Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/181/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614213465 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1614213465.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: I.. K. A., D.K. R., D. D. T. XX, J., W.: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátska kancelária AKAK s.r.o. so sídlom Slowackého 56, Bratislava, proti odporcovi: pv2c, s.r.o., Studienka č. 524, IČO: 35 732 539, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, zo dňa 4. februára 2015 č.k. 4C/203/2014-40, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd o p r a v u j e v záhlaví napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa priezvisko navrhovateľky tak, že správne znie: "A.. Rozšírenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o uloženie povinnosti odporcovi vydať heslá, heslové frázy k zašifrovaným diskom na serveri HP ProLiant DL 380 G7, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky, n e p r i p ú š ť a . Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľka n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka po jeho doplnení na základe výzvy súdu domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi, aby nevymazal dáta (databázu) navrhovateľky po migrácii dát zo softvéru R. K. D.O. W., súčasne vydal heslo k dátam (databáze) navrhovateľky, t.j. vydal heslo do operačného systému B. pre užívateľa "root" na serveri Y. G. K. XXX N. (nesprávne uviedol GL), kde beží aplikácia R. K., vydal meno a heslo pre databázového užívateľa (s admin právami) do databázy, ktorá slúži ako databázové úložisko pre aplikáciu R. K. a vydal kompletnú dokumentáciu k IT riešeniu R. K., súčasne zabezpečil priamy prístup k dátam navrhovateľky (nie vo forme exportu), aby súčasne neprestal do definitívneho prevodu dát zo softvéru R. K. D. W. dodávať navrhovateľke softvér R.. Rozhodol tak podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2,6 a § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ s odôvodnením, že navrhovateľka návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že medzi účastníkmi bola dňa 31.01.2011 uzatvorená Licenčná zmluva koncového užívateľa systému R., na základe ktorej sa odporca zaviazal dodať navrhovateľke systém R. E. rozsahu inštalácie a poskytnutia práv používať informačný systém R. na vedenie a vytváranie agendy pre súdnych exekútorov a údržbe systému popísanej v bode 3 Licenčnej zmluvy. Odporca dňa 01.07.2014 vypovedal Licenčnú zmluvu v zmysle jej čl. V. bod 2 a navrhovateľka vstúpila do rokovania s novým dodávateľom softvéru pre súdnych exekútorov (program W.). Dňa 16.12.2014 odporca oznámil navrhovateľke, že vzhľadom na množstvo neuhradených faktúr pristúpi k zastaveniu dodávky služieb a odo dňa 16.12.2014 navrhovateľka nemala prístup do softvéru R., v dôsledku čoho nemohla vykonávať funkciu súdnej exekútorky. Po úhrade faktúr spolu aj s úrokom z omeškania v celkovej sume 11.418,- € odporca obnovil pre navrhovateľku dodávku služieb softvéru R. v zmysle Licenčnej zmluvy, ale odmieta jej vydať priamy prístup k dátam, je ochotný poskytnúť v zmysle čl. V. ods. 2 Licenčnej zmluvy export dát zo systému vo formáte .xml., napriek viacerým žiadostiam jej od začiatku platnosti Licenčnej zmluvy doposiaľ nevydal heslo k databáze, t.j. nevydal heslo do operačného systému B. pre užívateľa "root" na D. Y. G. K. XXX N., kde beží aplikácia R. K., nevydal meno a heslo pre databázového užívateľa (s admin právami) do databázy, nevydal kompletnú dokumentáciu k W. O. R. K. a nezabezpečil tým priamy prístup k dátam navrhovateľky (nie vo forme exportu), t.j. k serveru Y. G. K. XXX N., kde sú dáta navrhovateľky uložené, na ktorom sa doteraz používa softvér R.. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľka mieni domáhať vydania dát navrhopvateľky, t.j. vydania hesla do operačného systému B. pre užívateľa "root" na D. Y. G. K. XXX N., kde beží aplikácia R. K., vydania mena a hesla pre databázového užívateľa (s admin právami) do databázy, ktorá slúži ako databázové úložisko pre aplikáciu R. K. a vydania kompletnej dokumentácie k IT riešeniu R. K., vydania priameho prístupu k dátam navrhovateľky (nie vo forme exportu), náhrady ujmy, ktorá vznikla a vzniká neoprávneným zadržiavaním dát a neumožnením prístupu k dátam navrhovateľky. V odôvodnení uznesenia poukázal na tvrdenie navrhovateľky, že tzv. priamy prístup k jej dátam, by zefektívnil a urýchlil proces migrácie dát zo softvéru R. do softvéru W., pretože práce na migrácii dát, ktoré zabezpečuje nový dodávateľ z testovacieho exportu vo formáte .xml., sú technicky obtiažne, sťažujú celkový proces, neumožňujú úplný a presný prevod dát, nový dodávateľ nevie z poskytnutého exportu dát spoľahlivo a bezchybne zistiť väzby medzi jednotlivými objektmi prevodu dát a odďaľuje sa i znemožňuje prevod dát do iného softvéru. Dospel k záveru, že tieto technické problémy nie je možné považovať za bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá vyžaduje zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia, keď navrhovateľka navyše neosvedčila, že opísané technické problémy sú spôsobené zavinením odporcu. Poukázal na to, že ohrozenie, spočívajúce v nebezpečenstve vzniku nenahraditeľnej ujmy, musí byť konkrétne, a teda ten, kto navrhuje predbežné opatrenie, musí uviesť také konkrétne údaje, ktoré toto ohrozenie osvedčujú. Ďalej dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala žiadnym spôsobom nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ani neosvedčila, že bez vydaného predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, a keďže navrhovateľka sama uviedla, že odporca je ochotný poskytnúť jej export dát zo systému vo formáte .xml., pričom povinnosť vydať jej priamy prístup k dátam zo zmluvného vzťahu medzi účastníkmi nevyplýva, nemožno považovať za osvedčené tvrdenie navrhovateľky, že odporca jej odmieta vydať dáta tvoriace databázu údajov exekučných konaní, ktorých vedením bola poverená. Z predložených listinných dôkazov zistil, že odporca vypovedal navrhovateľke Licenčnú zmluvu dňa 01.07.2007, pričom výpovedná doba v zmysle zmluvy uplynula dňa 01.02.2015, a jej uplynutím zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy, teda zaniká aj povinnosť odporcu dodávať navrhovateľke softvér. Zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva povinnosť odprcu neprestať do definitívneho prevodu dát zo softvéru R. do softvéru W. dodávať navrhovateľke softvér R., ktorej uloženia súdom sa navrhovateľka domáha a taktiež povinnosť nevymazať dáta (databázu) navrhovateľky po migrácii dát zo softvéru R. do softvéru W. a vydať heslo do operačného systému B. pre užívateľa "root" na serveri Y. G. K. XXX N., a meno a heslo pre databázového užívateľa (s admin právami) do databázy, ktorá slúži ako databázové úložisko pre aplikáciu R. K., ako aj povinnosť vydať kompletnú dokumentáciu k W. O. R. K., nemá oporu v zmluvnom vzťahu účastníkov, a preto navrhované predbežné opatrenie by neprimeraným spôsobom zasiahlo do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ďalej dospel k záveru, že navrhovaný petit predbežného opatrenia nespĺňa ani požiadavku presnosti, určitosti a vykonateľnosti, keď napriek doplneniu návrhu navrhovateľkou na výzvu súdu, nie je možné presne a určite špecifikovať konkrétne dáta navrhovateľky, ktoré má súd zakázať odporcovi vymazať po migrácii dát zo softvéru R. do softvéru W., a z akého nosiča dát alebo prostredia by ju mal vymazať, nie je možné presne a určite špecifikovať operačný systém a konkrétne dáta, od ktorých sa navrhovateľka domáha vydania hesla, nie je presne špecifikovaná dokumentácia, ktorej vydanie má byť uložené odporcovi a nemožno uložiť odporcovi konkrétnu povinnosť, resp. spôsob priameho prístupu ku konkrétnym a presne špecifikovaným dátam. Poukázal v odôvodnení rozhodnutia aj na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej zásadne predbežné opatrenie nemôže byť vydané, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej; vecná zhodnosť výroku rozhodnutia vo veci samej a obsahu ochrany poskytovanej predbežným opatrením je prípustná len celkom výnimočne, a navrhovateľka v prejednávanej veci neosvedčila takú závažnosť (výnimočnosť) situácie, ani také správanie odporcu, ktoré by smerovalo k vzniku ťažko reparovateľnej ujmy, na základe ktorého by bolo možné považovať vydanie predbežného opatrenia s obsahom totožným, ako s rozhodnutím vo veci samej, v tomto štádiu konania za nevyhnutné. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odprocovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy nevznikli. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka, žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť nevymazať jej databázu na serveri Y. G. K. XXX N., kde beží aplikácia R. K. po migrácii dát zo softvéru R. K. D. W., vydať heslo k jej databáze na serveri Y. G. K. XXX N., kde beží aplikácia R. K., t.j. vydať heslo do operačného systému B. pre užívateľa "root" na serveri HP G. K. XXX N., kde beží aplikácia R. K., vydať meno a heslo pre databázového užívateľa (s admin právami) do databázy, ktorá slúži ako databázové úložisko pre aplikáciu R. K., a to až do právoplatného skončenia konania. Namietala, že súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ignoroval jej postavenie ako vlastníka dát, ktoré jej odporca neoprávnene zadržiava a znemožňuje jej prístup k nim, pričom zdôraznila, že povinnosť zálohovania dát, ktoré jej odporca znemožňuje tým, že jej odmieta vydať heslo a znemožnil jej prístup k serveru, jej vyplýva najmä z povinnosti ukladaných Výnosom MS SR z 15.06.1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov v znení Výnosu MS SR z 09.03.2012 č. 16057/2012-110 a Výnosu MS SR z 19.12.2013 č. 44808/2013-110, povinnosti v zmysle zákona č. 122/2013 Z.z. Uviedla, že ako súdna exekútorka od 10.02.2015 nemá prístup k softvéru R., nemá žiaden prístup k svojim dátam a nemôže pracovať ani v pôvodnom softvéri R., a ani v novom softvéri W.. Nenariadením predbežného opatrenia je ohrozený aj budúci výkon rozhodnutia, pretože pokiaľ dôjde k výmazu dát odporcom, nebude možné ani splnenie jeho povinnosti v súlade s čl. V. ods. 2 Licenčnej zmluvy, a to poskytnúť finálny export dát. Namietala, že súd prvého stupňa nesprávne dospel k záveru, že na základe exportu dát zo systému R. vo formáte .xml. je možné vykonať finálnu migráciu dát a uviedla, že migrácia dát neprebieha, pretože nemá na základe čoho prebiehať, keď absentuje jej prístup k dátam a zo strany odporcu nebol poskytnutý finálny export dát v súlade s čl. V. poslednej vety Licenčnej zmluvy. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva v tom, že v dôsledku správania odporcu, ktorý jej nakladá s dátami, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, môže dôjsť na jej strane k viacerým porušeniam zákonov. Súd prvého stupňa nezohľadnil ani jej špecifické postavenie ako súdnej exekútorky. Nesprávne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď z uvedených skutočností je zrejmé, že jej vzniká hrozba v dôsledku porušenia jej zákonných povinností, pričom hrozí ujma nielen jej, ale aj ďalším subjektom exekučných konaní a hrozí aj nebezpečenstvo z porušenia ďalších právnych predpisov, a to najmä zákona č. 122/2013 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. Taktiež považuje za nesprávny záver súdu prvého stupňa, že nemožno od odporcu požadovať uloženie povinností, ktoré mu nevyplývajú zo zmluvného vzťahu, pretože je zrejmé, že pokiaľ určité otázky zmluva neupravuje, platia o nich ustanovenia relevantných právnych predpisov a v danom prípade sa zmluvné strany riadia najmä Obchodným zákonníkom, Autorským zákonníkom, Občianskym zákonníkom a pod. a relevantné sú aj ustanovenia zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a namietala, že ani samotná zmluva nemôže obmedzovať a zasahovať do vlastníckeho práva k spracúvaným údajom, a teda ako vlastníčke jej nemôže byť zamedzovaný prístup k týmto údajom. K petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že tento je podľa jej názoru dostatočne určitý a zrozumiteľný, avšak z hľadiska sformulovaného petitu odvolania ho ešte konkrétnejšie špecifikuje. Ďalej namietala, že záver súdu o absolútnom vylúčení totožnosti petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a návrhu vo veci samej, je už prekonaný rozhodovacou praxou, podľa ktorej za určitých okolností a v konkrétnych veciach je prípustné, aby sa petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia stotožňoval s petitom návrhu vo veci samej a v tejto súvislosti poukázala na uznesenie NS SR č.k. 1Obo567/97. Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.03.2015 doplnila navrhovateľka petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, že žiadala odporcovi uložiť povinnosť, aby nevymazal databázu navrhovateľky na serveri Y. G. K. XXX N., kde beží aplikácia R. K. po migrácii dát zo softvéru R. do softvéru W., aby vydal heslo k databáze navrhovateľky na serveri Y. G. K. XXX N., kde beží aplikácia R. K., t.j. vydal heslo do operačného systému B. pre užívateľa "root" na serveri Y. G. K. XXX N., kde beží aplikácia R. K., vydal meno a heslo pre databázového užívateľa (s admin právami) do databázy, ktorá slúži ako databázové úložisko pre aplikáciu R. K., a to až do právoplatného skončenia konania a vydal heslá, heslové frázy k zašifrovaným diskom na serveri Y. G. K. XXX N., ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá je výnimočným opatrením a má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi v prípade, ak bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom nebezpečenstvo ujmy musí hroziť bezprostredne. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia totiž prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej. Splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia musí preukázať navrhovateľ, a to aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, pod ktorou treba rozumieť stav vzťahov medzi účastníkmi, ktorý neznesie odklad. Táto potreba môže byť daná napr. aj samotnou hrozbou násilného realizovania pochybného práva. Osvedčením ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia je také konanie/ správanie odporcu, dôsledkom ktorého je znižovanie jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť; alebo ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Túto potrebu dočasnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia je treba posudzovať vo vzťahu k nároku, ktorý má byť predmetom konania vo veci samej. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi konania navrhnutým predbežným opatrením, postupom podľa § 74 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila spôsobom dostatočným pre účely nariadenia predbežného opatrenia dôvodnosť jej nárokov, ktorých sa mieni domáhať v konaní vo veci samej a len na základe skutočností uvádzanými ňou v návrhu nemožno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti vydania pre ňu priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľka uviedla, že v konaní vo veci samej sa mieni domáhať náhrady ujmy, ktorá jej vznikla a vzniká neoprávneným zadržiavaním dát a neumožnením prístupu k dátam, avšak neuviedla aká konkrétna ujma jej týmto konaním odporcu vznikla, nešpecifikovala, či sa mieni domáhať náhrady ujmy majetkovej, t.j. náhrady škody alebo ušlého zisku, a v akej výške, príp. náhrady ujmy nemajetkovej a nárok na náhradu ujmy ničím nepodložila, a preto tento ňou uplatňovaný nárok nemožno považovať za spoľahlivo osvedčený. Taktiež neosvedčila nárok na vydanie priameho prístupu k dátam (nie vo forme exportu) a nárok na vydanie dát, t.j. vydanie hesla do operačného systému B. pre užívateľa "root" na serveri Y. G. K. XXX N., kde beží aplikácia R. K., vydanie mena a hesla pre databázového užívateľa (s admin. právami) do databázy, ktorá slúži ako databázové úložisko pre aplikáciu R. K. a vydanie kompletnej dokumentácie k IT O.Š. R. K., keď tieto povinnosti odporcovi nevyplývajú z predloženej Licenčnej zmluvy koncového užívateľa systému R. uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 31.01.2011, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia. V kontexte uvedené odvolací súd navyše poznamenáva, že pokiaľ navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že odporca jej nevydal ( už) od začiatku platnosti Licenčnej zmluvy zo dňa 31.1.2011 heslo a neumožnil jej tým prístup k serveru, resp. k dátam tam uvedeným, čím jej znemožnil zálohovanie dát, tak toto jej tvrdenie spochybňuje nevyhnutnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania za stavu, keď sa splnenia tejto povinnosti odporcom doposiaľ navrhovateľka nedomáhala žalobou o uloženie povinnosti. Odvolací súd sa stotožnil s názorom navrhovateľky, že je vlastníčkou databázy obsahujúcej údaje týkajúce sa exekučných konaní, ktorých vedením bola poverená, a ako vlastníčka má právo na prístup k týmto dátam, avšak ochranu jej databázy mala zabezpečenú a tiež spôsob jej prístupu k dátam mala upravený, len v rozsahu zmluvných dojednaní obsiahnutých v Licenčnej zmluve zo dňa 31.01.2011 a podľa čl. V. bod 2 uvedenej zmluvy bol odporca povinný poskytnúť jej len export dát zo systému. Námietky navrhovateľky uvedené v jej odvolaní, že v danom prípade sa zmluvné strany riadia viacerými relevantnými právnymi predpismi, a to najmä Obchodným zákonníkom, Autorským zákonníkom, Občianskym zákonníkom, pričom relevantné sú aj ustanovenia zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, odvolací súd posúdil ako nedôvodné, keď jednou zo zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia je aj existencia vzťahu medzi navrhovaným predbežným opatrením a nárokom, ktorý má byť predmetom konania vo veci samej, pričom v danom prípade až po zistení skutkového stavu dokazovaním vykonaným vo veci samej, bude možné zistený skutkový stav posúdiť podľa príslušných právnych predpisov, avšak v konaní o nariadenie predbežného opatrenia je potrebné vychádzať z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov a na základe týchto nemožno jej nárok vo veci samej považovať za dostatočne osvedčený pre účely nariadenia predbežného opatrenia, keď z predloženej Licenčnej zmluvy koncového užívateľa systému R. zo dňa 31.01.2011 vyplýva odporcovi povinnosť odovzdať navrhovateľke len export dát zo systému, pričom v zmluve tento export dát nie je bližšie konkretizovaný a zmluva neobsahuje žiadne údaje o tom, v akej forme, resp. akým spôsobom jej má byť export poskytnutý. Taktiež tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca jej znemožňuje prístup k jej údajom, nemožno považovať za osvedčený, a to aj vzhľadom na rozporné tvrdenia navrhovateľky o tejto skutočnosti, keď v odvolaní tvrdí, že neprebieha migrácia dát, pretože nemá na základe čoho prebiehať, keď absentuje jej prístup k dátam a zo strany odporcu nebol poskytnutý finálny export dát v súlade s čl. V. Licenčnej zmluvy, pričom však v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že odporca je ochotný poskytnúť v zmysle čl. V. ods. 2 Licenčnej zmluvy export dát zo systému vo formáte .xml. pre účely migrácie dát do systému W., ktorú zabezpečuje nový dodávateľ, a že tieto práce v súvislosti s migráciou dát sú technicky obtiažne, sťažujú proces úplného, hladkého prevodu dát do druhého softvéru, neumožňujú úplný a presný prevod dát a priamy prístup k dátam navrhovateľky by celý proces migrácie dát zefektívnil, urýchlil a umožnil by jej vytvoriť si zálohu týchto dát. Z tvrdení navrhovateľky uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia teda vyplýva, že nový dodávateľ vykonáva migráciu dát zo systému R. K.o nového systému W., a to na základe odporcom poskytnutého exportu dát zo systému vo formáte .xml. a žiadnym spôsobom navrhovateľka neosvedčila, že by túto migráciu dát nebolo možné vykonať novým dodávateľom z dôvodov zavinených odporcom; a skutočnosť, či poskytnutím exportu dát zo systému vo formáte .xml. si odporca riadne splnil povinnosť vyplývajúcu mu z čl. V. ods. 2 Licenčnej zmluvy, bude možné posúdiť až po vykonaní dokazovania v konaní vo veci samej na túto skutočnosť. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila ani bezprostredne hroziacu ujmu na jej právach, odôvodňujúcu nariadenie predbežného opatrenia uložením odporcovi povinnosti nevymazať dáta (databázu) po migrácii dát zo softvéru R. do softvéru W., keď k strate dát navrhovateľky by mohlo dôjsť ich vymazaním z pôvodného softvéru R. pred ich migráciou do softvéru W., avšak po vykonaní migrácie týchto dát bude mať navrhovateľka zabezpečený prístup k jej dátam v novom softvéri W., a nie je teda zrejmé, aká konkrétna ujma hrozí navrhovateľke vymazaním jej dát z pôvodného softvéru až po uskutočnenej migrácii do nového softvéru. Okrem toho pri posudzovaní potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi nemožno vychádzať len z tvrdenia navrhovateľky, že odporca má v úmysle jej dáta po migrácii do nového softvéru vymazať zo softvéru R., keď neuviedla žiadne konkrétne konanie odporcu, z ktorého by tento jeho úmysel vyplýval a tento úmysel odporcu nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že v období od 27.08.2014 do 11.09.2014 boli dáta navrhovateľky vymazané, keď z jej tvrdení vyplýva, že išlo o technický problém v databáze na serveri, ktorý sa odporcovi nepodarilo vyriešiť, poškodili sa súbory a napriek snahe odporcu sa tieto nepodarilo obnoviť, z čoho je zrejmé, že zničením dát v uvedenom období nedošlo úmyselným konaním odporcu, ale k ich strate došlo z dôvodov nezvládnutia technických problémov. Vo väzbe na uvedené odvolací súd považuje za potrebné dodať, že navrhovateľka odôvodňuje potrebu nevymazania dát nemožnosťou splnenia povinnosti odporcu poskytnúť jej v zmysle čl. V ods. 2 Licenčnej zmluvy finálny export dát, pričom sama sa domáha iného plnenia - priameho prístupu k dátam ( nie vo forme exportu) a až po uskutočnení migrácii dát, a navyše odporca neodmieta poskytnúť jej dojedaný export dát. Pokiaľ navrhovateľka argumentuje tým, že nemá žiaden prístup k svojim dátam, keď nemôže pracovať v pôvodnom softvéri R. a ani v novom softvéri W., poukazuje odvolací súd na to, že po uplynutí výpovednej doby dňom 10.2.2005, nemá nárok požadovať od odporcu dodávku systému R.. Navrhovateľka sa ďalej návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhala uloženia odporcovi povinnosti vydať heslo k dátam (databáze), t.j. vydať heslo do operačného systému B. G.re užívateľa "root" na serveri Y. G. K. XXX N., kde beží aplikácia R. K., vydať meno a heslo pre databázového užívateľa (s admin. právami) do databázy, ktorá slúži ako databázové úložisko pre aplikáciu R. K. a vydať kompletnú dokumentáciu k W. O. R. K.. Obsah návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v tejto časti je totožný s nárokom, ktorého sa mieni navrhovateľka domáhať v konaní vo veci samej a správne súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľka by nariadením takéhoto predbežného opatrenia docielila stav, ktorý sleduje dosiahnuť rozhodnutím vo veci samej. Keďže nariadením predbežného opatrenia navrhovateľka v zásade nemôže nadobúdať práva, o ktorých má byť rozhodnuté až vo veci samej, pretože predbežné opatrenie predstavuje len predbežnú a provizórnu úpravu vzťahu medzi účastníkmi, možno nariadiť predbežné opatrenie s rovnakým výrokom ako vo veci samej len celkom výnimočne, ak sa účel dočasnej ochrany nedá inak dosiahnuť. V prejednávanej veci aj vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, týkajúce sa neosvedčenia nároku, ktorého sa mieni navrhovateľka domáhať v konaní vo veci samej, odvolací súd nezistil také výnimočné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie dočasnej ochrany práv navrhovateľky z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy nariadením predbežného opatrenia s obsahom totožným s rozhodnutím v konaní vo veci samej. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhala aj uloženia odporcovi povinnosti zabezpečiť priamy prístup k dátam navrhovateľky (nie vo forme exportu) a aby súčasne neprestal do definitívneho prevodu dát zo softvéru R. do softvéru W. dodávať navrhovateľke softvér R., avšak vzhľadom na to, že v odvolaní, ktorým sa domáhala zmeny napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, tieto povinnosti uložiť odporcovi nežiadala, odvolací súd sa uložením týchto povinností odporcovi nezaoberal, i keď odvolaním napadla uznesenie súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu. Pokiaľ navrhovateľka argumentovala, že odporca, ako spracovateľ osobných údajov, je priamo z titulu ustanovení zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov povinný osobné údaje, ktoré sú v jej vlastníctve, zmazať, čím by k ním stratila akýkoľvek prístup a boli by tým nenávratne stratené, poukazuje odvolací súd na to, že navrhovateľka je ako súdna exekútorka, v zmysle zákona o ochrane osobných údajov prevádzkovateľom a z nič nenasvedčuje tomu, že by bol odporca spracovateľom osobných údajov, ktorý by bol oprávnený/povinný pristúpiť k likvidácii osobných údajov. Pokiaľ by bol odporca oprávnený v mene navrhovateľky spracúvať osobné údaje podľa zákona o ochrane osobných údajov ako sprostredkovateľ, musel by ňou byť na to poverený v podobe písomnej zmluvy, v ktorej by boli dohodnuté podmienky spracovania osobných údajov. Navrhovateľka tak v konaní ničím nepodložila, že odporca v zmysle zákona o ochrane osobných údajov tieto spracúva ako prevádzkovateľ či sprostredkovateľ, a teda že z tohto jeho postavenia mu vyplýva povinnosť tieto osobné údaje navrhovateľky zmazať. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, stotožňujúc sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu, podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozšírenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o uloženie povinnosti odporcovi vydať heslá, heslové frázy k zašifrovaným diskom na serveri Y. G. K. XXX N., ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky, v zmysle podania navrhovateľky doručeného súdu dňa 02.03.2015, odvolací súd podľa § 95 ods. 1 a 2 O.s.p. nepripustil, keď navrhovateľka neodôvodnila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov uložením tejto povinnosti odporcovi, a výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a aj vzhľadom na to, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia posúdil ako nedôvodný. Zároveň odvolací súd postupom podľa § 164 O.s.p. opravil záhlavie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa v časti priezviska navrhovateľky, ktoré súd prvého stupňa v záhlaví uznesenia uviedol nesprávne. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s analogickým použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľka nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože bola neúspešná v odvolacom konaní, v dôsledku čoho jej nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.