Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/659/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710205211 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1710205211.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, P., zastúpeného JUDr. Alenou Polakovičovou, advokátkou so sídlom Mýtna 15, Pezinok, proti odporkyni: M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, zastúpenej JUDr. Evou Bognárovou, advokátkou so sídlom Krížna 17/B, Bratislava, o určenie vlastníctva a iné, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. septembra 2012, č.k. 9C 134/2010 - 88, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že účastníci sa nestali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, E. N. s.č. XXXX, postavenej na pozemku P..Č.. XXXX, vedenej na G. Č.. XXXX, na základe kúpnej zmluvy X. XXXX/XXXX zo dňa 18.11.2005. Zároveň sa domáhal určenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na G. Č.. XXXX, obec P., k.ú. P. a to stavby, E. N. súpisné číslo XXXX, stojacej na pozemku p. č. XXXX a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov. V odôvodnení rozsudku vychádzal z tvrdení navrhovateľa, že účastníci konania sa pred skončením rozvodového konania ústne dohodli na spôsobe vyporiadania BSM. Dohodli sa, že predajú spoločný byt a kúpnu cenu si rozdelia na polovicu, pričom navrhovateľ si z takto získaných peňazí zabezpečí vlastné bývanie. Dňa 04.04.2005 uzavreli účastníci konania ako manželia kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj ich bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Kúpna cena bola stanovená na sumu 1.670.000,-Sk. Navrhovateľ preto dňa 21.01.2005 uzavrel s realitnou kanceláriou Stabil real spol. s.r.o. zmluvu o sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti, N., súpisné číslo XXXX s 2 nadzemnými podlažiami v M. Y., postavenej na parcele XXXX, zapísanej na G. Č.. XXXX, kat. úz. P., obec P., okres P., ktorá mu mala po rozvode manželstva slúžiť na bývanie. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 560.000,- Sk. K podpisu kúpnej zmluvy došlo dňa 11.05.2005, teda ešte v čase trvania manželstva účastníkov konania a preto v nej ako kupujúca bola uvedená i odporkyňa. Dňa 18.11.2005 Správa katastra povolila vklad predmetnej zmluvy pod č. X. XXXX/XXXX a na list vlastníctva č. XXXX zapísala vlastnícke právo v prospech účastníkov konania v podiele 1/1, teda ako bezpodielových spoluvlastníkov. Zmena osobného stavu nebola uvedená ani v Dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 21.10.2005, v ktorom bolo vypustené označenie katastra a v ktorom účastníci konania uviedli a svojím podpisom potvrdili svoj osobný stav: " vydatá " a " ženatý ". Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 21C 54/04-32, zo dňa 13.06.2005, právoplatným dňa 11.07.2005 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Po rozvode manželstva navrhovateľ niekoľkokrát žiadal odporkyňu, aby mu previedla darovaním svoj podiel na nehnuteľnosti, avšak neúspešne. Navrhovateľ dôvodil tým, že na základe podpísanej kúpnej zmluvy sa účastníci konania nestali bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, nakoľko ku vkladu vlastníckeho práva došlo až po rozvode manželstva a jedine on mal od samého počiatku skutočný a vážny záujem nehnuteľnosť vlastniť a využívať ju pre svoju potrebu a aj kúpnu cenu uhradil výlučne zo svojho účtu. Účasť odporkyne v tomto zmluvnom vzťahu bola čisto formálna, nehnuteľnosť nikdy neužívala a ani nikdy nejavila záujem ju vlastniť. Svoju bytovú situáciu si vyriešila tak, že išla bývať k mame, kde si zrekonštruovala dom. Jej vôľa pri podpise kúpnej zmluvy nebola vážna a sľúbila, že bez problémov prevedie svoj podiel naspäť na navrhovateľa. Navrhovateľ sa ale dostal do stavu právnej neistoty, nakoľko odporkyňa je zapísaná ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti, pričom môže kedykoľvek žiadať od navrhovateľa vyplatenie kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel alebo inak so svojím podielom disponovať. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vidí navrhovateľ v tom, že bez rozhodnutia súdu zostane jeho právne postavenie stále neisté. Odporkyňa argumentovala tým, že navrhovateľ si v čase rozvodového konania chcel kúpiť chatu, avšak stále boli manželia. Kúpna zmluva bola podpísaná štyri dni pred plánovaným rozvodom manželstva a ona ho upozorňovala, že chatu si kupujú do BSM. Dohoda bola taká, že ona sa vzdá svojho podielu za podmienky, že navrhovateľ vyplatí ich trom dcéram po 100.000,-Sk, čo teraz popiera. Ona opustila spoločnú domácnosť, zabezpečila deťom bývanie a preto sa navrhovateľ mohol o deti postarať aspoň finančne. V čase podpísania kúpnej zmluvy oboma manželmi neexistoval žiaden dôvod, ktorý by spôsobil jej neplatnosť v zmysle § 39 a 37 Obč. zákonníka. Právny úkon, pri ktorom jedna so zmluvných strán predstiera vážnosť vôle, nie je neplatný pre rozpor s § 39 a 37 Obč.zák. ale neplatnosti takéhoto úkonu sa môže dotknutá strana dovolávať v súlade s § 49 a § 40 a Obč.zák, pričom dovolať sa jej nemôže ten, kto ju sám spôsobil. Navrhovateľ pri podpise zmluvy akceptoval fakt, že nehnuteľnosť nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva, napriek tomu zmluvu podpísal, čím prejavil svoju slobodnú a vážnu vôľu. Následne celé roky situáciu neriešil a nemá ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú dňom vkladu do katastra. Účastníci konania zmluvu zo dňa 11.05.2005 podpísali ako manželia, ako manželia podali i návrh na vklad do katastra nehnuteľností a zmenu svojho stavu neoznámili príslušnému katastru ani Dodatkom č.1 k zmluve, kde opäť figurujú ako manželia, napriek tomu, že už boli právoplatne rozvedení. Z uvedeného dôvodu, teda nie je možné sa prikloniť k tvrdeniu navrhovateľa, že na strane odporkyne neexistovala vážna a slobodná vôľa stať sa vlastníčkou kupovanej nehnuteľnosti. Mal za preukázanú skutočnosť, že v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech účastníkov konania, už boli títo právoplatne rozvedení, ich BSM teda zaniklo a účastníci konania tak nemohli účinne nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva, avšak nadobudli ju do vlastníctva podielového. Uviedol, že na požadovanom určení nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem, nakoľko jeho postavenie vlastníka by po eventuálnom vyhovení návrhu zostalo neisté a požadované určenie, by nijako neriešilo existenciu podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. V konaní bolo nespornou skutočnosťou, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli účastníci konania z finančných prostriedkov získaných z predaja bytu patriaceho do BSM. Bol názoru, že je právne irelevantné ako sa ústne dohodli pred rozvodom manželstva, nakoľko táto dohoda je neplatná, pričom je vylúčené, aby navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.05.2005 nadobudol nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko na jej kúpu boli použité prostriedky patriace do BSM. Keďže po rozvode manželstva si účastníci konania nevyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ani mimosúdne, ani súdnou cestou, platí zákonná domnienka, že podiely na spoločne získanom majetku sú rovnaké. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa nemohol vyhovieť návrhu v časti určenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Úspešnej odporkyni priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, za 3 úkony právnej služby vyčíslené v súlade s § 10 ods. 5 vyhlášky 655/2004 Z. z., za 1 úkon právnej služby 419,94 eur, pri hodnote predmetu sporu 790.000,-Sk ( 26.223,19 eura), spolu 2.052,33 eur. Proti tonuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že s bývalou manželkou sa ešte pred rozvodom manželstva dohodli, že po odpredaji spoločného bytu si za finančnú čiastku zodpovedajúcu polovici jeho ceny kúpi chatu, ktorú bude využívať na bývanie s tým, že ak bude zmluva zavkladovaná do rozvodu manželstva, bude vklad povolený na oboch manželov v rámci BSM. Zároveň sa dohodli a odporkyňa s tým bez výhrad a bez určitých podmienok súhlasila, že po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva svoj spoluvlastnícky podiel prevedie na jeho osobu darovacou zmluvou. Uviedol, že nevie a doposiaľ nechápe, prečo tvrdila na súde, že by mal ich dcéram vyplatiť z hodnoty chaty po 100.000 Sk. Takéto tvrdenie, resp. že by sa dohodli na takomto riešení, kategoricky odmietol ako nepravdivé a výmysel zo strany odporkyne. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil tento dôkaz v prospech odporkyne a nevyhodnotil ho v kontexte s ich ústnou dohodou, ako je to vyššie prezentované. Takisto uviedol, že všetci svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí, zhodne uviedli, čo aj súd prvého stupňa konštatuje v rozsudku, že odporkyňa sa nikdy o nehnuteľnosť nezaujímala, nikdy tam nebola, nemala záujem nehnuteľnosť užívať a že nehnuteľnosť pre svoje potreby od začiatku užíva iba navrhovateľ. Opätovne zdôraznil tú skutočnosť, že pred kúpou nehnuteľnosti - chaty, odporkyňa, vtedy ešte jeho manželka, bez podmienok súhlasila, aby si kúpil na svoje bývanie chatu a zároveň tvrdila, že po rozvodom konaní sa vzdá bez výhrad svojho spoluvlastníckeho podielu v jeho prospech, t.j. nič od neho za prevod nebude požadovať. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil a návrhu vyhovel. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 os. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O. s. p.) má predovšetkým preventívny charakter, jeho účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O. s. p.)]. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na plnenie). Nejde tu o samotný určovací návrh, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Ak právna otázka má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky. V preskúmavanej veci navrhovateľ odôvodňoval, v čom spočíva jeho naliehavý právny záujem na ňom požadovanom určení a to že odporkyňa ako zapísaná spoluvlastníčka k nehnuteľnosti môže od neho žiadať vyplatenie kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel a aj iným spôsobom môže disponovať s vlastníckym podielom ku chate. Naliehavý právny záujem na určení, že na základe neplatnej kúpnej zmluvy nemohlo vzniknúť ani bezpodielové spoluvlastníctvo vo vzťahu k odporkyni vidí navrhovateľ i v tom, že bez tohto určenia súdom by bolo jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti neisté, keď odporkyňa môže voči nemu uplatniť rôzne nároky z titulu zapísaného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem na určení, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti spočíva v tom, že len týmto rozhodnutím súdu navrhovateľ získal právnu istotu o svojom vlastníctve k chate - nehnuteľnosti, ktorú od počiatku reálne kupoval len pre seba, na svoje bývanie. Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa je v katastri nehnuteľností vedená ako spoluvlastníčka sporných nehnuteľností a ako prvostupňový súd správne uviedol, kúpnu zmluvu podpísali účastníci ako manželia, ako manželia podali aj návrh na vklad do katastra nehnuteľností, ktorému zmenu osobného stavu neoznámili. Nakoľko ale v čase povolenia vkladu ich BSM zo zákona zaniklo, stali sa nie bezpodielovými, ale podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Postavenie navrhovateľa ako spoluvlastníka by aj po eventuálnom vyhovení návrhu zostalo neisté, nakoľko požadované určenie, by nijako neriešilo existenciu podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Za tejto situácie je podľa názoru odvolacieho súdu správny právny záver, že navrhovateľ nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O. s. p.) na určení, že na základe kúpnej zmluvy X. XXXX/XXXX z 18.11.2005, vklad povolený Správou katastra P. sa účastníci L. L. a M. L. r. N. nestali bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej na G. č. XXXX obec P., k.ú. P., E. N. s.č. XXXX postavená na pozemku č. XXXX. Rozhodnutie s takýmto výrokom by žiadnym spôsobom nemohlo vyvolať jeho vkladuschopnosť vo väzbe na zmenu právneho postavenia navrhovateľa v zápise v katastri nehnuteľností. Dohody, týkajúce sa nehnuteľností, uzavreté medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a § 149 Obč. zákonníka, sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Súčasne zákon ustanovuje, že dohody manželov ohľadne bezpodielového spoluvlastníctva musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť až vkladom vlastníckeho práva a ďalších vecných práv do katastra nehnuteľností. Právne účinky vkladu vznikajú až na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona). To znamená, že pri zmluvnom prevode vlastníctva k nehnuteľnosti vyžaduje zákon existenciu dvoch právnych skutočností, a to právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva a právny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Kúpna zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom jeho prevodu, má len obligačné účinky a sama prevod vlastníckeho práva nespôsobí. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ účastníci konania uzavreli dňa 11.05.2005 kúpnu zmluvu ohľadom nehnuteľností, týmto dňom nastali záväzkovo-právne účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou, pričom vecno-právne účinky tejto zmluvy nastali až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda dňa 18. 11. 2005, kedy sa účastníci ex lege stali podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Účastníci konania sú svojimi prejavmi vôle viazaní a ak by medzi nimi aj došlo k akejkoľvek dohode týkajúcej sa nehnuteľnosti v ústnej forme, dôkazné bremeno preukázania jej obsahu je na navrhovateľovi. V konaní bolo nesporné, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli účastníci konania za trvania manželstva, z finančných prostriedkov získaných z predaja bytu patriaceho do BSM. Odvolací súd mal za to, že ústna forma dohody ohľadom nadobudnutia prejednávaných nehnuteľností je právne irelevantná a navyše navrhovateľom nepreukázaná, nakoľko kúpna zmluva bola uzavretá počas trvania BSM, na kúpu predmetných nehnuteľností boli použité prostriedky patriace do BSM a na uvedenom nič nemení ani to, že vklad nehnuteľností do katastra nehnuteľností bol povolený až po rozvode manželstva, keď jeho dôsledkom bola len zmena formy spoluvlastníctva z bezpodielového na podielové. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že je však vylúčené, aby navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva a prvostupňový súd správne aj tejto časti petitu nevyhovel. Navrhovateľ mal možnosť sa svojich vlastníckych práv domáhať v trojročnej lehote po zániku manželstva v rámci vyporiadania BSM, v ktorej bol nečinný a ktorá mu tak márne uplynula. Ako odvolací súd vyššie uviedol, zákon ustanovuje, že dohody manželov ohľadne bezpodielového spoluvlastníctva musia mať písomnú formu, navrhovateľ svoje tvrdenia nepreukázal, a ani nevyvrátil tvrdenia prezentované v rámci konania odporkyňou a preto nie je daný naliehavý právny záujem na určení požadovanom navrhovateľom. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolacieho konania; nakoľko si trovy konania v lehote 3 pracovných dní nevyčíslila, pričom jej iné trovy právneho zastúpenia, v konaní nevznikli (ani zo spisu nevyplývajú), nebol odvolací súd viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov odporkyni v rozhodnutí vyhlásenom na pojednávaní konanom dňa 29. apríla 2015. Preto odvolací súd odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).