Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/26/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709209013 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1709209013.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci navrhovateľa: PORGES, s. r. o., Staré Grunty 61, 841 04 Bratislava, IČO: 35 803 266, zast.: Mgr. Karol Haťapka, advokát, Jozefská 7, 811 06 Bratislava, proti odporcovi: C. K., N.. XX. XX. XXXX, XXX XX V. W. A. XXX, o zaplatenie 155.144,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 33Cb/239/2010-348 zo dňa 19. 10. 2012 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33Cb/239/2010-348 zo dňa 19. 10. 2012 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 155.144,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne: zo sumy 13.492,47 Eur od 18. 02. 2008 do zaplatenia, zo sumy 14.087,15 Eur od 12. 03. 2008 do zaplatenia, zo sumy 25.371,32 Eur od 13. 04. 2008 do zaplatenia, zo sumy 17.730,32 Eur od 08. 05. 2008 do zaplatenia, zo sumy 24.461,45 Eur od 13. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy 10.656,30 Eur od 10. 07. 2008 do zaplatenia, zo sumy 13.449,01 Eur od 31. 08. 2008 do zaplatenia, zo sumy 5.841,58 Eur od 08. 09. 2008 do zaplatenia, zo sumy 16.578,47 Eur od 11. 10. 2008 do zaplatenia, zo sumy 11.228,09 Eur od 13. 11. 2008 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.248,59 Eur od 12. 02. 2010 do zaplatenia a súčasne zaviazal odporcu i na náhradu trov prvostupňového konania. Vo zvyšku úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 05. 10. 2009 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 152.978,13 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Písomným podaním zo dňa 09. 11. 2010 navrhovateľ rozšíril žalobu o zaplatenie pohľadávky vo výške 2.166,62 Eur, keďže navrhovateľ omylom v žalobe uviedol, že odporca túto sumu uhradil na faktúru č. 2007/214, avšak v skutočnosti túto sumu uhradil na faktúru, ktorej zaplatenie nie je predmetom tohto sporu. Súd prvého stupňa zmenu žaloby pripustil uznesením č. k. 33Cb/239/2010-294 zo dňa 11. 01. 2011. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie a vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o dielo, na základe ktorej navrhovateľ vykonával pre odporcu zemné a búracie práce, na základe čoho navrhovateľ vystavil faktúry č. 2007/214, č. 2007/216, č. 2008/106, č. 2008/107, č. 2008/108, č. 2008/109, č. 2008/112, č. 2008/113, č. 2008/114, č. 2008/115, č. 2008/117, č. 2008/124, č. 2008/125, č. 2008/126, č. 2008/131, č. 2008/132, č. 2008/133, č. 2008/134, č. 2008/138, č. 2008/140, č. 2008/142, č. 2008/147, č. 2008/148, č. 2008/150, č. 2008/154, č. 2008/155, č. 2008/158, č. 2008/163, č. 2008/164, č. 2008/165, č. 2008/171, č. 2008/172.
Odporca v podanom odpore namietal nesprávnosť vystavených faktúr čo do výšky a uviedol, že fakturované sumy nezodpovedajú skutočnej výške navrhovateľom dodaných služieb. Súčasne uviedol, že navrhovateľa niekoľkokrát upozorňoval i na nedodržanie dohodnutých obchodných podmienok v súvislosti s výkonom obsluhy technických zariadení, ktorú mali zabezpečovať zamestnanci navrhovateľa. Navrhovateľ sa k odporu vyjadril a uviedol, že vyúčtované práce boli vykonané riadne a včas, čo potvrdzujú jednotlivé písomné záznamy o prevádzke strojov, ktorých správnosť potvrdil vlastnoručným podpisom i sám odporca, resp. ním poverená osoba. Zároveň obranu odporcu vyvracia odporcom podpísaný dokument označený ako „záväzky voči firme Porges, s. r. o., Bratislava“, v ktorom sám odporca uznal a potvrdil existenciu neuhradených záväzkov voči navrhovateľovi z titulu dlžných faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu.
Odporca na pojednávaní konanom dňa 19. 10. 2012 uviedol, že neuznáva pohľadávku navrhovateľa a v plnom rozsahu sa pridržiava podaného odporu. Uviedol, že ak aj existuje nejaká pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi, jej výšku uviesť nevie, nakoľko kompletné účtovníctvo zadržiava vtedajšia účtovníčka. Túto skutočnosť preukazoval trestným oznámením zo dňa 08. 08. 2011. K oznámeniu zo dňa 24. 08. 2009 uviedol, že podpis na oznámení sa javí ako jeho podpis, tým pádom nemôže odporovať, že ku dňu 24. 08. 2009 neevidovala spoločnosť Tomáš Kaiser - AUTODOPRAVA záväzok vo výške 174.381,48 Eur. Vzhľadom na to, že aj po tomto dátume mal odporca fungujúci obchodný vzťah s navrhovateľom, počas ktorého dochádzalo k priebežným úhradám faktúr, nemohol poprieť, nakoľko oznámenie podpísal, že ku dňu 24. 08. 2009 bol záväzok odporcu voči navrhovateľovi v takej výške, ako je uvedený v oznámení. Odporca potvrdil prevzatie všetkých faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu okrem faktúry č. 2008/142 a č. 2008/158.
Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 1 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 261 ods. 1 Obch. zák., § 324 ods. 1 Obch. zák., § 365 veta prvá Obch. zák., § 536 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 536 ods. 3 Obch. zák., § 546 ods. 1 Obch. zák., § 369 ods. 1 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/95 Z. z. v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z., § 531 ods. 1, 2 a 3 Obč. zák., § 533 Obč. zák. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odporca na preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v odpore nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, okrem trestného oznámenia zo dňa 08. 08. 2011, ktorého predložením sa odporca snažil preukázať dôvod, pre ktorý nie je možné určiť výšku záväzku voči navrhovateľovi. Skutočnosť, že odporca nepopiera existenciu záväzkov z navrhovateľom vystavených faktúr, vyplýva z jeho výpovede na pojednávaní dňa 19. 10. 2012 a z oznámenia odporcu zo dňa 24. 08. 2009, kde uvádza, že jeho dlhy (vrátane faktúr č. 2007/214, č. 2007/216, č. 2008/106, č. 2008/107, č. 2008/108, č. 2008/109, č. 2008/112, č. 2008/113, č. 2008/114, č. 2008/115, č. 2008/117, č. 2008/124, č. 2008/125, č. 2008/126, č. 2008/131, č. 2008/132, č. 2008/133, č. 2008/134, č. 2008/138, č. 2008/140, č. 2008/142, č. 2008/147, č. 2008/148, č. 2008/150, č. 2008/154, č. 2008/155, č. 2008/158, č. 2008/163, č. 2008/164, č. 2008/165, č. 2008/171, č. 2008/172) prevzala spoločnosť Autodoprava - Lichner, s. r. o. V konaní však nebolo preukázané prevzatie dlhu odporcu spoločnosťou Autodoprava - Lichner, s. r. o. Súd prvého stupňa skonštatoval, že k zmene v osobe dlžníka môže dôjsť na základe inštitútu prevzatia dlhu a pristúpenia k záväzku. Súd prvého stupňa tiež skonštatoval, že odporca nepreukázal zákonné náležitosti ani jedného z tohto inštitútu zániku záväzku zo strany odporcu. Vzhľadom k tomu, že odporca nenavrhol vykonanie akýchkoľvek dôkazov, ani žiadne listinné dôkazy súdu nepredložil, súd rozhodoval na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných listinných dôkazov predložených navrhovateľom a výpovede odporcu. Súd prvého stupňa nemal povinnosť v sporovom konaní rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ rozhodnutia zákon obmedzil len na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa skonštatoval, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal vznik záväzkovoprávneho vzťahu medzi ním a odporcom, pričom takisto preukázal, že riadne a včas splnil povinnosti, na ktoré sa zaviazal. V konaní nebolo preukázané prevzatie dlhu odporcu treťou osobou, ani iný spôsob zániku záväzku odporcu voči navrhovateľovi, pričom odporca existenciu a výšku záväzku voči navrhovateľovi nepoprel a preto jeho záväzok voči navrhovateľovi trvá. Keďže odporca nezaplatil riadne a včas za objednané zemné a búracie práce, rozhodol súd prvého stupňa tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu spolu s príslušnými úrokmi z omeškania v zákonnej výške podľa § 269 ods. 1 Obch. zák. a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr, ktorý bol dohodnutý ako 30. deň od prevzatia faktúr odporcom. Súd návrh zamietol v časti úrokov z omeškania, v ktorej navrhovateľom uplatnený úrok nebol v súlade s dohodou účastníkov o splatnosti jednotlivých faktúr podľa čl. V bodu 5.1. zmluvy o dielo, pričom za deň prevzatia faktúry č. 2008/158 považoval deň
prevzatia platobného rozkazu so žalobou a prílohami 12. 01. 2010, keďže jej prevzatie nie je na faktúre potvrdené.
O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal mu plnú náhradu trov konania.
Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Odporca má za to, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a to právo na predloženie ďalších dôkazov, ktoré mu protizákonne zadržiava vtedajšia ekonómka N. Q.. Má za to, že po vrátení účtovníctva, na ktoré ju zaviaže príslušný okresný súd a po upresnení vlastného záväzku voči hore uvedenému navrhovateľovi príde k dohode a celá vec bude vyriešená mimosúdne. Ako dôkaz predložil trestné oznámenia zo dňa 14. 03. 2011, 08. 08. 2011 a zo dňa 03. 12. 2010. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 28. 12. 2012 vyjadril navrhovateľ, ktorý uvádza nasledovné:
Odporca počas celého súdneho konania, ktoré trvalo vyše troch rokov, nepredložil súdu jediný relevantný dôkaz popierajúci existenciu jeho peňažného záväzku voči navrhovateľovi, resp. jeho výšku. Naopak navrhovateľ súdu preukázal poskytnutie plnení odporcovi, doručenie daňových dokladov, pokusy o mimosúdne riešenie záležitostí, ako aj opakované uznania záväzku zo strany odporcu. V odvolaní voči prvostupňovému rozsudku odporca uvádza jedinú skutočnosť a to, že mu jeho vtedajšia účtovníčka odmieta vydať dokumenty z rokov 2009 a 2010. Toto preukázal predložením troch trestných oznámení, z ktorých však žiadnym spôsobom nevyplýva, či príslušné orgány vôbec začali nejaké trestné konanie a v akom je štádiu. Zároveň očakáva, že nejaký okresný súd zaviaže p. Q. na vrátenie jeho účtovníctva, avšak nepreukázal, že by v tomto smere podal nejakú žalobu. Podľa názoru navrhovateľa zo strany odporcu ide len o ďalšie absolútne bezdôvodné zadržiavanie a odďaľovanie jeho povinnosti splniť si záväzok voči navrhovateľovi. Ďalej poukázal na skutočnosť, že účtovníctvo nie je jediným prostriedkom ako zistiť aktuálnu výšku pohľadávky navrhovateľa. Skutočnosti uvádzané odporcom v podanom odpore už ústne na pojednávaní pred súdom prvého stupňa odporca neuvádzal. Navrhovateľ má za to, že postup odporcu a ustavičné sa vyhýbanie termínom pojednávania vo veci sú len snahou oddialiť konečné rozhodnutie vo veci. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom už nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Naopak navrhovateľ preukázal dôvodnosť podanej žaloby v časti priznanej pohľadávky spolu s príslušenstvom (v zamietajúcej časti odvolanie nebolo podané). Odporca síce v priebehu konania tvrdil, že spochybňuje výšku pohľadávky uplatnenej navrhovateľom v tomto konaní, avšak nevedel uviesť žiadnymi relevantnými skutočnosťami a dôkazmi prečo spochybňuje dostatočne preukázanú pohľadávku navrhovateľa. Nie je pravdou, že postupom
súdu prvého stupňa sa odporcovi odňala možnosť konať pred súdom, nakoľko odporca mal možnosť predkladať dôkazy (účtovníctvo nie je jediným dôkazom relevantným pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby), mohol sa vyjadrovať k jednotlivým skutočnostiam a listinným dôkazom predložených zo strany navrhovateľa, pričom však odporca nevedel tieto spochybniť. Naopak v priebehu dokazovania bolo preukázané uznanie pohľadávky zo strany odporcu a taktiež nemenej dôležitá je aj tá skutočnosť, že odporca v zásade nepoprel existenciu záväzkov z navrhovateľom vystavených faktúr, keď uviedol, že dlhy odporcu, ktoré sú presne špecifikované, prevzala spoločnosť Autodoprava - Lichner, s. r. o. Z uvedeného teda vyplýva, že dlh odporcu musel jednoznačne existovať, pokiaľ sa bráni odporca tým, že došlo k prevzatiu dlhu voči navrhovateľovi. Keďže odporca nevedel preukázať ani ním tvrdenú skutočnosť a naopak navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno vo veci, odvolací súd sa v ďalšom obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by bolo nutné sa zo strany odvolacieho súdu vysporiadať. Odporca v podanom odvolaní poukázal len na trestné oznámenia, avšak táto skutočnosť sama osebe bez ďalšieho nepostačuje na preukázanie odporcom tvrdených skutočností.
Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Právny zástupca navrhovateľa si náhradu trov odvolacieho konania síce uplatnil, avšak v zákonom stanovenej lehote si trovy odvolacieho konania nevyčíslil. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.