Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/45/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209491 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1611209491.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa: I N V E X spol. s r.o., Skladová 2, 917 01 Trnava, IČO: 31 426 000, zast.: JUDr. Štefan Bugala, advokát, J. Fándlyho 32, 917 01 Trnava, proti odporcovi: Hydroflex, s.r.o., Rohožník 464, 906 38 Rohožník, IČO: 35 837 101, zast.: JUDr. Marta Vícenová, advokátka, Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o bezplatné odstránenie vád, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 10 Cb/145/2011 - 196 zo dňa 24.09.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 10 Cb/145/2011 - 196 zo dňa 24.09.2013 p o t v r d z u j e . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,88 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu bezplatne opraviť vady - zatekanie zrážkovej vody cez objektovú dilatáciu a cez podlahu posledného strešného podlažia na objekte „.F. T. - M. L., X. J. Q. S., ktoré sa prejavujú zatekaním vody na nižšie podlažia, v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tiež o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 599,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 840,38 eur ako aj o povinnosti nahradiť trovy štátu vo výške 133,75 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že na základe písomne uzatvorenej Zmluvy o dielo č. XX/XXXX/sub. zo dňa 14.03.2005 vznikol medzi účastníkmi konania záväzkovo - právny vzťah. Predmetom zmluvy o dielo bol záväzok odporcu ako zhotoviteľa diela vykonať kompletné technické riešenie a návrh skladieb jednotlivých nášľapných vrstiev podláh, vrátane detailov styku podláh s odvodňovacím žľabom, obvodovými stenami, stĺpmi, riešenie dilatačných škár, realizácia dodávok materiálov a prác, aplikácia prísady (dávkovanie) „. I. H. do betónovej zmesi vo výrobni podľa receptúry navrhnutej firmou Hydroflex, s.r.o. na stavbe „F. T. - M. L., na X.U. J. Q. S.. Cenu diela zmluvné strany dojednali v čl. IV zmluvy. Podľa čl. X, bodu 10.3 zmluvy o dielo, odporca ako zhotoviteľ diela poskytol na dielo, ktoré je predmetom zmluvy záručnú dobu 96 mesiacov, t.j. 8 rokov odo dňa protokolárneho prevzatia diela objednávateľom a ktorá neplynie v čase, kedy objednávateľ nemohol dielo užívať pre vady, za ktoré zodpovedá zhotoviteľ. Podľa čl. X bod 10.6 zmluvy o dielo, objednávateľ sa zaväzuje, že reklamáciu vady diela uplatní bezodkladne po jej zistení písomne. Za písomne uplatnenú reklamáciu sa považuje aj reklamácia podaná faxom a zároveň listovou zásielkou. V zmysle bodu 10.7 sa zhotoviteľ zaväzuje začať s odstraňovaním vád do 3 pracovných dní od prijatia písomnej reklamácie podľa bodu 10.6 a vady odstrániť v čo najkratšom čase, ktorého dĺžku dohodnú zmluvné strany písomne. Pri preberacom konaní, ktoré sa konalo dňa 02.11.2005 zmluvné strany určili vady diela - nerovný povrch podlahy na streche a zatekanie dilatácie a popraskaných betónových mazanín. Tieto nedostatky boli odstránené dňa 30.03.2006 (podľa Potvrdenky o odstránení závad založenej v súdnom spise na č.l. 39). Od tejto doby sa vady na objekte opakovane objavovali. Navrhovateľ vady odporcovi po ich zistení reklamoval a odporca ich priebežne opravoval. Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 25.05.2011 na splnenie záväzku odporcu deklarovaného v Zápise o prejednaní znaleckého posudku zo dňa 18.10.2010, a to odstrániť reklamované vady zatekania strechy predmetného objektu v lehote do 30.06.2011. Svoj záväzok odporca nesplnil, dňa 25.07.2011 zaslal navrhovateľovi list, v ktorom uviedol, že reklamované vady nevie opraviť ani on, ani jeho obchodní partneri - subdodávatelia materiálu. Preto sa navrhovateľ obrátil so svojím nárokom zo zodpovednosti za vady diela na súd. Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania, znaleckým posudkom G.. P. G., F.., zo dňa 06.12.2012, výpoveďami svedkov G.. F. W. Y. G.. Š. W., obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že nárok navrhovateľa je dôvodný a vo veci je možné rozhodnúť. V ďalšej časti svojho rozhodnutia Okresný súd Malacky poukázal na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., t. j. Obchodný zákonník a následne na ustanovenie § 536 ods. 1 a 2, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, § 561 Obchodného zákonníka, obsahujúce ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo ako aj na ustanovenie § 564, § 436 ods. 1 a 2, § 342 ods. 2 Obchodného zákonníka upravujúce vady diela. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pre priznanie nárokov z vadného plnenia, musí byť dodržaný zákonom stanovený postup, a to riadne splnenie notifikačnej povinnosti (oznámenie vád diela) a uplatnenie príslušného zodpovednostného nároku. Nároky z vád diela sa posudzujú primerane podľa ustanovení upravujúcich kúpnu zmluvu. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní preukázal, že voči odporcovi ako zhotoviteľovi oznámil vadu diela - zatekanie zrážkovej vody cez objektovú dilatáciu a cez podlahu posledného strešného podlažia na objekte, a to bez zbytočného odkladu potom, čo ju mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti po prevzatí diela. Uvedenú skutočnosť preukazujú reklamácie od navrhovateľa založené v súdnom spise. Napriek opravám smerujúcim k odstráneniu vád vykonávaných priebežne odporcom, k odstráneniu vád diela nedošlo. Odporca neodstránil vady v lehote (do 30.06.2011), ktorú si zmluvné strany v zmysle článku X, bodu 10.07 zmluvy o dielo stanovili. Za včasné oznámenie vady navrhovateľa odporcovi možno považovať každú z reklamácií založenú v súdnom spise. Z reklamácií mal súd za preukázané, že navrhovateľ reklamoval vady bez zbytočného odkladu a v záručnej dobe, pričom si zvolil ako nárok z vád opravu diela. Procesnou povinnosťou navrhovateľa bolo tvrdiť a preukázať existenciu zodpovednostných nárokov z titulu vadného plnenia voči odporcovi, t.j. tvrdiť a preukázať predmet záväzku z uzatvorenej zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania v takom rozsahu, aby bolo možné spoľahlivo prijať záver o porušení právnej povinnosti na strane odporcu riadne vykonať dielo a vznik zodpovednostného nároku z titulu vadného plnenia. Skutočnosť, že medzi účastníkmi prišlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo sporná nebola. Sporný nebol ani vznik vád diela, ktoré odporca priebežne opravoval podľa reklamácií navrhovateľa. Odporca vo vyjadrení k návrhu upozornil na možnosť, že budova Polyfunkčného domu - hromadných garáží vykazuje statické poruchy, pre ktoré nie je možné, aby bola hydroizolácia funkčná. Svoje vyjadrenie oprel o správy G.. F. W. z marca a októbra 2009, v ktorých G.. W. uviedol, že nedostatky v podobe veľkého množstva trhlín v nosných i nenosných konštrukciách objektu nie je možné premietnuť iba do roviny funkčnosti hydroizolačných vrstiev. Vyhotoviteľ predmetných správ, G.. F. W., však v správach, rovnako ako aj na pojednávaní dňa 04.09.2013 zdôraznil potrebu riešenia uvedenej problematiky na úrovni súdnoznaleckého posudku. Z vypracovaného znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 06.12.2012, ktorý vypracoval G.. P. G., F.., znalec z odboru Stavebníctvo - Pozemné stavby, Poruchy stavieb, Statika stavieb, Odhad hodnoty nehnuteľností, súd zistil, že príčinou vzniku vád - zatekania zrážkovej vody do posudzovanej stavby je poškodenie hydroizolačnej vrstvy strechy trhlinami z titulu objemových zmien podkladu hydroizolačnej vrstvy, absencia zvislej hydroizolačnej vrstvy v päte stien v kontakte pojazdnej plochej strechy a susediacich stien a nefunkčne zrealizovaný detail objektovej dilatačnej škáry. Príčiny zatekania nie sú spôsobené statikou stavby, ani použitými materiálmi, ale ide o poruchy vyplývajúce z technologických a pracovných postupov pri výstavbe v kombinácii s neriešením tejto problematiky v projektovej dokumentácii. Výslednú mieru zavinenia jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na výstavbe vyjadril znalec percentuálne tak, že poruchy sú spôsobené z 10 % vplyvom projektu, resp. projektového riešenia a z 90 % vplyvom, resp. spôsobom samotnej realizácie výstavby. Znalec sa vo svojej výpovedi na pojednávaní pridržiaval písomne podaného znaleckého posudku. Potvrdil, že na posudzovanej časti stavby sú zrealizované hydroizolačné vrstvy tzv. kryštalickou alebo náterovou izoláciou. Ako ochranná vrstva tejto hydroizolácie bol použitý spádový betón taktiež opatrený hydroizolačnou ďalšou vrstvou. Táto vrstva betónu bola zrealizovaná veľmi nevyhovujúco, v nesúlade s STN. Poruchy tejto vrstvy spôsobili poškodenie všetkých hydroizolačných vrstiev a z tohto dôvodu dochádza k výraznému rozsiahlemu zatekaniu interiérov budovy. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu a výsluchom svedkov a znalca súd dospel k záveru, že navrhovateľ si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť dôsledne splnil a preukázal existenciu zodpovednostného nároku tak, ako bol tento špecifikovaný v žalobnom petite návrhu. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že vznik vád diela - zatekanie zrážkovej vody do posudzovanej stavby je dôsledkom spôsobu samotnej realizácie výstavby (č.l. 131 súdneho spisu) odporcom. Z výpovede svedka G.. Š. W., konateľa spoločnosti PORT SLOVAKIA, s.r.o. taktiež vyplynulo, že práce na posudzovanej stavbe boli vykonávané uvedenou spoločnosťou podľa pokynov technológov odporcu. Vychádzajúc zo znaleckého posudku, ako aj zo svedeckých výpovedí, je zodpovednosť odporcu za vznik uvedených vád nesporná (sám odporca sa v liste zo dňa 25.07.2011 adresovanom navrhovateľovi vyjadril, že zodpovednosti za vzniknuté vady sa nevyhýba). Zo znaleckého posudku ďalej jednoznačne vyplýva, že je potrebná oprava strešnej konštrukcie objektu, nakoľko táto je lokálne nefunkčná. Znalec možné spôsoby odstránenia všetkých posudzovaných príčin zatekania cez strešnú vrstvu načrtol v Závere znaleckého posudku, v odpovedi č. 7. V závere svojho rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že odporca na pojednávaní dňa 04.09.2013 navrhol vykonať ďalšie znalecké dokazovanie, a to s poukazom na výpoveď svedka a ním uvádzanú možnosť nesprávnosti znaleckého posudku v časti týkajúcej sa určenia miery zavinenia jednotlivých subjektov. Svedok G.. W. však neuviedol konkrétne dôvody, prečo by mala byť predmetná časť znaleckého posudku výpovedne nedôveryhodná, pričom svedok do dňa výpovede nebol oboznámený so spisom ani s obsahom už vypracovaného znaleckého posudku. Prvostupňový súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a s poukazom na ustanovenie § 6 O. s. p. rozhodol ďalšie znalecké dokazovanie nevykonať. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že priznal úspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, ktoré potreboval pri uplatňovaní práva proti neúspešnému odporcovi v celkovej sume 1.439,88 eur tak, ako podrobne špecifikoval v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia zo dňa 24.09.2013. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca s odôvodnením, že rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti petitu. Odporca naďalej zotrváva na tvrdení, že vady - predmetné zatekanie nebolo spôsobené len činnosťou odporcu a nie je reálne v jeho možnostiach a schopnostiach vady odstrániť. Zastáva názor, že vady diela sú spôsobené aj vadami v projekte chybnou statikou, čo preukazuje skutočnosť, že napriek vykonaným opravám sa vady opakujú. Odvolateľ ďalej poukázal na správu vykonanú G.. W. a vzhľadom na jej obsah má za to, že odporca nikdy nemôže vadu na 100 % odstrániť, ak tu existuje čo i len 10 % - né zavinenie projektu. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu vrátane trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že záujem odďaľovať povinnosť odporcu odstrániť vady jeho dodávky pretrváva od januára 2009, keď po zmierčom konaní uznal a prijal zodpovednosť za vady na základe znaleckého posudku, ktorý obe sporové strany akceptovali. Znalecký posudok vypracovaný v súdnom konaní znalcom G.. P. G., F.. v závere rovnako ustálil povinnosť odporcu a jeho zodpovednosť za vady. Navrhovateľ preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 10 Cb/145/2011 - 196 zo dňa 24.09.2013 potvrdil v celom rozsahu a zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré následne písomne vyčíslil v celkovej čiastke 67,88 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa, s dôvodmi odvolania odporcu ako aj s vyjadrením navrhovateľa s odkazom na záver Znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca G.. P. G., F.., z odboru Stavebníctvo - Pozemné stavby, Poruchy stavieb, Statika stavieb, ako aj predchádzajúceho Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca T.. G.. Y. X., I.., dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, ktorý sa vo svojom rozsudku vysporiadal s tvrdeniami účastníkov konania a správne vyhodnotil vykonané dôkazy. Vzhľadom na argumentáciu odvolateľa, t. j. odporcu a zhotoviteľa diela v tom smere, že nie je reálne v jeho možnostiach a schopnostiach vady odstrániť a že vady diela sú spôsobené aj vadami v projekte a chybnou statikou, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na záver znaleckého posudku G.. G., kde je jednoznačne konštatované, že objektová dilatácia je z hľadiska nosných konštrukcií naprojektovaná a zrealizovaná v súlade s STN (správne). Jej samotná realizácia z hľadiska detailnej úpravy pre zamedzenie zatekania v úrovni strechy je zo strany odporcu zrealizovaná nevyhovujúco - cez tento detail dochádza k zatekaniu (vnikaniu vody do objektu). Rovnako na pojednávaní konanom dňa 10.05.2013, kde za účasti právnych zástupcov obidvoch účastníkov konania bol vypočutý znalec G.. P. G., F.., ktorý opakovane na otázky položené odporcom uviedol: „Vrstva betónu (nenosná konštrukcia) bola zo strany odporcu, t. j. zhotoviteľa zrealizovaná veľmi nevyhovujúco, v nesúlade so STN. Poruchy tejto vrstvy spôsobili poškodenie všetkých hydroizolačných vrstiev a z toho dôvodu dochádza k výraznému rozsiahlemu zatekaniu do interiérov stavieb.“ K problematike posúdenia primárnej nosnej konštrukcie znalec poukázal na stranu 26 až 46 kapitolu 3.1.2, a 3.2.3, kde je jasne konštatované, že primárna nosná konštrukcia bola navrhnutá a zrealizovaná vyhovujúco. Znalec tiež uviedol, že projekt nemusí obsahovať spôsob rozdelenia na menšie dilatačné celky. Rovnaký záver je zrejmý aj zo znaleckého posudku T.. G.. Y. X., I.., na ktorý podporne poukázal navrhovateľ, v ktorom sa uvádza: „Vytvorené betónové pojazdné plochy, podľa všetkých dostupných informácií, zistení a analýz, nespĺňajú niektoré ustanovenia, resp. odporúčania technických noriem, technických podmienok ani technologických postupov zhotoviteľa. Miestne šetrenie, výsledky analýz realizovaných a zdokumentovaných miest na predmetných pojazdných plochách preukázali, že zhotoviteľ neaplikoval plochy v zmysle technických odporúčaní výrobcu, ani technologických postupov deklarovaných zhotoviteľom. Realizácia betónových pojazdných plôch na strešnom parkovisku garáže na X. J. Q. S. bola podľa záveru znalca uskutočnená v zmysle projektovej dokumentácie novou technológiou, s ktorej aplikáciou podľa dostupných informácií nemali pracovníci firmy zhotoviteľa dostatok skúseností. Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Dôkazmi v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 132 sa rozumejú všetky správy o rozhodných skutočnostiach, získané tak v občianskom súdnom konaní ako aj mimo neho, o ktorých pravdivosti musí súd rozhodnúť. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v občianskom súdnom konaní predstavuje veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Súd hodnotí správy o skutočnostiach (z hľadiska vierohodnosti) v podstate v priebehu celého občianskeho súdneho konania predbežným (resp. čiastočným) spôsobom, ktorý ešte nemá povahu hodnotenia dôkazov v zmysle § 132; môže len ovplyvniť rozsah dokazovania. Toto predbežné (čiastočné) hodnotenie umožňuje súdu správne rozhodnúť o tom, či určitú skutočnosť treba v konaní dokazovať alebo či ju dokazovať vôbec netreba. Ku konečnému hodnoteniu dôkazov súd pristúpi až po ukončení dokazovania bez prítomnosti účastníkov konania. Postupuje pri tom tak, že každý dôkaz hodnotí najskôr individuálne a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd vykoná len také dokazovanie, ktoré je pre posúdenie veci dôležité (zdroj Števček, M., Ficová, S., a kol., Občiansky súdny poriadok. Komentár. Prvé vydanie. Praha: C. H. BECK, 2009, 346s.). Vzhľadom na vyššie citované sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa vo vzťahu k hodnoteniu výpovede svedka G.. W. ako aj následnému záveru nevykonať vo veci ďalšie znalecké dokazovanie. K námietke odporcu týkajúcej sa možného zavinenia a vplyvu vady projektu (projektového riešenia - stavebná časť) odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 551 Obchodného zákonníka (nevhodnosť pokynov objednávateľa), podľa ktorého je zhotoviteľ povinný tak vhodnosť pokynov ako aj vhodnosť veci obstaraných objednávateľom posúdiť vo vzťahu k riadnemu vykonávaniu diela, a to s odbornou starostlivosťou. Na zabezpečenie dôkazu o upozornení objednávateľa na nevhodnosť dodávaných vecí alebo poskytnutých pokynov je potrebná akákoľvek písomná forma, pričom je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci o takejto skutočnosti nebol zo strany odporcu, t. j. zhotoviteľa predložený žiaden dôkaz. Odvolací súd preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 10 Cb/145/2011 - 196 zo dňa 24.09.2013 potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému navrhovateľovi odvolací súd priznal ich náhradu v celkovej čiastke 67,88 eur (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.11.2013 - 60,07 eur + režijný paušál - 7,81 eur v súlade s § 11 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z..). Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.