Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/222/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710202228 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1710202228.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ W. Z., bytom E. XX, Z., 2/ S. G., bytom M. XX, Z., 3/ T. B., bytom K. X, Z., 4/ E. M., bytom I.. K. X/A, Z., 5/ L. Z., bytom L. X/X, N., 6/ Ľ. Š., bytom M. XXX, E., všetci zast. JUDr. Jozefom Naništom, advokátom, so sídlom Kukučínova 67, Malacky, proti odporcovi: R.. N. E., bytom N. XX, Z., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vydanie nehnuteľností, na odvolanie navrhovateľov 1/ až 6/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. februára 2014, č. k. 9C 51/2010-140, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa po jeho zmene, pripustenej uznesením č. k. 9C 51/2010-104 dňa 08.02.2013, domáhali proti odporcovi určenia, že sú každý v podiele 2/12 vlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/XXX o výmere 457 m2, záhrada, a parc. č. XXX/XXX o výmere 135 m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v katastrálnom území W., obec W., vytvorených geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoveným spol. ISA SYSTEMS s.r.o., ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, a zároveň uloženia povinnosti odporcovi vydať tieto nehnuteľnosti navrhovateľom. Pôvodný návrh smeroval aj voči odporcovi 2/, obci W., konanie proti nemu však bolo uznesením č. k. 9C 51/2010-90 zo dňa 03.12.2012 z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľmi zastavené. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 80 písm. c) O.s.p. a ust. § 460 Obč. zák., a vecne tým, že naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení ich vlastníckeho práva nie je daný, a preto ich návrh v časti prvého požadovaného výroku zamietol po jeho preskúmaní výlučne z procesnej stránky pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Z tohto dôvodu neskúmal naplnenie hmotnoprávnych podmienok, a to prídelový proces, teda výmer o vlastníctve pôdy, jeho predchádzajúcu konfiškáciu a dokončenie prídelového procesu. Návrh v časti druhého požadovaného výroku uloženia povinnosti odporcovi vydať navrhovateľom predmetné nehnuteľnosti zamietol ako predčasne podaný z dôvodu, že predpokladom pre vydanie (vypratanie) týchto nehnuteľností musí byť právoplatné určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že kúpnou zmluvou, uzavretou medzi manželmi Hlavatými ako predávajúcimi a odporcom ako kupujúcim, došlo k predaju nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území W., parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 846 m2, ktorá bola zapísaná ako parcela registra „C" na LV č. XXX, katastrálne územie W.. Vklad tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 26.10.2001 pod č. V-2203/01. Odporca je v súčasnosti evidovaný na LV č. XXX ako vlastník nehnuteľností v kat. úz. W., obec W., okres Senec, a to parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 711 m2, a parc. č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, a tiež rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXX/XXX. Z rozhodnutia o novoobjavenom dedičstve sp. zn. 30D 958/2007, Dnot 116/2007, zistil, že v dedičskej veci po poručiteľke L. Z., rod. Q., boli predmetom dedenia okrem iných, aj nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území W., a to konkrétne definované ako časť parc. č. XXX/XX, orná pôda, vedená na LV č. XXX pre iných vlastníkov. Z predmetného dedičského rozhodnutia tiež vyplýva, že dedičia (navrhovatelia) nadobudli všetky nehnuteľnosti špecifikované v rámci osvedčenia o dedičstve v 1/12 k celku. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 30D 959/2007, Dnot 107/2007, po poručiteľovi W. Z. zistil, že predmetom konania o dedičstve boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území W., zapísané vo vložke č. XXX, ako parc. č. XXXX, roľa o výmere 15203 m2, v katastri nehnuteľností súbor „S., parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 1438 m2, vedená na LV č. XXX (zbytok výmery na LV v prospech iných vlastníkov). Z predmetného dedičského rozhodnutia taktiež vyplýva, že dedičia (navrhovatelia) nadobudli všetky nehnuteľnosti špecifikované v rámci osvedčenia o dedičstve v 1/12 k celku. Z navrhovateľmi upraveného petitu a z geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou ISA SYSTEMS s.r.o., ustálil, že iba z časti parc. č. XXX/XX sa vytvorili novovytvorené parcely a to parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ X, XXX/XXX a XXX/XXX. Navrhovatelia sa domáhali k novovytvoreným parcelám č. XXX/XXX o výmere 457 m2 a č. XXX/XXX o výmere 135 m2 určenia, že sú podieloví spoluvlastníci každý v 2/12. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu potom vyhodnotil, že ani z jedného dedičského rozhodnutia (sp. zn. 30D 958/2007, Dnot 116/2007, a sp.zn. 30D 959/2007, Dnot 107/2007) nevyplýva, že by predmetné novovytvorené parcely, a to parc. č. XXX/XXX, záhrada o výmere 457 m2, a parc. č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, respektíve tá konkrétna časť parcely parc. č. XXX/XX, z ktorej boli vytvorené novovytvorené parcely, bola predmetom dedičského konania po poručiteľoch W. Z. a L. Z., rod. Q.. V tejto súvislosti poukázal na to, že v rámci konania o novoobjavenom dedičstve po L. Z. rod. Q., bola predmetom konania iba časť parc. č. XXX/XX, orná pôda, vedená na LV č. XXX pre iných vlastníkov, a to bez inej bližšej špecifikácie a bez výmery, pričom nie je zrejmé, ktorá časť uvedenej parcely bola predmetom dedičského konania. Z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi W. Z. zas vyplynulo, že predmetom dedičského konania boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území W., zapísané vo vložke č. XXX ako parc. č. XXXX, roľa o výmere 15203 m2, v katastri nehnuteľností súbor „S.", parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1438 m2, vedená na LV č. XXX (zbytok výmery na LV v prospech iných vlastníkov), čo nezodpovedá aktuálnemu stavu. Z uvedených zistení vyvodil, že novovytvorené parcely č. XXX/XXX, záhrada o výmere 457 m2, a č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú ich podieloví spoluvlastníci, neboli predmetom dedičských konaní po právnych predchodcoch navrhovateľov, resp. tieto skutočnosti navrhovatelia v konaní nepreukázali. Mal potom za to, že mimo konania o dedičstve nie je možné deklaratórnym rozhodnutím určiť, že dedič je vlastníkom (resp. podielovým spoluvlastníkom) veci patriacej do dedičstva v dedičskom konaní doposiaľ neprejednanej, nakoľko nie je možné obchádzať zákonom ustanovený postup na prejednanie dedičstva. Poukázal na to, že v takomto prípade pripúšťa súdna prax len také určovacie vlastnícke žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., ktorými sa navrhovatelia domáhajú určenia, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci, alebo že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Ide teda o spor o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec. Zdôraznil, že ani z jedného dedičského rozhodnutia nevyplýva, že by predmetné novovytvorené parcely a to parc. č. XXX/XXX, záhrada o výmere 457 m2, a parc. č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, resp. tá konkrétna časť parcely parc. č. XXX/XX, z ktorej boli novovytvorené parcely vytvorené, bola predmetom dedičského konania po poručiteľoch W. Z. a L. Z. rod. Q., čo znamená, že v rámci dedičských konaní neboli po poručiteľoch prejednané a ich nadobudnutie navrhovateľmi v dedičskom konaní nebolo preukázané. Dedič, ktorý nehnuteľnosť nezdedil, je z titulu svojho dedičského nároku vecne legitimovaný, a má naliehavý právny záujem iba na určení, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci, alebo že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Dospel potom k záveru, že vo vzťahu priamo k určeniu vlastníckeho práva v prospech takéhoto dediča nie je daný základný procesný predpoklad na vyhovenie predmetnému návrhu, a to naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., preto návrh v prvom požadovanom výroku zamietol. Návrh v časti druhého požadovaného výroku, ktorým sa navrhovatelia domáhali vydania predmetných nehnuteľností, zamietol ako predčasne podaný z dôvodu, že predpokladom pre vydanie (resp. vypratanie) týchto nehnuteľností musí byť právoplatné určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov. Keďže v súčasnosti je ako vlastník nehnuteľností v kat. úz. W., obec W., okres M., parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 711 m2, a parc. č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, ako aj rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/XXX, na LV zapísaný odporca, nebol dôvod pre vydanie resp. vypratanie týchto nehnuteľností. Na základe týchto skutočností návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu odporcovi nepriznal, nakoľko si právo na náhradu trov konania v súdnom spore neuplatnil (bez právneho odôvodnenia). Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie navrhovatelia 1/ až 6/, a žiadali ho zmeniť, návrhu v celom rozsahu vyhovieť, a priznať navrhovateľom náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, alebo napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie veci, skutočnosť, že napadnutý rozsudok nie je odôvodnený, že jeho odôvodnenie je v príkrom rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., keď súd prvého stupňa neuviedol, aký skutkový stav zistil, a z akých dôkazov vychádzal, a ani to, prečo z niektorých vykonaných dôkazných prostriedkov neučinil žiadne skutkové zistenia, a tieto dôkazné prostriedky ani neoznačil. Ak súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa nezaoberal prídelovým procesom, t.j. výmerom o prídele do vlastníctva, a jeho prechádzajúcou konfiškáciou, pretože predmetný nárok skúmal výlučne z procesnej stránky, s takýmto postupom nesúhlasili. Podľa ich názoru práve z listiny „Výmer o prídele do vlastníctva č. X/XXX-XXXX/ XXXX", vydanej Osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave, o ktorej bol v skutočnosti vyhotovený protokol o odovzdaní majetku zo dňa 23.01.1950, a uvedené skutočnosti boli potvrdené aj Finančným odborom rady krajského národného výboru, vrátane Povereníctva pôdohospodárskej a pozemkovej reformy, bolo možné zistiť, že právni predchodcovia navrhovateľov 1/ až 6/, W. Z. a jeho manželka L. Z., rod. Q., boli právoplatnými vlastníkmi pozemkov, uvedených v prídelovej listine, okrem iných aj pôvodnej parcely č. XXXX, orná pôda o výmere 16584 m2, pôvodne zapísanej v PK vložke č. XXX. Práve z uvedenej listiny ako aj z tzv. Konfiškačnej listiny č. Fin 4/7215/63 zo dňa 29.06.1963, vydanej Finančným odborom ONV Bratislava-vidiek bolo možné jednoznačne zistiť aj to, že právni predchodcovia navrhovateľov 1/ až 6/ nikdy o v súčasnosti sporný pozemok, pôvodne vedený v PK vložke č. XXX ako parcela č. XXXX, roľa o výmere 16584m2, neprišli žiadnym preukázateľným spôsobom. Za vadu konania považovali, že súd prvého stupňa nepostupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p., hoci jeho povinnosťou bolo podľa doterajších výsledkov konania uviesť, ktoré právne významné skutočnosti a tvrdenia zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a ktoré nevykoná. Namietali, že potom nemali vedomosť o tom, ako súd prvého stupňa hodnotil dôkaznú situáciu, čo malo vplyv na podávanie ďalších návrhov na dokazovanie ako i na povinnosť tvrdenia, že navrhovatelia 1/ až 6/ sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Mali tiež za to, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa ako aj hodnotenie jednotlivých zistení je z vecnej stránky nesprávne, nelogické, a že jednotlivé zistené skutočnosti a odôvodnenia rozhodnutia si protirečia. Ako príklad uviedli, že na jednej strane súd prvého stupňa konštatoval, že z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi W. Z. zistil, že predmetom konania o dedičstve boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. W., zapísané vo vložke č. XXX ako parc. č. XXXX, roľa o výmere 15203 m2 v KN súbor „S." parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1438 m2, vedená na LV č. XXX (zbytok výmery v prospech iných vlastníkov), a že z predmetného rozhodnutia o dedičstve taktiež vyplýva, že dedičia nadobudli všetky nehnuteľnosti špecifikované v rámci osvedčenia o dedičstve v 1/12 k celku, a na strane druhej protirečivo uvádza, že ani z jedného rozhodnutia o dedičstve nevyplýva, že by predmetné nehnuteľnosti, a to novovytvorené parcely č. XXX/XXX záhrada o výmere 457 m2, a č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, respektíve tá konkrétna časť parcely č. XXX/XX, z ktorej boli novovytvorené parcely vytvorené, bola predmetom dedičského konania po poručiteľovi W. Z. a L.Y. Z., rod. Q.. Poukázali na to, že súd nemôže určovať vlastníctvo k pôvodným pozemkovo-knižným parcelám, a preto si dali vypracovať geometrický plán č. XX/XXXX na vymedzenie duplicitného vlastníctva k pozemkom parc. č. XXX/X, XXX/XX, XX, XXX, XXX/XXX-XXX, spol. ISA SYSTEMS s.r.o., ktorý bol úradne overený Správou katastra Senec, a z ktorého je zrejmé, že tak parcela č. XXX/XX ako aj novovytvorené parcely č. XXX/ XXX a č. XXX/XXX boli odčlenené od pôvodnej parcely č. XXXX o výmere 15203 m2, zapísanej pôvodne v PK vložke č. XXX. Vyjadrili názor, že ak by súd vykonal dokazovanie týmto geometrickým plánom, nemohol by v závere svojho rozhodnutia tvrdiť, že ani z jedného rozhodnutia o dedičstve nevyplýva, že by predmetné nehnuteľnosti, a to novovytvorené parcely č. XXX/XXX, záhrada o výmere 457 m2, a č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, respektíve konkrétna časť parcely č. XXX/XX, z ktorej boli novovytvorené parcely vytvorené, boli predmetom dedičského konania po poručiteľovi W. Z. a L. Z., rod. Q.. Argumentujúc práve nedostatočne vykonaným dokazovaním nesúhlasili so záverom súdu prvého stupňa, že nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Odporca považoval vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov ich návrh za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Zdôraznil, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem, keďže ani výpoveďami ani dôkazmi hodnoverne nepreukázali svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Podľa jeho názoru navrhovatelia nemohli sporné pozemky zdediť, pretože v čase smrti oboch poručiteľov bola parcela č. XXXX, roľa o výmere 15203 m2, v celosti vo vlastníctve Československého socialistického štátu a v správe Miestneho národného výboru Malinovo. Popísal celú genézu vzťahov k tejto parcele až do 12.02.1964, kedy bol v pozemkovej knihe vykonaný zápis o vklade vlastníckeho práva v prospech Československého socialistického štátu a v správe Miestneho národného výboru Malinovo v celosti v PK vl. č. XXXX kat. úz. W., do ktorej bola parcela č. XXXX, roľa o výmere 15203 m2 zapísaná ako odčlenená z PK vl. č. XXX. Ak navrhovatelia odvodzovali vlastnícke právo svojich právnych predchodcov od výmeru o prídele do vlastníctva č. X/XXX-XXXX/XXXX zo dňa 23.01.1950, poukázal na to, že predložili len jeho fotokópiu, v ktorej chýbal list (strany 5 a 6), pričom originál mu ani na jeho žiadosť k nahliadnutiu nepredložili. Naviac, vlastníctvo tohto pozemku nebolo nikdy zapísané v pozemkovej knihe, hoci do 31.12.1950 bola intabulácia povinná. Mal tiež za to, že navrhovatelia nepredložili ani hodnoverný doklad o zaplatení celej prídelovej ceny. Zdôraznil, že na rozdiel od navrhovateľov, on svoje pozemky parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 711 m2, a parc. č. XXX/XXX zastavané plochy o výmere 135 m2, nadobudol kúpou od manželov K., a riadne zaplatil kúpnu cenu. Manželia K. kúpili pozemky od obce W., a vklad ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V-1938/99 dňa 31.01.2000, a vklad jeho vlastníckeho práva po ich kúpe od manželov K. bol povolený pod č. V-2203/01 dňa 26.10.2001. Keďže aj jeho právni predchodcovia aj on pozemok nerušene užívali ako svoje vlastníctvo viac ako 10 rokov, a vo svojej oprávnenej držbe neboli nikým rušení, mal za to, že k nemu nadobudol vlastnícke právo aj vydržaním podľa ust. § 134 a nasl. Obč. zák.. Vzniesol preto námietku vydržania vlastníckeho práva k pozemkom. Záverom uviedol, že bývalý Finančný odbor ONV Bratislava-vidiek rozhodol o prevode sporného pozemku do vlastníctva Československého štátu do správy bývalého MNV Malinovo rozhodnutím č. Fin/7215/63 zo dňa 29.06.1963, pričom časť tohto pozemku bola pridelená už v rokoch 1987-1989 na individuálnu výstavbu rodinných domov. Z toho vyvodil, že došlo k prechodu sporného pozemku na štát, ktorý s ním nakladal ako s vlastným. Neskôr ho podľa zák. č. 138/1991 Zb. nadobudla do vlastníctva obec Malinovo, a táto ho zlúčila s ďalšími pozemkami, prerozdelila, určila na výstavbu rodinných domov, a predala stavebníkom. Mal za to, že pôvodný pozemok PK parc. č. XXXX sa zmenil čo do charakteru a výmery, a nemožno ho považovať za tú istú vec, a teda ani navrhovateľom vydať. Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľov 1/ až 6/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny. Súd prvého stupňa zistil riadne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p., preto neobstoja námietky navrhovateľov o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva skutkový stav, vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnym záverom o nedostatku naliehavého právneho záujmu na prvým výrokom požadovanom určení, ako i o nedôvodnosti druhým výrokom požadovaného vydania nehnuteľností, na strane druhej. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. V odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a dôkladne vysvetlil z akého dôvodu návrhu navrhovateľov nevyhovel. V tejto súvislosti sa zaoberal obsahom oboch rozhodnutí v konaniach o novoobjavenom dedičstve po právnych predchodcoch navrhovateľov W. Z. a L. Z., od ktorých navrhovatelia odvodzovali svoj nárok na určenie vlastníctva k v zmenenom návrhu špecifikovaným pozemkom, konkrétnymi právnymi vzťahmi účastníkov konania k predmetným pozemkom, ako aj ich argumentáciou v konaní, a vyvodil správny záver, že navrhovatelia 1/ až 6/ nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S týmto záverom súdu prvého stupňa súhlasí aj odvolací súd. V celom rozsahu sa stotožnil aj s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.). Keďže v takomto prípade ich nie je potrebné opakovať, v ďalšom na ne poukazuje. Navrhovatelia v odvolaní namietali, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom celá ich argumentácia v odvolaní smeruje proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým zamietol prvý požadovaný výrok, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia ich vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho práva k v zmenenom návrhu špecifikovaným nehnuteľnostiam, keďže od zamietnutia návrhu v tejto časti potom súd prvého stupňa vyvodil nedôvodnosť druhého požadovaného výroku na vydanie týchto nehnuteľností. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolaním napadnutý rozsudok spočíva na závere súdu prvého stupňa, že navrhovatelia v konaní nepreukázali existenciu ich naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (ust. § 80 písm. c) O.s.p.). Za určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj navrhovateľmi v prejednávanej veci podanú žalobu o určenie ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (prvý požadovaný výrok), preto súd prvého stupňa v danej veci správne skúmal naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení. Právny záujem, ktorý je základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či je podaná žaloba vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva navrhovateľov. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý právny záujem, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda navrhovateľov. Pokiaľ chcú navrhovatelia osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci, vedúce k sporu medzi účastníkmi, a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak navrhovatelia svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukážu (nevysvetlia, neosvedčia), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť, a ktorý bez ďalšieho vedie k jej zamietnutiu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 91/2006). Odvolací súd z predloženého spisu a z dedičských rozhodnutí, od ktorých navrhovatelia odvodzovali svoj nárok na určenie vlastníctva k novovytvoreným parcelám z nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva vo vlastníctve odporcu, zhodne so súdom prvého stupňa zistil, že ani z jedného dedičského rozhodnutia (sp. zn. 30D 958/2007, Dnot 116/2007, a sp. zn. 30D 959/2007, Dnot 107/2007) nevyplýva, že by predmetné novovytvorené parcely, a to parc. č. XXX/XXX, záhrada o výmere 457 m2, a parc. č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, respektíve tá konkrétna časť parcely parc.č. XXX/XX, z ktorej boli vytvorené novovytvorené parcely, bola predmetom dedičského konania po poručiteľoch W. Z. a L. Z., rod. Q.. V dedičskom konaní o novoobjavenom dedičstve po L. Z. bola predmetom dedenia iba nekonkretizovaná časť parc. č. XXX/XX, orná pôda, vedená na LV č. XXX pre iných vlastníkov, a to bez inej bližšej špecifikácie a bez výmery, pričom z rozhodnutia v dedičskom konaní ani nevyplýva, ktorá časť uvedenej parcely bola vlastne predmetom dedičského konania. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie o novoobjavenom dedičstve je v posudzovanej časti zmätočné, nekonkrétne a neurčité, a nemohlo by byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva dedičov do katastra nehnuteľností, a to práve pre jeho neurčitosť, keďže z neho nevyplýva, čo konkrétne (ktorú presne vymedzenú časť s konkrétnou výmerou) vlastne dedičia zdedili. Tento nedostatok dedičského rozhodnutia nebolo možné „napraviť“ novým geometrickým plánom, ktorý si dali navrhovatelia vypracovať za účelom zistenia, čo vlastne mohli alebo mali zdediť. Naviac, v dedičskom konaní nie je možné prejednať vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným v prospech iného vlastníka bez toho, aby tomu predchádzalo konanie o určenie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Ak sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci nehnuteľností iné osoby ako poručiteľ, nemôže sa bez predloženia listiny preukazujúcej, že ich vlastníkom bol ku dňu svojej smrti poručiteľ (takouto listinou je aj rozsudok súdu), potvrdiť dedičom nadobudnutie dedičstva k sporným nehnuteľnostiam. Rovnako, z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi W. Z. zase vyplýva, že predmetom dedenia boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území W., zapísané vo vložke č. XXX ako parc. č. XXXX, roľa o výmere 15203 m2, v katastri nehnuteľností súbor „E", parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1438 m2, vedená na LV č. XXX (zbytok výmery na LV v prospech iných vlastníkov), z čoho v žiadnom prípade nie je možné vyvodiť, že navrhovatelia 1/ až 6/ zdedili v podieloch nehnuteľnosti, v súčasnosti na LV vo vlastníctve odporcu, alebo nejakú ich časť. Preto bol záver súdu prvého stupňa, že novovytvorené parcely č. XXX/ XXX, záhrada o výmere 457 m2, a č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú ich podieloví spoluvlastníci, a ani tá konkrétna časť parcely č. XXX/XX, z ktorej boli tieto parcely vytvorené, neboli predmetom dedičských konaní po právnych predchodcoch navrhovateľov, správny. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa, ktoré nepreukázali, že navrhovatelia v podieloch nadobudli sporné nehnuteľnosti dedením po W. Z. a L. Z., je správny aj jeho záver, že navrhovatelia preto nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení ich vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (ust. § 80 písm. c) O.s.p.). Odvolací súd už len na vysvetlenie dodáva, že za stavu, ak sporné nehnuteľnosti navrhovatelia nezdedili, nemôže ich naliehavý právny záujem spočívať v ich neistote ohľadom ich vlastníckeho práva. Za daného stavu by sa navrhovatelia mohli domáhať určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch, alebo určenia, že ich právni predchodcovia (poručitelia) boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi týchto nehnuteľností, nie však určenia, že oni sú ich vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi v určených podieloch. Podľa ust. § 460 Obč. zák. sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Dedičstvo sa podľa ust. § 175a O.s.p. prejedná v konaní o dedičstve, a uznesením podľa ust. § 175q O.s.p. sa deklarujú právne vzťahy ku dňu smrti poručiteľa. K rozhodnutiu o nadobudnutí dedičstva, a tým aj k potvrdeniu vlastníckeho práva k veciam patriacim do dedičstva, je oprávnený súd výlučne v konaní o dedičstve podľa piatej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Nie je preto možné, práve pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, vyhovieť žalobe, ktorá „obchádza“ dedičské konanie, a v rozpore so zákonom a judikatúrou súdov určiť, že dedičia sú spoluvlastníkmi veci patriacej do dedičstva, ktorá nebola v dedičskom konaní prejednaná, nakoľko takýmto postupom by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez jeho prejednania a rozhodnutia o ňom v dedičskom konaní. Preto pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov v tejto časti pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., postupoval správne. Ak potom návrh ako nedôvodný zamietol aj v časti druhého požadovaného výroku, ktorým sa navrhovatelia domáhali vydania predmetných nehnuteľností, rozhodol správne, a odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil. K odvolacím námietkám navrhovateľov, ktorí vytýkali súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal prídelovým procesom, t.j. výmerom o prídele do vlastníctva, a jeho prechádzajúcou konfiškáciou, a s tým súvisiace nimi predložené listinné dôkazy ani v rozsudku nehodnotil, hoci práve nimi navrhovatelia preukazovali vlastnícke právo ich právnych predchodcov k sporným nehnuteľnostiam, odvolací súd uvádza, že nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je samostatným a prvoradým dôvodom pre zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, keďže tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, a z tohto dôvodu ho zamietol, je vylúčené, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke. Ak navrhovatelia ďalej namietali, že napadnutý rozsudok nie je odôvodnený, odvolací súd sa s ich námietkou nestotožnil. Podľa jeho názoru zodpovedá odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd nezistil ani žiadne iné navrhovateľmi namietané vady konania pred súdom prvého stupňa, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 22.01.2014 oboznámil v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p. účastníkov konania s tým, ktoré ich tvrdenia považuje za zhodné, a ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie, čo vyplýva zo zápisnice z predmetného pojednávania, preto tvrdenia navrhovateľov v odvolaní v tomto smere nemôžu obstáť. Naviac Najvyšší súd SR už aktuálne judikoval (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2013, sp. zn. 4Cdo 167/2012), že ak súd prípadne ust. § 118 ods. 2 O.s.p. nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, a neodníma mu možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa postupoval aj hospodárne, keď rozhodol vo veci po vyhodnotení, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Vo veci rozhodol po tom, čo účastníkov poučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., a títo žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhli. Jeho rozhodnutie nemohlo byť ani prekvapivým, nakoľko vyhodnotenie, či majú navrhovatelia naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je základným predpokladom prípustnosti určovacej žaloby (a súd musí naliehavý právny záujem skúmať vždy, v každom štádiu konania), o čom museli mať navrhovatelia, zastúpení advokátom, vedomosť. Navrhovatelia naviac ani v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by mohli správne rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadom nedostatku naliehavého právneho záujmu zvrátiť, keď napriek zrozumiteľnému a riadne odôvodnenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa v odvolaní neuviedli žiadne argumenty v prospech preukázania ich naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a dôvodeniu v tomto smere sa úplne vyhli. Napriek tomu, že namietali, že by pri (podľa ich hodnotenia) správnom postupe súdu prvého stupňa, mohli navrhnúť ďalšie dôkazy, žiadne nenavrhli ani v odvolacom konaní, preto ich námietky ani v tomto smere nemohli obstáť. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu odporcovi nepriznal, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Nakoľko navrhovatelia ohľadom výroku o trovách konania ničím neargumentovali, a nenamietali ani právne posúdenie, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti. Ak súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu odporcu v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval aj správne zákonné ustanovenie, a nepriznanie náhrady trov konania odporcovi aj dostatočne odôvodnil. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie, a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.