Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/161/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608201240 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1608201240.7 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa navrhovateľa: H. N., F. XX, XXXX K., N.Ú. N., M.. K. J. U.-N., N. N., práv. zast. JUDr. Jozef Marko, advokát, Karpatská 18, Bratislava, proti odporcovi 1/ GGH, s.r.o., , Kuchyňa, č. 561, IČO: 31 445 951, 2/ P. U., Q.. XX.X.XXXX, K. Y. N. Q., X. XXX, práv. zast. JUDr. Marián Malach, advokát, Hrobákova 32, Bratislava 5, o zaplatenie 387 000,- EUR s prísl. a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava Malacky č.k. 10Cb/321/2008-476 zo dňa 27.6.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/321/2008-476, zo dňa 27.6.2012 vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že odporcovi v I. a v II. rade náhradu prvostupňového konania nepriznáva. Odporcovi v I. a v II. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal vrátenia bezdôvodného obohatenia v sume 387.000,- EUR spolu s 9% p.a. úrokom zo sumy 30.000,- EUR od 25.8.2006, zo sumy 300.000,- EUR od 1.9.2006 a zo sumy 57.000,- EUR od 1.9.2006 do zaplatenia a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ trovy právneho zastúpenia k rukám jeho advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že suma, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha predstavuje 300.000,- EUR zálohy na kúpnu cenu za farmu a 87.000,- EUR na kúpu strojov. V súvislosti so zložením preddavku 300.000,- EUR odporcovi 2/ uviedol, že z fotokópii vkladných knižiek a výpovede svedka F. B., zamestnanca rakúskej banky HIPO bank, mal za preukázané, že síce navrhovateľ dňa 30.8.2006 vybral z dvoch vkladných knižiek č. 03965067344 a č. 03965053645, z každej po 150.000,- EUR, nemal však za preukázané ich ďalšie použitie, nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorý by potvrdil, že ich skutočne odovzdal odporcovi 2/. Navrhovateľom tvrdenú skutočnosť nemal za preukázanú ani svedeckou výpoveďou N. U., ktorý pracoval v tom čase na farme v Kuchyni, ktorý potvrdil, že navrhovateľ mal odporcovi 2/ zložiť zálohu, ale nepovedal v akej výške, pri odovzdávaní peňazí nebol, o sume 300.000,- EUR počul len v súvislosti s rozhovorom odporcu 2/ a jeho právnika. Za nedostatočný dôkaz označil súd prvého stupňa aj výpoveď svedka D.. S. H. U., ktorú označil aj za zmätočnú, ktorý vypovedal, že mu odporca 2/ napísal dňa 20.8.2006 e-mail, v ktorom uviedol, že navrhovateľ mu zaplatil 300.000,- EUR, avšak z predložených dokladov bolo zrejmé, že navrhovateľ vybral sumu 300.000,- EUR z vkladných knižiek až dňa 30.8.2006. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že je nelogické aby mohol odporca 2/ potvrdiť svedkovi prevzatie 300.000,- EUR, ktoré boli vybraté z banky až o desať dní neskôr. V súvislosti s poskytnutím sumy 87.000,- EUR na nákup strojov mal súd za preukázané, že navrhovateľ objednal stroje MB Trac 1300, VIN 161006237, class rollant 250 VIN 72506823, Krone Duo 1300 VIN 366702 za cenu 1.480,- EUR od spoločnosti Class Langenau, ďalej MB Track 1500, class Rollant 66Bi94, Class Variant 280 Bi 2002 spolu za cenu 2.450,- EUR dňa 27.9.2006 od B. F.. Zo svedeckých výpovedí mal súd za preukázané, že navrhovateľ skutočne nejaké stroje objednal s dodacím listom na farmu v Kuchyni, kto za ne zaplatil navrhovateľ jasne nepreukázal. Z priložených objednávok a nákladného listu mal súd za preukázané, že ako objednávateľ na nich figuroval navrhovateľ aj odporca 1/, pričom odporca 2/ vypovedal, že za mnohé stroje neboli faktúry zaplatené, musel ich zaplatiť alebo objednávky zrušiť. Súd prvého stupňa poukázal aj na písomné vyjadrenie J. M., ktorá potvrdila, že prevzala od navrhovateľa sumu 27.000,- EUR, z ktorých boli zakúpené stroje v sume 21.694,- EUR a výpoveď svedka N. U., ktorý od navrhovateľa prevzal 1.500,- EUR. Súd prvého stupňa uzavrel, že nemal za preukázané získanie bezdôvodného obohatenia na strane odporcov. O náhrade trov rozhodol s poukazom na úspech odporcov v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení odporcu 2/ za 8 úkonov právnej služby á 1.196,77 EUR, az 1 úkon právnej služby vo výške 1 zo sumy 1.196,77 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov 3x po 6,95 EUR, 3x po 7,41 EUR a 3x po 7,63 EUR, t.j,. v celkovej sume 9.939,32 EUR. Odporcovi 1/ trovy nepriznal, nakoľko si ich v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p. nevyčíslil a zo spisu nevyplýva, že by v súvislosti s týmto konaním trovy vynaložil. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že medzi účastníkmi prakticky nebola spornou skutočnosť, že navrhovateľ mal záujem o kúpu farmy odporcu 1/ ako právneho subjektu, pričom o rokovaniach svedčia aj výpovede vypočutých svedkov. Za nespornú tiež považoval skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy na základe zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom 2/ nedošlo. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy predovšetkým výpovede svedkov. Poukázal na to, že výpovede svedkov sú plne konzistentné s ďalšími predloženými listinami najmä s preukázaným výberom navrhovateľa z dvoch vkladných knižiek v HYPO banke v Gross Enzersdorfe v Rakúsku v sume 300.000,- EUR, z každej po 150.000,- EUR. Bolo teda preukázané, že navrhovateľ vybral dňa 30.8.2006 z vkladných knižiek spolu 300.000,- EUR, ktorú následne bez akéhokoľvek potvrdenia odovzdal pánovi U.. Ďalšia časť odvolania sa týkala okolností súvisiacich s kúpou dobytku a informácii o zanedbaní zvierať. Poukázal na to, že navrhovateľ vybral so svojej vkladnej knižky sumu 57.000,- EUR a dal odporcovi 1/ a 2/ najskôr 30.000,- EUR a následne 27.000,- EUR za úhrady ďalších strojov. Súčasne uviedol, že pod vplyvom svojej choroby si nenechal od odporcov vystaviť akékoľvek potvrdenie Poukázal ďalej na to, že odporca 2/ oznámil D.. U., že navrhovateľ prevzal farmu za 3,5 mil. EUR, že už zaplatil prvú zálohu vo výške 300.000,- EUR a tiež, že navrhovateľ už kúpil resp. poskytol finančné prostriedky na kúpu dobytka, strojov, a že údajne už preinvestoval 1 milión eur. Poukázal na to, že samotní odporcovia nepopierajú, že sa na farme nachádzajú stroje kúpené navrhovateľom. Ďalej namietal, že už zo samotnej povahy jednotlivých plnení vyplýva, že ich navrhovateľ neposkytol výlučne odporcovi 2/ ako fyzickej osobe úplne nezávislej a nesúvisiacej s odporcom 1/ a s jeho farmou. Z podstaty týchto plnení je zrejmé, že išlo o plnenia, ktoré úzko súviseli s predmetnou farmou, ktorej vlastníkom je odporca 1/ a vzhľadom na svoju povahu sú využiteľné v súvislosti s existenciou farmy a v jej prospech. Taktiež stroje a kravy, ktorých kúpu financoval navrhovateľ, boli umiestnené na farmu a ňou využívané. Tak isto ďalšie plnenie, očkovanie kráv a výplaty pracovníkom sa týkali samotnej farmy a mala z nich prospech samotná farma - žalovaný 1/. Záverom vyslovil názor, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre použitie § 150 O.s.p. a to so zreteľom na vec, zdravotný stav a ekonomickú situáciu navrhovateľa. Odporca 1/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že je nepochybné, že pri akomkoľvek jednaní odporcu 2/ s navrhovateľom ohľadom prípadných peňažných plnení, konal odporca 2/ ako fyzická osoba sám za seba a nie ako konateľ odporcu 1/, nakoľko ponúkal na predaj výlučne svoj majetok, ako fyzickej osoby a nie majetok odporcu 1/, akékoľvek takéto konanie teda zaväzovalo výlučne odporcu 2/ a nie odporcu 1/. Konštatoval, že neexistuje žiadny právny vzťah, na základe ktorého mali odporca 1/ a 2/ oprávnenie spoločne a nerozdielne žiadal od navrhovateľa zálohu na kúpnu cenu. Vzhľadom na uvedené označil stotožňovanie odporcu 1/ a 2/ zo strany navrhovateľa za účelové, zavádzajúce a právne absolútne nesprávne. Úhrada zálohy za kúpnu cenu obchodného podielu, ktorý nevlastní odporca 1/, ale ho vlastní fyzická osoba odporca 2/, ak by aj bola vyplatená, nikdy by sa tieto peniaze nemohli stať majetkom odporcu 1/ ale výlučne odporcu 2/ ako odplata za jeho obchodný podiel. Namietal, že samotná skutočnosť, že plnenia podľa tvrdenia navrhovateľa mali úzko súvisieť s odporcom 1/ nemôže nahrádzať neexistujúci právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom 1/. Poukázal na to, že sám navrhovateľ uviedol na pojednávaní konanom dňa 27.10.2010, že 300.000,- EUR navrhovateľ vyplatil odporcovi 2/ ako spoločníkovi a teda nie konateľovi odporcu 1/. V súvislosti s výpoveďou svedka B. N. uviedol, že tento pri žiadnej z tvrdených udalostí nebol, všetky informácie sú len sprostredkované nie priamo prežité. V súvislosti s výpoveďou B. F. uviedol, že nijakým spôsobom nepreukazuje použitie týchto z banky vybratých prostriedkov. Výpoveď svedka D.. U. označil za odporujúcu iným v konaní preukázaným skutočnostiam ako je deň výberu peňazí, dátum uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej bola záloha na kúpnu cenu obchodného podielu platená. Odporca 2/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že mu uhradil ním tvrdené peniaze. Poukázal na to, že ani spôsob a lehoty splatenia kúpnej ceny dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve nezodpovedajú tvrdeniam o poskytnutí preddavku 300.000,- EUR. Pokiaľ ide o nákup strojov nevedel špecifikovať stroje označením značky, typu a výrobného čísla každého stroja. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo veci samej správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré z dôvodov hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo veci samej potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v zmysle § 79 ods. 2, § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno a spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. Navrhovateľ nepreukázal bezpečným spôsobom na aký účel skutočne použil finančné prostriedky, vrátenia ktorých sa domáha. Sumu 300.000,- EUR mal odporcovi 2/ poskytnúť bez potvrdenia, za dôkaz nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať e-mail z 20.8.2006, v ktorom odporca 2/ oznamoval svedkov D.. U., že mu navrhovateľ zaplatil 300.000,- EUR, keď jednak zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej mal navrhovateľ plniť, bola podpísaná až 25.8.2006 a nebol v nej dohodnutý preddavok a a navyše samotný navrhovateľ uviedol, že peniaze poskytol až 30.8.2006. Z obsahu návrhu vyplýva, že sa navrhovateľ predmetným návrhom domáha vrátenia sumy 387.000,- EUR od obidvoch odporcov spoločne a nerozdielne. Navrhovateľ ani netvrdil a ani nepreukázal také skutočnosti, na základe ktorých by vznikol spoločný záväzok odporcov vrátiť predmetné peniaze. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd za dôvodnú námietku odporcu 1/ uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu, ktorá sa týkala neexistencie solidárneho záväzku odporcov k navrhovateľovi. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ bol rozhodnutím Okresného súdu Gänserndorf zo dňa 6.novembra 2006 č.. 2P134/06d-9 (SW) ustanovený opatrovník okrem iného na zastupovanie pred úradmi, súdmi na zabezpečenie prípadných úkonoch s výnimkou drobných jednoduchých záležitostí bežného života ako aj na spravovanie príjmov a majetku. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd zistil, že príčinou ustanovenia opatrovníka sú u navrhovateľa zistené príznaky demenčného degradačného postupu a diagnostikovanou začínajúcou atrofiou mozgu. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že navrhovateľ je obmedzene chápaný, má deformované vnímanie v dôsledku čoho nie je v stave obstarávať vlastné záležitosti bez ohrozenia svojich záujmov. Odvolací súd s prihliadnutím na vek navrhovateľa (nar. 15.3.1939) a najmä závažné psychické ochorenie, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvňuje jeho úsudok a znemožňuje reálne posúdiť dôsledky jeho konania, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. dané závažné dôvody osobitného zreteľa hodné, ktoré súd oprávňujú s použitím § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznať v konaní inak úspešným odporcom právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. Nakoľko ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. možno podľa § 211 ods. 2 O.s.p. použiť aj v odvolacom konaní, odvolací súd, hoci by v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 mali naň právo, odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.