Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/601/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711203111 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1711203111.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľky: V.. Q. D., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XXX, adresa na doručovanie: V. XX/C, O.va, zastúpená Mgr. Peter Belica, advokát so sídlom Konvertná 9, Bratislava proti odporcovi: V.. O. D., K.. XX.XX.XXXX, O.: Y. XXX, adresa na doručovanie: S. X, O., zastúpený Advokátska kancelária Jurovatý & Partners, s.r.o., so sídlom: Nám. SNP 14, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B. D., K.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Kysucká 14, Senec, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku č.k. 5 C 85/2011-322 zo dňa 21. mája 2014 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania navrhovateľky V.. Q. D., Y.. O. a odporcu V.. O. D., uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu v Bratislave, vo zväzku XX, Y. XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozviedol. Na čas po rozvode manželstva účastníkov konania zveril maloletú B. D., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý zároveň bude zastupovať a spravovať jej majetok. Matke maloletej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej B. D., K.. XX.XX.XXXX v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima podľa platného Zákona o životnom minime na nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je povinná zasielať k rukám otca vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Matke maloletej povolil stýkať sa s maloletou - každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod. - každý nepárny kalendárny rok na Veľkú noc od štvrtka 17:00 hod. do pondelka do 18:00 hod. - každý nepárny rok v čase letných prázdnin od 16.07. od 16:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a od 16.08. od 16:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod. - každý párny rok v čase letných prázdnin od 01.07. od 16:00 hod. do 16.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 16:00 hod. do 16.08. do 18:00 hod. - každý párny kalendárny rok od 23.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod a od 30.12. od 16:00 hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. - každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. s tým, že si matka maloletej maloletú v uvedené dni a hodiny prevezme v mieste bydliska otca, kde ju následne vráti. Ďalej prvostupňový súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a že o náhrade trov štátu rozhodne samostatným písomným rozhodnutím. Vychádzal zo skutkového zistenia, že u navrhovateľky ide o druhé manželstvo, u odporcu o prvé. Z manželstva sa narodilo maloleté dieťa B. D., K.. XX.XX.XXXX. Okrem maloletej účastníci konania majú syna, ktorý je už plnoletý. Vzťahy v manželstve boli turbulentné od počiatku kvôli rodine odporcu, ktorí mali pre navrhovateľku neakceptovateľné spôsoby. O rozvode s odporcom hovorili už dlhšie, obaja boli pracovne vyťažení, z tohto dôvodu fyzický kontakt medzi nimi dlho neexistoval, preto naviazala mimomanželský vzťah. Tento vzťah skončil z dôvodu, že odmietol akceptovať maloletú B.. Navrhovateľka absolvovala v období od decembra 2012 do februára 2013 a od 28.10. do 22.12.2013 dve protialkoholické liečenia. Toho času je navrhovateľka nezamestnaná od 14.05.2014 registrovaná na úrade práce a jej netto príjem je 0,- €. Maloletá mala záujem v prípade rozvodu manželstva zostať u navrhovateľky, pretože tá ju nikdy nebila, ocino keď neposlúchala ju bil po zadku. Ocino je na ňu prísnejší, chce aby sa učila angličtinu a mamina to od nej nevyžaduje. Mamina ju nenúti učiť sa, ani upratovať. U ocina sa musí učiť aj po sebe upratať. Zo záverov znaleckého dokazovania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 25.10.2012 bolo zistené, že maloletá B. má primeraný citový vzťah k obom rodičom. Jej inklinácia ku rodičom je situačná. Maloletá zo strany rodičov nie je vystavovaná fyzickým ani psychickým útokom, neboli na jej správaní zistené známky, fyzického či psychického týrania. Maloletá rovnakým spôsobom a rovnakou mierou uprednostňuje domácnosť otca i matky, uprednostňovanie môže situačne varírovať podľa exogénnych podmienok. Aktuálne v čase vyhotovenia znaleckého posudku podľa názoru znalca je najvhodnejšia striedavá starostlivosť u oboch rodičov. V rámci iného zistenia znalec uviedol, že u navrhovateľky bola zistená duševná porucha a to recidivujúca depresívna porucha a sekundárne škodlivé užívanie alkoholu. Depresívna porucha nie je typom ochorenia, ktoré by znemožňovalo adekvátnym spôsobom navrhovateľke postarať sa a vychovať maloletú dcéru B.. Podaním zo dňa 13.06.2013 psychiater súdu oznámil, že po realizácií znaleckých posudkov dňa 13.06.2013 kontaktoval Q.. Y. V., psychiatričku navrhovateľky, ktorá mu udala, že navrhovateľka absolvovala dňa 23.04.2013 protialkoholickú ústavnú liečbu v Psychiatrickej Nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, diagnóza Alkoholovej závislosti. Oproti pôvodným záverom sa znalec aktuálne domnieva, že pre dané obdobie je pre maloletú B. vhodnejšia osobná starostlivosť otca ako starostlivosť u matky, ktorá je necelé dva mesiace po protialkoholickom ústavnom liečení. Pri dlhšom období abstinencie navrhovateľky a to mesiace až roky, je možné zvážiť i iný spôsob starostlivosti o maloletú. Na pojednávaní dňa 30.04.2014 znalec vypovedal, že pre maloletú je vhodnejšia starostlivosť u otca ako u matky, nakoľko matka bola v decembri 2013 prepustená z protialkoholickej liečby a to je krátka doba na to, aby bola schopná plne a kompetentne zvládnuť výchovu maloletej. Znalec uviedol, že maloletá má s matkou vrúcny vzťah, tak isto aj so starou matkou. Pre neho ako znalca z odboru psychiatrie je však aktuálnej dobe najpodstatnejším faktom to, že navrhovateľka je odliečená alkoholička toho času zhruba 4 mesiace po protialkoholickej liečbe a tento čas je podľa znalca krátky na to, aby navrhovateľka mohla zabezpečovať výchovu maloletej. Z jeho 22 ročnej skúsenosti psychiatra a 10 ročnej praxe súdneho znalca nemôže povedať, že by matka bola spôsobilá výchovy maloletej, musí sa predovšetkým osvedčiť, overiť, abstinencia zrecidivuje do roka z 10 liečených až 5-6, teda viac ako polovica. Z výsluchu svedkyne Q. O., matky navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľke približne dva roky trvalo, kým sa rozhodla dať liečiť, pretože sa stále domnievala, že ona liečenie nepotrebuje, že ona to zvládne. Alkohol požívala asi 4-5 rokov. Odporca sa začal separovať a všetko zostalo na svedkyni a na deťoch navrhovateľky. Navrhovateľku neskutočne trápilo, že požíva alkoholické nápoje, ku konfliktom v rodine dochádzalo práve kvôli jej alkoholizmu. Navrhovateľka má z predchádzajúceho manželstva 23-ročného syna, ktorý bol na navrhovateľku veľmi pyšný, ale v dôsledku jej alkoholizmu išiel na psychiatrické liečenie. Svedkyňa má 76 rokov, veľké zdravotné problémy, v dôsledkov problémov navrhovateľky schudla 20 kg. Financovala celú domácnosť. Navrhovateľka je zadlžená, na alkohol si peniaze požičiavala. Svedkyňa sa domnieva, že odporca je dobrý otec, B. chodí rada k tatinovi, lebo tatinko má auto, chodia spolu na výlety, plávať. Byť s otcom je pre maloletú oživenie. Z potvrdenia Psychiatrickej Nemocnici Philippa Pinela v Pezinku zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľka bola hospitalizovaná od XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX. Zo správy Základnej školy v P. J. súd zistil, že navrhovateľka nastúpila do ZŠ P. J. XX.XX.XXXX na pozíciu učiteľky U.Z. X. a predmetu W. V.. Pri prvom stretnutí vystupovala veľmi seriózne a kultivovane ale už v prvom mesiaci sa ukázala jej neskúsenosť v pedagogickej práci, hneď druhý deň prišla na vyučovaciu hodinu s 15-20 minútovým meškaním, stalo sa, že na vyučovacie hodiny viackrát meškala, oneskorovania odôvodňovala chorobami a nevoľnosťou. Riaditeľka školy po prvých pracovných dňoch dostala od detí informácie, že pani učiteľka D. zvláštne reaguje, že sa je na hodinách drieme, spomalene reaguje. Zamestnanci počas vykonávania dozoru cítili z úst pani D. alkoholický zápach. Podobné informácie prichádzali do učiteľského zboru aj zo strany rodičov, ktorý upozorňovali na problémy pani D. s alkoholom v minulosti. Po poslednom vážnom priestupku, kedy najprv nebola v čase na vyučovacej hodine a neskôr počas hodiny v prítomnosti žiakov zaspala na katedre s navrhovateľkou bol rozviazaný pracovný pomer dohodou dňa 28.10.2012. Zo správy Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, O. XX, O. G. P. XX.XX.XXXX súd zistil, že maloletá bola na žiadosť otca opakovane vyšetrené, v súvislosti s posúdením jej psychického stavu, vzhľadom na to, že matka je opätovne od XX.XX.XXXX na protialkoholickom liečení. Dieťa bola svedkom konfliktov medzi matkou a starou matkou, kedy sa matka dožadovala stretnutia s dieťaťom a stará matka na ňu privolala políciu. Zo záverov vyšetrenia súd zistil, že maloletá je aktuálne traumatizovaná pocitom straty bezpečia vo vzťahu k matke, pocit bezpečia toho času nachádza u otca a jeho partnerky. V citovom prežívaní je prítomná úzkosť, strach, aj pocity hnevu, nie len na matku, ale aj na ďalších blízkych dospelých čo sa neskôr môže prejaviť aj v zníženej schopnosti autoregulácie vlastných negatívnych emócii a v problémoch s podriaďovaním sa voči autoritám. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.05.2014 súd zistil, že navrhovateľka ukončila so zamestnávateľom I. E. W..Y..R.. R. G., V. XX, O. pracovný pomer, ktorý vznikol dňa XX.XX.XXXX. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 18; 19; 22; § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine v dôsledku čoho konštatoval, že príčinou rozvratu manželstva je citové odcudzenie účastníkov konania, absencia komunikácie, odlišné názory, a s tým spojené nezhody medzi účastníkmi konania, nevera navrhovateľky a v neposlednom rade alkoholizmus navrhovateľky. Z výpovedí účastníkov konania, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Prvostupňový súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej Viole tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, pričom vychádzal zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria Q.. Q. W. ktorý konštatoval, že pre zabezpečenie riadnej výchovy maloletej a zverenie maloletej do osobnej starostlivosti je v aktuálnom období vhodnejšou osoba otca, nakoľko matka je aktuálne 4 mesiace po protialkoholickej liečbe, kedy je u matky maloletej riziko recidívy do 1 roku, čo sa v prípade matky potvrdilo, kedy 8 mesiacov po prvom liečení zrecidivovala. Rovnaké stanovisko k zvereniu maloletej B. do výchovy otca zastáva aj okresný prokurátor. Odporca bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, pretože prvostupňový súd zistil dôvody, pre ktoré by mala byť navrhovateľka týchto rodičovských práv a povinností zbavená s poukazom na chorobu navrhovateľky a jej neschopnosť sa zamestnať. Pri posudzovaní výšky výživného vychádzal z kritérií podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby maloletej a schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľky. Priemerný čistý príjem navrhovateľky je 0,- €, priemerný čistý príjem odporcu, ktorý je manažérom zdravotnej poisťovne P., za obdobie od 5/2013 do 3/2014 je 6.937,79 €. Priemerné mesačné výdavky, ktoré mala doposiaľ navrhovateľka na maloletú boli v sume 1.110,- €, pričom navrhovateľka opakovane poukazovala na skutočnosť, že tieto výdavky musela prispôsobiť jej súčasnému príjmu, z ktorého nie je schopná pokryť všetky výdavky na maloletú a na svoje osobné potreby, preto je odkázaná na starobný dôchodok svojej matky, ktorá financuje celú domácnosť. Odporca navrhol neurčiť výživné na maloletú s poukazom na skutočnosť, že matka maloletej toho času nie je v pracovnom pomere, jej príjem je 0,- € a ako sama uviedla je výživou odkázaná na svoju matku. Súd pri určení výšky výživného neprihliadol na navrhovateľkou deklarovaný príjem 0,- € a s poukazom na § 62 ods. 2 a § 65 ods. 5 Zákona o rodine, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd určil výšku výživného zo strana matky maloletej na maloletú vo výške 30% zo sumy životného minima podľa platného Zákona o životnom minime na nezaopatrené dieťa z dôvodu, aby matka bola stimulovaná touto výškou výživného zaradiť sa do riadneho pracovného procesu, osvedčiť a overiť sa, spoločensky sa socializovať, výsledkom čoho by malo byť v záujme jej maloletej dcéry opätovne si osvojiť pracovné návyky, postoje, uznávať spoločensky uznávané hodnoty a zbavovať sa neuznávaných hodnôt, tak ako to bolo pred jej ochorením. Pri úprave styku zohľadnil návrh kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol maloletú B. zveriť do výchovy matky, aby maloletá B. D. nepociťovala absenciu matky a jednak aby matka nestratila akýkoľvek kontakt a dosah na maloletú, súd upravil styk matky s maloletou B. dostatočne obsiahle, tak že matka bude oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok na Veľkú noc od štvrtka 17:00 hod. do pondelka do 18:00 hod., každý nepárny rok v čase letných prázdnin od 16.07. od 16:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a od 16.08. od 16:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod., každý párny rok v čase letných prázdnin od 01.07. od 16:00 hod. do 16.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 16:00 hod. do 16.08. do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok od 23.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod a od 30.12. od 16:00 hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. Úpravu styku považuje prvostupňový súd za podstatne širokú a zabezpečuje navrhovateľke ako i maloletej zachovanie rodinných väzieb, čím sa realizuje právo dieťaťa na zachovanie rodinných väzieb v zmysle článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa a podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Úprava styku navrhovateľky s maloletou upravuje stretávanie matky s maloletou počas celého kalendárneho roka a zahŕňa aj úpravu počas sviatkov a prázdnin. O náhrade trov rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.. Rozsudok odvolaním v časti výroku o zverení maloletej B. do osobnej starostlivosti otca, v časti výroku o pozbavení matky rodičovských práv a povinností, v časti výroku o vyživovacej povinnosti voči maloletej Viole podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa odchýlil od záverov znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria Q.. Q.Y. W., z dôvodu výpovede znalca na pojednávaní dňa 30. 04. 2014, ktorý síce uviedol, že trvá na tom, že pre navrhovateľku, ktorá bola v decembri 2013 prepustená z protialkoholického liečenia je to príliš krátka doba na to, aby zvládla výchovu maloletej, avšak znalec tento svoj názor nijako nezdôvodnil. V čase vypracovania znaleckého posudku o tomto probléme s alkoholom mal vedomosť. Znalec zmenil názor na schopnosť navrhovateľky riadne sa postarať o výchovu maloletej, iba na tom základe, že po konzultácii s psychiatričkou, teda bez akéhokoľvek priameho skúmania navrhovateľky sa dozvedel, že bola na protialkoholickom liečení. Úlohou znalca nebolo skúmať zdravotný stav navrhovateľky, ktorý ani nemohol posúdiť a o ktorom mal informácie sprostredkovane. Znalec nie je spôsobilý skúmať po psychologickej stránke vzťahy medzi rodičmi a maloletou a nemá spôsobilosť posudzovať okolnosti vplyvu pomerov navrhovateľky k užívaniu alkoholu na jej spôsobilosť výkonu rodičovských práv. Prvostupňový súd zdôvodnenie rozsudku zúžil na zistenie ohľadom navrhovateľkinej závislosti na alkohole, pričom prvoradým má byť vždy záujem maloletého dieťaťa, čo súd nerešpektoval, najmä ignorovaním návrhov na dokazovanie ohľadom psychického dopadu odlúčenia maloletej B. od matky, ktorá sa s výnimkou pobytu navrhovateľky na liečení a na posilňovacom pobyte neustále zdržuje len u navrhovateľky. Ak má byť rešpektovaný prvoradý záujem dieťaťa, je nevyhnutné, aby súd starostlivo zvážil, či je naozaj namieste spôsobiť maloletému dieťaťu ujmu tým, že bude vytrhnutá do stabilného prostredia matky aj starej matky, na ktorej je silno citovo naviazaná a to iba z dôvodu, že znalec, ktorý má sprostredkované informácie sa vyjadrí, že u matky je riziko recidívy. Súd prvého stupňa rozhodol, že po zverení maloletej B. do osobnej starostlivosti otca bude otec maloletú Violu zastupovať a spravovať jej majetok, či matku pozbavil, resp. obmedzil jej rodičovského práva, výrok, ktorý nijako dôsledne neodôvodnil. V konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k obmedzeniu rodičovských práv. Navrhovateľka ako hlavný dôkazný prostriedok navrhla vykonať šetrenie pomerov resp. spôsobilosť matky vykonávať rodičovské práva a povinnosti k maloletej a opakovane vypracovať znalecký posudok, z dôvodov ktorých navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že v konaní bolo preukázané, že matka je závislá na alkohole v dôsledku čoho absolvovala ústavné protialkoholické liečenie a to od XX. XX. XXXX P. XX. XX. XXXX a potom od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX. Alkoholizmus potvrdila svedkyňa Q. O., matka navrhovateľky a jej syn z prvého manželstva, ktorý bol v dôsledku alkoholizmu matky nútený podstúpiť psychiatrické liečenie. Má dlhy, ktoré vznikli pre závislosť na alkohole. Znalcove závery sa potvrdili, pretože dňa 29. 05. 2014 zatelefonoval odporcovi syn J., požiadal ho, aby si maloletú B. zobral cez víkend znova k sebe, pretože matka opätovne konzumuje alkohol, čo potvrdila aj maloletá B., ktorá povedala, že matka je opitá a ona sa jej bojí. Tieto skutočnosti otec oznámil na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Senci, kde s ním o tom spísali úradný záznam. Navrhovateľka mala opätovne nastúpiť pre recidívu dňa 16. júna do Centra pre liečbu drogové závislosti v Bratislave na ďalšie preliečenie. XX. XX. XXXX by matka mala opätovne nastúpiť na protialkoholické liečenie ústavnou formou. Maloletá uviedla, že radšej spí s babkou a nie s matkou, pretože matka spala v posteli plnej zvratkov, matka sa jej vyhrážala samovraždou, pokiaľ nebude maloletá žiť s matkou v jednej domácnosti. Uvedené skutočnosti potvrdzujú skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa, že matka trpí niekoľko rokov silnou závislosťou na alkohole, hoci absolvovala už dve alkoholické liečenia vzhľadom na krátkosť času jej abstinencie nie sú u nej záruky, že bude abstinovať trvale. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny písomným podaním zo dňa 10. 09. 2014 uviedli, že na základe e- mailovej správy od matky maloletej B. majú vedomosť, že zrecidivovala a podstupuje protialkoholické liečenie, v dôsledku čoho navrhujú rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Okresná prokuratúra Pezinok sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, pretože súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke. Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rod. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 3 Zák. o rod. súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rod. súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rod. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Ak rodičia maloletých detí nežijú spolu, je narušené normálne rodinné spoločenstvo a tým i normálny výkon rodičovských práv a povinností k deťom. Pri určení, komu má byť v takomto prípade zverené dieťa do výchovy, skúma súd, ktorý z rodičov zabezpečuje lepšie podmienky pre riadnu výchovu detí a povinnosťou súdu je, aby získal vždy spoľahlivý podklad pre rozhodnutie vykonaním a zhodnotením všetkých vhodných dôkazov k všestrannému objasneniu skutočností. Súd prvého stupňa v intenciách hore uvedených zásad Zákona o rodine postupoval a správne ustálil, že v otcovom prípade, sú splnené podmienky pre vhodnejšie prostredie pre výchovu maloletej B. a to nielen s ohľadom na závery ktoré prvostupňový súd prijal na základe výsluchu znalca, ako sa mylne domnieva navrhovateľka, ale na základe zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov - výsluchu odporcu, výsluchu svedkyne - matky navrhovateľky, vyjadrení Psychiatrickej Nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, správy zo Základnej školy B. P. J., správy od kolízneho opatrovníka, správy z Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, O. XX, O., ako aj prihliadol na odporúčanie prokuratúry. Žiaden z vykonaných dôkazov nepodporuje navrhovateľkino presvedčenie o tom, že vhodnejším prostredím pre výchovu maloletej je prostredie matky. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré jednoznačne podporovali prijatie záveru súdu prvého stupňa o vhodnejšom výchovnom prostredí u otca, a to jednoznačne pre matkine problémy s alkoholom. Proti takému rozhodnutiu nie je čo namietať. Kontakt rodičov s mal. deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a zákonodarca zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických neštandardných situáciách. Prioritne rodičia by mali zabezpečovať zdravý vývoj dieťaťa, vo svojom správaní by mali eliminovať vplyvy ktoré narúšajú túto rovnováhu. Matka neuvádzala žiadne zásadné výhrady voči starostlivosti otca, iba nekriticky podceňuje situáciu ktorá je vyvolaná jej ochorením. Navrhovateľka žije bez príjmu, u svojej 77 ročnej matky, ktorá situáciu s alkoholizmom navrhovateľky nezvláda psychicky, finančne a nakoniec aj fyzicky, čo vyplýva priamo z jej výpovede. Keďže žije s navrhovateľkou v jednej domácnosti, vie reálne a najlepšie posúdiť schopnosť navrhovateľky zabezpečiť výchovu a výživu maloletej. Z jej výsluchu nemožno mať pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože za súčasnej situácie nie je navrhovateľka schopná zabezpečiť starostlivosť maloletej po žiadnej stránke. Navrhovateľka nekonkretizovala dôvod pre ktorý by v súčasnosti malo dôjsť ku zmene zverenia maloletej, preto jej obsah odvolania považuje odvolací súd za nenáležitý. Odvolaním bola napadnutá aj časť výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľku prispievať na výživu maloletej B., avšak bez toho, aby navrhovateľka zvecnila v čom rozhodnutie súdu v tejto časti považuje za nesprávne. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, ktoré odvolateľka nespochybnila je aj podľa názoru odvolacieho súdu súdom prvého stupňa určené výživné správne s poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keďže matka maloletej je v súčasnosti bez príjmu. Vzhľadom na uvedené, za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho odkazuje, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keď predmetom tohto konania bolo len konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Toto rozhodnutie nie je možné napadnúť odvolaním.