Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/178/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615202768 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1615202768.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S.. O. H., H.., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K.. Č.. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený: Consilior Iuris, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 231 157, Miletičova ul. č. 23, 821 09 Bratislava, proti odporcovi: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K.. Č.. XXXX/ XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Dušan Dudáš, advokátska kancelária, IČO: 11 924 411, Vyšehradská ul. č. 14, 851 06 Bratislava, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 4C/226/2015-72 zo dňa 4. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia a zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom zasahovať navrhovateľovi do výlučného užívania nehnuteľností: rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX, pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 245 m2, druh pozemku ostatné plochy, pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 151 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec E., okres E., a pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 198 m2, druh pozemku záhrady, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec E., okres E., ku ktorým má navrhovateľ zriadené vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného užívania, a to najmä nasťahovaním sa do rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX a zakázal zriadiť akejkoľvek tretej osobe užívacie právo k predmetným nehnuteľnostiam, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 4C/226/2015. Súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania s poukazom na ustanovenie § 145 O.s.p. tak, že o trovách predbežného opatrenia rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 15.03.2015 sa navrhovateľ ako oprávnený z vecného bremena voči odporcovi ako povinnému z vecného bremena domáhal zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania vyššie špecifikovaných nehnuteľností, zriadeného v prospech navrhovateľa, za náhradu vo výške 103.000,- eur a náhrady trov konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že spolu s návrhom vo veci samej navrhovateľ doručil súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi (výlučnému vlastníkovi predmetných nehnuteľností) dočasne zakázať akýmkoľvek spôsobom zasahovať navrhovateľovi do výlučného užívania predmetných nehnuteľností, a to najmä nasťahovaním sa do rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, resp. zriadiť akejkoľvek tretej osobe užívacie právo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že posudzovaním podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia dospel k názoru, že zákonné podmienky sú v danom prípade kumulatívne splnené, keď mal za osvedčenú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj bezprostrednosť hroziacej ujmy. Poznamenal, že v posudzovanej veci nevyplýva zo žiadneho zmluvného dojednania možnosť spoluužívania nehnuteľnosti okrem navrhovateľa ako oprávneného z vecného bremena. Súd prvého stupňa skonštatoval, že navrhovateľ ako osoba oprávnená z vecného bremena, zriadeného dohodou dedičov a medzi účastníkmi uzatvorenou dňa 09.05.2011 v dedičskom konaní po poručiteľke D. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 04.10.2010 (osvedčenie o dedičstve č. k. 12D/881/2010-97, Dnot 363/2010 zo dňa 09.05.2011), ktorého obsahom je výlučné právo užívať doživotne nehnuteľnosti, má právo na ochranu voči každému, kto do jej práva vyplývajúceho z vecného bremena zasahuje, a to aj voči vlastníkovi samotnému. Majúc na zreteli podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd prvého stupňa dospel k záveru, že mal za osvedčené nebezpečenstvo hroziacej ujmy, ktorá navrhovateľovi hrozí, keď odporca priamo prejavil vôľu zasiahnuť do výlučného užívacieho práva navrhovateľa tým, že sa do domu proti vôli navrhovateľa a bez dohody s ním nasťahuje (spolu s ďalšími osobami, manželkou a dcérou) a s ohľadom na postoj odporcu mal za osvedčené, že tento zásah do užívacieho práva, a tiež do práva na ochranu súkromia navrhovateľa, hrozí bezprostredne. Vzhľadom a uvedené súd prvého stupňa vyslovil názor, že v danom prípade predbežné opatrenie nastolí pokojný stav do rozhodnutia súdu v merite veci a predstavuje rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 písm. f) a § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p. a ustanoveniami § 151n a § 151o Občianskeho zákonníka. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a nahradiť mu trovy konania do troch dní od doručenia rozhodnutia (v odvolaní mylne označuje napadnuté uznesenie ako rozsudok). Odporca svoje odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvého stupňa určil povinnosť, ktorá nemá oporu v zákone, nevychádza zo skutkového ani právneho stavu veci, nakoľko podľa zápisu vecného bremena na liste vlastníctva č. XXXX má odporca právo doživotného užívania a nie výlučného užívania predmetných nehnuteľností, pričom poukázal na skutočnosť, že znalkyňa Ing. Mgr. Jana Pecníková v znaleckom posudku č. 95/2014 zo dňa 06.10.2014 uviedla, že v hodnotenom prípade je hodnota obmedzenia stanovená na 50% z dôvodu existencie možnosti využitia nehnuteľností vlastníkom a aj zároveň oprávneným z vecného bremena. Vzhľadom na uvedené odporca skonštatoval, že mu nie je jasné, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil pri rozhodovaní a učení miery zákazu zásahu odporcu, keď určil zákaz zásahu do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Odporca ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa nevykonal objektívne dokazovanie a rozhodol len na základe skutočností uvedených navrhovateľom a ním predložených listinných dôkazov, pričom takto zistený skutkový a právny stav veci nesprávne vyhodnotil. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci v zmysle ust. § 102 ods. 1 prvá veta, § 74 ods. 1, § 75 ods. 2 prvá a druhá veta a § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., odporca namietol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je protiprávne a neobjektívne a vychádza z nerovnoprávneho postavenia účastníkov konania. Ďalej poukázal na interpretáciu ustanovenia § 151p ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka, zdôrazňujúc základné predpoklady na vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena. V tejto súvislosti poznamenal, že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde, keď od samého začiatku sa snažil s navrhovateľom dohodnúť o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností a uzavrieť s ním mimosúdnu dohodu, využívajúc inštitút mediácie, avšak s postupom mediátorky navrhovateľ nesúhlasil a vyfabuloval možnosti konania odporcu uvedené v napadnutom uznesení, s ktorými sa súd prvého stupňa stotožnil. Odporca uviedol, že je absurdné a amorálne, aby vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľností jednou staršou osobou bolo dôvodom na zabránenie vlastníkovi nehnuteľností uplatňovať svoje právo k tejto nehnuteľnosti, ktorú navrhovateľ nemôže ani v plnej miere užívať. Vo vzťahu k uvedenému odporca poukázal na to, že mu nie je zrejmé osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy a zásah do práva na súkromie, nakoľko nasťahovaním sa odporcu do domu by navrhovateľovi nehrozila žiadna ujma majetkovej alebo inej povahy, ale práve naopak, o navrhovateľa by bolo po každej stránke postarané. Tvrdenia o jeho nevhodnom správaní voči navrhovateľovi, považuje za účelové konanie navrhovateľa s cieľom poškodiť jeho dobré meno a rodinu pred súdom za účelom zabezpečiť si splnenie jednej z podmienok na vydanie predbežného opatrenia a na zrušenie vecného bremena, poukazujúc na nezohľadnenie týchto odporcom uvádzaných skutočností v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa. Odporca dospel k názoru, že jeho nasťahovaním sa do predmetnej nehnuteľnosti by vecné bremeno oprávneného na doživotné užívacie právo predmetnej nehnuteľnosti zostalo nedotknuté a neobmedzené. Namietol, že povinnosťou navrhovateľa bolo jednoznačne preukázať tvrdenia zakladajúce uplatnenie ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka a vysvetliť dôvod vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom skonštatoval, že navrhovateľ nepreukázal zmenu správania odporcu, ani predpoklady spočívajúce v objektívnych okolnostiach a v osobných pomeroch účastníkov. Vzhľadom na uvedené namietol, že súd prvého stupňa neskúmal, či konštatovanie navrhovateľa o nevhodnom správaní odporcu je pravdivé alebo nie, čím tvrdenia navrhovateľa právne ani skutkovo nepotvrdil. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že odvolanie odporcu je zmätočné, nepravdivé a najmä nepreukazujúce naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., a preto žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdiť. Navrhovateľ uviedol, že odporca ničím nepreukázal, na základe čoho dospel k názoru, že neboli splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia, pričom jeho argumenty sú v rozpore s účelom a podstatou predbežného opatrenia. S odkazom na obsah odvolania navrhovateľ mal za to, že dôvody pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené, pretrvávajú aj v súčasnosti (neustála snaha odporcu o nasťahovanie sa do predmetného domu). Vo vzťahu k tvrdeniu odporcu, že súd prvého stupňa si nezabezpečil jeho vyjadrenie pred nariadením predbežného opatrenia, navrhovateľ uviedol, že tento argument nemá právnu relevanciu, keďže súd rozhodne o nariadení predbežného opatrenia aj bez vyjadrenia ostaných účastníkov konania a pred rozhodnutím o vydaní predbežného opatrenia nie je potrebné vypočuť účastníkov konania a nariadiť pojednávanie, poukazujúc na ustanovenia § 75 ods. 6 a ods. 8 prvá a druhá veta O.s.p. Navrhovateľ zdôraznil s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.08.2010, sp. zn. 3Cdo 149/2010, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter a pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a preto je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Ďalej namietol, že argumentácia odporcu spočívajúca v tom, že povinnosťou navrhovateľa bolo jednoznačne preukázať tvrdenia uvádzané v návrhu zo dňa 15.03.2015, týkajúce sa uplatnenia ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, je v rozpore s podstatou predbežného opatrenia, keďže odporcom mienené skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej. Pokiaľ ide o poukaz odporcu na vyjadrenie znalca v znaleckom posudku zo dňa 06.10.2014, navrhovateľ interpretoval obsah vlastníckeho práva pozostávajúci z triády vlastníckych oprávnení a dospel k názoru, že znalcom použitý laický termín - „využitie veci“ treba chápať širšie (napr. aj ako právo vlastníka s vecou disponovať), avšak znalcom uvedená formulácia - „možnosť využitia nehnuteľností“ nehovorí o ich užívaní. Navrhovateľ navyše poznamenal, že znalec nie je príslušný na právne hodnotenie veci. Stotožňujúc sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, že vecné bremeno predstavuje obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti, navrhovateľ tiež uviedol, že podstata nariadeného predbežného opatrenia spočíva v zabránení svojvoľného konania odporcu (hrozil a dodnes hrozí navrhovateľovi, že sa do predmetnej nehnuteľnosti nasťahuje, že v rodinnom dome vymení zámky a pod.), ktorý sa snaží zasiahnuť do výlučného užívania nehnuteľností navrhovateľom, pričom odporca nevyužil súdnu cestu, kde má možnosť požadovať zrušenie vecného bremena. V súvislosti s tvrdením odporcu ohľadom bránenia vlastníkovi nehnuteľnosti uplatňovať svoje právo k nehnuteľnosti titulom doživotného užívania nehnuteľností jednou staršou osobou (navrhovateľom), navrhovateľ namietol, že práve odporca koná v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom porušuje zásadu prevencie a záujem na ochrane pokojného stavu pred jeho narušením. Uviedol, že odporca nerešpektuje platné právne normy, závet nebohej manželky poručiteľa a dohodu v dedičskom konaní, uplatňujúc svojvoľne práva bez ohľadu na právom chránené záujmy druhej strany. Pokiaľ ide o osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, navrhovateľ skonštatoval, že naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov je daná ultimátnym postojom odporcu (v rámci mediácie), keď hrozila dôvodná obava z toho, že odporca sa svojvoľne nasťahuje do predmetných nehnuteľností, pohnútku ktorú nepoprel ani sám odporca vo svojom odvolaní. Navrhovateľ sa stotožnil s názorom odporcu, že v posudzovanej veci ide o priestranný a nadštandardný rodinný dom, avšak nesúhlasil s tým, že nemal záujem na mimosúdnom vyriešení veci, a to zrušením vecného bremena k predmetnej nehnuteľnosti, keďže nie je schopný zvládať náročné udržiavacie práce. Uviedol, že ešte pred súhlasom s mediáciou navrhol odporcovi uzavrieť dohodu týkajúcu sa vysporiadania vzťahov k nehnuteľnostiam (návrh na uzavretie dohody zo dňa 18.02.2014 a 25.03.2015). Navrhovateľ podporne poukázal na skutočnosť, že odporca v rámci mediácie ponúkal neprimerané a nereálne návrhy na uzavretie dohody, pričom sa zároveň vyhrážal, že v prípade, ak tieto návrhy navrhovateľ neakceptuje, nasťahuje sa aj proti jeho vôli do predmetného rodinného domu. V súvislosti s názorom odporcu, že jeho nasťahovaním sa s rodinou do predmetného rodinného domu by navrhovateľ iba získal, navrhovateľ poukázal na poslednú vôľu jeho manželky, ktorú odporca spočiatku akceptoval, no v súčasnosti svoj postoj zmenil a snaží sa svojvoľne narušiť bývanie a súkromie navrhovateľa, pričom nikdy neboli pochybnosti o tom, že predmetné nehnuteľnosti bude do svojej smrti užívať navrhovateľ s tým, že po navrhovateľovej smrti bude odporca vlastniť nehnuteľnosti bez tejto ťarchy. V závere svojho vyjadrenia navrhovateľ poznamenal, že v prípade predmetnej nehnuteľnosti ide o jednu bytovú jednotku a opačné tvrdenie odporcu vyvracia obsah znaleckého posudku č. 95/2014. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 O.s.p. súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skúma skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov, alebo zaisťuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu. Predbežné opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, čo však neznamená, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi. Unesenie dôkazného bremena predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Vzhľadom na uvedený účel a predpoklady prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia, odvolací súd dospel k názoru, že navrhovateľ svojím návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi osvedčil svoje tvrdenie, že na základe správania odporcu hrozí dôvodná obava, že naruší práva a oprávnené záujmy navrhovateľa vyplývajúce z právneho vzťahu, ktorého existenciu navrhovateľ osvedčil najmä notárskou zápisnicou č. N265/2007, Nz36029/2007, NCRIs35776/2007 zo dňa 12.09.2007 a osvedčením o dedičstve č. k. 12D/881/2010-97, Dnot 363/2010 zo dňa 09.05.2011, z ktorých predložených listinných dôkazov vyplýva, že v zmysle závetu manželky navrhovateľa - D. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX a zomr. 04.10.2010, je navrhovateľ oprávnený z vecného bremena zriadeného dohodou medzi účastníkmi uzatvorenou dňa 09.05.2011 a spočívajúceho v práve doživotného užívania predmetných nehnuteľností navrhovateľom. Odvolací súd má za to, že nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov vyplýva zo samotnej povahy a právneho významu inštitútu vecného bremena, keď súd prvého stupňa správne skonštatoval, že v zmysle § 151n Občianskeho zákonníka zriadenie vecného bremena znamená obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti (odporca) pri výkone jeho vlastníckeho práva v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, pričom vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v posudzovanej veci je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď odporca priamo prejavil vôľu zasiahnuť do výlučného užívacieho práva navrhovateľa nasťahovaním sa spolu so svojou rodinou do predmetného rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX proti vôli navrhovateľa, zámer ktorý sám odporca potvrdil vo svojom odvolaní. Odvolací súd so zreteľom na bezprostrednú obsahovú spätosť návrhu vo veci samej a návrhu na riadenie predbežného opatrenia dodáva, že samotný návrh vo veci samej, ktorým sa navrhovateľ domáha zrušenia vecného bremena k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu zo dňa 15.03.2015, zriadeného v prospech navrhovateľa, si priamo vyžaduje nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu naplnenia jeho zaisťovacej funkcie za účelom vytvorenia pokojného stavu s tým, aby boli právne pomery účastníkov upravené do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil a nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, nakoľko z obsahu tohto uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa aplikoval na spoľahlivo zistený skutkový stav veci, v rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ustanovenia O.s.p. príslušné pre právnu úpravu inštitútu predbežného opatrenia. Pokiaľ ide o odporcom namietané ustanovenie § 151p ods. 3 OZ, odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd skúma okolnosti, na základe ktorých dospeje k záveru, ktorému nároku, uplatňovanému návrhom vo veci samej, sa má poskytnúť predbežná ochrana, avšak neposudzuje dôvodnosť tvrdení a dôkazov, ktoré budú predmetom konania pri prejednávaní a dokazovaní merita veci podľa žalobného petitu. Na základe uvedeného odvolací súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že v prípade predbežného opatrenia je potrebné mať na zreteli dočasný charakter tohto opatrenia. V súvislosti s námietkou odporcu, že súd prvého stupňa neprihliadal na skutočnosti uvádzané odporcom a nezabezpečil si vyjadrenie odporcu, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť výlučne na navrhovateľovi, pričom súd prvého stupňa sa s odôvodnením návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia dostatočne vysporiadal a dospel k správnemu záveru, že vzhľadom na osvedčenie navrhovateľom uvádzaných skutočností, boli zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia kumulatívne splnené tak z hľadiska nevyhnutnosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Odhliadnuc od zmätočnosti odvolania odporcu odvolací súd poznamenáva, že argument odporcu týkajúci sa výlučného užívania predmetných nehnuteľností a poukazujúci na znalecký posudok č. 95/2014 zo dňa 06.10.2014 neobstojí, nakoľko tento sa nezaoberá právnym posúdením veci z hľadiska užívacieho práva, ale možnosťou využitia nehnuteľností, slovné spojenie ktoré nemožno reštriktívne vykladať v zmysle právneho inštitútu užívacieho práva. Odvolací súd má za to, že navrhovateľ dostatočne odôvodnil potrebu dočasnej úpravy pomerov, ktorá neznesie odklad, pričom nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy náležite odôvodnil a osvedčil skutočnosť, že pokiaľ by nedošlo k nariadeniu predbežného opatrenia v posudzovanej veci, odporca by svojvoľne a nezákonne zasiahol do ústavného práva navrhovateľa na súkromie nasťahovaním sa do predmetnej nehnuteľnosti proti vôli navrhovateľa, a to aj napriek vecnému bremenu spočívajúcemu vo výlučnom užívacom práve navrhovateľa k predmetnému rodinnému domu, pričom by mohlo dôjsť k ďalším škodám a ujmám, ako aj zmareniu zabezpečovacej funkcie predbežného opatrenia, nakoľko predmetom konania vo veci samej je zrušenie vecného bremena zriadeného k predmetným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako správne potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.