Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/203/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708206862 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1708206862.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa R.J.R. STAV, s.r.o., Jána Rašu 447, Budmerice, IČO: 35 906 359, práv. zast. JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7, Bratislava, proti odporcovi Obec Budmerice, Jána Rašu 543, Budmerice, IČO: 00 304 697, práv. zast. Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281 o zaplatenie 26.934,11 EUR s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/74/2008-338 zo dňa 12.2.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/74/2008-338 zo dňa 12.2.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania odporcu sumu 533,22 EUR, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 26.934,11 EUR spolu s 14,25% úrokom z omeškania od 1.2.2008 do zaplatenia, ktoré predstavuje ušlý zisk, ktorý by bol navrhovateľ získal, ak by bol realizoval účastníkmi, zmluvou o dielo uzatvorenou dňa 19.6.2006, dohodnuté dielo a súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 4.467,38 EUR. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa poukázal na § 536 Obch. zák, podľa ktorého podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú: dohoda o predmete plnenia, dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť. Na platné uzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje dohoda o lehote plnenia. Zmluva samozrejme musí obsahovať aj označenie zmluvných strán a údaje potrebné na ich identifikáciu. Ide najmä o obchodné meno, sídlo a IČO, právnu formu a podľa § 3a aj údaj o zápise do obchodného registra, prípadne do iného, napríklad do živnostenského registra. Vhodné je aj uvedenie DIČ a najmä skutočnosti, či je zmluvná strana platiteľom dane z pridanej hodnoty. V dohode o predmete diela treba uviesť čo najpodrobnejšie vlastnosti diela, ktoré má po dokončení vykazovať. Ide o technické, technologické a iné kvalitatívne ukazovatele predmetu diela. Okrem opísania vlastností diela môže zmluva v tejto časti obsahovať odkaz na vlastnosti diela uvedené v projekte. Inak je právna úprava zmluvy o dielo až na základné ustanovenie § 536 dispozitívna, a preto aj pre posudzovanie splnenia tej ktorej povinnosti bude prvoradé zmluvné dojednanie. V prípade, že takéhoto niet, budú sa aplikovať dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v predmetnej zmluve o dielo zo dňa 19.2.2006 boli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o dielo. Predmetné dielo je označené v čl. III bod 3.1 ako „Miestna komunikácia a chodníky - I. etapa v rozsahu schválenej projektovej dokumentácie". Takéto označenie diela nemal súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za neurčité. Prvá časť vety bodu 3.1 znamená len zdôvodnenie postupu pri výberovom konaní, hoci v čase uzavretia zmluvy už predmetný zákon č. 523/2003 Z.z. bol zrušený. V tomto sa súd stotožnil s odôvodnením tohto článku zo strany navrhovateľa a jeho štatutárneho zástupcu , ktorý bol priamo pri tvorbe zmluvy a jej podpise. Poukázal aj na následné úkony odporcu - uzavretie zmluvy o splátkovom úvere, zmluvy o poskytnutí dotácie a i odstúpenia od zmluvy o dielo, ako aj z označenia diela v projektovej dokumentácii, obom zmluvným stranám bolo zrejmé o vykonanie akého diela v predmetnej zmluve o dielo ide. Konštatoval, že pravdou, že čas plnenia nie je určený presným termínom, ale bol ponechaný na vôľu odporcu, čas plnenia nepatrí medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo a dá sa určiť spôsobom podľa § 340 a nasl. Obchodného zákonníka a § 537 Obchodného zákonníka, so zreteľom na uvedené súd teda nevzhliadol dôvod na vyslovenie neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo pre jej neurčitosť. Súd ďalej konštatoval, že aj pre obchodno-záväzkové vzťahy teda platí všeobecná právna úprava, že neplatným je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ). Rozpor uzavretej zmluvy o dielo so zákonom odporca videl v skutočnosti, že uzavretiu predmetnej zmluvy nepredchádzalo schválenie v obecnom zastupiteľstve odporcu, uviedol, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR "ak štatút mesta určuje hodnotu majetkových práv, ktoré podliehajú vždy schváleniu mestského zastupiteľstva, nemôže štatutárny orgán mesta - primátor platne prevziať ručiteľský záväzok, ktorý určenú hodnotu presahuje. Bez schválenia mestským zastupiteľstvom je takýto právny úkon neplatný." Podľa § 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení je obec právnickou osobou. Podľa § 10 ods. 1 zákona o obecnom zriadení orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 369/1990 Zb. majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 138/1991 Zb. a konkrétne hospodárenie s majetkom obce upravuje tretia časť tohto zákona, ktorá v § 9 upravuje zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo. Odsek 2 tohto ustanovenia obsahuje kogentnú úpravu, podľa ktorej okrem iného v písmene b) určuje, že schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Zákon o obecnom zriadení teda obmedzuje konanie štatutárneho orgánu pri nakladaní s majetkovými právami v určenej hodnote voči tretím osobám tým, že na jeho platnosť vždy vyžaduje schválenie obecným zastupiteľstvom. Ak nie sú stanovené hodnoty, ktoré podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom, nie je konanie štatutárneho zástupcu obce obmedzené ešte osobitným schválením zo strany obecného zastupiteľstva. Poukázal na to, že v danom prípade na dopyt súdu odporca uviedol, že v obci nemajú a nemali obecným zastupiteľstvom stanovené limity pre nakladanie s majetkovými hodnotami (odporca súdu nepredložil uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré by takéto hodnoty určovalo), ktoré by podliehali schvaľovaniu obecným zastupiteľstvom, preto súd pre neexistenciu schválenia uzavretia predmetnej zmluvy o dielo obecným zastupiteľstvom nemohol vyhodnotiť uvedenú zmluvu ako neplatnú a uzavretú v rozpore s § 9 zák. č.138/1991Zb. Odporca naznačil rozpor s dobrými mravmi v rodinnom prepojení štatutárneho zástupcu navrhovateľa a štatutárneho zástupcu odporcu v čase uzavretia zmluvy o dielo. Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, preto rozpor s dobrými mravmi treba individuálne posúdiť vzhľadom na obsah alebo účel právneho úkonu a konkrétne okolnosti, z hľadiska jeho rozporu so základnými, v spoločnosti všeobecne uznávanými a platnými morálnymi normami. Uviedol, že v judikatúre európskych štátov je tento pojem vyjadrovaný formuláciou o "pocite spolupatričnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí", ktorá formulácia napriek svojej vágnosti zabraňuje tomu, aby hlavným merítkom pri posudzovaní rozporu s dobrými mravmi boli normy uznávané tým ktorým sudcom. Dobré mravy sú v judikatúre definované ako správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR personálne prepojenie obchodných spoločností sa neprieči dobrým mravom. Správanie sa týchto osôb v obchodných vzťahoch však musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé, neodporujúce základným morálnym zásadám prevládajúcim v spoločnosti, ktoré vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom. (judikát NS SR publikovaný pod č. pod č. 47/2005). Súd konštatoval, že personálne prepojenie obchodných spoločností nie je protiprávne a vcelku sa aj bežne vyskytuje. Pokiaľ však ide o konkrétne správanie sa týchto osôb v obchodných vzťahoch, musí ísť najmä o správanie sa obvyklé, poctivé a spravodlivé, teda aby nešlo o konanie v rozpore s týmito základnými v spoločnosti prevládajúcimi morálnymi zásadami. Tieto zásady spolu s ďalšími zásadami vymedzujú medze konania zodpovedajúce dobrým mravom a to, čo je za týmito hranicami, za konanie priečiace sa dobrým mravom. Nakladanie s majetkom obce - prevod vlastníckeho práva k majetku obce na právnické osoby, kde sú ako štatutárni zástupcovia blízke osoby starostovi obce výslovne upravuje zákon č. 138/1991 Zb . v ust. § 9 ods. 4 až 6, teda takéto nakladanie s majetkom obce nezakazuje, ale určuje mu konkrétne pravidlá. Uzavretie predmetnej zmluvy o dielo pod toto ustanovenie nespadá, preto súd dodržanie pravidiel pre prevody vlastníckeho práva k majetku obce stanovených v § 9 neskúmal, a keďže uzavretie zmluvy o dielo v danom prípade s právnickou osobou, kde bola štatutárnym zástupcom v čase uzavretia zmluvy o dielo osoba blízka starostovi obce, zákon nezakazuje, súd tento úkon nemohol vyhodnotiť z tohto dôvodu ako uzavretý v rozpore so zákonom. Uviedol, že za určitých okolností, by však ako už bolo vyššie uvedené by mohlo dôjsť pri uzavretí takéhoto úkonu s osobou personálne prepojenou k rozporu s dobrými mravmi, či zákonom, avšak v konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by takýto záver odôvodňovali- nebolo zistené v konaní, že by v danom prípade došlo k neobvyklému uzavretiu zmluvy o dielo, že by došlo k uzavretiu zmluvy nepoctivým spôsobom a nespravodlivému uzavretiu zmluvy. Konštatoval, že je pravdou, že v konaní nebolo preukázané, že by prebehlo riadne verejné obstarávanie pred uzavretím zmluvy o dielo zo dňa 19.2.2006. Bod 3.1. zmluvy o dielo uvádza, že predmetná zmluva o dielo bola uzavretá s navrhovateľom na základe § 66 ods. 1 písm. c) zák. č. 523/2003 Z.z. (ktorý už v čase podpisu zmluvy - od 1.2.2006 bol zrušený a upravoval možnosť použitia metódy verejného obstarávania - rokovacie konanie bez zverejnenia len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z podmienok uvedených v § 66 a medzi nimi ak ide o opakované obstarávanie prác alebo služieb rovnakého alebo podobného druhu s pôvodným zmluvným partnerom) a vyhodnotenia verejnej súťaže, ktoré síce nebolo súdu predložené, avšak na vyhodnotenie ponúk uchádzačov (na zápisnicu z vyhodnotenia ponúk) sa odvoláva aj zmluva o poskytnutí dotácie, ktorej prílohu tvorí zápisnica z vyhodnotenia ponúk, takže je predpoklad, že vyhodnotenie ponúk v danom prípade bolo uskutočnené a porušenie zákona o verejnom obstarávaní v tomto prípade nebolo zistené na dohľad nad verejným obstarávaním kompetentným úradom, teda Úradom pre verejné obstarávanie. Keďže súd nevzhliadol existenciu odporcom namietaných dôvodov neplatnosti právneho úkonu a ani nedospel k záveru, že by tu existovali iné dôvody neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo, považoval súd zmluvu o dielo uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 19.2.2006 za platnú. V ďalšom sa preto súd zaoberal platnosťou odstúpenia odporcu od predmetnej zmluvy, aby mohol posúdiť, či k odstúpeniu od zmluvy nedošlo skôr, ako by prípadne došlo k vzniku nároku na náhradu škody podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka. Ako vyplynulo z obsahu samotného odstúpenia odporcu od predmetnej zmluvy o dielo, dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo, že nebol naplnený obsah čl. XIII bod 13.7., t.j. neboli zabezpečené disponibilné finančné zdroje a z dôvodu, že obec nemá k dispozícii vyhodnotenie verejnej súťaže pre realizáciu stavby, ktorá mala byť predmetom diela, a teda, že neboli naplnené vecné a formálne predpoklady pre realizáciu obsahu zmluvy. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Obchodný zákonník v § 344 až 351 obsahuje všeobecnú a ucelenú úpravu odstúpenia od zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností, prípadne hrozby takéhoto porušenia v obchodných vzťahoch. Úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 48, 49 a 497) sa na obchodné vzťahy nepoužije. Osobitná úprava odstúpenia od zmluvy pri jednotlivých typoch zmlúv má prednosť pred uvedenou všeobecnou úpravou. Pri zmluve o dielo ide o ust. § 547 ods. 2, § 550, § 552 ods. 1 ako aj podľa § 564 (ktorý odkazuje na možnosť aplikácie ust. § 436-441 Obchodného zákonníka aj na zmluvu o dielo) a § 565 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na obsah odstúpenia odporcu zo dňa 11.6.2007 mal súd za to, že toto odstúpenie je neplatné, pretože nebolo vykonané z dôvodu stanoveného zmluvou v čl. XII Zmluvy o dielo zo dňa 19.2.2006 , kde v bode 12.1. je upravená možnosť odstúpiť od zmluvy jednou zmluvnou stranou ak druhá zmluvná strana podstatne poruší zmluvu, pričom čo sa za podstatné porušenie zmluvy považuje je stanovené v bode 12.2. Zmluvy o dielo. Ani jeden z dôvodov uvedených v odstúpení od zmluvy tam však uvedený nie je. Možnosť odstúpiť od zmenky z dôvodov uvedených v písomnom odstúpení taktiež nie je upravená v zákone. Konštatoval, že odstúpenie odporcu zo dňa 11.6.2007 od zmluvy o dielo zo dňa 19.2.2006 je neplatné, pretože nebolo vykonané v súlade s § 344 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na znenie čl. XIII bod 13.7. a bod 13.9. zmluvy o dielo súd ďalej zvažoval, či vôbec nadobudla predmetná zmluva účinnosť, či teda bola naplnená podmienka nadobudnutia jej účinnosti - zabezpečenie disponibilných zdrojov a a či vôbec došlo k vzniku povinnosti odporcu odovzdať stavenisko a umožniť navrhovateľovi začať výstavbu. Navrhovateľ požiadal o odovzdanie staveniska až listom zo dňa 8.6.2007, doručeným odporcovi dňa 11.6.2007, a to najneskôr do 15.6.2007, pričom v liste uviedol, že má na realizáciu diela potrebné kapacity a zabezpečený materiál. Z predložených listinných dôkazov, a to zmluvy č. 0366-PRB-2006 o poskytnutí dotácie na výstavbu technickej vybavenosti za účelom výstavby a užívania 30 rodinných domov zhotoviteľom - navrhovateľom, a to vo výške 1481,40 tis. Sk - miestne komunikácie, vrátane verejného osvetlenia uzavretej dňa 28.6.2006 medzi odporcom a Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako aj Zmluvy uzavretej dňa 6.9.2006 medzi odporcom a OTP Bankou Slovensko a.s. o splátkovom úvere Č..XXXX/XX/XXX, podľa ktorej sa banka zaviazala poskytnúť odporcovi komunálny investičný úver v sume 15.099.768,- Sk v súlade s uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 8.8.2006 na účel uvedený v čl. I bod 3 - financovanie technickej infraštruktúry v obci a nákupu vnútorného zariadenia domu sociálnych služieb, súd dospel k záveru, že financovanie predmetného diela bolo ku dňu 6.9.2006 zabezpečené. Predmetná zmluva o dielo zo dňa 19.2.2006 preto nadobudla účinnosť v zmysle bodu 13.7., čl. XIII. K zneniu článku 13.9. zmluvy o dielo, poskytol vysvetlenie štatutárny zástupca navrhovateľa, s ktorým vysvetlením sa vzhľadom na následné úkony odporcu (také ako sú uvedené vyššie už pri výklade prejavu vôle pri označení diela), súd stotožnil, že išlo o určenie záväznosti predloženého návrhu zmluvy o dielo zo strany navrhovateľa, pričom okamihom podpisu zmluvy o dielo dňa 19.2.2006 stratilo toto ustanovenie na význame. Poukázal ďalej na § 341 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak podľa zmluvy je dlžník oprávnený, aby určil čas plnenia, a ak ho neurčí v primeranom čase, určí čas plnenia súd na návrh veriteľa s prihliadnutím na povahu a miesto plnenia, ako aj na dôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo dlžníkovi. Uviedol, že sa toto ustanovenie uplatní vtedy, ak zmluva oprávňuje dlžníka, aby určil čas plnenia. V zmluve môže byť určená aj lehota, v ktorej tak dlžník musí urobiť. Túto svoju povinnosť musí dlžník splniť v primeranej lehote. Primeranosť lehoty treba posudzovať v nadväznosti na okolnosti konkrétneho prípadu. Ak dlžník čas plnenia neurčí v primeranej lehote, dostáva sa do omeškania so splnením tejto povinnosti. Veriteľ v takomto prípade síce nemôže čas plnenia určiť sám, ale zákon mu dáva právo obrátiť sa na súd a žiadať, aby čas plnenia určil súd. Pri určovaní času plnenia je súd povinný prihliadnuť na povahu a miesto plnenia, ako aj na dôvod, prečo bolo určenie času plnenia prenechané dlžníkovi. Právo veriteľa žalovať na súde o určenie času plnenia sa nepremlčuje. Konštatoval, že z vyššie uvedeného ustanovenia ako aj z ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka vyplýva, že strany si v zmluve nemusia dohodnúť, presný čas plnenia, ani to, že čas plnenia určí súd. Stačí, že oprávnenie určiť čas plnenia zmluva zveruje dlžníkovi a tento svoju povinnosť nesplní. Ustanovenie je kogentné a strany sa od neho v zmluve nemôžu odchýliť. Poukázal na to, že Obchodný zákonník nezaraďuje dobu plnenia medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo. Zmluvu o dielo je preto možné platne uzavrieť aj keď sa účastníci zmluvy nedohodnú na dobe plnenia. Pre taký prípad stanovuje Obchodný zákonník dobu plnenia v § 537 ods. 1, a to tak, že ak v zmluve nedošlo k určeniu času plnenia, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať v primeranom čase podľa povahy diela. Z dikcie druhej vety tohto ustanovenia - ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dohodnutou dobou, že je doba plnenia stanovená v prospech zhotoviteľa. V danom prípade, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bolo začatie výstavby predmetného diela ponechané na vôli objednávateľa - odporcu ( bod 4.2 zmluvy o dielo) a od toho okamihu sa odvíjali ďalšie lehoty na plnenie, a to povinnosť zhotoviť dielo do 120 pracovných dní a odovzdanie a prevzatie staveniska 15 dní pred začatím výstavby. Ako jednoznačne vyplynulo z výpovedí štatutárnych zástupcov účastníkov konania ako aj z listinných dôkazov, od odporcu smerom k navrhovateľovi nebola vznesená požiadavka na začatie stavby. Zo strany navrhovateľa v tomto smere bol vykonaný jediný úkon, a to dňa 11.6.2007, kedy vyzval navrhovateľ odporcu na odovzdanie stanoviska. Inak sa navrhovateľ nedomáhal, aby okamih plnenia povinnosti odporcu určil súd, keďže v tomto smere bol odporca nečinný. Navrhovateľ vyzval odporcu na odovzdanie staveniska vlastne mesiac pred uplynutím termínu ukončenia výstavby ( 07/2007) , ktorý bol uvedený v zmluve o poskytnutí dotácie odporcovi na predmet diela, pričom o tejto zmluve navrhovateľ mal vedomosť (ako sám uviedol bol nápomocný pri jej uzatváraní), pričom dodržanie termínov uvedených v tejto zmluve o poskytnutí dotácie bolo podmienkou poskytnutia dotácie. Ďalej súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/169/2011-276 zo dňa 30.09.2011, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 26Cb/74/2008 - 223 zo dňa 16.12.2009 tak, že predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd tunajšiemu súdu uložil, aby sa v novom konaní zaoberal tým, či odporca porušil svoj záväzok zo zmluvy odovzdať stavenisko v lehote dohodnutej v čl. IV bod 4.2. zmluvy a či táto povinnosť je konkretizovaná, resp. jej povinnosť vyplýva napr. z harmonogramu výstavby (čl. 4.1 zmluvy). a následne mal zistiť výšku škody (skutočná výška, ušlý zisk), t.j. či došlo k zmenšeniu majetku, resp. zisku, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť a ďalej to, či je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Po doplnení dokazovania na základe vyjadrenia V.. I. ako aj odporcu, súd dospel k názoru, že odporca neporušil svoj záväzok zo zmluvy o dielo odovzdať stavenisko v lehote dohodnutej v čl. IV bod 4.2 zmluvy, nakoľko tak mal urobiť 15 dní pred začatím výstavby, avšak termín začatia výstavby nebol nikdy určený (odporca požiadavku na začatie výstavby nikdy nevzniesol, ani k dohode o termíne začatia výstavby medzi navrhovateľom a odporcom podľa výslovného vyjadrenia štatutárneho zástupcu navrhovateľa nikdy nedošlo, v konaní nebolo preukázané, že by táto povinnosť odporcu bola akokoľvek konkretizovaná, ani lehota na splnenie povinnosti odovzdať stavenisko nevyplývala z harmonogramu výstavby, nakoľko tento nebol vypracovaný). Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že termín začatia stavby závisel od skutočností dohodnutých v zmluve o financovaní stavby uzavretej medzi odporcom a Štátnym fondom rozvoja bývania. V konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že termín začatia výstavby diela bol ponechaný na vôľu odporcu a zo zmluvy o dielo nevyplýva, že by tento termín bol akýmkoľvek spôsobom viazaný na termíny dohodnuté v zmluve o financovaní stavby, ktorými termínmi odporca vo vzťahu k navrhovateľovi nebol viazaný. So zreteľom na uvedené teda vyplýva, že vzhľadom k tomu, že v zmluve o dielo zo dňa 19.2.2006 začatie výstavby bolo ponechané na vôli odporcu, nie je možné dovodiť záver, že bez ďalšieho určenia povinnosti odporcovi zadať požiadavku na začatie výstavby a odovzdať stavenisko (v danom prípade by tak muselo dôjsť vzhľadom na obsah zmluvy až súdnym rozhodnutím na základe návrhu navrhovateľa na uloženie takej povinnosti odporcovi ), že by odporca nezadaním požiadavky na začatie výstavby a neodovzdaním staveniska, bol porušil predmetnú zmluvu o dielo uzavretú s navrhovateľom dňa 19.2.2006, pretože nositeľom takej povinnosti nebol, resp. okamih jej nastania bol ponechaný na jeho vôli. Súd preto nezistil existenciu jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka, a to existenciu protiprávneho úkonu odporcu, teda existenciu porušenia zmluvnej povinnosti. Nakoľko neexistencia, čo i len jedného z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobuje nedôvodnosť nároku na náhradu škody, existenciou ďalších predpokladov vzniku nároku na náhradu škody (vznik škody a príčinná súvislosť) sa súd ďalej nezaoberal. Keďže nedošlo k zisteniu splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka, súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný. Výrok týkajúci sa náhrady trov konania odôvodnil úspechom odporcu v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení v sume 4.467,38 EUR. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyslovil domnienku, že sa súd prvého stupňa zrejme necítil byť nestranným a nezávislým, keď nebol spôsobilý rozhodnúť vo vec spravodlivo a bola porušená rovnosť strán. Za nesprávny označil názor súdu prvého stupňa, že navrhovateľ mal podať návrh na súd, aby určil čas plnenia Namietal, že preukázateľne zabezpečené peniaze musela obec čerpať podľa termínov dohodnutých v zmluve. Navrhovateľ vyzval odporcu na odovzdanie staveniska, keď nastal termín možného čerpania prostriedkov na predmet zmluvy o dielo. Poukázal na zmluvu so Štátnym fondom rozvoja bývania, kde je zrejme uvedené, že výzva na odovzdanie staveniska sa mohla nasledovať nie iba po schválení úveru, ale až po dohodnutom termíne, kedy sa peniaze mohli čerpať. Namietal, že čas plnenia medzi účastníkmi nebol sporný. Vyslovil domnienku, že ak by bolo potrebné, aby súd určil čas plnenia, bol by to už konštatoval odvolací súd. Stanovisko štatutárneho zástupcu odporcu, ktorého súd prvého stupňa vypočul označil za irelevantné, keď rozhodujúci je záver štatutára odporcu podpisujúceho zmluvu. Poukázal na to, že sa obidvaja účastníci snažili získať finančné prostriedky a celý obecný úrad vedel, že ak budú peniaze a bude vhodné počasie, že sa dielo vykoná, odovzdá a a zúčtuje. Ďalej namietal, že by nebol mohol úspešne podať žalobu podľa§ 341 Obch. zák., nakoľko by nepreukázal naliehavý právny záujem, keďže odporca v tom čase odstúpil od zmluvy. V súvislosti s výrokom o náhrade trov konania namietal, že podľa jeho názoru sú splnené podmienky pre postup podľa§ 150 O.s.p., nakoľko odporca urobil zmluvu neurčitou, neplatnou (čo navrhovateľ tvrdí) a teraz sa touto skutočnosťou bráni. Odporca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že ak by navrhovateľ podal žalobu na určenie času plnenia zo zmluvy v zmysle §341 Obch. zák., otázka odstúpenia od zmluvy by bola súdom rovnako vyhodnotená ako predbežná a navrhovateľ by sa tak mohol domôcť svojho práva. Ďalej namietal, že pri určovaní výšky škody by bolo potrebné prihliadať aj na ďalšie navrhovateľom predmetnom období získané príjmy. V súvislosti s čl. IV ods. 2 zmluvy o dielo poukázal na výpoveď právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj V.. I., ktorí potvrdili, že sa malo začať stavať na základe požiadavky obce a V.. I. potvrdil aj neexistujúcu dohodu účastníkov o presnom termíne začatia stavby. Poukázal ďalej na to, že výsluch bývalého starostu pána I. R., nebol doposiaľ účastníkom navrhnutý. Odporca ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa riadil zásadou rovnosti účastníkov pred súdom a v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo ani k žiadnej námietke voči zaujatosti súdu. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov a napadnutý rozsudok podrobne v súlade s§ 157 O.s.p. vypracoval, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že sa súd prvého stupňa zrejme necítil byť nezaujatým a nestranným, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že pred súdom prvého stupňa nebola žiadnym z účastníkom vznesená námietka zaujatosti v z mysle § 14 O.s.p. a nesúhlas s postupom súdu v konaní nie je v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom pre jeho vylúčenie. Konkrétne dôvody, ktoré v zmysle § 14 O.s.p boli spôsobilé vylúčiť sudcu z prejednávania veci navrhovateľ však neuvádza ani v odvolaní. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vyhodnotil navrhnuté dôkazy, navrhovateľ mal možnosť zúčastniť sa všetkých pojednávaní, vyjadrovať sa k jednotlivým dôkazom, navyše bol právne zastúpený, vzhľadom na skutočnosť, ktorú nebola, ani podľa názoru odvolacieho súdu, porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Žaloba, ktorú je účastník oprávnený podať v zmysle § 341 Obch. zák. je svojou povahou úplne úplne odlišná od určovacej žaloby upravenej v § 80 písm. c/ O.s.p. a na rozdiel od § 80 písm. c/ O.s.p., kde zákon pre úspešnosť žaloby vyžaduje existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a z ustanovenia § 341 Obch. zák. takáto požiadavka nevplýva. So zreteľom na uvedené, považoval odvolací súd námietku navrhovateľa, týkajúcu sa nedostatku naliehavého záujmu, za nedôvodnú. Navyše sa odvolací súd stotožnil so záverom odporcu, že ak by žaloba v zmysle § 341 Obch. zák. bola podaná, súd by platnosť odstúpenia posudzoval ako predbežnú otázku a navrhovateľ by sa tak mohol domôcť svojho práva. Ak bol podľa navrhovateľa, tak ako to tvrdil v odvolaní, medzi zmluvnými partnermi čas plnenia nesporný a odstúpenie neplatné, nič mu nebránilo v tom, aby sa domáhal ochrany svojho práva návrhom na plnenie z uzatvorenej zmluvy o dielo, čo však neurobil. V súvislosti s termínom plnenia predmetu zmluvy, odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 21.10.2009, z ktorej vyplýva, že štatutárny zástupca navrhovateľa V.. N. I., ktorý podpísal za navrhovateľa zmluvu o dielo, vypovedal, že subdodávatelia mali začať pracovať na predmetnom diele po odovzdaní staveniska a odovzdanie staveniska bolo na vôli obce po zabezpečení finančných prostriedkov. Na pojednávaní dňa 12.2.2013 potvrdil, že k dohode o pevnom termíne na začatie stavby nedošlo. Za nedôvodnú označil odvolací súd aj ďalšiu námietku navrhovateľa, že súd nevypočul štatutárneho zástupcu odporcu, ktorý podpísal zmluvu, keď takýto dôkaz, napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., doposiaľ žiadny z účastníkov nenavrhol. Vzhľadom na poučenie účastníkov v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., nie je už prípustné v tomto štádiu konania tento doposiaľ nenavrhnutý dôkaz vykonať. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom odvolateľa, že sú tu v zmysle § 150 O.s.p. dané okolnosti mimoriadneho zreteľa hodné, nakoľko skutočnosti uvádzané odvolateľom nemajú takýto charakter, navyše neboli ani preukázané, a preto odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa za správny aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, má preto podľa § 224 ods. 3 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za 1 úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu z 30.4.2013 v sadzbe 436,54 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov v sume 7,81 EUR a náhrade DPH v sume 88,86 EUR, t.j. v celkovej sume 533,22 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.