Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/301/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711200168 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1711200168.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: F. X. E., Q. F. X. B. Č.. X, X., D.: XX XXX XXX, zast. SODOMA VULGAN, spol s.r.o. Bratislava, Kominárska č. 2,4, IČO: 47 254 084, proti odporcovi: Q. A., Z. XX.XX.XXXX, K. B. K. Č.. XX, X., zast. advokátkou JUDr. Alexandrou Machanovou, Lichnerova č. 22, Senec, o zaplatenie 2.784,-€ s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 6C/3/2011-77 zo dňa 18. februára 2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporca je p o v i n n ý navrhovateľovi 2.784,-€ ako aj trovy konania vo výške 334,-€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 759,63€ na účet advokátskej kancelárie SODOMA VULGAN, spol s.r.o., Kominárska č. 2,4, Bratislava, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľa o zaplatenie 2.784,- € s prisl. titulom náhrady škody, s poukazom na § 179 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce zastávajúc názor, že v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce je rozhodujúce, preukázanie nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca. Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, jej výšky ako aj zavinenia zamestnanca je na zamestnávateľovi pričom k založeniu zodpovednosti zamestnanca musí existovať na strane zamestnanca zavinenie vo forme úmyslu. Prvostupňový na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, žiadnym spôsobom nepreukázal jednoznačné zavinenie odporcu v súvislosti so vznikom škody, jeho protiprávne konanie. Vo vyjadreniach navrhovateľa, či už písomných alebo ústnych je viacero rozporných tvrdení. Podľa názoru súdu navrhovateľ musel mať vedomosti o množstvách prepravovaného tovaru, ktoré skutočnosti mu museli byť známe z vážnych listov, okrem toho vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti mal podobný prípad a riešil to s policajtom priamo na mieste a stálo ho to menej peňazí, a uviedol, že na takéto prípady mali vodiči pri sebe peniaze v hotovosti a riešili to zaplatením pokuty na mieste, teda vedel o porušovaní predpisov. Navyše odporca uviedol, že navrhovateľa osobne viackrát na skutočnosti preťaženia vozidla informoval, navrhovateľ i napriek tomu mu kázal prepravovať 24 ton, teda odporca len plnil príkaz svojho zamestnávateľa, inak by prišiel o prácu. Tieto tvrdenia odporcu navrhovateľ ani nesporoval, ani nepreukázal opak, preto považoval nárok za nedôvodný. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť odporcovi 799,30€ titulom náhrady trov právneho zastúpenia odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že napriek tomu, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku uviedol z akých listinných dôkazov vychádzal, dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Uvedené listinné dôkazy preukazujú skutočnosť, že odporca si musel byť jednoznačne vedomý toho, aké sú jeho pracovné povinnosti ako vodiča nákladného motorového vozidla, vedel, že nesiem vykonávať nadmernú prepravu bez povolenia príslušného cestného orgánu, teda vodič zavinením protiprávnym úkonom porušil svoje povinnosti. Vodič nemôže zasahovať svojmu zamestnávateľovi do kontraktačnej činnosti, ktorú mu zamestnávateľ zabezpečuje, ale si má riadne plniť svoje pracovné povinnosti a zodpovedať za množstvo naloženého materiálu na vozidle, ktoré nesmie prekročiť v súlade zo zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a Prílohe č. 1 k Nariadeniu vlády SR č. 39/2009 Z.z. . Odporca tým, že dňa 16. 02. 2010 hrubým spôsobom porušil svoje pracovné povinnosti a vedome súhlasil s množstvom naloženého materiálu na nákladné motorové vozidlo, čo svojim podpisom na vážnom liste aj potvrdil, spôsobil zamestnávateľovi škodu. Odporca alibisticky tvrdí, že pokiaľ by tak neurobil prišiel by o prácu, tvrdenie, ktoré žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal. Rovnako nepreukázal, žeby zamestnávateľ nútil odporcu porušovať právne predpisy takýmto spôsobom a vystavovať sa tak vzniku možnej škody. Každý vodič je držiteľom príslušného vodičského oprávnenia, musí poznať zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, predovšetkým vodiči z povolania. Odporca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. i), v zmysle ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná hmotnosť pripojeného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená, v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 17. 06. 2015 zopakoval výsledky doteraz vykonaného dokazovania a zdôraznil, že odporca riadil motorové vozidlo s nadmerným nákladom napriek vedomosti o povolenej prípustnosti hmotnosti motorového vozidla, napriek vedomosti o váhe materiálu naloženého na motorové vozidlo vyplývajúce z vážneho lístku spoločnosti Holcim Pusté Úľany čím porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke, všeobecne záväzné právne predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 2.784 €, ktorý bol povinný zaplatiť za vykonanie nadmernej prepravy. Navrhovateľ preukázal protiprávny úkon, ktorého sa odporca dopustil porušením cestného zákona, vznik škody, keď uhradil sumu 2.784 €, príčinnú súvislosť v dôsledku protiprávneho úkonu odporcu, zavinenie odporcu, keďže odporca vedieť mal, že nadmernou prepravou porušuje zákon o cestnej premávke, existenciu pracovného pomeru, keď pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 02. 09. 2008 a skutočnosť, že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh, keď odporca riadil vozidlo a vykonal prepravu v pracovnej dobe pre zamestnávateľa, z dôvodu ktorých navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov konania. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, žiada ho potvrdiť a priznať náhradu trov konania, pretože navrhovateľ ani v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní nepreukázal, že škoda bola spôsobená odporcovým zavinením porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním tak, ako to ustanovuje § 179 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z.. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov - 1./ pracovnou zmluvou zo dňa 02.09.2008; 2./ dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.02.2010; 3./vážnym listom č. X XXXXXX vystavenou Slovenskou správou ciest a oznámením o zistení nadmernej prepravy; 4./rozhodnutím Krajského úradu pre cestnú dopravu a komunikácie Bratislava zo dňa 04.05.2010 č. T.; 5./dodacím listom č. XXXX zo dňa 16.02.2010; 6./ výpismi z účtu navrhovateľa zo dňa 08.12.2010; 7./potvrdením o účasti na vzdelávaní vykonanom dňa 21.02.2009 v Vzdelávacom dopravnom doškoľovacom stredisku v Pezinku a prezenčnou listinou zo dňa 21.02.2009; 8./potvrdením o príjme odporcu zo obdobie január 2009 - február 2010; 9./ výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 04.12.2008 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je treba v zmysle § 220 O.s.p. zmeniť, pretože nie vecne správny, aj keď súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke. Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej právnej veci súdom prvého stupňa zistené / správnosť skutkového zistenia v tomto smere odvolateľ nenapadá/ , že účastníci konania uzavreli dňa 02.09.2008 pracovnú zmluvu, podľa ktorej odporca nastúpil do práce dňa 02.09.2008 na druh práce - vodič nákladného vozidla - preprava tovaru podľa objednávok s miestom výkonu práce - B. X, X.. Dodávateľ dňa 16.02.2010 naložil drvené kamenivo pre odberateľa Instamik Sk, s.r.o. Pezinok 25,5 tony netto, ktoré prevzal vodič p. A. M. X. XXX B. ( dodací lístok č. XXXX zo dňa 16.02.2010 dodávateľa Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník prevádzka Veľké Úľany). Dňa 16.02.2010 bolo na ceste č. 1/62 v úseku Senec-Sládkovičovo 8, 600 v smere Bratislava vykonané kontrolné meranie vozidla EČ X. XXX B. V. Q. A. s tým, že preťaženie skupiny náprav bolo 29,33% a preťaženie vozidla bolo 18,44%. Z rozhodnutia Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Bratislava č. T. zo dňa 04.05.2010 bolo zistené, že dodatočne vyberá od dopravcu - F. X. E., B. X, XXX XX X. v zmysle § 8 ods. 5 z.č. 135/1961 Z., podľa položky 80 písm. a) bod 2.1 a 2.2 časti VI. Sadzobníka správnych poplatkov z.č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, správny poplatok zvýšený v zmysle bodu 2. splnomocnenia citovanej položky na trojnásobok určenej sadzby, t.j. vo výške 2.784,-€ za vykonanie nadmernej prepravy bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu. Z výpisov z účtov navrhovateľa bolo preukázané, že navrhovateľ zaplatil správny poplatok 2.784,-€ v šiestich splátkach vo výške 371,20 € a jednej splátky vo výške 556,80 €. Pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom sa skončil dňom 28.02.2010 dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Podľa § 2 zák. č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke § 51 pri preprave nákladu sa nesmie prekročiť najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla ani najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla. Podľa § 137 ods. 1 cit. zák. porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady a to: vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený člen jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá. Pojem škoda je definovaný ako ujma, ktorá nastala a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Zamestnanec v zásade zamestnávateľovi zodpovedá iba za skutočnú škodu. Len výnimočne, napríklad pri úmyselne spôsobenej škode, zodpovedá aj za ušlý zisk. To, že zamestnávateľovi vznikla škoda a aká je jej výška, preukazuje poškodený zamestnávateľ. Za protiprávne konanie sa vo všeobecnosti pokladá konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Vo vzťahu k zodpovednosti zamestnanca za škodu, za protiprávne konanie zamestnanca možno označiť zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, dôsledkom ktorého je ujma zamestnávateľa vo forme škody. Predpokladom protiprávneho konania zamestnanca je teda spôsobilosť zamestnanca na protiprávne úkony. Konanie zamestnanca, ktoré bude mať relevantné právne dôsledky, pritom môže spočívať v konaní alebo opomenutí konať, a to v prípade, ak zamestnanec mal povinnosť konať určitým spôsobom. Musí ísť pritom o zavinené protiprávne konanie pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením môže vyplývať z porušenia ustanovení Zákonníka práce, ako aj ďalších právnych predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter /najmä o povinnosti vyplývajúce z kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku, určených pracovných postupov, z obsahu pracovnej zmluvy/. Zákonník práce za plnenie pracovných úloh vo všeobecnosti považuje výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Na vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody, teda existencia príčinnej súvislosti vo vzťahu k priamej škode v majetkovej sfére poškodeného. Zavinenie ako predpoklad pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca /vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne/ môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. V prípade úmyslu zahŕňa vždy zložku vôľovú aj rozumovú, kým v prípade nedbanlivostného zavinenia je rozumová zložka odlišná. Pri úmyselnom zavinení zamestnanec vedel, že svojím konaním spôsobí škodu a tento výsledok chcel dosiahnuť, alebo vedel, že ju môže spôsobiť, a pre prípad, že vznikne, bol s týmto výsledkom uzrozumený. O nedbanlivostné zavinenie ide vtedy, ak konajúci zamestnanec vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí, alebo síce nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol. Zavinenie nebude dané, ak na strane zamestnanca existujú okolnosti, ktoré túto spôsobilosť vylučujú, t.j. veková nevyspelosť, duševná porucha. Z vyššie uvedených zásad potrebných pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku možno vyvodiť, že sú splnené základné zákonné predpoklady pre priznanie náhrady škody podľa § 179 Zákonníka práce. Medzi účastníkmi konania bol založený pracovný pomer. Odporca v rámci plnenia pracovných úloh dňa 16. 2. 2010 riadil motorové vozidlo s nadmerným nákladom napriek vedomosti o povolenej prípustnosti hmotnosti motorového vozidla, ktorá vyplývala z Dodacieho listu č. 1154 zo dňa 16.02.2010 spoločnosti Holcim Pusté Úľany čím porušil § 51 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke . Odporca túto vedomosť musel mať s poukazom na § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zmysle ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Rovnako musel mať vedomosť o prípustnosti hmotnosti motorového vozidla keďže sa zúčastnil školenia vodičov nákladných vozidiel, autobusov a traktorov, čo bolo v konaní preukázané potvrdením o účasti na vzdelávaní vykonanom dňa 21.02.2009 v Vzdelávacom dopravnom doškoľovacom stredisku v Pezinku a prezenčnou listinou zo dňa 21.02.2009. Odporca týmto svojím zavinením konaním ktorým porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z o cestnej premávke, spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 2.784,- €, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinnosti. Predmetná škoda spočívala v zaplatení správneho poplatku navrhovateľom ako zamestnávateľom za vykonanie nadmernej prepravy bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené, keďže boli splnené všetky vyššie citované predpoklady pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, keď navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní plne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 334,-€ / súdny poplatok za návrh a odvolanie / a trovy právneho zastúpenia vo výške 759,63€ ktoré zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny advokáta za 5 úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenie JUDr. Vladimírom Gottschalom dňa 20.2.2013, , písomné podanie vo veci samej - odvolanie voči rozsudku zo dňa 27.3.2013, príprava a prevzatie zastúpenie dňa 5.5.2015, písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 17.6.2015, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 18.6.2015 - odročené bez prejednania veci a dňa 22.10.2015 . Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej od 1.1.2009 sumu 111,21€. Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby predstavuje aj s poukazom na ustanovenie § 13a ods 4, § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky sumu 633,03€ / 5 x 111,21€ + 1 x 27,80€ t.j. 1 zo sumy 111,21€ + 2 x 7,81€ režijný paušál + 4 x 8,39€ režijný paušál /. Odmena a náhrada za úkony bola v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšené o 20 %DPH t.j. o sumu 126,06€. Celková odmena potom predstavuje sumu 759,63€ / 633,03€ + 126,06€ /. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.