Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/65/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708201726 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1708201726.3
Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: PILEXIM s.r.o., Pezinská 3, 903 01 Senec, IČO: 34 097 520, zast. RK LEGAL, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 17, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 323, proti odporcovi: Daniel Mrva M 97, Dukelská 37, 900 01 Modra, IČO: 34 678 441, zast. JUDr. Miroslav Kučera, advokát, Krajinská 30, 821 06 Bratislava, o zaplatenie 31.072,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/115/2008-238 zo dňa 4.10.2013 a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/115/2008-279 zo dňa 4.3.2014 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/115/2008-238 zo dňa 4.10.2013 p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 573,06 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/115/2008-279 zo dňa 4.3.2014 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Pezinok napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 31.072,52 eur spolu s úrokmi z omeškania a nahradiť mu trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 2.029,87 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 6.692,23 eur za trovy právneho zastúpenia. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 29.2.2008 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 31.072,52 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom v apríli 2007 ústnu dohodu, predmetom ktorej boli dodávky drevnej štiepky. Jednotlivé dodávky boli navrhovateľom vykonané v súlade s dohodou, na základe čoho vystavil navrhovateľ jednotlivé faktúry, celkovo na sumu 31.072,52 eur. Odporca riadne a včas vystavené faktúry neuhradil. Navrhovateľ poukázal na to, že k prerušeniu dodávok z jeho strany došlo len z dôvodu, že odporca si neplnil svoje povinnosti, neplatil navrhovateľom vystavené faktúry napriek tomu, že rakúski odberatelia odporcom vystavené faktúry riadne platili. Navrhovateľ poprel, že by bolo ústne dohodnuté dodávanie tovaru do 31.12.2007. Navrhovateľ poukázal na § 345 Obchodného zákonníka a ďalej dodal, že dlh odporcu voči navrhovateľovi v čase odstúpenia od zmluvy navrhovateľom bol 15.203,82 eur.
Súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 26Cb/115/2008-166 zo dňa 04.12.2009, ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a vylúčil vzájomný návrh odporcu na zaplatenie sumy 1.500.000,- Sk na samostatné konanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/94/2010-183 zo dňa 21.09.2011 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že vzájomný návrh odporcu súd nemohol vylúčiť na samostatné konanie, nakoľko sa o vzájomný návrh
nejednalo, išlo len o obranu proti žalobe. Súd prvého stupňa sa s obranou odporcu mal vyporiadať, v odôvodnení rozsudku sa mal zaoberať otázkou, či došlo k zániku navrhovateľovej pohľadávky na základe jednostranného započítania, teda mal vyhodnotiť, či k účinnému započítaniu došlo alebo nie.
Súd v rozsudku poukázal na ust. § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 324 ods. 1, § 365 prvá veta, § 409 ods. 1, § 369 ods. 1, § 358, § 373, § 757, § 17, § 44 ods. 1 a 2, § 53 Obchodného zákonníka a § 580 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol záväzok navrhovateľa dodať odporcovi tovar a záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu. Že sa jednalo o viaceré samostatné kúpne zmluvy preukazuje podľa súdu aj skutočnosť, že predmet jednotlivých kúpnych zmlúv bol dostatočne špecifikovaný až po objednávke odporcu, ktorú mu oznámila spoločnosť Hobra. Tvrdenia odporcu z odvolania proti rozsudku o tzv. trojstrannej dohode medzi navrhovateľom, odporcom a spoločnosťou Hobra súd považoval za účelové, keď všetky dovtedajšie vyjadrenia navrhovateľa a aj samotného odporcu preukazovali, že sa jednalo o dvojstranné dohody výlučne medzi navrhovateľom a odporcom a následne medzi odporcom a spoločnosťou Hobra. Skutočnosť, že sa jednalo o samostatné kúpne zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom a následne medzi odporcom a spoločnosťou Hobra preukazujú aj navrhovateľom vystavené faktúry, kde je odporca označený ako odberateľ a sú nimi vyúčtované celé kúpne ceny a následne odporcom vystavené faktúry, ktorými vyúčtoval kúpne ceny spoločnosti Hobra.
Súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné dodanie tovaru, vystavenie faktúr, ani cena za jednotlivé dodávky, čo potvrdil odporca na pojednávaní konanom dňa 28.4.2009. Medzi účastníkmi ďalej nebolo sporné, že odporca nemal exkluzívnu, resp. výhradnú zmluvu so spoločnosťou Hobra, čo taktiež potvrdil samotný odporca na pojednávaní konanom dňa 28.4.2009. Spornou v danom prípade bola splatnosť vystavených faktúr, keď navrhovateľ tvrdil, že splatnosť bola 30 dní odo dňa vystavenia faktúry, pričom odporca tvrdil, že podľa dohody s navrhovateľom sa platila z faktúry najprv hodnota tovaru a po odpočte DPH sa uhrádzala príslušná DPH. Spornou v danom prípade ďalej bola otázka zániku pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi započítaním zo strany odporcu s pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi v sume 1.000.000,- Sk a 500.000,- Sk.
Súd konštatoval, že predložené doklady o úhradách zo strany odporcu nepreukazujú jednoznačným spôsobom dohodu o odporcom uvedenom spôsobe platenia kúpnej ceny. Takúto dohodu poprel samotný navrhovateľ, ktorý súčasne uviedol, že odporcu viackrát upozorňoval na platobnú nedisciplinovanosť, čo viedlo nakoniec k ukončeniu spolupráce s odporcom. Navyše, splatnosť kúpnej ceny na dve časti je podľa súdu spochybnená dôkazom predloženým odporcom, a to faktúrou č. 135/07 zo dňa 18.5.2007 spolu s pokladničným dokladom o vklade v hotovosti sumy 6.368,26 eur, z ktorého vyplýva, že celá kúpna cena, vrátane DPH, bola zaplatená naraz.
Súd uviedol, že zmluvné strany nepreukázali spôsob platenia kúpnej ceny, a teda je potrebné aplikovať ustanovenie § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Ako vyplýva z príloh k faktúram predložených navrhovateľom, tento umožnil odporcovi nakladať s tovarom v deň, ktorý je zhodný s dňom vystavenia jednotlivých faktúr. To znamená, že týmto dňom vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu navrhovateľovi. Keďže odporca svoju základnú povinnosť z kúpnej zmluvy nesplnil riadne a včas, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy 31.072,52 eur z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za tovar spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne z jednotlivých čiastkových súm určeným v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ požadoval priznať úrok z omeškania uplynutím 30 - teho dňa odo dňa vystavenia faktúr, a keďže súd nemôže navrhovateľovi priznať viac, ako žiada, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť príslušný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30 - teho dňa od vystavenia jednotlivých faktúr.
Vzhľadom na obranu odporcu spočívajúcu v uplatnení započítacej námietky, súd skúmal skutočnosť, či odporcom uplatnené pohľadávky z titulu náhrady škody (ušlého zisku) spôsobenej porušením zmluvných povinností navrhovateľa z titulu zmluvy o dodávkach drevnej štiepky v sume 500.000,- Sk a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nekalosúťažným konaním navrhovateľa spočívajúcim v zneužití informácií v hospodárskom styku v sume 1.000.000,- Sk sú spôsobilé na započítanie a či boli splnené
podmienky pre započítanie, na základe čoho by potom pohľadávka navrhovateľa zanikla platným a účinným započítacím právnym úkonom odporcu zo dňa 25.07.2008. Pre posúdenie oprávnenosti vykonaného započítania súd posúdil oprávnenosť vystavenia faktúr č. 311207 a č. 281207, teda posúdil existenciu, resp. výšku pohľadávok odporcu. Faktúrou č. 311207 zo dňa 31.12.2007 odporca fakturoval navrhovateľovi sumu 420.000,- Sk, a to na základe porušenia zmluvných podmienok (výpovede dodávok pred ukončením platnej dohody) s tým súvisiace straty z nedodržaného kontraktu a výpoveď odberateľa na r. 2008 a sumu 80.000,- Sk a to na základe predčasného ukončenia dodávok ako rozdiel pri intervenčnom nákupe štiepky pre odberateľa odporcu za mesiace október a november 2007. Faktúrou č. 281207 zo dňa 28.12.2007 odporca fakturoval navrhovateľovi sumu 1.000.000,- Sk ako pokutu za zneužitie informácií v hospodárskom styku.
Súd uviedol, že nezistil žiadne porušenie povinností zo strany navrhovateľa, keď ukončenie obchodnej spolupráce s odporcom, resp. neuzavretie ďalších kúpnych zmlúv s odporcom bolo rozhodnutím navrhovateľa v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti, ktorým neporušil akúkoľvek povinnosť, na ktorú by sa zaviazal (ak by aj spolupráca navrhovateľa s odporcom bola dohodnutá do konca r. 2007, navrhovateľ mal podľa súdu právo ďalšie kúpne zmluvy s odporcom neuzavrieť z dôvodu porušovania povinností odporcu neplatením kúpnych cien z predchádzajúcich kúpnych zmlúv uzavretých s navrhovateľom) a ktorým neporušil akúkoľvek povinnosť, ktorá by mu vyplývala z ustanovení Obchodného zákonníka o nekalosúťažnom konaní. Informácie o rakúskej spoločnosti Hobra ako odberateľovi drevnej štiepky sú verejne dostupné, preto ich súd nepovažoval za súčasť obchodného tajomstva odporcu a preto navrhovateľ obchodnou spoluprácou so spoločnosťou Hobra podľa súdu neporušil ani neohrozil právo odporcu na obchodné tajomstvo ani sa nedopustil konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, keď navrhovateľ s odporcom ani odporca so spoločnosťou Hobra nemali uzavreté exkluzívne zmluvy, ktoré by ich oprávňovali na dodávanie drevnej štiepky výhradne jednému odberateľovi.
Súd dospel k názoru, že pohľadávka navrhovateľa nezanikla započítaním, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre započítanie, keď nebola preukázaná existencia (oprávnenosť a výška) pohľadávok odporcu spôsobilých na vzájomné započítanie s pohľadávkou navrhovateľa. Pohľadávka odporcu spočívajúca v náhrade ušlého zisku a nemajetkovej ujmy podľa súdu nevznikla, keďže odporca nepreukázal akékoľvek protiprávne konanie navrhovateľa spočívajúce v porušení jeho povinností zo vzťahu s odporcom a taktiež nepreukázal nekalosúťažné konanie navrhovateľa spočívajúce v zneužití informácií v hospodárskom styku, ktoré konania by zakladali vznik zodpovednosti navrhovateľa za škodu. Odporca navyše podľa súdu nikdy nešpecifikoval spôsob určenia výšky škody, bola ním určená len odhadom, resp. bola z jeho strany len predpokladanou výškou škody.
Súd mal za preukázanú pohľadávku navrhovateľa vo výške 31.072,52 eur z titulu kúpnych zmlúv, ktorá pohľadávka nezanikla započítaním z uvedených dôvodov a preto návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľom uplatnenej istiny. Odporca teda podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním s pohľadávkou odporcu a keďže navrhovateľ dôkazné bremeno uniesol a svoju pohľadávku voči odporcovi preukázal, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy.
Súd zamietol návrh odporcu na vykonanie dôkazu - výsluch svedka Štefana Noskaia. Navrhnutým dôkazom chcel odporca preukázať, že na základe dohody s navrhovateľom mala prebehnúť dodávka v určitom objeme, pričom pán Noskai je externým zamestnancom spoločnosti Hobra a bol prítomný skoro na všetkých rokovaniach odporcu a firmy Hobra, Rakúsko. Súd navrhnutý dôkaz zamietol z dôvodu, že p. A. sa zúčastňoval stretnutí s odporcom, avšak stretnutia s navrhovateľom sa zúčastnil len jedného, ktorého záverom podľa vyjadrenia samotného odporcu nič nebolo, len fyzické zoznámenie navrhovateľa s odberateľom. P. A. by mohol súdu poskytnúť výlučne sprostredkované informácie od odporcu, keďže sa stretnutí navrhovateľa a odporcu priamo nezúčastnil.
Súd tiež zamietol návrh odporcu na vykonanie dôkazu - výsluch svedka pána Brandstattera, ktorým chcel odporca preukázať, že navrhovateľ porušil ústnu dohodu a ukončil predčasne spoluprácu s odporcom, na základe čoho si odporca uplatňuje zaplatenie sumy 1.500.000,- Sk. Súd navrhnutý dôkaz zamietol z dôvodu, že p. Brandstatter sa priamo stretnutí navrhovateľa s odporcom nezúčastnil a preto o záväzkovo-právnom vzťahu navrhovateľa s odporcom by mohol poskytnúť len informácie sprostredkované od odporcu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku podal odporca v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nerešpektoval skorší právny názor odvolacieho súdu na preverenie obrany odporcu, a to výsluch svedkov p. Š. A. Y. F.. W.. Bez akýchkoľvek argumentov opätovne odmietol vykonať dokazovanie výsluchom týchto podstatných svedkov, na čom je založená obrana odporcu. Týmto bezdôvodne odňal možnosť odporcovi konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na obhajobu a právo na riadny súdny proces, ktorý mu zaručuje Ústava SR.
Odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať odporcu na náhradu trov odvolacieho konania. Podané odvolanie považuje za nedostatočne odôvodnené a neurčité. So záverom odporcu uvedeným v odvolaní sa nemôže stotožniť a tento sa javí ako zjavne bezdôvodný a účelový.
Navrhovateľ uviedol, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa sa na strane 9 napadnutého rozsudku vyporiadal s návrhom odporcu na vykonanie výsluchov svedkov vo veci. Tento riadne zamietol a odôvodnil. Navrhovateľ poukázal na to, že ak odporca považoval za zásadné vykonať výsluch daných svedkov vo veci, ich účasť na pojednávaním mohol priamo sám zabezpečiť, resp. mohol od nich vyžiadať vydanie svedectva v písomnej podobe. Navrhovateľ sa v plnom rozsahu stotožňuje s prvostupňovým súdom a má za to, že vykonanie odporcom navrhovaných dôkazov nebolo pre rozhodnutie sporu relevantné.
Navrhovateľ tiež poukázal na zjavnú nedôvodnosť odporcovho protinávrhu a na svojvoľné vyčíslenie protipohľadávok odporcu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 17.8.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd prvého stupňa plne v súlade so skorším rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci sa vysporiadal s obranou odporcu a riadne zdôvodnil, prečo dospel k názoru, že pohľadávka navrhovateľa nezanikla započítaním. Pokiaľ ide o výsluch svedkov p. Š. A. Y. F.. W., súd prvého stupňa riadne zdôvodnil, prečo zamietol návrh odporcu na vykonanie tohto dôkazu. V súlade s cit. ust. § 120 ods. 1 O.s.p. súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie výsluchu uvedených svedkov bolo presvedčivo odôvodnené, a preto nemožno v žiadnom prípade hovoriť o odňatí možnosti odporcovi konať pred súdom. Zároveň odvolací súd konštatuje, že odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne argumenty, ktoré by spochybňovali dôvody uvedené súdom prvého stupňa, pre ktoré nevykonal uvedené dôkazy.
Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu odporcu vo výške 573,06 eur.
Navrhovateľovi tieto trovy vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena vo výške 469,74 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., z tarifnej hodnoty veci 31.072,52 eur) + 1x paušálna náhrada vo výške 7,81 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 573,06 eur.
Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je odporca povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Prvostupňový súd vydal aj uznesenie, ktorým nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení uznesenia uviedol, že uznesením č.k. 26Cb/115/2008-250 zo dňa 20.11.2013 vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Podaním zo dňa 2.12.2013 doručeným súdu dňa 9.12.2013 požiadal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, a to z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov. Výzvou zo dňa 16.1.2014, doručenou právnemu zástupcovi odporcu dňa 21.1.2014, súd žiadal, aby mu odporca v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy zaslal vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (Fyzická osoba) (ďalej len "tlačivo").
Súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že odporca do dňa vydania uznesenia súdu nezaslal požadované vyplnené tlačivo. Súd poukázal na to, že v súdnom spise sa síce nachádza daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, správa od ODI OR PZ v Pezinku o tom, že odporca je vlastníkom motorového vozidla a správa od Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, avšak pre oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok to nie je postačujúce.
Súd uviedol, že jednou z kumulatívnych podmienok pre priznanie oslobodenia od povinnosti platiť súdny poplatok je skutočnosť, že pomery účastníka odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Účastník konania, ktorý podáva žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, je povinný vydokladovať svoje pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia jednou z dvoch listín, a to buď vyplneným Tlačivom alebo rozhodnutím o hmotnej núdzi. V prípade, ak žiadateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov nepriloží požadovanú listinu už k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, na odstránenie tohto nedostatku súd žiadateľa vyzve.
Vzhľadom k tomu, že odporca do dňa vydania uznesenia nezaslal súdu požadované vyplnené Tlačivo, z ktorého by bolo zrejmé, že pomery odporcu odôvodňujú priznať jeho oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, aj napriek tomu, že ho súd na zaslanie tohto Tlačiva vyzval, rozhodol súd o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odporcovi.
Proti predmetnému uzneseniu podal odporca odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav veci a neposúdil vec správne po právnej stránke. Právny zástupca odporcu v podanom odvolaní uviedol, že jeho mandant spĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, čo viackrát deklaroval, a vyplnené tlačivo súdu nezasielal preto, lebo súd ho podľa neho doslova šikanoval, keď opätovne žiadal vypĺňať tlačivá. Tiež uviedol, že jeho mandant je nemajetný, nemá žiadne príjmy, finančné prostriedky na účtoch, úspory, hnuteľné ani nehnuteľné veci. V súčasnej dobe právny zástupca nevie, kde sa jeho mandant nachádza, zrejme je podľa neho bezdomovec.
Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podľa ust. § 138 ods. 2 O.s.p. v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom a na správnosť dôvodov uvedených v uznesení odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje.
Odporca nesplnil zákonnú podmienku uvedenú v cit. ustanovení § 138 ods. 2 O.s.p. a nedokladoval svoje pomery, a to ani na výzvu súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu uvedené v odvolaní, že ho súd opätovne žiadal vypĺňať tlačivá a tým ho dokonca šikanoval. Súd prvého stupňa ho vyzval na predloženie tlačiva iba výzvou zo dňa 16.1.2014. Na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nestačia tvrdenia účastníka o nepriaznivých majetkových pomeroch, ale uvedené pomery musí aj zákonným spôsobom preukázať, k čomu však nedošlo.
Odvolací súd preto odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.