Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/72/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208625 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1614208625.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CEDULA, s.r.o., IČO: 35 881 437, so sídlom Senec, Šamorínska 10, zastúpený Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42, proti odporcovi: CSABA-SPED Szállítmányozási és Szolgáltató Korlátolt Felelösségü Társaság, so sídlom Or utca 14, Békéscsaba, Maďarsko, o zaplatenie 1.200,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 06.11.2014, č.k.18Rob/190/2014-27, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 18Rob/190/2014-27 zo dňa 06.11.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky napadnutým uznesením zastavil konanie a vyhlásil, že súd Slovenskej republiky nemá právomoc konať vo veci. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi súd vracia súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 72,- Eur po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ doručil dňa 23.07.2014 Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania, ktorým sa domáha vydania európskeho platobného rozkazu voči odporcovi. V prípade, že v konaní vystupuje účastník, ktorý má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Súd prvého stupňa preto skúmal, či v predmetnom konaní má právomoc súd Slovenskej republiky alebo súd Maďarskej republiky. Zaoberal sa otázkou, či právomoc súdu na konanie o vydanie platobného rozkazu možno založiť na ustanoveniach nariadenia Brusel I. K samotnej aplikácii nariadenia Brusel I je nutné uviesť, že systém pravidiel na určovanie právomoci v nariadení je koncipovaný tak, že všeobecné pravidlo uvedené v článku 2 ods. 1 ustanovuje, že v zásade má právomoc súd štátu, kde má odporca bydlisko (sídlo) a ak odporca nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc sa určuje v zásade podľa vnútroštátnych pravidiel. Súdny dvor trvá na tom, že všeobecné určenie právomoci je základom systému a že osobitné právomoci sa uplatnia len ako odchýlky od základnej zásady, a teda sa musia vykladať reštriktívne, t.j. len v rozsahu výslovne zakotvených možností. Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zároveň zdôraznil, že nariadenie Brusel I smeruje predovšetkým k zachovaniu práva odporcu účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo odporcu byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle čl. 2 nariadenia Brusel I súd štátu, v ktorom má odporca bydlisko resp. sídlo. V režime nariadenia Brusel I má právo odporcu v konaní sa účinne brániť prednosť pred právom navrhovateľa na súdnu ochranu (napr. ESD C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C - 474/93, C -166/80). Súd prvého stupňa na posúdenie právomoci súdu na konanie aplikoval všeobecné ustanovenia nariadenia Brusel I o právomoci (založené na zásade bydliska resp. sídla odporcu - zásady actor sequitur fórum rei - žalobca sleduje miesto súdu žalovaného), keď pri právnom posúdení zároveň vylúčil osobitnú právomoc upravenú v článku 5, 6 a 7 nariadenia Brusel I, ktoré sa na uplatnený určovací nárok navrhovateľa nevzťahujú, keď určenie vlastníctva k hnuteľnej veci -motorovému vozidlu nemožno posúdiť ako nárok na náhradu škody alebo navrátenie do' pôvodného stavu. S ohľadom na uvedené mal súd za to, že v danej veci existuje iný súd (v Maďarskej republike), ktorý má právomoc vo veci konať. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 1 druhá veta a ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Odvolanie odôvodnil predovšetkým tým, že mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na skutočnosť, že predmetom žaloby je zaplatenie sumy navrhovateľovi vo výške 1.200,- eur z dôvodu nezaplatenia za dodané služby odporcom, preto mu nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa poukazuje na určenie vlastníctva k hnuteľnej vecí - motorovému vozidlu, resp, na nárok na náhradu škody, ak ani jeden z týchto nárokov nie je predmetom tohto súdneho konania. Uznesenie súdu prvého stupňa je tak zmätočné, nezrozumiteľné a nejasné, nespĺňajúce základné atribúty súdneho rozhodnutia v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Nie je zrejmé, akými úvahami súd dospel k týmto tvrdeniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tak nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, zmätočné, nespĺňajúce zákonom a Ústavou SR vyžadované náležitosti a požiadavky pre súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie. Mal za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď kvalifikoval, že súd Slovenskej republiky nemá právomoc v tejto veci. Prvostupňový súd bližšie nešpecifikoval dôvody, pre ktoré vylúčil osobitnú právomoc podľa čl. 5, 6 a 7 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I“). Poukázal na to, že súd pri skúmaní svojej právomoci má byť viazaný skutkovými zisteniami. Z listinných dôkazov je zrejmé, že právomoc je založená práve podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I, nakoľko služby boli poskytnuté na území Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa podľa názoru navrhovateľa opomenul túto dôležitú skutočnosť, ktorá zakladá právomoc súdu Slovenskej republiky. Pravidlo o súdnej právomoci založenej na mieste bydliska alebo sídla žalovaného je doplnené v čl. 5 bodu 1 nariadenia o osobitnú právomoc v zmluvných veciach. Toto posledné uvedené pravidlo, ktoré zodpovedá cieľu úzkeho vzťahu, je odôvodnené existenciou úzkeho vzťahu medzi zmluvou a súdom, ktorý má o spore rozhodnúť. Na základe uvedeného pravidla môže byť žalovaný odporca na súde miesta, kde záväzok, o ktorý sa jedná bol alebo mal byť splnený. Práva odporcu pri vydaní európskeho platobného rozkazu na území Slovenskej republiky by nemohli byť porušené tak, ako to tvrdí prvostupňový súd, odporca má nárok podať voči európskemu platobnému rozkazu odpor, ktorým sa môže v konaní brániť. Na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Nedostatok právomoci súdu patrí medzi neodstrániteľné prekážky, ktoré bránia súdu vo veci konať a vedie k zastaveniu konania (§103 a §104 ods. 1 O.s.p.). O zastavení konania súd rozhoduje uznesením, to znamená, že písomné vyhotovenie rozhodnutia musí spĺňať zákonom požadované náležitosti. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. možno označiť za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Je potrebné prisvedčiť navrhovateľovi, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je nezrozumiteľné, zmätočné a teda nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil iba na citáciu niektorých ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („nariadenie Brusel I“) a nezrozumiteľným spôsobom uviedol, z akého dôvodu je vylúčená osobitná právomoc. Súd prvého stupňa pri právnom posúdení vylúčil osobitnú právomoc upravenú v článku 5, 6 a7 nariadenia Brusel I, ktoré sa na uplatnený nárok navrhovateľa nevzťahujú, keď určenie vlastníctva k hnuteľnej veci k motorovému vozidlu nemožno posúdiť ako nárok na náhradu škody alebo navrátenie do pôvodného stavu. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa posudzoval právomoc súdu vo vzťahu k predmetu sporu určenie vlastníctva k hnuteľnej veci, keď predmetom sporu je nárok na peňažné plnenie. Súd prvého stupňa teda riadne nezdôvodnil, prečo je vylúčená osobitná právomoc podľa Nariadenia Brusel I. Zmätočnosť a riadne nezdôvodnenie rozhodnutia vedie k jeho nepreskúmateľnosti, preto odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne posúdiť právomoc súdu s tým, že zoberie do úvahy aj argumentáciu navrhovateľa uvedenú v odvolaní. V prípade, že zotrvá na svojom stanovisku o nedostatku právomoci súdu, je potrebné rozhodnutie riadne zdôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f.) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.