Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/506/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612200323 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1612200323.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: Y. E., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. XXX, právne zast. JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou, AK Pribinova 3, Malacky, proti odporcovi: P. R., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. XXX, P. V. X. XXX, zast. JUDr. Imrichom Foltýnom, advokátom, AK Zámocká 1066, Malacky, o návrhu navrhovateľky na určenie výživného na manželku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 28.07.2014, č.k. 9P 27/2012-99, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 28.07.2014, č.k. 9P 27/2012-99 zamietol návrh navrhovateľky na určenie výživného na manželku, majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že podmienky na priznanie výživného pre navrhovateľku ako manželku odporcu v zmysle § 71 ods. 1 Zák. o rodine splnené neboli. Napriek zákonnej úprave uvedenej v ust. § 71, § 75 ods. 1, 2, Zák. o rodine, vychádzajúcej z princípu vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, tak aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká, mal za to, že v danej prejednávanej veci odporca s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie je schopný navrhovateľke poskytovať výživné, keďže nie je manželom, ktorý by mal vyššiu životnú úroveň ako navrhovateľka. Pri rozhodovaní zohľadnil, že odporca je osobou s ťažkým zdravotným postihom ( chýbajúca končatina ), čo výrazne znižuje jeho šance uplatniť sa na trhu práce a zlepšiť svoju životnú úroveň ďalším príjmom. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala zdravotné komplikácie, ktoré by jej znemožňovali nájsť zamestnanie, mal za to, že navrhovateľka svoje tvrdenia nepodložila relevantnými lekárskymi správami, ktoré by ňou uvedené tvrdenia bez akýchkoľvek potvrdzovali, rovnako navrhovateľka nie je poberateľkou invalidného, či čiastočného invalidného dôchodku. Pracovný pomer s posledným zamestnávateľom bol ukončený na základe dohody, pričom v rozhodnom období požadovaného nároku výživného na manželku podľa názoru súdu navrhovateľke nič objektívne nebránilo zamestnať sa. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na materiálne a sociálne zázemie oboch účastníkov rozhodne nemožno povedať, že by životná úroveň jedného z nich bola vyššia ako druhého, pričom rovnako nezistil taký nepomer, ktorý by opodstatňoval uloženie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke. Pri rozhodovaní taktiež zohľadnil, že v prípade, ak by bol odporca zaviazaný na platenie manželského výživného, bolo by tým zrejme ohrozené aj platenie výživného na maloletú Michaelu zo strany odporcu, pričom výživné na maloleté dieťa predchádza vyživovacej povinnosti medzi manželmi. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Napriek úspechu odporcu v konaní mu náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich odporca voči navrhovateľke neuplatnil. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne podala odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, odporcu zaviazať platiť výživné na ňu ako manželku vo výške XXX € mesačne za obdobie od 13.01.2012 do 28.12.2012, súčasne žiadala zaviazať odporcu na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní na súde prvého aj druhého stupňa vo výške XXX,XX €. S názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci neboli splnené podmienky na priznanie výživného na manželku nesúhlasila, mala za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne a skutkovo posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci, pričom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neposlednom rade rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S názorom súdu prvého stupňa o jej skončení pracovného pomeru dohodou nesúhlasila, uviedla, že už z návrhu na určenie výživného je zrejmé, že v zamestnaní bola nútená skončiť pracovný pomer z dôvodu narastajúcich prejavov agresivity odporcu k maloletým deťom, čo bolo potvrdené i v rámci znaleckého dokazovania v konaní o rozvod manželstva. Pokiaľ súd prvého stupňa svoje zamietavé rozhodnutie okrem iného odôvodnil i tým, že odporca je invalidný dôchodca, zdôraznila, že odporca je iba čiastočným invalidným dôchodcom, okrem čiastočného invalidného dôchodku vo výške XXX,XX € poberá náhradu za stratu mesačného príjmu vo výške XXX,XX €, spolu XXX,XX €. Pokiaľ ide o výdavky odporcu, podľa jej názoru exekúciu vo výške XXX,XX € a splátku spoločnosti P. N. F. vo výške XX,XX € odporca nijakým spôsobom nepreukázal a súdu nepredložil nijaké relevantné dôkazy. Napriek uvedenému súd tieto bez ďalšieho akceptoval, konštatujúc, že príjem odporcu nedosahuje takú výšku, z ktorej by bol schopný prispievať na jej výživu. Pokiaľ ide o ďalšie náklady odporcu, tieto má vo výške XXX € za bývanie u svojej sestry a XXX € výživné na maloletú Michaelu. Pokiaľ má odporca dlhy, tieto si spôsobil svojim správaním a holdovaním alkoholu. Odporca po odchode zo spoločnej domácnosti jej zanechal dlhy, na ich zaplatenie si bola nútená vziať viaceré pôžičky, čo v konečnom dôsledku zhoršilo jej finančnú situáciu. V súčasnosti jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške XXX € mesačne, rodinné prídavky vo výške XX € mesačne a výživné na maloletú U. vo výške XXX € mesačne. Rovnako ako zdravotný stav odporcu, aj jej zdravotný stav nie je uspokojivý, čo jej viackrát znemožnilo sa opätovne zamestnať, do súdneho spisu založila lekárske správy z viacerých vyšetrení. Vždy mala záujem zlepšiť si svoju finančnú situáciu, či už v rámci aktivačných prác pre Obec F. alebo ako dobrovoľník, kedy pomáhala s upratovaním. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, zároveň žiadal zaviazať navrhovateľku na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní na súde prvého aj druhého stupňa. Tvrdenia uvedené v odvolaní navrhovateľky považoval za nepravdivé, tendenčné, uviedol, že navrhovateľka sa úmyselne vyhýbala zaradeniu do pracovného pomeru, nemala ani zdravotné problémy, ktoré by ju nejakým spôsobom mohli obmedzovať. Zdôraznil, že je invalidný dôchodca s ťažkým zdravotným postihom, t.č. poberá invalidný a výsluhový dôchodok vo výške XXX,XX €, po odpočítaní nájomného vo výške XXX €, výživného na maloletú Michaelu vo výške XXX € a exekúcie vo výške XXX,XX € za pôžičku z čias trvania manželstva mu zostáva suma XXX €, ktorej musí platiť stravu, lieky a ďalšie nevyhnutné výdavky. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť manželov, túto upravuje ust. § 71 Zák. o rodine, v nadväznosti na ust. § 75 ods. 1, 2 Zák. o rodine. Podrobný výklad základných princípov právnej úpravy vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia a na tento, keďže sa s ním stotožnil, poukazuje aj odvolací súd. Vo vzťahu k danej prejednávanej veci upriamuje pozornosť na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ktoré súd prvého stupňa správne vyhodnotil a z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd rovnako poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa vyslovené v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. využíva možnosť vypracovania skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k dôvodom odvolania navrhovateľky, najmä dôvodu skončenia pracovného pomeru dodáva, že nie je možné stotožniť sa s tvrdením navrhovateľky, že počas celého manželstva pracovala výlučne ona, čo je zrejmé z potvrdenia o evidencie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky od 07.09.1992 doposiaľ ( evidencii v roku 1993, 1994, 1998, 2004, 2007, 2009, 2010, 2011, 2013, 2014 ). Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru dohodou v Záhoráckych pekárňach a cukrárňach pre agresívne správanie sa odporcu k dcére treba uviesť, že navrhovateľka u uvedeného zamestnávateľa pracovala od 31.03.2011 do 31.05.2011. Odporca sa z rodinného domu patriaceho do BSM odsťahoval 12.08.2011, napriek tomu ďalšia nezamestnanosť navrhovateľky ( už počas oddeleného spolužitia s odporcom ) trvala podľa evidencie od 17.10.2011 do 08.09.2013. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenia navrhovateľky o agresívnom správaní sa odporcu voči nej a dcére, v tejto súvislosti iba poukazuje na odpadnutie dôvodu, pre ktorý navrhovateľka nemohla nastúpiť do zamestnania, tak ako uvádzala v návrhu na začatie konania, ako aj v priebehu konania. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľky, v spise sa nenachádza žiaden doklad, či lekárska správa, ktorá by odôvodňovala záver o obmedzenej možnosti navrhovateľky pracovať. Rovnako i fyzický vek oboch detí ( U. XX E., U. XX E. ) si nevyžaduje už osobnú starostlivosť navrhovateľky v rozsahu, na ktorú by bolo možné pri rozhodovaní prihliadať. Práve naopak treba konštatovať, že obe deti sú vo veku, kedy je krytie ich odôvodnených potrieb finančne mimoriadne náročné, preto pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že chce deťom zabezpečiť dôstojné podmienky, je potrebné nájsť si zamestnanie s pravidelným príjmom. Pokiaľ ide o odporcu, súd prvého stupňa správne v konaní zisťoval schopnosti a možnosti odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, pri rozhodovaní správne vychádzal z jeho preukázaného zdravotného stavu, výšky jeho príjmu a nevyhnutných nákladov, ktoré odporca v konaní súdu dostatočne objasnil a preukázal. Pokiaľ za tejto skutkovej situácie súd prvého stupňa nezistiac taký nepomer v životnej úrovni navrhovateľky a odporcu, ktorý by odôvodňoval určenie výživného na navrhovateľku ako manželku v rozhodnom období, návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, s jeho rozhodnutím sa odvolací súd stotožnil. S poukazom na uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolcieho konania nepriznal, nakoľko si ich odporca nevyčíslil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.