KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava19. 2. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/920/2014 z 19. 2. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. februára 2015, sp. zn. 2Co/920/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1711203164.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/920/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711203164
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1711203164.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Bratislava,
Olejkárska ul. č. 1, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Kán, Bratislava, Námestie
M. Benku č. 9-C1, proti odporcovi: B. G.Š., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R., X. G. XXX/XX,
zastúpený opatrovníčkou Q. E., zamestnankyňou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie 50,50 eur, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 4C 183/2012-38 zo dňa 24.6.2014,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania z r u š u
j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. 4C 183/2012-38 zo dňa 24.6.2014 uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal,
aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 50,50 eur z dôvodu, že odporca dňa 6.9.2010 cestoval
na linke č. 63 dopravným prostriedkom MHD v Bratislave bez platného cestovného lístka a súd preto
vyhovel návrhu navrhovateľa a priznal mu úhradu cestovného vo výške uplatnenej návrhom 0,50 eur a
úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 100-násobku základného cestovného,
t.j. 50 eur, spolu v sume 50,50 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
151 ods. 1, 2 O.s.p. a navrhovateľovi priznal trovy konania v sume 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok
ako vyplýva z obsahu spisu, nakoľko bez vyčíslenia trov právneho zastúpenia účastníkom konania v
súlade s ustanovením § 151 O.s.p. nie je možné tieto trovy konania priznať. Súd rozhodol podľa § 151
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak účastník v lehote podľa ods. 1 tohto ustanovenia trovy nevyčísli, súd mu
prizná náhradu trov konania vyplývajúcu zo spisu s výnimkou trov právneho zastúpenia.
Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ, ktorý v
podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách
konania a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 86,44 eur za tri úkony právnej služby po 16,60 eur + DPH a 3 x režijný
paušál 7,41 eur + DPH a trovy odvolacieho konania vo výške 19,61 eur, polovičný
úkon a 1 x režijný paušál 9,65 eur vrátane DPH. V odvolaní navrhovateľ namietal, že Okresný súd
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nesprávne aplikoval ustanovenie § 150
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania
a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných navrhovateľom v
návrhu na začatie konania vo veci samej. V odvolaní namietal, že záver súdu o tom, že ide o výnimočný
prípad a že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých
okolností, so starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk. Treba posúdiť predovšetkým
majetkové, sociálne, osobné, ďalšie pomery účastníkov konania, teda nielen pomery toho, kto by mal
nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových
pomerov oprávneného účastníka konania. Okrem toho zdôraznil, že žiadne ustanovenie hmotných,



ani procesných noriem platných na území Slovenskej republiky neobmedzuje právo účastníka dať sa
zastupovať v súdnom procese advokátom. To platí aj v prípade občianskeho súdneho konania. Právo
účastníka na zastupovanie advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené,
ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES č.
861/2007 z 11.7.2007), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Preto tvrdil, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považuje za
nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal trovy procesne plne úspešného
navrhovateľa, ktoré mu vznikli vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok v
napadnutej časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Z podaného návrhu na začatie konania zo dňa 26.1.2011 vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil proti
odporcovi nárok na zaplatenie 50,50 eur a trovy konania, ktoré predstavujú súdny poplatok 16,50 eur
a trovy právneho zastúpenia 86,44 eur za tri úkony právnej služby po 16,60 eur + DPH (prevzatie
zastúpenia, zaslanie pokus o zmier - výzva na zaplatenie, ďalšia porada s klientom, písomné podanie na
súd a 3 x režijný paušál 7,41 eur + DPH). Z podaného návrhu vyplýva, že pre prípad zrušenia platobného
rozkazu z dôvodu podania odporu alebo nedoručenia do vlastných rúk odporcu navrhuje navrhovateľ,
aby súd vydal rozsudok, ktorým odporcovi uloží povinnosť zaplatiť istinu 50,50 eur a trovy konania za
súdny poplatok 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 86,44 eur.
Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd nepriznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia z
dôvodu, že trovy konania nevyčíslil s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., pričom z
podaného návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ už v návrhu na začatie konania vyčíslil
trovy konania. Z odvolania navrhovateľa možno zistiť, že nenamieta nesprávny postup a rozhodnutie
prvostupňového súdu z dôvodu, že navrhovateľ trovy konania nevyčíslil (§ 151 ods. 2 O.s.p.), ale
namieta nesprávny postup súdu pri znížení trov konania. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným zistením
poukazuje na to, že prvostupňový súd nepriznal navrhovateľovi trovy konania z dôvodu, že ich nevyčíslil,
ale odvolateľ namieta, a to nesprávne a nedôvodne, že súd nemal znížiť konania podľa § 150 ods.
2 O.s.p., v zmysle tohto ustanovenia, ale súd prvého stupňa nepostupoval a preto je rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 151ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. o výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V prejednávanej veci okresný súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a trovy právneho
zastúpenia navrhovateľovi s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 a 2 nepriznal, pretože podľa názoru
súdu ich nevyčíslil.
Odvolateľ namietal odňatie možnosti konať pred súdom s tým, že nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie
a teda porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.



Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že je dôvodná námietka navrhovateľa, týkajúca
sa nedostatočnej odôvodnenosti, resp. nepreskúmateľnosti písomného vyhotovenia rozhodnutia
prvostupňového súdu.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v Náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Okresný súd sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu
v odvolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2
O.s.p., je nepreskúmateľný.
Okresný súd preto nepostupoval správne, keď nepriznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia z
dôvodu, že ich nevyčíslil. Takýto záver zo spisu nevyplýva. Ako bolo uvedené už vyššie, navrhovateľ už
v podanom návrhu (č.l. 1) navrhol uložiť odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.)
a v tomto návrhu aj trovy konania vyčíslil a konkrétne špecifikoval a neexistujú žiadne pochybnosti, v akej
výške a za aké úkony právnej služby si navrhovateľ trovy konania uplatnil a vyčíslil (§ 151 ods. 2 O.s.p.).
So zreteľom na uvedené, odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o
náhrade trov konania, odôvodnené len tým, že navrhovateľ trovy konania nevyčíslil, nemôže obstáť z
hľadiska požiadavky správnosti rozhodnutia súdu a ako také musí byť zrušené.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1
písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého
stupňa o trovách konania znovu rozhodne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 4C/183/2012

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje