Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/402/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612208003 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1612208003.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: W. I. A.., E.. XX.XX.XXXX, I. A., O. G. XXXX/XX, zast. Mgr. Denisou Bilkovičovou, bytom Malacky Jána Holého 1673/22, proti odporcovi: W. I. S.., E.. XX.XX.XXXX, I. A., B. XX, zast. JUDr. Agátou Džačovskou, advokátkou, AK Senica, Hviezdoslavova 315, o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 8P/223/2012-222 zo dňa 28.04.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zvýšil výživné na navrhovateľa zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne od 16.07.2012, ktoré výživné je povinný odporca zasielať k rukám navrhovateľa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 16.07.2012 do 31.03.2014 vo výške X.XXX,XX € je odporca povinný uhradiť k rukám navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Zamietol taktiež návrh odporcu na zníženie výživného. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 8P/365/09-60 zo dňa 15.04.2010 v časti výroku o výživnom pre v tom čase maloletého W.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného je dôvodný. Od poslednej úpravy výživného uplynuli viac ako 4 roky, navrhovateľ dosiahol plnoletosť, je študentom 3. ročníka vysokej školy. Súd prvého stupňa mal osvedčenú zmenu pomerov, nakoľko nástup na vyšší stupeň vzdelania - vysokú školu, považuje za riadne pokračovanie v štúdiu, ktoré možno nepochybne označiť ako prípravu na budúce povolanie. Navrhovateľ navštevuje dennú formu štúdia, je výživou odkázaný na svojich rodičov. Pri ustálení výšky výživného vychádzal súd prvého stupňa zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil schopnosti a možnosti oboch rodičov dosahovať príjem, aktivity a záujmy navrhovateľa, jeho vek, zdravotný stav (je astmatik) a potreby už dospelého muža. Pri určení výšky výživného pre navrhovateľa súd prvého stupňa prihliadol aj na schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, keď zistil, že matka je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške cca XXX € netto, u odporcu jeho príjem vyhodnotil ako smerujúci k úmyselnému zníženiu jeho príjmu, keď je v súčasnosti iba zamestnancom spoločnosti P., S..X..F.., s príjmom vo výške XXX,XX € brutto, predmetnú spoločnosť však založil dňa 22.12.2012 spoločne so svojou manželkou. V období od 22.12.2012 do 26.03.2014 bol spoločníkom a konateľom spoločnosti, od 27.03.2014 je konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti manželka odporcu. Odporca nedoložil súdu žiaden relevantný doklad o prevode obchodného podielu, o ohodnotení svojho podielu a vyčíslenie hodnoty, ktorú previedol na svoju manželku. Odporca pred založením danej spoločnosti pracoval ako živnostník, aj počas posledných dvoch rokov z takéhoto podnikania dosahoval v podnikaní zisk nad hranicou dvojnásobku priemernej mzdy na Slovensku. Súd prvého stupňa konštatoval, že v oblasti kovovýroby a hutníctva kde odporca dlhodobo podniká, a takto podnikal i v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. Tiež súd prvého stupňa konštatoval, že odporca nemôže uprednostňovať jedno zo svojich dvoch detí ( maloletá S. ), ktorej potreby súd prirodzene zohľadnil, ale zohľadnil povinnosť odporcu vyživovať aj navrhovateľa, obidve deti majú rovnaké práva. Zároveň súd prvého stupňa poukázal aj na postoj odporcu k navrhovateľovi, keď jediným príspevkom odporcu navrhovateľovi je iba platenie výživného, na rozdiel od plnohodnotnej starostlivosti, ktorú poskytuje navrhovateľovi jeho matka a na rozdiel od starostlivosti, ktorú odporca poskytuje svojmu dieťaťu z manželstva. Výživné vo výške XXX € považoval súd prvého stupňa za primerané na zabezpečenie, spolu s príspevkom štátu a jeho matky, odôvodnených potrieb navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zamietol návrh odporcu na zníženie výživného, keď mal preukázané, že odporca je schopný dosiahnuť príjem a vykonávať presne tie isté činnosti, ktoré vykonával ako živnostník, so schopnosťou dosiahnuť mesačne zisk X.XXX - X.XXX € netto. Súd prvého stupňa vypočítal aj zročné výživné, ktoré zaviazal uhradiť odporcu navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne a nespravodlivé, najmä pokiaľ ide o potreby navrhovateľa, možnosti navrhovateľa, nakladanie s finančnými prostriedkami navrhovateľa. Potreby navrhovateľa sú v plnom rozsahu pokryté už pri výživnom XXX € mesačne, keď navrhovateľ počas celého konania nepreukázal žiadnu potrebu, pre ktorú by bolo potrebné zvýšiť výživné. Navrhovateľ má prostriedky na výživné od odporcu, rodičov odporcu a taktiež navrhovateľovej matky. Navrhovateľ by si mal získať brigádu a tak si privyrábať, pretože zistil, že do školy nechodí celý týždeň. Taktiež navrhovateľ má zabezpečené dovolenky, ktoré sú financované z prostriedkov starých rodičov z oboch strán, čo namietal. Namietal tiež náklady navrhovateľa na stravu, je zrejmé, že navrhovateľ nemá potrebu šetriť, pretože bol schopný si zabezpečiť stravu aj z výživného XXX €. Poukázal ďalej na to, že matka ako zástupkyňa navrhovateľa zastrašovala, zosmiešňovala sudkyňu, vyhrážala sa, že ju vyzlečie z talára. Hanlivo sa vyjadrovala aj na jeho adresu. Súd prvého stupňa neprihliadol na jeho príjem XXX,XX € mesačne. Náklady na vysokoškolské štúdium boli len jednorazové pri prijímaní, pri vykonávaní prijímacích pohovorov. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa, návrh na zvýšenie výživného zamietnuť a vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného. Navrhovateľ k odvolaniu odporcu uviedol, že jeho náklady sa zvýšili nástupom na vysokú školu, čo preukázal v konaní pred súdom prvého stupňa. Od starých rodičov zo strany otca už nedostáva žiadne príspevky, lebo poukázali na to, že už má zvýšené výživné, čo dostáva od svojej mamy, to je jeho vec, matka má dôchodok XXX €. Taktiež poukázal na frekvenciu návštevy školy, pričom v spise sú doložené rozvrhy semestrov. Manželka odporcu bola na materskej dovolenke 5 rokov. Prostriedky na dovolenku financovala matka, všetky ostatné náklady zdôvodnili v spise. Žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, ako aj po oboznámení sa s obsahom odvolania odporcu konštatuje vecnú a právu správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa konštatuje, že s nástupom na vysokú školu sa navrhovateľ pripravuje na budúce povolanie a tým došlo aj k zmene pomerov na jeho strane, keď sa zvýšili náklady na štúdium. K námietke odporcu, aby si navrhovateľ našiel brigádu, odvolací súd udáva, že nie je podstatné koľko dní navrhovateľ trávi v škole, keď vysokoškolské štúdium nespočíva len v účasti na seminároch, či prednáškach, ale v sústavnej príprave na vykonanie zákonom predpísaných skúšok. Je tiež zarážajúce, že odporca požaduje, aby navrhovateľ pracoval, keď sám odporca nie je spôsobilý nájsť si prácu, za ktorú by dostával vyššiu mzdu, ako minimálnu. Odvolací súd tvrdeniam odporcu neuveril, pretože mzda, ktorú deklaruje odporca nezodpovedá jeho životnej úrovni a z uvedenej mzdy by nebol spôsobilý zabezpečiť svoje náklady a už vôbec nie náklady jeho maloletej dcéry, na ktorú sa odvoláva. Taktiež nemožno poukazovať na prípadné dovolenky navrhovateľa, ktoré odporcu nijako nezaťažujú, pretože tieto znáša matka navrhovateľa. Príspevky navrhovateľovi od starých rodičov nesúvisia s výživným. Starí rodičia nie sú povinní navrhovateľa vyživovať a ich prejavy dobrej vôle nemôžu ovplyvňovať výšku výživného zo strany povinného rodiča. V neprospech odporcu taktiež svedčí skutočnosť, že sa žiadnym iným spôsobom o navrhovateľa nezaujíma a okrem výživného mu žiadne iné plnenia neposkytuje. K invektívam, ktoré mala produkovať právna zástupkyňa navrhovateľa, odvolací súd dopĺňa, že súd prvého stupňa postupoval v zmysle zákona, keď je uložil poriadkovú pokutu. Správne určil súd prvého stupňa aj podmienky splatnosti zročného výživného, keď podľa § 160 ods. 1 O.s.p. dlžnú sumu, teda dlžné výživné jej potrebné uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odvolanie nie je dôvodné vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ani v časti zníženia výživného odporcu na navrhovateľa. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je odkázaný výživou na odporcu a výživné bolo stanovené súdom primerane na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tieto v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.