Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/589/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708205618 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1708205618.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev - Bratislavská arcidiecéza, so sídlom v Bratislave, Ul. Špitálska č. 7, IČO: 42 131 685, zastúpeného MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Dunajská č. 15/A, proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Ul. Búdkova č. 36, IČO: 17 335 345, o vydanie vecí, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 11. augusta 2015 č.k. 5C/1113/2008-452 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením (v poradí tretím) súd prvého stupňa po právoplatnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania rozhodol o náhrade trov konania tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzajúc zo záverov dovolacieho súdu (uznesenie zo dňa 23. októbra 2014 sp. zn. 5Cdo/234/2013) za rozhodujúcu skutočnosť pre nepriznanie náhrady trov konania odporcovi podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., v istej časti konania zastúpenému advokátom, považoval neúčelnosť trov právneho zastúpenia za jediný úkon právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia) vo výške 86.945,- €. Zdôraznil pritom, že v spise sa nenachádza žiadne podanie alebo vyjadrenie advokáta odporcu, ktoré by malo vplyv na priebeh konania alebo na späťvzatie návrhu navrhovateľom. Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zmeny a priznania náhrady trov právneho zastúpenia, resp. zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Považoval za rozporné s princípmi logiky, aby mu nebola priznaná náhrada uplatnených trov z dôvodu, ktorý nezavinil. Okolnosť, že počas troch rokov zastúpenia advokát nevykonal úkon vo veci (s výnimkou oznámenia o prevzatí zastúpenia so žiadosťou o odročenie pojednávania), ktorým by účelne bránil práva odporcu, bola vyvolaná nečinnosťou navrhovateľa i postupom súdu. Súdu prvého stupňa tiež vytkol, že v rozpore so stanoviskom dovolacieho súdu sa vôbec nezaoberal otázkou správnosti postupu pri vyčíslení tarifnej hodnoty veci. V ďalšom poukázal na rozhodnutia súdov pri posudzovaní predmetu konania o vydanie veci vo vzťahu k ustanoveniu § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia neboli uplatnené včas. Nemožno ich tiež považovať za účelne vynaložené s ohľadom na predmet konania (reštitučný nárok), na charakter odporcu, disponujúceho kvalifikovanými zamestnancami, ktorého úlohou bolo poskytovať potrebnú pomoc oprávneným osobám a účelne nakladať s verejnými prostriedkami. S ohľadom na špecifickosť predmetu konania i účel reštitučného zákona č. 161/2005 Z.z. preto žiadal odporcovi nepriznať náhradu trov konania podľa § 150 O.s.p. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť jeho trovy odporca. Pre rozhodnutie o trovách zastaveného konania je určujúca zásada zavinenia (§ 146 ods. 2 O.s.p.). V zmysle tejto zásady bremeno náhrady trov konania zaťažuje účastníka, ktorý zastavenie konania procesne zavinil. V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že za takéhoto účastníka treba považovať navrhovateľa. Napriek tomu rozhodol vecne správne, v súlade so závermi dovolacieho súdu, keď navrhovateľovi neuložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa ďalšie dôvody. Účastník má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok bližšie neurčuje kritériá pre posúdenie takejto účelnosti, preto je potrebné vždy vychádzať z okolností konkrétneho prípadu. Každý účastník má právo dať sa v konaní zastupovať advokátom. To bez ďalšieho ale neznamená, že trovy právneho zastúpenia predstavujú v každom prípade trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, keď sa predmet konania týka činnosti, pre ktorú bol účastník konania zriadený zákonom a je financovaný z verejného rozpočtu, resp. z prostriedkov získaných z dispozície s majetkom štátu, trovy právneho zastúpenia nemožno považovať za účelne vynaložené. Takýto účastník, plniac si zo zákona vyplývajúce úlohy, nevyhnutne musí totiž disponovať na to potrebným odborným aparátom. Jeho zamestnanci preto musia vedieť v konaní, týkajúcom sa jeho činnosti, zaujímať kvalifikované právne stanoviská k otázkam relevantným pre posúdenie opodstatnenosti návrhu na začatie konania. Iná by bola situácia, ak by predmet sporu nemal vzťah k činnosti, pre ktorú bol účastník zriadený. V tejto veci išlo o uplatnenie reštitučného nároku podľa zák. č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Predmet konania sa priamo dotýka činnosti odporcu (§ 34 a nasl. zák. č. 331/1991 Zb., § 4 zák. č. 161/2005 Z.z.), trovy právneho zastúpenia preto nemožno považovať za trovy, potrebné na účelné bránenie jeho práva. Odporca sám disponoval zamestnancami, ktorí museli vedieť (i vedeli, ako to vyplýva z podaní odporcu, a nie jeho zvoleného advokáta) zaujímať vo veci kvalifikované právne stanoviská, bez potreby využitia právnych služieb advokátom. Súd prvého stupňa trovy právneho zastúpenia nepovažoval za účelne vynaložené, bolo preto bezpredmetné zaujímať stanovisko k správnosti vyčíslenia odmeny advokáta. Odvolací súd úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., keďže tento ich náhradu neuplatnil. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.