Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/50/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614202602 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1614202602.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú X. F., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60A, dieťa rodičov: J.. H. F., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y., S. XXXX/X, zast. NIKU & partners, s.r.o., AK so sídlom Bratislava, Prokopa Veľkého 51, a Z.. R. F., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Y., S. XXXX/X, zast. JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 6, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 20.11.2014, č.k. 8P/123/2014-488, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 20.11.2014, č.k. 8P/123/2014-488 konanie o zverenie maloletej X. F., Q.. XX.XX.XXXX na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov zastavil. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou XXX € mesačne za obdobie od 06.03.2014 do 03.09.2014. Zročné výživné za obdobie od 06.03.2014 do 03.09.2014 vo výške X.XXX,XX € uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O zastavení konania v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky rozhodol podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. potom, čo matka v tejto časti vzala svoj návrh späť. Výživné na maloletú určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 osd. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh matky na úpravu vyživovacej povinnosti k maloletej je dôvodný. Napriek tomu, že rodičia maloletej spolu bývajú v rodinnom dome mal za to, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že v rozhodnom období, t.j. od 06.03.2014 do 04.09.2014 spoločnú domácnosť neviedli, každý hospodáril samostatne, komunikovali spolu len minimálne, netrávili spolu osobné voľno, rodina sa v tomto zmysle v dôsledku rozvratu vzťahov medzi rodičmi maloletej stala nefunkčnou. Súd preto považoval podmienku, ktorú vyžaduje ustanovenie § 65 ods. 1 Zák. o rodine („rodičia spolu nežijú“) za splnenú a upravil rozsah vyživovacej povinnosti k maloletej Kataríne. Pri určovaní počiatku vzniku vyživovacej povinnosti otca vychádzal z návrhu matky a určil vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, t.j. od 06.03.2014, keď mal za to, že v tomto čase už rodičia spolu nežili a výdavky maloletej hradila v podstate iba matka, aj keď otec hradil poplatky spojené s užívaním spoločného rodinného domu a čiastočne zakupoval potraviny a bežné potreby do domácnosti. Napriek uvedenému súd poukázal na skutočnosť, že starostlivosť o dieťa nezahŕňa iba hradenie reálne vynaložených výdavkov na dieťa, starostlivosť zahŕňa aj všestranné napĺňanie kultúrnych, spoločenských, športových a osobných potrieb dieťaťa, pričom otec v podstate od podania návrhu na rozvod manželstva v prevažnej miere obmedzil svoj podiel na napĺňaní týchto potrieb maloletej iba v časti - celou mierou na hradení potreby bývania maloletej a obmedzene pri zabezpečení ostatných nevyhnutných životných potrieb. Pri určení výšky bežného a zároveň aj zročného výživného vychádzal zo zisteného skutkového stavu a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletú, vek maloletej, jej potreby, skutočnosť, že maloletá v septembri 2014 nastúpila na bilingválne gymnázium, zohľadnil jej zdravotný stav a v neposlednom rade zohľadnil životnú úroveň rodiny v čase, keď rodičia žili spolu. Procesom dokazovania zistil, že obaja rodičia sú zamestnaní, obaja s nadštandardnými príjmami, maloletá je študentkou strednej školy a naďalej sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. Takisto posudzoval mieru starostlivosti rodičov o maloletú, ich príspevky na potreby maloletej. U matky nezohľadnil výdavky nevyhnutne nepotrebné pre potreby maloletej ( upratovanie, pes...), u otca platenie hypotéky za kúpu nehnuteľnosti - pozemku. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, ktorú rodičia nadobudli kúpou, ako aj hypotekárny úver, konštatoval, že tieto budú predmetom vyporiadania majetku v BSM, k tomuto majetku maloletá nemá žiadne právo a preto nie je možné zohľadniť výdaje rodičov na zhodnocovanie ich majetku ako príspevok rodiča na výživu dieťaťa. Tým, že konanie o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky po späťvzatí návrhu matky zastavil, určil len bežné výživné napriek návrhu matky, ktorá žiadala výživné určiť aj na tvorbu úspor. Výživné za rozhodné obdobie ktoré určil, vyčíslil, vyčíslené zročné výživné uložil otcovi zaplatiť do 3 dní. Pokiaľ matka žiadala výživné vo výške XXX € mesačne za obdobie od 01.03.2014, vo zvyšku jej návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh matky v celom rozsahu zamietnuť. Súdu prvého stupňa vytkol, že hoci mal objektívne zistený skutkový stav, nevzal vykonané dôkazy do úvahy v celkovej súvislosti a vec z hľadiska právneho potom nesprávne vyhodnotil. Pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy viacero skutočností, ktoré sú a môžu byť pre prípad relevantné. Prvou takouto skutočnosťou je fakt, že hospodárenie rodiny rovnakým spôsobom ako za obdobie, ktorého sa rozsudok týka, prebiehalo predchádzajúcich 25 rokov. Náklady týkajúce sa bývania, spoločných dovoleniek, náklady týkajúce sa hypotéky hradil on, matka platila náklady spojené so stravou a deťmi. Pokiaľ súd dospel k záveru, že sa jeden z rodičov nepodieľal na výžive dieťaťa dobrovoľne a preto je potrebné uplatniť ust. § 65 ods. 2 Zák. o rodine, tak posudzoval vec len z hľadiska tohto jediného ustanovenia a došlo k negácii celého systému rodinnej solidarity, na ktorom je budované rodinné právo. Uviedol, že nikdy sa nebránil platiť do rodinného rozpočtu, dokonca ešte do júna 2013 bol z jeho účtu zriadený trvalý príkaz, ktorým sa prevádzala suma XXX € na účet matky. Trvalý príkaz zrušila matka, následne podala návrh na určenie výživného. Súd svojim rozhodnutím negoval celý inštitút bezpodielového spoluvlastníctva ako majetkové spoločenstvo manželov a to na jeho úkor. Zo svojho príjmu zaplatil rodine v rozhodnom období ( marec až september 2014 ) celé bývanie, zaplatil celú hypotéku, podľa rozsudku zaplatil náklady na maloletú a ešte vyplatí manželku z úspor v čase ku dňu rozvodu. Vzniká potom otázka, na akých nákladoch rodiny sa v rozhodnom období podieľala matka. Má za to, že aplikáciou ust. § 65 ods. 2 Zák. o rodine v danej veci vzniká nebezpečný precedens. Použitie ust. § 65 ods. 2 Zák. o rodine by bolo odôvodnené napr. v prípade, keby bol u jedného z manželov nedostatok finančných prostriedkov na úhradu potrieb dieťaťa a druhý rodič by mal finančné prostriedky a tieto by neposkytoval do dispozície. To však nie je prípad ich rodiny, charakterizovanej nadštandardnými príjmami oboch rodičov, čo súd aj konštatoval v rozsudku. Každý mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu vlastných potrieb a nákladov, ktoré si rozdelili v čase, keď spoločne žili. Ak sa nejaké úspory vytvorili, potom sa rozdelia pri vyporiadaní, maloletá nijako nestrádala a rodina si riadne plnila všetky svoje záväzky. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. S názorom otca vysloveným v podanom odvolaní nesúhlasila, mala za to, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy detailne vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. V rozsudku v časti odôvodnenia podrobne uviedol, ktoré všetky dôkazy vykonal, ako tieto posúdil, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Odôvodnenie rozhodnutia je preskúmateľné, zodpovedá zásadám a postupom určeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. S tvrdením otca, že za rozhodné obdobie sa v hospodárení rodiny nič nezmenilo sa nestotožnila, uviedla, že návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva podala z dôvodu nevyhnutnosti riešiť otázku vyživovacej povinnosti otca k maloletej, keďže od mesiaca júl 2013 nedostatočne finančne prispieval na výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú, prevažnú časť potrieb maloletej hradila výlučne ona zo svojho príjmu. Otec sa v zásade nikdy dostatočne nezaujímal o skutočné potreby a výdavky maloletej a preto nemal o nich prehľad. Dnes tento svoj postoj a samostatné rozhodnutie, že on bude hradiť iba prevažnú časť nákladov spojených s užívaním domu, alibisticky vyhlásil za rodinnú tradíciu založenú na manželskej solidarite. V konaní bolo preukázané, že počas spoločného spolužitia s otcom mali zriadený každý svoj účet, z účtu vedeného na meno otca bol zriadený trvalý príkaz, na základe ktorého sa prevádzala suma 300 € mesačne na jej účet, z tejto sumy čiastočne pokrývala výdavky maloletej. V čase po podaní návrhu na rozvod manželstva zrušila trvalý príkaz zriadený z účtu otca, z ktorého bola hradená časť výdavkov maloletej, otec ju totiž obvinil, že trvalý príkaz bol zriadený bez jeho vedomia, žiadal peniaze späť. Od toho času sa otec na výdavkoch maloletej ako aj výdavkoch na domácnosť finančne nepodieľal, tieto prevažne hradila ona zo svojho príjmu, čo aj v konaní preukázala, rovnako zabezpečovala aj osobnú starostlivosť. Tvrdenia otca, že zo svojho príjmu zaplatil rodine v rozhodnom období celé bývanie, zaplatil celú hypotéku a vyplatí ju z úspor v čase ku dňu rozvodu, považovala za nepravdivé, účelové, a to z dôvodu, že všetky náklady na bývanie otec postupom času hradiť odmietal, preto sa na nich musela tiež podieľať, čo bolo taktiež v konaní preukázané. Nezaplatená časť hypotekárneho úveru, ktorý im bol poskytnutý na kúpu pozemku bola vyplatená z kúpnej ceny, za ktorú bol pozemok medzičasom v decembri 2014 predaný. Sumu nasporenú za trvania manželstva na účte otca, ktorá bola pôvodne určená na splatenie poskytnutého úveru, otec vybral, použil na pre ňu neznáme účely. Platenie splátok hypotéky v rozhodnom období pri určovaní výživného súd prvého stupňa správne nezohľadnil. S poukazom na uvedené mala za to, že súdom prvého stupňa určené výživné je primerané, zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, ako aj schopnostiam a možnostiam otca, zároveň rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý. K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ( s výnimkou výroku, ktorým súd konanie zastavil a výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh matky zamietol, ktoré výroky podľa obsahu odvolania otca odvolaním napadnuté neboli ) podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p. ), z hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní podaného návrhu matky, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p. ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. ). Z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného, okolnosti namietané otcom vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, súvisiacich so zisťovaním rozhodujúcich skutočností, právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu matky, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanom úvahou súdu prvého stupňa. Tým, že sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, vyslovenými v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia, na tieto v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v konaní, keďže išlo o rodičov žijúcich v spoločnej nehnuteľnosti patriacej do BSM, správne v prvom rade zisťoval, či v danej veci sú splnené podmienky na určenie výživného na maloleté dieťa. Pokiaľ pritom vychádzal z právnej úpravy uvedenej ust. § 65 ods. 1, 2 Zák. o rodine, jeho postupu nie je možné nič vyčítať. Pre postup a najmä pre rozhodnutie v zmysle uvedenej právnej úpravy mal súd prvého stupňa dostatok skutkových podkladov, nakoľko v konaní mal preukázané, že rodičia maloletej v období, ktoré je predmetom daného konania, t.j. od 06.03.2014 do 04.09.2014, neviedli spoločnú domácnosť, každý z rodičov hospodáril sám, výdavky na maloletú v prevažnej miere v uvedenom období hradila matka zo svojho príjmu, s výnimkou hradenia nákladov na bývanie maloletej a hradenia občasných potrieb maloletej, ktoré otec plnil väčšinou podľa potreby a na požiadanie maloletej. Takáto forma plnenia a najmä jej rozsah, nie je možné hodnotiť zo strany otca ako plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, čo opätovne súd prvého stupňa správne posúdil, keď určil povinnosť otca podieľať sa na výžive maloletej pravidelnou sumou tak, aby pokrývala ako bežné, tak aj iné priebežne vznikajúce odôvodnené potreby maloletej, ktoré boli v konaní preukázané. Okrem bežných potrieb ako je strava, oblečenie, hygiena, išlo najmä o náklady v súvislosti so školou, doučovaním, v súvislosti so zdravotným stavom, širokými záujmovými aktivitami, finančne mimoriadne nákladnými. Aj tieto však súd prvého stupňa správne zohľadnil, keďže sa im maloletá venovala už počas spolužitia rodičov, s ich súhlasom a na ich zohľadnenie bola splnená i podmienka uvedená v ust. § 62 ods. 2 Zák. o rodine, a to možnosti, schopnosti rodičov. S námietkou otca, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nevzal do úvahy najmä fakt, že hospodárenie rodiny rovnakým spôsobom ako za obdobie, ktorého sa rozsudok týka, prebiehalo prechádzajúcich 25 rokov sa odvolací súd nestotožnil. V prvom rade treba uviesť, že rodinné vzťahy vzhľadom na ich súkromný charakter a v rámci neho aj finančné hospodárenie rodiny je možné len veľmi ťažko objektívne presne posúdiť, keďže fungujúce manželstvo je založené na dohode, na zaužívanom systéme, ktorý vyhovuje obom partnerom, bez vydávania si potvrdení, kto čo zaplatil a z akých finančných prostriedkov. V tomto smere sa možno stotožniť s tvrdením otca, že rodina v oblasti finančného hospodárenia fungovala tak, ako uvádzal v konaní a odvolaní. Odvolací súd sa však nestotožnil s tvrdením otca, že model ich finančného hospodárenia sa nezmenil po rozpade vzťahu, najmä po podaní návrhu matky na rozvod manželstva dňa 24.04.2013 a najmä v rozhodnom období, v ktorom súd určil výživné, t.j. od 06.03.2014 do 03.09.2014, ( do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva ). Uvedenému tvrdeniu nasvedčuje zrušenie vzájomného dispozičného práva rodičmi na ich účtoch, keď matka otcovi zrušila dispozičné právo nakladať s jej účtom v septembri 2013, otec matke zrušil dispozičné právo nakladať s jeho účtom v júli 2013, rovnako zrušenie prevodného príkazu zo strany matky, ktorým z účtu otca bola pravidelne prevádzaná suma XXX €, ( podľa vyjadrenia otca bola poskytovaná na hradenie nákladov maloletej ), ako aj dôvody podaného návrhu matky z 06.03.2014 na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Všetky uvedené skutočnosti, vrátane narušenej komunikácie medzi rodičmi signalizujú zmenu doterajšieho hospodárenia rodiny, z ktorého dôvodu nie je možné stotožniť sa s tvrdením otca, že rozhodnutím súdu sa zlegálnil stav, podľa ktorého otec zaplatí bývanie, hypotéku, zaplatí náklady maloletej podľa rozsudku a ešte vyplatí matku z úspor v čase ku dňu rozvodu. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že predmetnom daného konania je určenie výživného na maloleté dieťa, v ktorom pri rozhodovaní súd vychádza z kritérií rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1, 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. V zmysle uvedených kritérií v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, čo je zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže pre potreby určenia výživného na maloletú na strane otca sa súd dôsledne vysporiadal s platbami, ktoré otec platil pre potreby rodiny, z ktorých vyčlenil platby, ktoré zohľadnil ako platby, slúžiace na krytie odôvodnených potrieb maloletej ( príspevok na bývanie, rozvoj maloletej, vreckové a ostatné potreby, ktoré od otca maloletá na vlastné požiadanie dostala ). Finančné krytie ďalších odôvodnených potrieb maloletej otec v rozhodnom období v konaní nepreukázal, preto určené výživné vo výške XXX € mesačne zo strany otca, s prihliadnutím na preukázané odôvodnené potreby maloletej v konaní, hradené prevažne matkou, ako aj výšku príjmu otca, je v súlade s kritériami rozhodnými pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Aplikáciu ust. § 65 ods. 2 Zák. o rodine v danej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné považovať za nebezpečný precedens, a to vzhľadom na zistený skutkový stav na základe vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o hodnotenie morálneho, či amorálneho správania sa rodičov, prezentovaného oboma rodičmi v konaní i v odvolaní, keď každý z rodičov ho prezentoval zo svojho pohľadu, k tomuto odvolací súd nepovažuje za potrebné zaujať akékoľvek stanovisko, keďže hodnotenie správania sa rodičov po rozpade ich partnerského vzťahu, či už pred rozvodom alebo po rozvode manželstva, nemá žiaden vplyv na daný predmet konania, ktorým je určenie výživného na maloleté dieťa. S poukazom, na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.