Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/560/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611201545 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1611201545.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C. C., U.. X. X. XXXX, R. N. T. Č.. XXX/XX, G., št. občan SR, zastúpeného: Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., IČO: 36 806 412, Koceľova 9, Bratislava, proti odporcom: X/ B. C., U.. X. X. XXXX, R. H. XXXX, G., št. občan SR, X/ K. C.Y., U.. XX. X. XXXX, R. G.É. M. Č.. XXX, št. občan SR, obaja zastúpení: Advokátska kancelária AS Legal s.r.o., IČO: 36857688, Hlučínska 1, Bratislava, o zaplatenie 12.356,96 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 25. apríla 2014, č. k. 7C/492/2011-50 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 1. 7. 2015, č. k. 7C/492/2011-63, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvého stupňa sa potvrdzuje.
Odporcom 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením zo dňa 25. apríla 2014, č. k. 7C/492/2011-50 súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporcom domáhal zaplatenia sumy 12.356,96 euro s príslušenstvom. Dopĺňacím uznesením zo dňa 1. 7. 2015, č. k. 7C/492/2011-63 doplnil uvedené neprávoplatné uznesenie o opomenutý výrok o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 111 ods. 3 O.s.p. a vecne tým, že po prerušení konania na zhodný návrh účastníkov konania na strane navrhovateľa i odporcu, uznesením zo dňa 4. 1. 2013, č. k. 7C/492/2011-44, navrhovateľ nepodal v lehote jedného roka od právoplatnosti uznesenia návrh na pokračovanie v konaní. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti tomuto zastavujúcemu uzneseniu, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadajúc napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že na Okresnom súde Malacky sú medzi účastníkmi konania vedené celkovo štyri súdne konania, z ktorých „hlavným sporom“ je konanie vedené pod sp. zn. 7C/420/2010, predmetom ktorého je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Medzi účastníkmi konania prebiehalo viacero pokusov o mimosúdne vyriešenie sporu, na základe ktorých boli zo strany odporcov so súhlasom navrhovateľa podané návrhy na prerušenie týchto konaní, medzi inými aj konania vedeného pod sp. zn. 7C/492/2011. Dňa 14. 3. 2013 sa vo veci sp. zn. 7C/420/2010 uskutočnilo pojednávanie, kde účastníci zhodne navrhli ustanovenie súdneho znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku v otázke deľby nehnuteľnosti. Podľa názoru navrhovateľa, po vyhotovení znaleckého posudku v otázke deľby nehnuteľnosti by sa doriešil súdny spor s odporcom 1/, čím by sa vyriešili aj ostatné súvisiace súdne spory. K vypracovaniu znaleckého posudku však nedošlo ani za pol roka od ustanovenia súdneho znalca. Nakoľko navrhovateľ nemal vedomosť o tom, či odporcovia informovali súd o výsledku mimosúdnej dohody v tomto spore, resp. či podali návrh na pokračovanie v tomto konaní, keďže pôvodne odporcovia podávali dňa 8. 11. 2012 návrh na prerušenie konania, navrhovateľ dňa 8. 4. 2014 oznámil súdu, že k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania nedošlo a navrhol, aby sa v konaní pokračovalo. Súd prvého stupňa
však konanie s odkazom na ust. § 111 ods. 3 O.s.p. zastavil s odôvodnením, že navrhovateľ nepodal v zákonnej lehote návrh na pokračovanie v konaní. Predmetné ustanovenie ale podľa odvolateľa nezakladá povinnosť navrhovateľovi, aby takýto návrh podal. Navyše návrh na prerušenie konania podali odporcovia a potom ako sa navrhovateľ dozvedel, že návrh na pokračovanie v konaní odporcovia nepodali, tak urobil podaním zo dňa 8. 4. 2014, s ktorým sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal.
Odporcovia 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 110 O.s.p. ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.
Podľa § 111 ods. 3 O.s.p. ak je konanie prerušené podľa § 100, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.
V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý konanie ex offo zastavil z dôvodu, že v zákonom stanovenej lehote jedného roka od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania podľa § 110 O.s.p. nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní. Tento záver nemôže zmeniť ani argumentácia navrhovateľa v podanom odvolaní, podľa ktorej navrhovateľ nemal vedomosť, že odporcovia, ktorí navrhli prerušenie konania, nepodali návrh na pokračovanie v konaní. V uznesení zo dňa 4. 1. 2013, č. k. 7C/492/2011-44, ktorým súd konanie prerušil, boli totiž účastníci konania (na oboch stranách právne zastúpení advokátmi, u ktorých sa znalosť ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich procesné práva a povinností účastníkov konania predpokladá) podľa § 111 ods. 3 O.s.p. poučení o procesných dôsledkoch prerušenia konania, vrátane sankcie za nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote do jedného roka od prerušenia konania. Aj napriek tomu, že podľa ust. § 111 ods. 3 O.s.p. návrh na pokračovanie v konaní majú právo podať obe strany sporu, za predpokladu, že k mimosúdnej dohode nedošlo, je výlučne v záujme navrhovateľa, ktorý je iniciátorom sporu a v neprospech odporcov, aby sa v konaní pokračovalo. Preto ak tak navrhovateľ, v konaní právne zastúpený a poučený o procesných následkoch nepodania návrhu na pokračovanie v konaní, v zákonom stanovenej lehote neurobil, súd prvého stupňa nemal inú možnosť ako konanie z úradnej povinnosti podľa § 111 ods. 3 O.s.p. zastaviť. S prihliadnutím na rímskoprávnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej práva patria len bdelým, t. j. tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí procesné opatrenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, možno uzavrieť, že zastavenie konania bolo vecne správnym procesným postupom súdu prvého stupňa odôvodneným predovšetkým nečinnosťou navrhovateľa, ktorý návrh na pokračovanie v konaní podal až dňa 11. 4. 2014, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty jedného roka od prerušenia konania (§ 111 ods. 3 O.s.p.). Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nemohol na oneskorený návrh navrhovateľa na pokračovanie v konaní prihliadať.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili a žiadne trovy im v konaní ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.