Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/353/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710212396 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1710212396.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Novplasta, s.r.o., so sídlom Cerovská 152, Šenkvice, zastúpeného JUDr. Michalom Čontošom, trvale bytom Orechová č. 484/72, Viničné, proti odporcom: 1/ W. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. R.. N. XXXX/X, W., 2/ B. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. R.. N.S. XXXX/X, W., obom zastúpeným advokátom JUDr. Milanom Fulcom, Živnostenská 2, Bratislava, o uloženie povinnosti oplotiť pozemok, na odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 6C 304/2010-73, zo dňa 21. marca 2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom č.k. 41C XXX/2012-XX zo dňa 29. apríla 2013 uložil súd prvého stupňa odporcovi 1/ povinnosť oplotiť pozemky parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX, k. ú. V. Š. kovovým pletivom o výške 1,60 cm (zrejme v dôsledku chyby v písaní, keď aj odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza výšku 1,6 m) do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, konanie proti odporkyni 2/ zastavil, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 26.10.2010 domáhal uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ oplotiť pozemky parc. č. XXX/XX a XXX/XX, K..Ú.. V. Š. tak, aby psy nevnikali na jeho pozemok parc. č. XXX/XX K..Ú.. V. Š. a v priebehu konania so súhlasom súdu v zmysle § 95 O.s.p. rozšíril petit návrhu tak, že sa domáhal oplotenia pozemkov kovovým pletivom vo výške 1,60 m tak, aby psy nevnikali na pozemok navrhovateľa parc. č. XXX/XX, K..Ú.. V. Š.. Dôvodil, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX, K..Ú.. V. Š., odporcovia 1/ a 2/ boli bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/XX P. W.. Č.. XXX/XX, pričom v priebehu konania sa odporca 1/ stal podielovým spoluvlastníkom pozemkov parc. č. XXX/ XX, XXX/XX P. XXX/XX, K..Ú.. V. Š., v podiele 1/2 spoločne s navrhovateľom. Ďalej mal preukázané, že odporcovia chovajú niekoľko strážnych psov, ktoré sa pre chýbajúce oplotenie medzi susediacimi pozemkami voľne pohybujú aj po pozemku navrhovateľa, ktorý preto svoj pozemok nemôže riadne užívať, a to napriek tomu, že opakovane žiadal odporcov o vykonanie potrebných opatrenia s cieľom zamedziť pohybu psov na jeho pozemku a mal záujem aj o výstavbu plotu na hranici pozemkov - parc.č. XXX/XX P. XXX/XX P. XXX/XX tak, ako je označené na geometrickom pláne č. XX/XXXX na vlastné náklady, čo mu však zo strany odporcov nebolo umožnené, keď odporcu 1/ márne vyzval na vypratanie pozemku parc. č. XXX/XX K..Ú.. V. Š. a umožnenie prístupu na tento pozemok v čase od 20.02.2010 do 01.03.2010 za účelom realizácie výstavby plotu na hranici pozemkov - parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX v zmysle GP č. XX/XXXX tak, aby zabezpečil psov, ktorí chránia objekt v jeho vlastníctve, aby títo neohrozovali pracovníkov vykonávajúcich práce pri stavbe plotu, pričom ako stavebník ohlásil drobnú stavbu - vybudovanie plota zo stĺpov a výplne zo strojového pletiva výšky 1,80 m na hranici pozemku parc. č. XXX/XX K..Ú.. V. Š., proti ktorej uskutočneniu Obec Š. nemala námietky. Z predložených farebných fotografii mal preukázané, že na pozemku navrhovateľa parkuje odporca 1/ nákladné autá, nachádzajú sa na ňom drevené palety a stará plechová búda a na pozemku sa cez deň voľne pohybujú strážne psy - dvaja vlčiaci. Poukázal na to, že vytyčovacím náčrtom hraníc pozemku parc.č. XXX/XX P. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXX V. Š. stanovil hranice pozemkov v prírode označené kovovými tyčami, farbou. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 126 ods. 1, § 127 ods. 1,2 a ust. § 124 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podaného návrhu; keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi účastníkmi konania sa vedú spory ohľadne vysporiadania spoluvlastníckych vzťahov k pozemkom v areáli firmy Novplasta, ako aj za jeho hranicami, pričom odporca 1/, napriek tomu, že sa ako vlastník veci musí zdržať takého konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv, za účelom ochrany svojho objektu drží na pozemku navrhovateľa parc. č. XXX/XX dvoch strážnych psov - vlčiakov, ktorí na predmetnom pozemku voľne pobehujú a bráni tým navrhovateľovi v jeho riadnom užívaní. Poukázal na to, že ak vlastník veci nerešpektuje určité obmedzenia svojho vlastníckeho práva, ten, kto sa cíti ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi, sa môže domáhať súdnej ochrany s tým, že hoci sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že vlastník nie je zásadne povinný svoj pozemok oplotiť, túto povinnosť môže výnimočne, za splnenia viacerých hmotnoprávnych podmienok, uložiť súd, ktorý rozhodne po zistení stanoviska príslušného obecného úradu, ak je preukázaná objektívna potreba oplotenia a nebráni to účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, čo navrhovateľ v konaní preukázal; keď bola neúspešná jeho snaha vzniknuté problémy riešiť oplotením pozemku na vlastné náklady, prípadne odkúpením pozemkov alebo ich zámenou. Konštatoval, že odporca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal vykonanie opatrení s cieľom umožniť navrhovateľovi prístup na jeho pozemok bez toho, aby sa cítil byť ohrozený jeho strážnymi psami, aj v priebehu dňa a nepreukázal, že by mal povolenú podnikateľskú činnosť v oblasti prenájmu stavby tretej osobe za účelom výkonu stolárskych prác. Označil za absurdné, aby sa navrhovateľ ako vlastník pozemku musel u spoluvlastníka doprosovať vstupu na svoj pozemok bez pocitu ohrozenia na zdraví. Potrebu stavby oplotenia videl v tom, že táto poskytne navrhovateľovi proti nedovoleným zásahom zo strany odporcu ochranu, ktorú doposiaľ pre správanie odporcu nebolo možné zabezpečiť inak. Za tendenčnú považoval argumentáciu odporcu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že v danom prípade ide o najvhodnejšie riešenie, nakoľko odporca v konaní žiadne riešenie nenavrhol a neuviedol, ako, resp. čím, bude oplotenie pozemku brániť jeho účelnému využitiu; s prihliadnutím na možnosť vstupu na pozemok i z jeho druhej strany. Zároveň v odôvodnení konštatoval, že súčasťou súdneho rozhodnutia je vytyčovací náčrt hraníc pozemkov parc.č. XXX/XX P. XXX/XX k.ú. V. Š. zo dňa XX.XX.XXXX V. Š., overený autorizovaným geodetom a kartografom J.. Y. F. dňa 31.10.2012. Zamietnutie návrhu vo zvyšku, teda v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal vykonať oplotenie pozemku tak, aby na jeho pozemok nevnikali psy, odôvodnil nevykonateľnosťou návrhu v tejto časti. Konania proti odporkyni 2/ podľa ust. § 96 O.s.p. zastavil so súhlasom odporcov s poukazom na späťvzatie návrhu navrhovateľa voči nej z dôvodu straty vlastníckeho práva tejto účastníčky konania k predmetným nehnuteľnostiam v priebehu konania. Rozhodnutie o trovách konania v tejto časti odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. O trovách konania vo veci samej rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh sume 99,50 eur. Proti tomuto rozsudku podal do výroku vo veci samej, ktorým súd návrhu vyhovel a do výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 1/ a namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), domáhajúc sa zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že navrhovateľ v priebehu konania so súhlasom súdu podľa ustanovenia § 95 O.s.p. rozšíril petit návrhu tak, že sa domáhal „oplotenia pozemkov kovovým pletivom vo výške 1,60 m tak, aby psy nevnikali na jeho pozemok parc. č. XXX/XX k.ú. V. Š.“, avšak zmena petitu návrhu v takomto znení z písomných podaní navrhovateľa, ani z jeho ústnych vyjadrení na pojednávaní v predmetnej veci vôbec nevyplýva, keď na pojednávaní konanom dňa 21.03.2013 navrhovateľ v súvislosti s jeho námietkami smerujúcimi k nevykonateľnosti petitu návrhu iba poznamenal, že petit sa môže jednoducho upraviť pokiaľ ide technickú stránku tak, že „odporca je povinný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku oplotiť pozemky parc. č. XXX/XX P. W.. Č.. XXX/XX, k. ú. V. Š., kovovým pletivom vo výške 160 cm tak, aby psy nevnikali na jeho pozemok parc. č. XXX/XX k. ú. V. Š.“ (str. 3 zápisnice z pojednávania zo dňa 21.03.2013), no zo zápisnice z predmetného pojednávania nevyplýva, či k zmene petitu návrhu v takomto znení nakoniec pristúpil, čo nevyplýva ani z uznesenia súdu prvého stupňa zachyteného na str. 4 zápisnice z pojednávania, ktorý vo výroku konštatuje iba to, že „súd pripúšťa rozšírenie navrhnutého petitu“, avšak neuvádza akým spôsobom a naviac výrok napadnutého rozhodnutia nie je totožný so znením zamýšľanej zmeny návrhu. Postupom súdu prvého stupňa mu preto bolo znemožnené konať pred súdom, keď sa nemohol vyjadriť k navrhovanej zmene petitu návrhu ani voči nej uplatniť námietky vyplývajúce mu z jeho zákonom a ústavou zaručených procesný práv a takýto postup súdu mal zároveň za následok, že nie je možné zistiť, čo bolo predmetom konania a nie je možné preskúmať, či súd svojím rozhodnutím nerozhodol nad rámec návrhu navrhovateľa. Ďalej poukázal na to, že hoci súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že vo veci vykonal dokazovanie viacerými listinnými dôkazmi, na pojednávaní takéto listiny vôbec neprečítal, ani s ich obsahom účastníkov žiadnym iným obdobným spôsobom neoboznámil, a tým zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Týmto postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď nemal možnosť vyjadriť sa k obsahu listinných dôkazov, ktoré tvorili obsah súdneho spisu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia v jeho napadnutých častiach a porušenie jeho procesných práv uvedených v ustanovení § 123 O.s.p. Namietal, že okrem uvedeného trpí toto rozhodnutie aj konanie ktoré mu predchádzalo, ďalšou vadou, keď podľa ustanovenia § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní a len zo skutkových zistení, ktoré vyplývajú z takto vykonaného dokazovania môže pri svojom rozhodovaní vychádzať, avšak v predmetnej veci listinné dôkazy vôbec neboli vykonané, a preto súd nemohol na ich obsah pri svojom rozhodovaní prihliadať a zistenia z nich vyplývajúce nemôžu predstavovať zákonný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia, teda toto rozhodnutie stratilo svoj skutkový základ. Správnosť ustálenia skutkového stavu veci a jeho právne posúdenie namietal aj s poukazom na skutočnosť, že jediným dôkazom preukazujúcim tvrdenia navrhovateľa sú len jeho vlastné tvrdenia, ktoré uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.03.2012 a ústne vyjadrenia jeho právneho zástupcu, ktorý však v konaní nemá postavenie účastníka ani svedka, teda nie je oprávnený a ani spôsobilý vypovedať o skutkových okolnostiach týkajúcich sa danej veci, ktoré nepreukazujú, že jeho psy sa voľne pohybujú na pozemku navrhovateľa, pričom vôbec nebral do úvahy skutočnosti vyplývajúce z jeho výpovede, ako aj z ďalších dôkazov a písomnej komunikácie medzi účastníkmi, tvoriacej obsah súdneho spisu. Nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa videl v tom, že na základe aplikácie právnej normy uvedenej v ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka mu uložil povinnosť oplotiť pozemok v jeho vlastníctve bez toho, aby vo veci aplikoval ustanovenie § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zaoberal sa naplnením skutkovej podstaty v nej obsiahnutej. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 1/ nesúhlasil s tvrdeniami uvedenými v odvolaní dôvodiac, že na pojednávaní dostatočne zrozumiteľne navrhol rozšírenie petitu a súd bez pochybností o správnosti jeho formulácie rozšírenie návrhu pripustil, pričom odporca mal na pojednávaní dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k tomuto návrhu. Súd tiež v konaní oboznámil účastníkov s obsahom listinných dôkazov, ktoré im predkladal k nahliadnutiu za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia ich tvrdení, a teda listinné dôkazy boli vykonané v súlade so zákonom. Skutočnosť, že odporca necháva vnikať strážnych psov na jeho pozemok bola preukázaná fotografiami, s ktorými bol odporca riadne oboznámený, vzal ich na vedomie a naviac potom osobne rokoval s jeho právnym zástupcom, s ktorým sa dohodli, že odporcovi telefonický alebo osobne oznámia termín nástupu robotníkov, aby zabezpečil otvorenie brány a umiestnenie psov vo voliére. Poukázal na skutočnosť, že prenikanie psov odporcu na pozemok parc. č. 591/93 je takej intenzity, že vážne ohrozuje výkon jeho práv a v tomto prípade ide o neoprávnený zásah do jeho vlastníckych práv, čím je naplnená skutková podstata ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rozsudkom v jeho napadnutých častiach súd poskytol jeho právam spravodlivú ochranu, keď tu uložená povinnosť nebráni účelnému využívaniu pozemkov a stavby odporcu 1/, nakoľko k jeho pozemkom a stavbe je voľný pristúp zo štátnej cesty II. triedy a zriadenie vchodu na jeho pozemky by si vyžiadalo iba minimálne náklady s tým, že oplotenie a vypratanie predmetného pozemku mu nebude brániť v riadnom podnikaní, a teda je naplnená aj skutková podstata ust. § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku rozsudku vo veci samej a výroku o trovách konania odporcu 1/, v medziach uplatnených dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 1/ je dôvodné. Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Iná vada konania je relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada, aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o prípady, keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jeho práve skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých účastníkov konania. Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie občianskeho súdneho konania vyplýva, že návrh môže meniť výlučne navrhovateľ, ktorý podal návrh na začatie konania, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol. Zmena návrhu je podaním vo veci samej a navrhovateľ ju môže urobiť ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v § 42 ods. 1 O.s.p. a s dodržaním podmienok uvedených v § 42 ods. 2, 3 O.s.p. Na zmenu návrhu sa taktiež uplatní zásada stanovená v § 41 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) na zreteli to, ako v ňom bola navonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne (zo subjektívneho aspektu účastníka) zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť už urobeného procesného úkonu žiadny vplyv. Ak však ani za použitia uvedených zásad nie je možné zistiť, čo účastník určitým procesným úkonom, resp. prednesom sledoval, je povinnosťou súdu odstrániť vzniknuté nejasnosti a rozpory (§ 43 O.s.p.) a až po ich odstránení zvoliť ďalší procesný postup. Prvostupňový súd postupoval nesprávne, keď pripustil rozšírenie návrhu navrhovateľa za stavu, keď navrhovateľ sa pojednávaní dňa 21.03.2013 uviedol, že, cit.: „pokiaľ ide o samotný petit, ten petit sa môže jednoducho upraviť pokiaľ ide o technickú stránku, to znamená, že žalovaný je povinný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku oplotiť pozemky par. č. XXX/XX P. W.. XXX/XX, K..Ú.. V. Š., kovovým pletivom vo výške 160 cm tak, aby psy nevnikali na pozemok žalobcu parc.č . XXX/XX, K..Ú.. V. Š.Z.“, čo však nemožno vzhľadom na použité formulácie a kontext, v akom boli prednesené (v rámci záverečného zhrnutia) ani so zreteľom na ust. § 41 ods. 2 O.s.p. posúdiť jednoznačne ako zmenu návrhu, resp. za návrh na pripustenie jeho zmeny, teda za stavu, keď neboli splnené predpoklady pre postup podľa § 95 ods. 1 O.s.p. Naviac však tým, že o pripustení zmeny návrhu rozhodol výrokom v znení, cit.: „Súd pripúšťa rozšírenie petitu žalobného návrhu.“, z ktorého nevyplýva, akú zmenu súd pripustil, teda o akom návrhu navrhovateľa vlastne konal a rozhodol, odňal odporcovi 1/ možnosť konať pred súdom, vrátane možnosti riadne plniť procesné povinnosti, napr. povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť v zmysle § 120 a nasledujúcich O.s.p., a to okrem iných práv napr. podľa § 5 O.s.p, § 15a O.s.p., § 30 O.s.p. a iných, keďže obsah návrhu, t.j. to, čoho sa navrhovateľ vlastne domáhal nebolo celkom jednoznačne v konaní ustálené. Nedodržaním ustanoveného postupu v občianskom súdnom konaní bolo tak porušené právo odporcu 1/ ako účastníka na spravodlivý proces zaručený mu Ústavou Slovenskej republiky v Čl. 1 ods. 1, v Čl. 2 ods. 2, v Čl. 46 ods. 1 a v Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Dôvodná je tiež námietka odvolateľa, že prvostupňový súd nevykonal listinné dôkazy predpísaným spôsobom a zistený skutkový stav tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Občiansky súdny poriadok predpisuje, ako sa má vykonať dokazovanie listinným dôkazom; zákon neponecháva na úvahu súdu, akým spôsobom takéto dokazovanie vykoná. V zmysle § 129 O.s.p. sa dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí (iba vtedy), ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Prvostupňový súd však napriek uvedenému skutkový stav veci v rozhodujúcej časti ustálil na základe celého radu listinných dôkazov, ktoré na žiadnom z pojednávaní, ktoré sa v danej veci konali dňa 07.11.2011, 01.03.2012 a 21.03.2013, neprečítal ani neoboznámil ich obsah, teda ich nevykonal v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 O.s.p. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že na pojednávaní dňa 21.03.2013 konštatoval, že bol oboznámený obsah spisu, dokonca až po vyhlásení dokazovania za skončené, keď takéto súhrnné konštatovanie náležitostiam ust. § 129 ods. 1 O.s.p. nevyhovuje. V dôsledku nevykonania dokazovania listinnými dôkazmi procesne prípustným spôsobom, teda spôsobom, ktorý zákon predpisuje pre vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi (§ 129 ods. 1 O.s.p.) nemal prvostupňový súd pre svoje právne závery dostatočné skutkové podklady a konanie je zaťažené tzv. inou vadou v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napokon je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že hoci odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje konštatovanie, že súčasťou súdneho rozhodnutia je vytyčovací náčrt hraníc pozemku parc.č. XXX/XX P. XXX/XX K..Ú.. V. Š. zo dňa XX.XX.XXXX V. Š., overený autorizovaným geodetom a kartografom J.. Y. F. dňa 31.10.2012, uvedené nezodpovedá skutočnosti, keď nevyhnutným predpokladom účinnosti takéhoto postupu je neoddeliteľné spojenie listiny obsahujúcej vytyčovací náčrt s rovnopisom rozsudku, čím sa v prípade, ak presná špecifikácia uloženej povinnosti nevyplýva zo samotného výroku rozsudku (ako je to aj v posudzovanej veci) zabezpečí materiálna vykonateľnosť rozsudku, čo však zo strany súdu prvého stupňa taktiež nebolo rešpektované. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej a vo výroku o trovách konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., a to bez prieskumu jeho vecnej správnosti; keď odvolací súd by rozhodnutím vo veci za daného stavu veci nahrádzal prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odopreté právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel po doplnení dokazovania posúdením skutkových zistení z hľadiska ich rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné, ktorými sa však súd prvého stupňa dostatočne nezaoberal, resp. opomenul zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa vec opätovne prejednať, riadne ustáliť predmet konania, t.j. v súčinnosti s navrhovateľom objasniť, čoho (vydania akého rozhodnutia) sa navrhovateľ domáha; v prípade ak navrhovateľ riadne zmení návrh a budú na to splnené zákonné predpoklady (§ 95 ods. 1,2 O.s.p.), pripustiť zmenu návrhu tak, aby z výroku uznesenia o pripustení tejto zmeny celkom nepochybne vyplývalo, o akom návrhu po pripustení zmeny súd koná a rozhoduje, osobitne majúc na zreteli materiálu vykonateľnosť petitu návrhu, predpísaným spôsobom (najmä v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p.) vykonať dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci pre účely rozhodnutia vo veci samej tak, aby bola účastníkom umožnená realizácia ich procesných práv, a následne opätovne posúdiť dôvodnosť návrhu navrhovateľa, rozhodnúť (v rozsahu zrušenia veci odvolacím súdu) vo veci samej a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odporcu 1/ rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.