dlžnej sumy od 01.07.2014 až do zaplatenia. Súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 122,- eur s poučením, že ak nebude poplatok zaplatený v lehote 10 dní od doručenia výzvy, konanie zastaví. Výzva bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 22.06.2015 spolu s predvolaním na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 07.08.2015. Lehota na uhradenie súdneho poplatku márne uplynula 2.7.2015. Súdny poplatok za návrh zaplatený nebol, z ktorého dôvodu súd pred otvorením meritórneho pojednávania vo veci dňa 07.08.2015 konanie zastavil. Pri zastavení konania súd vychádzal z ust. § 5 ods. 1 písm. a/ a § 10 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len ZoSP). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku pred nariadeným pojednávaním tak, aby od zaplatenia súdneho poplatku do nariadeného pojednávania neuplynula lehota dlhšia ako dva mesiace v súlade s ust. § 10 ods. 1 ZoSP. Napriek tomu, že navrhovateľ riadne spolu s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku prevzal aj predvolanie na pojednávanie, súdny poplatok úmyselne neuhradil, čo jeho právny zástupca odôvodnil úmyslom spojiť viacero prebiehajúcich konaní voči odporcovi do jedného s tým, že očakával, že súd konanie zastaví bezprostredne po uplynutí lehoty na úhradu poplatku. Zdôraznil, že zákon súdu neurčuje lehotu, v ktorej má podľa § 10 ods. 1 veta prvá ZoSP konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastaviť. Neuhradenie súdneho poplatku bolo pritom zo strany súdu zistené až v rámci prípravy na pojednávanie, pričom navrhovateľ svoj úmysel dosiahnuť zastavenie konania nezaplatením súdneho poplatku súdu vopred žiadnym spôsobom nesignalizoval, pričom mal tiež možnosť dosiahnuť požadovaný cieľ dispozičným úkonom s návrhom, a to jeho späťvzatím, v dôsledku čoho by bol zrušený termín nariadeného pojednávania. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Uviedol, že toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety sa hodnotí iba podľa procesného hľadiska. Ak si navrhovateľ nesplní svoju poplatkovú povinnosť, ktorá mu vznikla podaním samotného návrhu, a to ani dodatočne na základe výzvy súdu, má súd za to, že z procesného hľadiska platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Z uvedených dôvodov navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi vzniknuté trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie podaním zo dňa 30.9.2015. Uviedol v ňom, že navrhovateľ podal voči odporcovi návrh na začatie konania o zaplatenie 2.034,06 eur za vyúčtovanie služieb spojených s užívaním jeho nebytového priestoru v dome na Švabinského ulici 15-21 v Bratislave za rok 2013. Súd prvého stupňa dňa 02.04.2015 nariadil vo veci pojednávanie na termín 7.8.2015 a až následne dňa 10.04.2015 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Vo výzve bol navrhovateľ súdom poučený, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, konanie bude zastavené a že pred zaplatením celého poplatku v správnej výške nemôže súd vo veci konať. Dňa 07.08.2015 prvostupňový súd chcel vo veci konať a pojednávať a až na upozornenie právneho zástupcu navrhovateľa konštatoval pred začatím pojednávania, že sú splnené podmienky na zastavenie konania podľa zákona o súdnych poplatkoch. Následne súd konanie aj zastavil a odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia. V písomnom vyhotovení uznesenia uviedol, že trovy konania odporcovi patria, lebo navrhovateľ tým, že nezaplatil súdny poplatok v lehote určenej súdom, zavinil zastavenie konania. Podľa názoru navrhovateľa v konaní a pri rozhodovaní súdu prvého stupňa bol porušený zákon, keďže súd postupoval a konal v rozpore so zákonom a s poučením, ktoré sám poskytol účastníkovi, v dôsledku čoho celé konanie trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre posúdenie veci je dôležitá zásada zákonnosti a legality. Súd porušil v tomto konaní viac krát ust. § 10 ods. 1 ZoSP, a to, keď nariadil pojednávanie skôr, ako vyzval poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku. Po druhý krát tým, že nariadil pojednávanie skôr ako bol zaplatený súdny poplatok a po tretí krát tým, že sa sám neriadil poučením, ktoré adresoval navrhovateľovi vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku. Toto poučenie obsahovalo informáciu, že pred zaplatením celého poplatku v správnej výške súd nemôže vo veci konať. Súd pred zaplatením poplatku nemal nariaďovať pojednávanie a doručovať odporcovi návrh na začatie konania, keďže uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku sa doručuje len navrhovateľovi. Ak preto odporcovi vznikli náklady na právnom zastúpení, stalo sa tak len v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom prvostupňového súdu. Namietal tiež správnosť výroku o trovách konania z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že odporcovi patrí nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony, vrátane vyjadrenia k návrhu, pri ktorom ale nebol zastúpený. Ďalšia chyba spočíva v tom, že sa nekonalo žiadne pojednávania ani nedošlo k jeho odročeniu, avšak súd právnemu zástupcovi odporcu priznal plnú odmenu ako za pojednávanie. Ak došlo k zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh, nemožno v žiadnom prípade tvrdiť tak, ako to uvádza prvostupňový súd, že ide o porušenie procesnej povinnosti v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/, ods. 2 O.s.p. sa týka zastavenia konania len z dôvodov, ktoré predvída priamo táto procesná norma. Zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 ZoSP predstavuje dôvod zastavenia konania v zmysle zákona lex specialis. Zastavenie konania v tomto prípade Občiansky súdny poriadok neupravuje. Ak sa preto konanie zastaví podľa zákona o súdnych poplatkoch, o trovách konania sa nerozhoduje. V prípade zastavenia konania podľa § 10 ZoSP súd nerozhoduje vo veci samej a preto nemá povinnosť v rozhodnutí o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku rozhodnúť aj o trovách konania, ako mu to prikazuje ust. § 155 ods. 1 O.s.p. Postup prvostupňového súdu protirečí aj zásade hospodárnosti konania a vedie k zbytočnému navyšovaniu trov účastníkov. Poukázal tiež na to, že z vyhodnotenia konkrétnej situácie a postupnosti krokov účastníkov a ich zástupcov vyplýva, že ak si právny zástupca odporcu uplatnil náhradu trov konania, nie je preukázané, že ide o účelné trovy vzhľadom na to, že vyjadrenie k návrhu spísal a podal účastník sám. Rovnako absentuje dôkaz o príprave veci, samotné udelenie plnomocenstva je len dôkaz o prevzatí, nie však o príprave veci. Z vyššie uvedených dôvod navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie o trovách konania zrušil, prípadne zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie a ani na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a odvolacích dôvodov odvolací súd ustálil, že odvolanie navrhovateľa smeruje len do výroku o trovách konania. Navrhovateľ namieta priznanie trov právneho zastúpenia odporcovi z dôvodu, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku za návrh, a preto súd vôbec nemal o trovách konania rozhodovať. Podľa § 10 ods. 1 veta ZoSP, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace. Podľa ods. 2 písm. a/ citovaného ustanovenia, pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za začatie konania vo veci samej spravidla považuje otvorenie pojednávania vo veci samej a výzva súdu na prednesenie návrhu. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ust. § 10 ZoSP, keď vo veci nariadil pojednávanie (na deň 07.08.2015) a až spolu s predvolaním navrhovateľovi zaslal výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v lehote 10 dní, ktorá obsahovala aj poučenie o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku (§ 10 ods. 2 ZoSP). Pri takomto postupe bol nútený odporcovi spolu s predvolaním na pojednávanie zaslať aj návrh na začatie konania (uznesením zo dňa 02.04.2015 č.k. 40C/17/2014 ho vyzval, aby sa k návrhu v určenej lehote vyjadril), hoci nemohol v tom čase predpokladať, či bude súdny poplatok navrhovateľom zaplatený, a či teda bude splnená podmienka na prejednanie veci. Na danú situáciu odporca reagoval tým, že si na svoje zastupovanie v konaní ustanovil právneho zástupcu, čím mu vznikli trovy právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa skutočnosť, že súdny poplatok za návrh na začatie konania nebol navrhovateľom zaplatený, zistil ešte pred otvorením pojednávania, teda v čase, keď ešte nezačal konať vo veci samej. Preto postupoval správne, keď konanie vo veci podľa § 10 ods. 1 ZoSP zastavil. V súvislosti so zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh a v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania, za danej situácie je potrebné vychádzať z toho, že zákon č. 71/1992 Zb. (ZoSP) je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku, ktorý zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku neupravuje. Zákonom určený postup súdu za predpokladu, že súdny poplatok za návrh nebol zaplatený spolu s návrhom na začatie konania, ako aj podmienky určené pre zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh, nepredpokladajú u účastníkov vznik trov konania, a preto sa pri zastavení konania z uvedeného dôvodu o trovách konania vôbec nerozhoduje. Súd prvého stupňa preto nerozhodol správne, keď o trovách konania rozhodoval a postupom podľa § 146 ods. 2 O.s.p. priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. prvostupňové rozhodnutie vo výroku o trovách konania zrušil, nakoľko neexistovali dôvody pre rozhodovanie o trovách konania. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., avšak v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil (v odvolaní nežiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.