KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava25. 2. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/840/2014 z 25. 2. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2015, sp. zn. 4Co/840/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1708898902.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/840/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708898902
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1708898902.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ C. Z., nar. X.X.XXXX, bytom H., M. XX, 2/
G. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom H., R. XX, 3/ Ľ. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Q. X, 4/ D. Z., nar.
X.X.XXXX, bytom H.Č., L. X, 5/ H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom H., R. XX, 6/ G. Z., nar. XX.X.XXXX,
bytom Š., V. XXX, 7/ K. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom H., R. XX, 8/ G. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX,
všetci zastúpení Mgr. Andreou Rusnákovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Heydukova č. 16, proti
odporcovi: Poľnohospodárske družstvo Budmerice, IČO: 00 190 306, so sídlom v Budmericiach, zast.
JUDr. Lenkou Moravčíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Jána Rašu, 793, Budmerice, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o určenie vlastníckeho
práva a o návrhoch na pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania na strane odporcu, na odvolanie
navrhovateľov 1/ až 8/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 30. septembra 2014 č. k. 4C
652/2008-850, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup ďalších účastníkov do konania na strane
odporcu, a to C. W., nar. XX,XX.XXXX, bytom F., Č. XX, G. L., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N.
H. XXX, A. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H. L. XXX, Q. W., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G., O. XXX/
XX, G. W., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, D. X - V., C. W., nar. X.X.XXXX, bytom U.. E.. B. XX,
M., E. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, G., O. R., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., B.. C.
L., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., F. X, (H. L., nar. X.XX.XXXX, bytom T., G.. R. XX, ktorý podľa vyjadrenia
navrhovateľov dňa XX.XX.XXXX zomrel), G. L., nar. X.XX.XXXX, bytom D., D. XX, G. L., rod. Č., nar.
XX.X.XXXX, bytom T., G.. R. XXXX/XX, R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T., G.. R. XXXX/XX, N. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, M. L., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T., G.. R. XXXX/XX.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh vo veci samej bol podaný dňa 11.2.2000 pôvodnou
navrhovateľkou Š. Z., ktorá za konania dňa XX.X.XXXX zomrela a do jej práv vstúpili navrhovatelia
1/ až 7/, následne v priebehu konania bol menený žalobný petit, ako aj okruh účastníkov konania.
Konštatoval, že podaním, ktorým bol naposledy menený návrh, navrhovatelia súčasne opätovne navrhli
podľa § 92 ods. 1 O.s.p. pripustiť vstup ďalších účastníkov do konania na strane odporcu, a to C. W.,
G. L., rod. W., A. W., Q. W., rod. T., G. W., C. W., E. W., O. R., rod. L., B.. C. L., H. L. (nenavrhli - mal
zomrieť dňa XX.XX.XXXX) a G. L. s odôvodnením, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré
ich právnym predchodcom Š. Z. a E. Z. boli pridelené Výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 21.4.1949,
tieto po ich smrti zdedili ich dcéry Š. Z. a G. Š., vlastníctvo im nemohlo byť zapísané, nakoľko na parcely
č. XXXX a XXXX už bol v celosti založený list vlastníctva v prospech iného vlastníka. Uviedol, že k
navrhovaným na vstup do konania účastníkom navrhovatelia uviedli len toľko, že v konaní o ich návrhu
bude potrebné prejudiciálne rozhodnúť o platnosti právnych úkonov - kúpnej zmluvy vo forme notárskej
zápisnice NZ 711/91, N 703/91 zo dňa 21.10.1991, uzavretej medzi G. W. a O. R., B.. C. L., H. L., G. L.
a kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.1998 uzavretej medzi O. R., B.. C. L., H. L., G. L. a Poľnohospodárskym



družstvom Budmerice majúc za to, že z procesného hľadiska je potrebné, aby tieto osoby, resp. ich
právni nástupcovia boli účastníkmi sporu a pripojili ako listinný dôkaz výpis z LV č. XX na parc. registra
„Y.“ č. XXXX - orná pôda o výmere 83065 m2, ku ktorej má vlastnícke právo zapísané v celosti odporca.
Uviedli, že na výzvu súd prvého stupňa navrhovatelia v písomnom podaní zo dňa 30.7.2014 doplniť
neúplný návrh na vstup ďalších účastníkov do konania na strane odporcu, navrhovatelia podaním zo
dňa 12.9.2014 uviedli, že navrhovaný účastník H. L. zomrel dňa 24.10.2005, a teda na jeho vstupe do
konania netrvali a navrhli pripustiť vstup do konania jeho právnych nástupcov: manželky G. L. a deti R.
L., N. L. a M. L..

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 92 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a vecne tým, že s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania 14 rokov, ust. § 6
Občianskeho súdneho poriadku a najmä na zásadu hospodárnosti konania, keď rýchlej a účinnej
ochrane práv účastníkov konania bránia opätovné procesné návrhy navrhovateľov (zmeny žalobného
petitu, zmeny okruhu účastníkov konania), keď navrhovatelia v súvislosti s týmto ostatným procesným
návrhom nepredložili ani neoznačili žiadne dôkazy a v prípade vyhovenia procesnému návrhu by bolo
potrebné k rozhodným skutočnostiam vykonať dokazovanie prinajmenšom v rozsahu výsluchu ďalších
14 účastníkov konania, návrhu na pripustenie týchto ďalších účastníkov do konania na strane odporcu
nevyhovel a ich vstup do konania nepripustil.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/až 8/, ktorí žiadali napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a odňatia im možnosti konať pred súdom. Uviedli, že podstatou zásady rýchlosti konania
je, aby bola ochrana subjektívnych práv poskytnutá rýchlo a účinne, jadrom zásady hospodárnosti
konania je, aby bola ochrana poskytnutá bez zbytočných nákladov ako zo strany účastníkov konania,
tak aj zo strany štátu, pričom uplatňovanie týchto zásad musí byť v súlade s uplatňovaním práva na
spravodlivý proces a v súlade so zásadou zákazu denegatio iustitine. Nestotožnili sa s názorom súdu
prvého stupňa s poukazom na doterajšiu dĺžku konania a na zásadu hospodárnosti konania, nakoľko
súd prvého stupňa doposiaľ nevykonal žiadne dokazovanie neboli ešte vypočutí ani účastníci konania,
t.j. konanie vo veci samej sa nachádza v počiatočnom štádiu, keď od podania návrhu - 11.2.2000 bol
na pojednávaní dňa 4.11.2003 prednesený návrh a odvtedy súd prvého stupňa vo veci samej nekonal.
Mali preto za to, že nemožno hovoriť v súvislosti s pristúpením ďalších účastníkov do konania na
strane odporcu o nehospodárnosti konania a už vôbec nie je možné hovoriť o hospodárnosti konania
v súvislosti s tým, ako uviedol súd prvého stupňa, že v prípade vyhovenia procesnému návrhu by bolo
potrebné k rozhodným skutočnostiam vykonať dokazovanie prinajmenšom v rozsahu výsluchu ďalších
14 účastníkov konania. Konštatovali, že celková dĺžka konania nie je spôsobená ich procesnými návrhmi,
ale aj samotným postupom súdu prvého stupňa, keď napr. prvé pojednávanie vytýčil po 3 rokoch
a 9 mesiacoch od podania návrhu, keď bolo jeho uznesenie o zastavení konania zo dňa 25.1.2010
č.k. 4C 652/2008-508 odvolacím súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, keď po
návrhu na pripustenie ďalších účastníkov do konania doručeného súdu prvého stupňa dňa 14.6.2013,
ich tento uznesením - výzvou zo dňa 30.7.2014 č. k. 4C 652/2008-843 vyzval na doplnenie
ich návrhu v tom, že treba doplniť štátne občianstvo osôb, ktoré majú do konania vstúpiť na strane
odporcov a pre týchto účastníkov doložiť všetky doplnenia opravy, zmeny návrhu a po doplnení návrhu
a príloh v zmysle tejto výzvy súd prvého stupňa uznesením zo dňa 30.9.2014 vstup navrhovaných
účastníkov do konania nepripustil. Tým podľa nich súd prvého stupňa zasiahol do dispozičného práva
navrhovateľa, ktorý v súdnom konaní nesie procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov do
konania či už na strane navrhovateľa alebo odporcu, pričom predpokladom úspešnosti žaloby je podľa
nich preukázanie, že účastníci sú vecne legitimovaní. Poukázali na to, že vychádzajúc z konštantnej
judikatúry, účastníkmi konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli
(prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako navrhovatelia alebo ako odporcovia. Ak účastníkom
konania nie je niektorý z účastníkov zmluvy (prípadne jeho právny nástupca), sú žalobu zamietne pre
nedostatok vecnej legitimácie, pričom poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 158/2010, sp.
zn. 1Cdo 11/2003). Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považovali za neprípustné, zasahujúce
do ich práva na spravodlivý proces a v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou, založené na
nepredvídateľnej ľubovôli a zasahujúce do právnej istoty. Nestotožnili sa ani s tvrdením súdu prvého
stupňa, že nepredložili s procesným návrhom žiadne dôkazy, pretože uvedené kúpne zmluvy predložili.
Považovali tiež odôvodnenie napadnutého uznesenia za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné v rozpore
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.



Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné.

Podľa § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania
vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na
strane navrhovateľa.

Súd tak môže po začatí konania na návrh účastníka pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník, a to
na strane navrhovateľa alebo odporcu. Toto ustanovenie vychádza z rešpektovania dispozičnej zásady v
občianskom súdnom konaní, ktorá prináleží navrhovateľovi, ktorý disponuje určením okruhu účastníkov
konania (§ 90 O.s.p.) Táto zásada sa prejavuje aj v tom, že ak má do konania vstúpiť účastník na strane
navrhovateľa, je potrebný jeho súhlas. Súhlas účastníka, ktorý má vystupovať na strane odporcu, nie
je potrebný. Zákon nestanovuje dôvody, za splnenie ktorých má vstup ďalšieho účastníka do konania
pripustiť alebo nepripustiť. Bude to záležať od úvahy súdu, vzhľadom na konkrétne skutočnosti v danom
konkrétnom prípade. Podľa judikatúry súd spravidla nepripustí vstup ďalšieho účastníka do konania, ak
by pripustenie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá
má do konania vstúpiť, ak navrhovateľ nešpecifikoval, čoho sa mieni domáhať proti osobe, ktorá má
do konania vstúpiť.

V zmysle tohto cit. ustanovenia ide o pojmovo počiatočný nedostatok vecnej legitimácie, pretože ak sa
vyskytla právna či iná skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod predmetu konania na inú osobu
v priebehu konania, aplikuje sa postup podľa § 92 ods. 2, 3, resp. § 107 O.s.p.

Súd prvého stupňa sa s vyššie uvedenými zásadami týkajúcimi sa pripustenia resp. nepripustenia
vstupu vedľajšieho účastníka do konania dostatočne nevysporiadal a odvolací súd sa stotožnil s
námietkami navrhovateľov, že svoje rozhodnutie nedostatočne v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
odôvodnil, keď z neho nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s návrhom navrhovateľov na vstup ďalších
účastníkov do konania na strane odporcu vzhľadom na predmet konania a procesnú legitimáciu tomu
zodpovedajúcu a svoje rozhodnutie odôvodnil len tým, že s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania 14
rokov, ust. § 6 Občianskeho súdneho poriadku a najmä na zásadu hospodárnosti konania, keď rýchlej
a účinnej ochrane práv účastníkov konania bránia opätovné procesné návrhy navrhovateľov (zmeny
žalobného petitu, zmeny okruhu účastníkov konania), keď navrhovatelia v súvislosti s týmto ostatným
procesným návrhom nepredložili ani neoznačili žiadne dôkazy a v prípade vyhovenia procesnému
návrhu by bolo potrebné k rozhodným skutočnostiam vykonať dokazovanie prinajmenšom v rozsahu
výsluchu ďalších 14 účastníkov konania. Skutočnosti na ktoré poukázal súd prvého stupňa, pre ktoré
nepripustil vstup ďalších účastníkov do konania na strane odporcu, nezodpovedajú však obsahu
spisu. Pritom súd prvého stupňa doposiaľ ani nezačal vo veci dokazovanie vykonávať, nevypočul ani
doterajších účastníkov konania, nevykonal žiadne dôkazy. Preto sa nemožno stotožniť s jeho názorom,
že by bola narušená zásada rýchlosti a hospodárnosti konania.

Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne nesprávne a
nepreskúmateľné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom sa znova vysporiada s návrhom navrhovateľov ohľadom vstupu ďalších účastníkov do konania
na strane odporcu a svoje rozhodnutie aj náležite a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 4C/652/2008

    zrušené