Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/736/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709209339 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1709209339.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: Š. R., P. L. Y., O. XX, proti odporcovi: S.. Z. R., P. L. Y., O. XX, zast. JUDr. Alenou Polakovičovou, advokátkou v Pezinku, Mýtna 15, o obmedzenie užívacieho práva k bytu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.06.2014 č.k. 8C 173/2009-831 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľke n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcu z užívania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa L. Y. na O. C. Č..XX D. B. P. Č.. XX na X. Y. P. E. T. T. Č. XXXX, ktorý je postavený na pozemkoch Y. I. „. číslo XXXX/X, Y. I. „. Č. XXXX/X, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu N. ktorý je vlastnícky vedený na Okresnom úrade Y. na K. L. Č.. XXXX, pre N.: Y., N. Y., katastrálne územie Y. vylúčil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 1 504,20 eur , a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Romana Klimeka, vedený v SLSP, a.s. Č..Ú.. XXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrhom doručeným súdu dňa 09.11.2009 sa navrhovateľka domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd obmedzil užívacie právo odporcu k 2-izbovému P. Č.. XX, na X.Y. P.É. E., na O. C. XX, L. Y., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov tohto konania a ktorý je vlastnícky vedený na Q. L. P., Správa katastra Y., D. P. Č.. XX, na X.Y., P. E., T.. Č.. XXXX, postaveného na pozemku Y. Y., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu N. L. XXX/XXXXX, D. J. O. na K. Č.. XXXX, pre N. Y., N. Y., kat. územie Y., a to na neurčitú dobu. Na pojednávaní dňa 26.6.2014 právny zástupca navrhovateľky zmenil petit návrhu v ktorom žiadal, aby súd vylúčil odporcu z užívania bytu. Súd uznesením pripusti zmenu petitu a to tak, že „Súd odporcu z užívania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa L. Y. na O.A. C. Č..XX D. B. P. Č.. XX na X. Y. P. E. T. T. Č. XXXX, ktorý je postavený na pozemkoch parcela registra „. Č. XXXX/X, Y. I. „. Č. XXXX/X, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX, P. ktorý je vlastnícky vedený na Okresnom úrade Pezinok, katastrálny odpor na K. L. Č.. XXXX pre N.: Y., N. Y., katastrálne územie Y. vylučuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania k rukám JUDr. Romana Klimeka v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pôvodným rozsudkom č.k. 8Co 173/2009-464 zo dňa 04.11.2011 súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd obmedzil užívacie právo odporcu Q. X-S. P. Č.. XX na S.. Y. P. E. na O. C. Č.. XX L. Y., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, keďže odporca sa posledné roky správa k navrhovateľke aj k ich dcére v rozpore s dobrými mravmi a taktiež v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, pričom agresivita odporcu sa za posledné roky zvyšuje, navrhovateľku uráža a osočuje nielen v byte, ale aj na verejnosti tak, že sa obáva o svoj život a zdravie. Vzhľadom na duševnú poruchu, ktorou odporca trpí je nebezpečný pre svoje okolie a navrhovateľke spôsobuje psychické útrapy a obavy o jej život. Zamietnutie návrhu súd zdôvodnil tým, že vzťahy účastníkov, resp. ich dcéry a odporcu sú značne narušené, avšak súd nemal za preukázané, že sú dôsledkom konkrétneho fyzického alebo psychického násilia zo strany odporcu k navrhovateľke alebo ich dcére. Rozvrat manželských vzťahov v dôsledku rozdielnych názorov na riešenie životných situácií a problémov, rozdielnosti pováh a citového odcudzenia navrhovateľka rieši návrhom na rozvod ich manželstva. Súd nezistil v správaní sa odporcu, či už k navrhovateľke alebo k blízkej osobe (dospelej dcére) také prejavy správania sa, ktoré by napĺňali znaky skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 215 ods. 1 písm. a/ tr. zákona, odhliadnuc od skutku zo dňa 20.1.2009, kde však absentuje zodpovednostný subjekt resp. zavinenie (obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný) aj keď vzájomné urážky, osočovanie a hádky medzi účastníkmi a ich dcérou mohla dcéra ako aj navrhovateľka subjektívne zo strany odporcu pociťovať ako psychické týranie. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania absolútne protichodné tvrdenia účastníkov konania, rozdielne svedecké výpovede, rozdielnosť znaleckých posudkov ohľadom psychického stavu odporcu a výsluch súčasnej psychiatričky odporcu (MUDr. Hanzelovej) nemohol súd jednoznačne skonštatovať preukázané násilie resp. hrozbu násilím v takej intenzite, že spolužitie v jednom byte by bolo možné považovať za neznesiteľné a návrh zamietol. O trovách rozhodol podľa § 150 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach prejednávanej veci a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s tým, aby bol napadnutý rozsudok zmenený a jej návrhu aby bolo v plnom rozsahu vyhovené. Poukázala na zásadné pochybenie súdu pri hodnotení dôkazov, keď bolo jednoznačne osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy voči nej a jej blízkym osobám zo strany odporcu, ktorý trpí vážnou psychickou chorobou, aj skutočnosť zastavenia dvoch trestných konaní pre nepríčetnosť zo strany odporcu, najmä pri jeho stretoch s navrhovateľkou nasvedčuje tomu, že jeho správanie je nevyspytateľné, nečitateľné a tým pádom mimoriadne nebezpečné. Napriek tomu, že sú s odporcom v rozvodovom konaní jej oznámil, že chce s ňou dožiť starobu spoločne v jednej domácnosti a bude ju prenasledovať na každom kroku. Poukázala aj na rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 29.9.2011 č.k. 1KPt 995/09 - 42, ktorým bola zamietnutá sťažnosť obvineného odporcu proti uzneseniu Okr. prokuratúry v Pezinku sp. zn. 1Pv 1043/09 zo dňa 9.8.2011, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie voči odporcovi pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť 9.9.2009 voči navrhovateľke, pre jeho nepríčetnosť v čase spáchania skutku. Uznesenie vychádza z toho, že obvinený odporca sa stíhaného skutku, ktorý napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 360 Tr. zák. dopustil a trestné stíhanie bolo zastavené len pre to, že obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Dôkaznú situáciu v danej veci nezmenilo ani predloženie znaleckého psychiatrického posudku MUDr. Antona Pucloňa a posudku MUDr. Šupolovej a MUDr. Rosivalovej. Z posudku MUDr. Pucloňa vyplýva, že odporca aj aktuálne trpí duševnou poruchou, ktorá je podmienená organickými zmenami mozgu, čo korešponduje so zisteniami znalcov MUDr. Seča a MUDr. Martišovej. Odporca žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zásadne odmieta tvrdenia, že trpí vážnou psychickou poruchou a zvažuje podanie trestného oznámenia na navrhovateľku a dcéru, keďže nebola u neho zistená žiadna porucha čo sa týka agresivity verbálnej ani fyzickej. Uznesením Krajský súd v Bratislave č.k. 5Co 519/11- 552 zo dňa 17.4.2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, aby súd prvého stupňa skôr než opätovne o veci rozhodne vzal do úvahy aj posledné aktuálne udalosti, ktoré sa odohrali krátko pred vynesením rozsudku a na ktoré nebolo prihliadnuté. Odvolací súd zároveň nevylučuje, že bude potrebné vo veci nariadiť aj ďalšie znalecké dokazovanie na vyšetrenie duševného stavu odporcu. V súlade s prezentovaným názorom odvolacieho súdu súd doplnil dokazovanie a to výsluchom svedka R. lekárskym nálezom zo dňa 6.3.2009, výsluchom svedka S.. E. L. s písomnou správou výjazdu policajnej hliadky dňa 9.9.2009, protokolom udalostí a záznamom zo služby zo dňa 9.9.2009, čestným prehlásením I. P., znaleckým posudkom č. 14/2013, trestným spisom 3T/264/2012. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že účastníci konania sú manželia od roku 1960. Manželstvo účastníkov je dlhšiu dobu iba formálne, pričom títo vlastnia a užívajú vyššie uvedený byt spoločne. Navrhovateľka má za to, že odporca sa posledné roky správa k navrhovateľke ako aj k ich dcére S.. E. L. v rozpore s dobrými mravmi a taktiež v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Navrhovateľka uviedla, že dcéra S.. E. L., býva v tom istom bytovom dome o poschodie nižšie, pričom navrhovateľka často využíva dcérin byt ako nevyhnutné riešenie pri fyzických a psychických útokoch zo strany odporcu a často u nej aj prespávala. Navrhovateľka má za to, že agresivita odporcu sa za posledné roky zvyšuje, pretože odporca navrhovateľku uráža a osočuje nielen v prostredí spoločného bytu ale často krát aj na verejnosti. Navrhovateľka vo svojom návrhu poukázala na to, že napriek nespočetným a pretrvávajúcim fyzickým a psychickým útokom na osobu navrhovateľky, ako aj na osoby blízke navrhovateľke (E. E., L. K.), navrhovateľka podala oznámenie na príslušné policajné orgány avšak nie vždy, nakoľko sa viac krát obávala o svoj život a zdravie, nielen svoj ale aj svojich blízkych. Navrhovateľka uviedla, že odporca bol priestupkovo riešený na OOPZ na následne na ObÚ v Pezinku v priestupkovom konaní pod č. ORP-P-460/H-PK-2008 zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a to na základe oznámenia navrhovateľky, že jej manžel - odporca ju udieral päsťami a bil po hlave. Predmetné skutočnosti boli oznámené dňa 08.07.2008. Navrhovateľka ďalej uviedla, že dňa 20.10.2008 podala oznámenie o spáchaní ďalšieho fyzického násilia nielen na osobu navrhovateľky ale aj na osobu dcéry E. L., ktorá sa v tom čase nachádzala v byte účastníkov. Uvedený priestupok bol riešený na OO PZ v Pezinku pod č. ORP-P-707/H-PK-2008. Navrhovateľka poukázala na to, že ďalší fyzický útok zo strany odporcu na jej osobu a osobu dcéry E. bol dňa 20.01.2009, pričom navrhovateľka podala ďalšie oznámenie o spáchaní priestupku na jej osobu ako aj na osobu jej dcéry E.. Po uvedenom útoku bola navrhovateľka aj jej dcéra lekársky ošetrená, a preto podala navrhovateľka opätovne oznámenie o spáchaní priestupku na jej osobu ako aj na osobu dcéry E., na základe čoho bolo vznesené obvinenie voči odporcovi dňa 26.02.2009 a to pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré bolo následne uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok č.k. Pv 265/09-10 zo dňa 16.06.2009 zastavené, pretože S.. Z.Š. R., nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. U vyššie uvedených dôvodov bol Okresnou prokuratúrou Pezinok pod č.k. 1Pv 265/09-16 podaný návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou. Navrhovateľka uviedla, že v odôvodnení je konštatované, že zo záverov znaleckého posudku, (ktorý vypracovali MUDr. Zuzana Subotič, MUDr. Denisa Mesazárošová), vyplýva, okrem iného, že obvinený F.R. - odporca je nebezpečný pre svoje okolie vzhľadom na duševnú poruchu, ktorou trpí a ktorá významnou mierou ovplyvňuje jeho správanie. Vzhľadom na nekritičnosť k poruche a potrebe liečby, nespoluprácu pri ambulantnej liečbe, navrhujú znalkyne nariadiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Napriek uvedenému konaniu bol odporca po niekoľkých dňoch hospitalizácie prepustený z liečby k svojím príbuzným v okrese Žilina, s tým, že títo zabezpečia lekársku ambulantnú starostlivosť podľa odporúčaní prepúšťacieho lekára. Napriek uvedenému sa odporca po určitom čase objavil v mieste svojho trvalého bydliska, pričom navrhovateľka uviedla, že pri návšteve bytu L. sa odporca opätovne vulgárne správal voči nej, nebezpečne sa vyhrážal, a dokonca útočil na navrhovateľku kladivom, ktorým neskôr spôsobil škodu na bytovom zariadení. Navrhovateľka v rámci svojho návrhu poukázala na to, že odporca bol dva krát vzatý orgánmi činnými v trestnom konaní pre agresívne a nekontrolovateľné správanie voči manželke a blízkym osobám na hospitalizáciu do psychiatrickej nemocnice P. Pinnela v Pezinku. V oboch prípadoch bol odporca po niekoľkých dňoch hospitalizácie prepustený z liečby k svojím príbuzným v okrese Žilina s tým, že títo zabezpečia lekársku ambulantnú starostlivosť podľa odporúčaní prepúšťacieho lekára. Keďže navrhovateľka má za to, že odporca svojím konaním uvádza navrhovateľku do stavu, keď je v neustálom psychickom vypätí, strachu a v obave, či zasa odporca príde do bytu a opätovne niečo protiprávne vykoná. U navrhovateľky odporca uvedeným konaním vyvoláva psychické útrapy, ako aj obavy o svoj život. Uvedený psychický nátlak zo strany odporcu zle znáša aj dcéra E.. Na základe uvedeného má navrhovateľka za to, že jej podaný návrh je dôvodný. Odporca sa k návrhu a k prílohám písomne vyjadril a vo svojom vyjadrení navrhol predmetnú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Odporca v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že doteraz žiadnym hodnoverným spôsobom nebolo preukázané, že by on spáchal nejaký skutok, alebo, že by manželku s dcérou fyzicky alebo psychicky týral. Odporca poukázal na to, že nikdy svoju manželku ani dcéru fyzicky ani psychicky netýral ani iným spôsobom neohrozoval. Má za to, že manželstvo účastníkov bolo bežným manželstvom sprevádzané hádkami, pričom problém medzi spolužitím účastníkov je v tom, že dcéra účastníkov S.. E. L., napriek tomu, že mala vlastný byt, celý život žila aj so svojou rodinou v ich byte pričom dcéra spolu so svojom rodinou obývali spálňu (dcéra s manželom a s dvomi deťmi) a rodičia spávali v obývačke. Odporca poukázal na to, že v obývacej izbe si následne navrhovateľka zriadila pracovňu, a používala aj počítač. Odporca taktiež poukázal na to, že manželka nikdy nepoužila dcérin byt ako nevyhnutné riešenie pri fyzických a psychických útokoch. Súčasne uviedol, že nikdy manželku neosočoval na verejnosti, pričom odmieta akékoľvek tvrdenia, že je agresívny a surový. Manželku mal aj má stále rád, pričom nevie, z čoho pochádza nenávisť dcéry voči nemu, prečo ho krivo obviňuje a súčasne prečo získala na svoju stranu aj manželku. Odporca má za to, že jeho dcéra znenávidela aj svoju dcéru, jeho vnučku K., pravidelne ju bila, a nadávala jej. Pokiaľ ide o samotné skutky na ktoré poukázala navrhovateľka, odporca uviedol, že dňa 08.07.2008 mala podať Š. R. oznámenie voči S.. Z. R. zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 327/1990 Zb. o priestupkoch. Odporca uviedol, že priestupok bol riešený na OO PZ a následne ObÚ v Pezinku pod č. ORP -P-460/H- PK-2008, s takým výsledkom, že priestupkové konanie bolo zastavené z dôvodu, že sa nepreukázalo, že by sa odporca voči navrhovateľke dopustil fyzického násilia a priestupku, o uvedenom bolo vydané rozhodnutie OVVS-Pr.68/09/DNA zo dňa 02.11.2009. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že správny orgán síce nemá dôvod neveriť jednej alebo druhej strane, ale na základe hore uvedeného dôkazného stavu správny orgán musel vyvodiť záver, že skutok o ktorom sa koná nebol obvinenému z priestupku preukázaný. Odporca ďalej uviedol, že dňa 20.10.2008 mala podať navrhovateľka oznámenie voči S.. Z. R. zo spáchania fyzického násilia na svoju osobu ako aj na osobu E. E. pričom priestupok mal byť riešený na OO PZ v Pezinku pod č. ORP - P - 707/H-PK-2008, avšak odporca si nie vedomý, že by sa doposiaľ viedlo voči nemu toto priestupkové konanie. Odporca v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že dňa 26.11.2008 mal vraj odporca fyzicky opakovane napadnúť navrhovateľku, ktorá mala byť ošetrená u lekára, ale odporca uvedené okolnosti odmieta, pričom podanie na políciu zo strany navrhovateľky nebolo podané. Odporca ďalej uviedol, že dňa 18.05.2009 podal S.. Z. R. prostredníctvom právnej zástupkyne návrh na Okresný súd v Pezinku návrh na Okresný súd v Pezinku o ochranu vlastníckeho práva k bytu, pričom toto konanie je vedené pod sp. zn. 9C 90/09 a v danom čase je právoplatne prerušené do času právoplatného skončenia tohto konania. V rámci svojho vyjadrenia odporca uviedol, že dňa 17.07.2009 Okresná prokurátorka v Pezinku podala návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou v zmysle ust. § 73 ods. 1 Tr. Zákona, nakoľko v dôsledku záverov znaleckého posudku MUDr. Zuzany Subotič a MUDr. Denisy Meszárošovej, č. 24/9 o nepríčetnosti obvineného S.. R. v čase skutku, kde znalkyne navrhovali ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, súd v konaní 3Nt 36/2009 zisťoval dôvodnosť návrhu, pričom po rozsiahlom dokazovaní vyslovil uznesením, že vzhľadom na vykonané dôkazy nie je ústavná forma liečby nutná, postačí ambulantná liečba, zvlášť keď sa S.. R. dobrovoľne dlhšie podriaďuje psychiatrickým kontrolám v psychiatrickej ambulancii MUDr. Martiny Hanzelovej v NsP Žilina. Rozhodnutie Okresného súdu Pezinok č.k. 3Nt 36/2009 - 150 o uložení ambulantnej liečby S.. R. je právoplatné a vykonateľné dňa 09.03.2010. Odporca taktiež v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že dňa 09.09.2009 podala navrhovateľka oznámenie pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm a., b) Tr. Zákona voči S.. R., a toto konanie sa vedie na Okresnej prokuratúre v Pezinku pod č. 1 Pv 1043/09-64, pričom ako posledné v predmetnej veci bolo vydané uznesenie Okresnej prokuratúry v Pezinku dňa 09.08.2011, ktorým prokurátor Okresnej prokuratúry v Pezinku rozhodol tak, že trestné stíhanie proti obvinenému S.. Z. R. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. a), písm.b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 09.09.2009 zastavil, z dôvodu, že obvinený S.. Z. R. nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Odporca v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že hoci doposiaľ navrhovateľka Š. R.Á. podala rôzne návrhy o skutkoch násilia vyššie formálne opísané, ktorých sa mal dopustiť voči nej alebo dcére, tieto doposiaľ okrem jej tvrdení neboli skutkovo objektívne preukázané, pričom odporcove tvrdenia neboli preverované a od počiatku sú posudzované len ako obrana človeka, ktorý v dôsledku duševnej poruchy nevie ovládať svoje agresívne chovanie voči manželke alebo dcére, a len z tohto dôvodu sú zrejme neprijateľné, hoci odporca presne detailne, časovo, miestne a vždy veľmi podrobne bez zmeny akejkoľvek predchádzajúcej okolnosti popisuje zrozumiteľne danú situáciu konfliktov, ktoré sa nestali tak ako tvrdí navrhovateľka. Odporca ďalej uviedol, že už viac ako 2 roky žije u príbuzných, pričom v spolužití s nimi sa u neho neprejavila žiadna známka agresivity, žiadne poruchy myslenia v zmysle bludov nemá, a určite nie je nebezpečný pre svoju rodinu, okolie a spoločnosť. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj psychiatrička MUDr. Martina Hanzelová, ktorá ako jediná pozná aktuálny duševný stav odporcu. Na základe vyššie uvedeného odporca navrhol návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 146 ods. 2 OZ konštatujúc, že násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej alebo psychickej moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom spôsobuje ujmu druhému človeku. Násilie je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Pojem násilie ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.októbra 2012, sp. zn. 5MCdo 10/1012) Toto ustanovenie umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie právo jedného z manželov k bytu, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k fyzickému násiliu alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Pri uplatňovaní tohto ustanovenia je potrebné vychádzať aj z pojmov uvedených v trestnom zákone; Podľa § 215 ods. l písm. a) trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa dopúšťa ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie najmä bitím, kopaním, údermi, spôsobovaním rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie, alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického či psychického násilia teda musí mať značnú intenzitu, musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnom byte, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia, resp. hrozby takýmto násilím musí byť v konaní náležite preukázaná. Dôkazná povinnosť zaťažuje toho z manželov, voči ktorému násilie či hrozba násilím smeruje, pričom musí byť preukázané, že medzi fyzickým či psychickým násilím, resp. hrozbou takýmto násilím a neznesiteľnosťouspolužitia v spoločnej domácnosti existuje príčinná súvislosť. Vylúčenie spoluvlastníka z užívania spoločného bytu je výnimočným krajným riešením, ak nebude možné docieliť zamedzenie násiliu iným spôsobom. Súd prvého stupňa mal v danej veci za to, že z opisu jednotlivých skutkov za dostatočne preukázané, že spolužitie účastníkov je neznesiteľné, nakoľko násilie má stúpajúcu tendenciu. Súd mal za preukázane, že medzi navrhovateľkou a odporcom ide o dlhotrvajúce nezhody v partnerskom vzťahu. V danom prípade účastníci ako manželia spolu žijú už 51 rokov, pričom v konaní mal súd za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú veľmi vyhrotené a to podľa názoru súdu hlavne z dôvodu spolužitia účastníkov a ich dcéry S.. E. L. v spoločnom byte účastníkov už približne 30 rokov ale taktiež aj z dôvodu vzájomných pováh účastníkov. Súd má za to, že v dvojizbovom byte účastníkov konania bude dochádzať medzi účastníkmi ku konfliktom do času pokiaľ toto ich vzájomné spolužitie (rodičov a ich dcéry a jej rodiny) bude aj ďalej trvať. Je prirodzené, že po vzájomnom vyprovokovaní účastníkov za účasti dcéry S.. E. L. dochádza medzi nimi k hádkam, a často k vyhroteným situáciám, ktoré sa medzi nimi stupňujú, až do takej miery, že často krát je privolaná policajná hliadka. Avšak vzhľadom na zdravotný stav oboch účastníkov je potrebné, aby títo riešili svoj kľud a pohodlie vzájomným kompromisom a vzájomným tolerovaním, a taktiež vzájomným rešpektovaním súkromia. Súd prvého stupňa mal za preukázane, že do bytu rodiny R. bola niekoľkokrát zavolaná policajná hliadka. Obvodný úrad Pezinok ako prvostupňový orgán v zmysle ust.§ 77 zákona o priestupkoch niekoľkokrát rozhodol o zastavení konania voči priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorého bol obvinený odporca, nakoľko spáchanie skutku nebolo preukázané, alebo navrhovateľka nepredložila žiaden záznam o podaní trestného oznámenia ani záznam o priestupku, taktiež nebolo možné o priestupku rozhodnúť, lebo tvrdenia účastníkov boli protichodné. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že Okresná prokuratúra Pezinok Uznesením č.k. 1Pv 265/09-10 zo dňa 16.júna 2009 v trestnej veci vedenej proti obv. S.. Z. R. rozhodla tak, že trestné stíhanie vedené na Úrade justičnej a kriminálnej polície OR PZ Bratislava - okolie, pracovisko Pezinok, pod č. ORP-267/1-OVK-BH-2009, pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona zastavila z dôvodu, že obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Taktiež aj pri druhom skutku uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok č.k. 1 Pv 1043/09-64 zo dňa 09.08.2011 bolo rozhodnuté tak, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Pezinku trestné stíhanie proti obvinenému S.. Z. R. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. a) písm.b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 09.09.2009 zastavil, z dôvodu, že obvinený S.. Z. R. nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Súd mal za preukázané, že skutky sa stali, ale z dôvodu, že absentoval zodpovednostný subjekt (subjektívna stránka trestného činu), nemohla byť odporcovi uložená vina za dané skutky. Z vyšetrovacieho spisu ORP -15/PE-PK-2011 súd zistil, že navrhovateľka bola vyšetrovaná u MUDr. Agnesa Sandtnerová, kde v lekárskej správe je uvedené, že má navrhovateľka kolapsový stav zo stresu, plače. Mala škrabanec na 1. ramene, hematony na hrudníku a po rukách, neschopná samostatnej chôdze pre psychický stav. Súd prvého stupňa mal za preukázané taktiež zo znaleckých posudkov znalcov MUDr. Martišovej a MUDr. Seča, ktoré boli vypracované pre potreby daného trestného konania, že odporca v inkriminovanom čase trpel organickou poruchou osobnosti a poruchou bludmi. Obvinený mal v dôsledku psychickej poruchy stratu ovládacích a rozpoznávacích schopností. Odporca nie je schopný reálne chápať zmysel trestného konania- chápe ho bludne- perzekučne. Odporca nie je schopný chápať svoj stav ako psychickú poruchu a účasť rovnako ako neúčasť na súdnom konaní s vysokou pravdepodobnosťou ešte zintenzívni vývoj jeho paranoidného bludu. Zo znaleckého posudku MUDr. Šupolová a MUDr. Rosivalová - posudok o duševnom stave mal súd taktiež za preukázané zo záverov, že odporca aktuálne netrpí duševnou poruchou v zmysle chorobomyseľnosti ani slabomyseľnosti. U menovaného zistili prítomnosť organickej kognitívnej poruchy kombinovanej etiológie vek, prekonaná ľahká cievna mozgová príhoda), ktorá sa prejavuje uľpievavosťou, rozvláčnosťou myslenia fixáciou na aktuálne záťažové momenty, zvýšenou senzitívnosťou vzťahovačnosťou nedosahujúcu blúdnu úroveň, sklonom k situačným výkyvom v nálade a úzkostlivosti. Znalkyne zároveň uviedli, že rozdielnosť záverov jednotlivých posudkov je možné objasniť zmenou klinického obrazu odporcu v rôznom časovom období, ktorá mohla byť podstatne ovplyvnená i psychickou liečbou, ktorej sa odporca podroboval. V znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Droba a MUDr. Kostár uviedli, že pobyt odporcu na slobode by mohol byť pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska, pokiaľ by prichádzal do kontaktu s osobami s ktorými je v konflikte s manželkou Š. R. D. E. S.. E. L.. Zo znaleckého posudku č. 14/2013 Forenza- znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. posúdenie zdravotného stavu zo dňa 6.12.2013, ktorý bol vypracovaný za účelom konania pozbavenia spôsobilosti na právne úkony súd zistil, že odporca nie je duševne chorý v zmysle psychózy, nie je u neho prítomná mentálna retardácia, ani výrazné poruchy pamäti. U odporcu je prítomná organická porucha osobnosti, ktorá sa rozvinula na podklade somatických (telesných) príčin. Psychické funkcie ako vedomie, vnímanie reality, pamäť, intelekt nie sú podstatnej miere narušené, môže byť prítomná emočná labilita. Uvedená porucha nenarušuje jeho chovanie v spoločnosti. Na otázku, či v postojoch vyšetrovaného zistili prejavy agresívneho správania, ktoré sa vymyká z bežnej tolerancie a aká je intenzita vonkajšieho podnetu - stupeň provokácie by mohla spustiť u vyšetrovaného výraznú agresívnu reakciu na tento podnet? V postojoch vyšetrovaného nezistili prejavy agresívneho správania, ktoré by sa vymykalo z bežnej tolerancie. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade posudzujú duševný stav menovaného v pozbavení spôsobilosti na právne úkony, táto časť otázky aká intenzita vonkajšieho podnetu -stupeň provokácie by mohla spustiť u vyšetrovaného výraznú agresívnu reakciu na tento podnet nemá zmysle, nakoľko v danom prípade neposudzujú rozpoznávaciu a ani ovládaciu schopnosť menovaného v trestnom konaní. Zo svedeckej výpovede R. mal súd za preukázané, že odporca trpí organickým poškodením mozgu, jeho osobnosť je akcentovaná s narcistickými rysmi a výrazným paranoidným nastavením čo znamená podozrievavosť a vzťahovačnosťou, ďalej pohotovosť obrannej agresívnosti a impulzívnemu riešeniu sociálne napätých situácií. Schopnosť prispôsobenia sa je znížená. Odporca predložil čestné prehlásenia svojich rodinných príslušníkov v ktorých rodinní príslušníci vyvracajú, že by odporca sa správal násilne. Súd poukazuje, že správanie odporcu voči nim môže byť iné, ako keď je v domácom prostredí v prítomnosti manželky a dcéry. Násilie je možné definovať ako akýkoľvek akt alebo zamedzenie, ktoré negatívne ovplyvňuje život, fyzickú alebo psychickú integritu alebo slobodu osoby alebo závažne poškodzuje rozvoj osobnosti. Násilie môže mať rôzne formy. Intenzita násilného chovania teda musí byť spôsobilá natoľko, že zníži kvalitu a možnosti spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne nemožným. Súd skúmal hlavne stupeň vyvinutého fyzického, či psychického násilia, resp. hrozbu takého násilného správania. Navrhovateľka preukázala, že z dôvodu psychického a fyzického násilia, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia v budúcnosti, spôsobuje neznesiteľné spolužitie, ktoré nedovoľuje byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti. Vzhľadom na to, že právo na život a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, existoval právny dôvod na vylúčenie odporcu z užívania bytu a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku. V prípade, že navrhovateľka má za to, že ďalšie spolužitie s odporcom je pre ňu neprijateľné, respektíve až neznesiteľné, uvedenú situáciu bude potrebné riešiť v rámci konania sp.zn. 5C 338/2010 o rozvod manželstva účastníkov, a potom následného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie odporca jednak osobne a jednak prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, podrobne rozoberajúc každý jednotlivý skutok nepadnutia s hodnotením, že ani v jednom prípade odporca nebol uznaný vinným za násilie voči navrhovateľke ako aj každý jednotlivý znalecký posudok, tiež s poukazom na ich kontroverznosť. Źiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka opätovne podrobne zhodnotila tak skutkový ako aj právny stav a žiada odvolací súd aby potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1, O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z.z.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O..sp., v odvolacom konaní si úspešná navrhovateľka náhradu trov neuplatnila ani jej však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.