Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/440/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615206221 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1615206221.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: G. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. Z. č. XXX/XX, Q. H., zast. advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, AK Pribinova č. 3, Malacky, proti odporcom: 1/ G. H., nar. XX.X.XXXX, 2/ F. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. č. XX, R., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 26. júna 2015 č.k. 6C 847/2015-26, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia a odporcom nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť umožniť jej prechod, prejazd a vedenie inžinierskych sietí cez parc. č. XXX/X, ktorá je zapísaná Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre kat. úz. Q. H., a to až do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľky a zdržania sa konania, ktorým by ju obmedzovali v dodávke vody Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. a v používaní vodomernej šachty, ktorá je vybudovaná na parc. č. XXX/ X, zapísanej Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre kat. úz. Q. H., a to až do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena. Vychádzal z odôvodnenia jej návrhu, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. Q. H., zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, ako parc. č. XXX - záhrady o výmere 1189 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m2 a rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX a odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v kat. úz. Q. H., zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 322 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 199 m2 a rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/X a že pri realizácii stavby rodinného domu na parc. č. XXX zistila, že nevedomky užíva časť parcely odporcov č. XXX/X a to vo výmere 10 m2 vo vjazde na parc. č. XXX. Ide o výbežok popri zadnej stene hospodárskej budovy, ktorý zasahuje do vjazdu na pozemok navrhovateľky takým spôsobom, že ak by si ho odporcovia ohradili plotom, navrhovateľke by absolútne znemožnili vjazd na pozemok. Naproti tomu odporcovia užívajú časť parcely navrhovateľky č. XXX o výmere asi 1 m2 a to tak, že na nej stojí časť ich hospodárskej budovy. Ďalej tiež vychádzal z jej tvrdenia, že do geometrického zamerania užívala vjazd na svoj pozemok v dobrej viere, že jej patrí celý vjazd, riadne sa o tento starala s tým, že nemala vedomosť o tom, že jej nepatrí. Po zistení nezrovnalosti s hranicou pozemkov mala navrhovateľka záujem riešiť usporiadanie vlastníckych práv k týmto častiam nehnuteľností písomnou dohodou s odporcami, ku ktorej nedošlo. Predmetné nehnuteľnosti odporcov užívajú spoločne syn odporcov G. H. a jeho manželka G. H., pričom vzťahy medzi nimi boli do mája 2015 bezproblémové. Potrebu nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodňovala tým, že syn odporcov G. H. jej arogantným spôsobom uviedol, že si vezme, čo mu patrí a viac ju na jej pozemky nepustí a žiadne auto už na jej pozemok neprejde. Zároveň jej oznámil, že jej odpojil prívod vody, keďže jej vodomer sa nachádza na pozemku odporcov a je teda jeho vlastníctvom. Proti tomuto svojvoľnému a protizákonnému zásahu G. H. navrhovateľka privolala starostu obce na riešenie predmetnej situácie, avšak G. H. odmietol akúkoľvek snahu o dohodu a na polícii podala trestné oznámenie dňa 17.5.2015, dňa 19.5.2015 tak G.Á. H. ako i jeho manželka G. H. kričali na navrhovateľku a jej matku vulgárnym spôsobom a snažili sa vyvolať konflikt. Bratislavská vodárenská spoločnosť navrhovateľke listom zo dňa 20.5.2015 oznámila, že G. H. nemôže svojvoľne odpojiť prívod vody pre navrhovateľku a znemožniť tak plnenie vodárenskej spoločnosti voči navrhovateľke. Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ustanovení § 74 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 a 7, § 76 ods. 1 písm. e/, § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Vyslovil, že predbežné opatrenie podľa § 74 ods. 1 O.s.p. je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, slúži na dočasnú a provizórnu úpravu nepriaznivých následkov, ktoré by mohli pred začatím konania nastať. Predbežné opatrenie je možné vydať, ak je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, pričom predpokladom pre jeho nariadenie je skutočnosť, že navrhovateľ predbežného opatrenia aspoň osvedčí svoj nárok voči odporcovi alebo osvedčí porušovanie práva odporcom, či obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Vždy musí preukázať dôkazy, ktoré aspoň osvedčujú základné skutočnosti, ktoré vedú súd k záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť tvrdená nevyhnutnosť okamžitej predbežnej ochrany práva navrhovateľa. Predbežným opatrením nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi a ani jeden z účastníkov nezískava po rozhodnutí o predbežnom opatrení silnejšie postavenie, resp. viac práv v spore. Konštatoval, že predbežné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov účastníkov a pre dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia je nutné osvedčenie dôvodnosti uplatneného nároku. Predbežným opatrením má byť poskytnutá ochrana tomu, kto o jeho vydanie žiada. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotného práva, jeho nositeľom nie je a nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, jej nositeľom nie je. Teda aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Uviedol, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Dospel tak k záveru, že napriek osvedčeniu danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nemal za osvedčenú jeho vecnú súvislosť s navrhovaným predbežným opatrením. Uviedol, že navrhovateľka navrhuje uložiť povinnosť odporcom, ktorí preukázateľne sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, avšak odpojenie vodomeru a narušeniu susedských vzťahov dochádza zo strany iných osôb, a to syna odporcov a jeho manželky, ktorí nehnuteľnosti odporcov len užívajú, zrejme so súhlasom odporcov. Konštatoval, že navrhovateľka sama uviedla, že odporcovia predmetné nehnuteľnosti, ktorých sú spoluvlastníkmi neužívajú a do nehnuteľností nechodia a nemohla sa s nimi kontaktovať. Svojvoľné konanie ich syna a jeho manželky odporcom navrhovateľka neoznámila a nepožiadala ich o súčinnosť pri jeho riešení. Z uvedeného mal tak za preukázané, že odporcovia nie sú v konaní o vydanie predbežného opatrenia pasívne legitimovaní (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcov), čo je samostatným dôvodom nevyhovenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka teda v konaní nepreukázala ani ničím neosvedčila, že by bola zo strany odporcov ako osoba predmetom útokov odporcov. Vydanie predbežného opatrenia voči odporcom by za danej situácie podľa neho nebolo účelné a dôvodné a po právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia ani vykonateľné. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, preto jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol per analogiam podľa § 142 ods. 1 O.s.p., s odôvodnením, že odporcovia mali v konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Keďže odporcom v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nevznikli žiadne trovy, odporcom náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a nariadiť predbežné opatrenie v zmysle jej doplneného návrhu zo dňa 23.6.2015, doručeného súdu prvého stupňa dňa 24.6.2015, dôvodiac tým, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 26.5.2015 a následným doplnením tohto návrhu zo dňa 23.6.2015 sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcom 1/, 2/, 3/ a 4/, aby jej umožnili prechod, prejazd, a vedenie inžinierskych sietí cez parc. č. XXX/X, ktorá je zapísaná Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre kat. územie Q. H., a to až do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena v jej prospech a rovnako, aby uložil odporcom 1/, 2/, 3/ a 4/, aby sa zdržali konania, ktorým by ju obmedzovali v dodávke vody Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a. s. a v používaní vodomernej šachty, ktorá je vybudovaná na parc. č. XXX/X, ktorá je zapísaná Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre kat. územie Q. H., a to až do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena v jej prospech. Navrhovateľka vytýkala súdu prvého stupňa, že sa evidentne neoboznámil nielen s doplnením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23.6.2015, ktorým okrem iného rozšírila okruh účastníkov konania o odporcov 3/ a 4/, ale ani s priloženými listinnými dôkazmi, čo jednoznačne vyplýva aj zo záhlavia uznesenia, tak aj z jeho odôvodnenia. Okrem iného uviedla, že odporca 3/ pravdepodobne dňa 15.5.2015 odpojil prívod pitnej vody na jej nehnuteľnosť, čím sa podľa nej dopustil svojvoľného a protizákonného zásahu do vodovodného zariadenia v jej vlastníctve, resp. vo vlastníctve Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., následne začiatkom júla 2015 na parc. č. XXX/X odporcovia v rozpore so stavebným zákonom vybudovali oplotenie, čím jej absolútne znemožnili vjazd na jej nehnuteľnosť, pričom porušili povinnosť ohlásiť drobnú stavbu, a oplotenie bolo vybudované čiastočne aj na jej pozemku. Uviedla tiež, že po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia začali odporcovia 3/ a 4/ (ktorých tak označila v doplnenom návrhu), svojvoľne brániť v prístupe na jej nehnuteľnosť tým, že ich motorové vozidlo nechávajú zaparkované pred jej bránou tak, aby nemohlo prejsť na jej pozemok žiadne auto a takto zaparkované vozidlo zamedzuje vjazd na nehnuteľnosť, čím je jej bránené v plnohodnotnom užívaní nehnuteľnosti. Dodávku pitnej vody jej tiež doposiaľ neobnovili. Vzniknutú situáciu s ňou odmietli riešiť aj odporcovia 1/ a 2/. Poukázala na to, že jediným dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa zamietol jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia mal byť nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcov 1/ a 2/ a neosvedčenie vecnej súvislosti nároku s navrhovaným predbežným opatrením. a nepreukázanie a dostatočné osvedčenie, že by bola zo strany odporcov 1/ a 2/ ako osoba predmetom útokov. S týmto názorom súdu prvého stupňa sa nestotožnila majúc za to, že je daná podmienka pasívnej legitimácie odporcov 1/ a 2/ ako bezpodielových spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností a osôb, ktoré sú oprávnené s týmito nehnuteľnosťami nakladať a ktoré možno ohľadom nehnuteľností zaviazať aj určitou povinnosťou niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať. A napokon pri posudzovaní pasívnej legitimácie vychádzala aj z ust. § 74 ods. 2 posledná vety O.s.p., podľa ktorej sú účastníkmi konania tí, ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samu. Uviedla, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať zriadenia vecného bremena v jej prospech, ktoré bude postihovať v prvom rade vlastníkov veci, teda odporcov 1/ a 2/, pretože v prípade úspechu v spore vo veci samej by katastrálny odbor okresného úradu na základe rozsudku zapísal zriadenie vecného bremena na LV odporcov 1/ a 2/. Z dôvodu opatrnosti však rozšírila okruh účastníkov konania o odporcov 3/ a 4/, nakoľko títo sú priamo osobami, ktoré svojim konaním ohrozujú jej práva a právom chránené záujmy a má za to, že predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Považoval aj odôvodnenie napadnutého uznesenia za nedostatočné, keď sa súd prvého stupňa nevysporiadal s doplnením návrhu zo dňa 23.6.2015, ktorým bol rozšírený návrh o okruh účastníkov konania a boli doplnené skutkové okolnosti prípadu. Odporcovia odvolací návrh nepodali. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné a pre závažné procesné pochybenia súdu prvého stupňa nebolo možné napadnuté uznesenie potvrdiť ani zmeniť. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor), porovnaj napr. sp. zn. III. ÚS 156/06, sp. zn. III. ÚS 331/04, sp. zn. II. ÚS 174/04. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup, nie však samotné rozhodovanie. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Konaním súdu sa rozumie predovšetkým jeho procesný postup. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza. Dispozičná zásada, ktorá ovláda sporové konanie, výslovne zakladá žalobcovi právo výberu a určenia, proti komu svoj nárok uplatní. Navrhovateľka vo svojom návrhu doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.5.2015 označila ako odporcov 1/ a 2/ bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľností susediacich s predmetnou nehnuteľnosťou navrhovateľky a petitom tohto návrhu sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia a uloženia ním odporcom 1/ a 2/ povinnosti umožniť jej prechod, prejazd a vedenie inžinierskych sietí cez parc. č. XXX/X, ktorá je zapísaná Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, ma LV č. XXX pre kat. územie Q. H. a tiež, aby sa odporcovia 1/ a 2/ zdržali konania, ktorým by ju obmedzovali v dodávke vody Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. a v používaní vodomernej šachty, vybudovanej na parc. č. XXX/X, zapísanej Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre kat územie Q. H., a to až do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľky. Podaním zo dňa 23.6.2015, doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.6.2015 označeným ako doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka rozšírila okruh účastníkov na strane odporcov o odporcu 3/ G. H., bytom G. Z. XX, Q.T. H. a odporkyňu 4/ G. H., bytom G. Z. XX, Q. H., doplnila skutkové okolnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a upresnila petit tohto návrhu tak, že žiadala uložiť odporcom 1/, 2/, 3/ a 4/ umožniť jej prechod, prejazd a vedenie inžinierskych sietí cez parc. č. XXX/X, ktorá je zapísaná Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, ma LV č. XXX pre kat. územie Q. H. a tiež, aby sa zdržali ktorým by ju obmedzovali v dodávke vody Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. a v používaní vodomernej šachty, vybudovanej na parc. č. XXX/X, zapísanej Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre kat územie Q. H., a to až do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľky. Súd prvého stupňa bez ďalšieho neprihliadol na toto doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľka rozšírila okrem účastníkov na strane odporcu o odporcov 3/ a 4/ a upravila v súvislosti s tým aj petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodol dňa 26.6.2015 na základe pôvodného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia napadnutým uznesením, ktorým návrh navrhovateľky zamietol, najmä z dôvodu, že odporcovia (1/ a 2/) nie sú v konaní o vydanie predbežného opatrenia pasívne legitimovaní a že navrhovateľka v konaní nepreukázala ani ničím neosvedčila, že by bola zo strany odporcov ako osoba predmetom útokov odporcov (pričom sa navyše nevysporiadal s opodstatnenosťou nároku navrhovateľky na vydanie ňou navrhovaného predbežného opatrenia voči odporcom 1/ a 2/ v spojitosti s jej nárokom na zriadenie vecného bremena vo veci samej). Zo strany súdu prvého stupňa tak došlo k nesprávnemu postupu, k závažnému procesnému pochybeniu, v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a napadnuté uznesenie je zaťažené vadou, existencia ktorej je vždy dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože túto v odvolacom konaní nemožno odstrániť. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nebola daná možnosť zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia a ďalšími námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesene z uvedených dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.