Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/542/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711206257 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1711206257.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: F. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom A., B. X, zast.: JUDr. Ivan Hric, advokát, Ing. Kožucha 8, Spišská Nová Ves, proti odporcovi: T. Š. - S., so sídlom B. XX, N. F., zast.: JUDr. Jozef Holič, advokát. Lužická 7, Bratislava, o zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. júla 2013, č. k. 10C 241/2011-106, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 128,98 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 3.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania z istiny vo výške 9% ročne od 18.3.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania titulom súdneho poplatku za návrh vo výške 180,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.002,22 Eur. Rozhodol tak právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 33 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 724 Občianskeho zákonníka, § 731 Občianskeho zákonníka a § 732 Občianskeho zákonníka. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa výpovede navrhovateľa sa stretol so spoločníčkou odporcu p. V. V. za účelom vybavenia stavebného povolenia, s odporcom a jeho spoločníčkou si dohodli podmienky a za toto odovzdal pani V. 42.000,- Sk, ktorú sumu prevzala. Spolupráca na stavbe jeho rodinného domu začala bez stavebného povolenia z dôvodu, že podľa odporcu a V. taká bola prax. Za to, že stavba rodinného domu začala bez stavebného povolenia, stavebný úrad uložil pokutu v sume 300,- Eur. Po začatí stavby nastali medzi účastníkmi nedorozumenia, spoluprácu ukončili, avšak odporca v čase neprítomnosti navrhovateľa bol iniciatívny v tom, že vybaví elektrickú prípojku z dôvodu, aby bolo možné vydať dodatočne stavebné povolenie. Navrhovateľ s tým súhlasil a v jeho neprítomnosti bola odporcovi vyplatená suma 3.000,- Eur za privedenie elektrickej energie prostredníctvom elektrickej prípojky k stavebnému pozemku s rozostavaným rodinným domom. Po návrate navrhovateľa nebolo možné sa s odporcom spojiť a tak navrhovateľ kontaktoval pani V. za účelom zistenia stavu riešenia elektrickej prípojky. Neskôr vyzval prostredníctvom právneho zástupcu odporcu na preukázanie vykonaných prác na vybudovaní prípojky. Podľa vyjadrenia odporcu bol medzi účastníkmi konania vzťah iba ohľadom vykonania stavebných prác. Sumu 3.000,- Eur odovzdal p. V., ako aj celú dokumentáciu za účelom vypracovania elektrickej prípojky. Jeho chybou bolo, že sa podpísal na príjmový pokladničný blok ohľadom sumy 3.000,- Eur. Uviedol, že nevybavoval povolenie na elektroinštaláciu, nebol adresátom sumy 3.000,- Eur. Sumu 3.000,- Eur obdržal od p. K. a odovzdal ich p. V.. Ich účelom bolo vybavenie stavebného povolenia, čo konkrétne znamenalo zriadenie projektu trafostanice. Podmienky poskytnutia sumy 3.000,- Eur
dohadoval s p. K., navrhovateľ bol odcestovaný, p. V. sa snažila stavebné povolenie vybaviť, bolo potrebné od elektrární dostať súhlas napojenia. V tomto štádiu dňa 3.3.2011 navrhovateľ oznámil, že od všetkého odstupuje. Vybavovanie stavebného povolenia dokladovať nevedel. Mal za to, že navrhovateľ na vybavenie stavebného povolenia splnomocnil p. V., preto jej peniaze odovzdal.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že podľa výpovede svedkyne K. vypočutej v rámci preskúmavaného konania sumu 3.000,- Eur odporcovi odovzdávala osobne. Predchádzali tomu dve stretnutia ohľadom dojednávania podmienok za účelom vybavenia elektro prípojky a stavebného povolenia. Navrhovateľ bol v tom čase v zahraničí, stretnutia s odporcom sa zúčastnila aj jeho matka. Podľa svedkyne odporca s vyplatením sumy 3.000,- Eur súril, z ktorého dôvodu navrhovateľ s vyplatením súhlasil, i keď bol v zahraničí. Vyriešenie elektra sa malo udiať v krátkej dobe do dvoch mesiacov Peniaze boli určené jemu, nikoho iného nespomínal. V začiatku vybavovania záležitostí ohľadom elektra ju kontaktovala p. V.. Po odovzdaní sumy 3.000,- Eur sa navrhovateľ vrátil na Slovensko, snažil sa nakontaktovať na odporcu, avšak bez úspechu. Svedkyňa nevedela, že by medzi p. V. a navrhovateľom bola uzavretá nejaká zmluva, nepoznala ju, videla ju len párkrát. Pri odovzdávaní sumy 3.000,- Eur jej odporca neukázal žiadne splnomocnenie od p. V.. Ďalej podľa svedkyne V. táto prevzala od odporcu dňa 17.1.2011 finančnú zálohu 3.000,- Eur a začala vybavovať stavebné povolenie, elektrickú prípojku a trafostanicu. Vybavovanie bolo dňa 3.3.2011 ukončené z dôvodu ukončenia zo strany navrhovateľa. Doklady o vybavení vecí za inkasovanú sumu má, navrhovateľovi ich neodovzdala z dôvodu zlej komunikácie. Sumu 3.000,- Eur mala vo svojom účtovníctve. Pokiaľ ide o jej vzťah s odporcom, vždy ona vybavovala stavebné povolenie. Dôvodom predchádzajúceho zastavenia stavebného konania bola nemožnosť napojiť sa na elektrickú prípojku. K prebratiu sumy 3.000,- Eur za účelom vybavenia stavebného povolenia nemal odporca plnú moc od nej. Medzi navrhovateľom a ňou bol vzťah iba vychádzajúc z objednávky zo dňa 12.6.2008, z ktorej jej navrhovateľ všetko uhradil.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.1.2011 mal súd prvého stupňa preukázané, že odporca prevzal od navrhovateľa sumu 3.000,- Eur za účelom vybavenia stavebného povolenia a elektro prípojky. Cenová ponuka odporcu na výstavbu rodinného domu navrhovateľa bola 30.931,05 Eur. Podľa príjmových pokladničných blokov navrhovateľ odporcovi zaplatil sumu 25.500,- Eur. Na základe objednávky navrhovateľa svedkyňa V. vypracovala ponuku na projektovú dokumentáciu prípojky elektroinštalácie za 4.200,- Sk, s tým, že podľa príjmového pokladničného dokladu z o dňa 12.6.2008 navrhovateľ svedkyni zaplatil sumu 42.000,- Sk. Listom zo dňa 12.4.2011 navrhovateľ odporcu vyzval na vrátenie žalovanej sumy v lehote 5 dní od doručenia výzvy.
Súd prvého stupňa dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ ako spotrebiteľ uzavrel s odporcom zmluvu, ktorá je svojím obsahom najbližšie príkaznej zmluve, keď sa odporca zaviazal vykonať pre navrhovateľa určitú činnosť, konkrétne zabezpečiť stavebné povolenie elektro, záväzok teda vznikol samotnému odporcovi, ktorý v konaní nepreukázal, že by navrhovateľ vedel, že poskytnutú sumu 3.000,- Eur odovzdá V. V., ktorá mala stavebné povolenie zabezpečiť. Skonštatoval, že odporca bol teda sám z vlastného konania voči odporcovi zaviazaný pre naplnenie účelu poukázania sumy 3.000,- Eur a v konaní nepredložil dôkaz, ktorým by osvedčil, že by v prospech navrhovateľa čokoľvek vykonal vo vzťahu k zabezpečeniu stavebného povolenia elektro. Prihliadol na skutočnosť, že vzťah odporcu s navrhovateľom mal charakter spotrebiteľskej zmluvy a odporcu ako dodávateľa „služby“ zaťažovala v konaní povinnosť preukázať, že mal navrhovateľ vedomosť o tom, že stavebné povolenie zabezpečí p. V., keď naopak navrhovateľ v konaní preukázal existenciu dvoch samostatných vzťahov, zvlášť s p. V.Y. a zvlášť s odporcom, ktorú skutočnosť odporca ani nepoprel. Dodal, že ak navrhovateľ odvolal svoj príkaz, bol odporcovi povinný nahradiť vzniknuté náklady, inak mu bol odporca povinný vydať všetko, čo mu navrhovateľ za účelom vykonania príkazu odovzdal, v opačnom prípade by sa bezdôvodne obohatil tým, že mu navrhovateľ plnil z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Ohľadom príslušenstva súd prvého stupňa rozhodol v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal proti odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania a v trovách právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej pomoci v zmysle § 10, § 15 písm. a/ a § 17 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote riadne odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania dôvodiac tým, že napadnutým
rozhodnutím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil. Poukázal na skutočnosť, že je živnostník s predmetom podnikania stavebná činnosť. Vzájomný vzťah účastníkov vymedzovala cenová ponuka zo dňa 30.8.2010, ktorý ukončil navrhovateľ. Taktiež i p. V. podniká v rozsahu svojho živnostenského oprávnenia. Táto nevybavila navrhovateľovi pôvodné stavebné povolenie, za čo bol pokutovaný, čím došlo k narušeniu všetkých vzájomných vzťahov. Pozornosť upriamil na skutočnosť, že toto stavebné povolenie nebolo vydané z dôvodu, že dodávateľ resp. sprostredkovateľ dodávky elektrickej energie nedal súhlas na dodávku elektrickej energie pre predmetný rodinný dom a pre priľahlé pozemky, stavba bola pozastavená, bolo treba doplatiť 2.500,- Eur navrhovateľom, ktorý doplatenie podmienil vybavením stavebného povolenia. Podľa neho i navrhovateľ vedel, že toto môže vybaviť len p. V.. Navrhovateľ ho nesplnomocnil na vybavenie elektrickej prípojky. Uviedol, že na toto nemal ani živnostenskú činnosť. Poukázal na zmluvu zo dňa 12.6.2008 uzavretú medzi navrhovateľom a p. V., podľa ktorej mala p. V. navrhovateľovi stavebné povolenie vybaviť. Uviedol, že navrhovateľ bez splnomocnenia prikázal svojej priateľke K., aby mu vyplatila žalovanú sumu za vypracovanie novej projektovej dokumentácie elektra, keď všetkým (možno okrem p. K.) bolo zrejmé, že toto odporca sám nemôže vybaviť, všetky doklady mala p. V.. Príjmový pokladničný doklad znejúci na sumu 3.000,- Eur podpísal, majúc za to, že ide o zálohu a nie o odmenu za činnosť, na ktorú by mal povolenie. Peniaze odovzdal p. V., táto ju preinvestovala. Namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa z dôvodu, že peniaze odovzdala p. K.. Vytkol súdu prvého stupňa, že nepreveril rozsah vykonaných prác p. V.. V tomto smere vytkol súdu prvého stupňa, že nevykonal potrebné dokazovanie, na čo je povinný i bez návrhov účastníkov z dôvodu povinnosti súdu organizovať súdne pojednávanie, nakoľko podľa neho súd riadi rozsah aj charakter vykonávaného dokazovania, keď tak robí preto, aby mal náležite preukázané dôvody svojho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia taktiež označil za nezodpovedajúce ust. § 157 ods. 2 OSP, keď za nedostatok odôvodnenia označil nesprávne zistený skutočný stav veci. Mal za to, že v odôvodnení rozhodnutia absentujú skutkové zistenia, ktoré vylučujú možnosť kvalifikovania vzťahu účastníkov ako príkaznej zmluvy, ktorej obsah by bol jasný, určitý a zrozumiteľný. Za nesprávny postup súdu prvého stupňa označil prenesenie dôkaznej povinnosti na odporcu, ako aj zmiešanie viacerých právnych inštitútov.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Upozornil na vadu odvolania spočívajúcu v absencii dátumu. Pokiaľ ide o tvrdené odňatie možnosti konať pred súdom uviedol, táto skutočnosť že nie je odvolateľom v odvolaní zdôvodnená. Mal za to, že zo strany odporcu v konaní pred súdom prvého stupňa išlo o nedostatočnú aktivitu, pretože nevyužil možnosť vyvrátiť predložené dôkazy navrhovateľom do skončenia dokazovania. Napadnuté rozhodnutie označil za vecne správne, dostatočne odôvodnené a spravodlivé. Pozornosť upriamil na skutočnosť, že i odporca potvrdil prevzatie finančných prostriedkov od p. K., na potvrdenie príjmového pokladničného bloku odporcom a na to, že odporca mu nevedel dať informáciu o stave vybavenia stavebného povolenia. Uviedol, že išlo o osobitné právne vzťahy s odporcom a p. V. a že je potrebné sa pridržiavať predmetu preskúmavaného rozhodnutia. Mal za to, že odporcovi poskytol dostatočne dlhý čas na vybavenie stavebného povolenia na elektroinštaláciu a skutočnosť ďalšieho splnomocnenia p. V. označil za irelevantnú. Odporca nepredložil dôkaz o vzniknutých nákladoch na jeho strane až do jeho odstúpenia od príkaznej zmluvy dňa 11.3.2011. Na jeho výzvy na vrátenie žalovanej sumy odporca nereagoval. Odporca sa podľa neho snažil preniesť zodpovednosť na p. V.. V dôsledku odstúpenia od zmluvy sa podľa neho táto zrušila ex tunc - od počiatku, a teda odporca je mu povinný vrátiť poskytnutú sumu 3.000,- Eur.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací sú nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by
svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku navrhovateľa. Odôvodnenie rozhodnutia je pre právnickú i laickú verejnosť prijateľné, je racionálne, logické a spravodlivé. Rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 OSP. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú a kvalifikovanú argumentáciu o existencii nároku navrhovateľa na vrátenie poskytnutých peňazí titulom s odporcom uzavretej príkaznej zmluvy. V odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože odvolací súd by len opakoval správnosť záverov súdu prvého stupňa. Z uvedeného dôvodu sa teda vyjadruje len k odvolacím námietkám odporcu.
V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena (§ 120 ods. 1 OSP). K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý z účastníkov konania. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má navrhovateľ, dôkazné bremeno odporcu sa odvíja od úrovne splnenia dôkazného bremena navrhovateľom.
V danom prípade navrhovateľ uniesol povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú o tom, že medzi účastníkmi konania vznikol vzájomný právny vzťah na základe ústne uzavretej príkaznej zmluvy, ktorou sa odporca zaviazal pre navrhovateľa zabezpečiť vybavenie stavebného povolenia na elektro prípojku a navrhovateľ mu poskytol finančné prostriedky v žalovanej výške v zmysle ust. § 728 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príkazca (navrhovateľ) je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi (odporcovi) vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, aj keď sa výsledok nedostavil. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď daný vzťah účastníkov ako odlišný od pôvodnej zmluvy o vykonaní stavebných práv uzavretej s odporcom a ako odlišný od vzťahu medzi navrhovateľom a p. V., subsumoval pod ustanovenia Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve. Na platnosť takejto zmluvy nie je potrebné, aby elektro práce boli predmetom podnikania odporcu, ktorý sa danou zmluvou ústne uzavretou s navrhovateľom dohodol len na zabezpečení vybavenia stavebného povolenia k tomuto a nie na realizácii prác súvisiacich s elektro prípojkou. Správne súd prvého stupňa ustálil a zistené skutočnosti správne právne vyhodnotil, že odvolaním príkazu navrhovateľom nastúpila zákonná povinnosť odporcu navrhovateľom poskytnuté finančné prostriedky navrhovateľovi vrátiť, pretože nemožno ustáliť ich časť zodpovedajúcu vykonanej práci, keďže odporca nepredložil dôkaz o aspoň čiastočných úkonoch smerujúcich k vykonaniu príkazu (§ 732 Občianskeho zákonníka). Odporca má v zmysle ust. § 732 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nákladov vzniknutých do tohto odvolania príkazu súvisiacich s realizáciou príkazu navrhovateľa, a na náhradu utrpenej škody, k vzniku ktorých a k ich výške však žiadne dôkazy produkované odporcom neboli. Správne preto posúdil súd prvého stupňa nárok navrhovateľa uplatnený v predmetnom konaní za dôvodný a s jeho právnymi závermi sa stotožňuje i súd odvolací a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP).
V odvolaní uvedená námietka o odovzdávaní peňazí odporcovi p. K. nie je relevantná vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebola sporná okolnosť vlastníctva týchto finančných prostriedkov, a teda nebola tvrdená skutočnosť, že by poskytnuté peniaze neboli navrhovateľove. Uvedenú odvolaciu námietku, a teda argument vyslovený až v rámci odvolacieho konania odvolací súd teda vzhľadom na uvedené neposudzoval, pretože v konaní pred súdom prvého stupňa sa okolnosť pôvodu peňazí poskytnutých p. K. ako sporná nejavila. Pokiaľ ide o argument odporcu vyjadrený v predmetnom odvolaní ohľadom absencie splnomocnenia pre p. K. na odovzdanie finančných prostriedkov, odvolací súd i túto odvolaciu námietku vyhodnotil za irelevantnú, nakoľko uzavretá príkazná zmluva vychádzajúc z dikcie ust. §§ 724 až 732 Občianskeho zákonníka nie je zmluvou, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu.
Poukazujúc na ust. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka a contrario potom platí, že ani splnomocnenie k plneniu v zmysle tejto príkaznej zmluvy spočívajúce v odovzdaní peňazí odporcovi nevyžadovalo k svojej platnosti písomnú formu a p. K. preto plnila platne za navrhovateľa i na základe ústneho splnomocnenia ním udeleného.
Argument odporcu, že vybavením stavebného povolenia poveril p. V. je irelevantný s poukazom na ust. § 726 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Príkazná zmluva zakladá vzťah medzi príkazcom a príkazníkom, pričom splnenie príkazu prirodzene vyžaduje, aby príkazník konal s tretími osobami.
Napokon neobstojí ani odvolacia námietka týkajúca sa údajnej nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý obsahuje všetky zákonné náležitosti a súd prvého stupňa venoval jeho odôvodneniu náležitú pozornosť. Stručne a jasne v ňom opísal priebeh konania, vysvetlil argumentáciu oboch procesných strán, uviedol na vec sa vzťahujúce právne normy a spôsob ich aplikácie. Svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim spôsobom. Úvaha o prípadnej nezákonnosti rozhodnutia je teda vylúčená. Súd nemusí totiž dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (IV. ÚS 115/03). Z tohto aspektu bolo v danej veci plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces. Navyše v zmysle ustálenej judikatúry ÚS SR do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnym názorom, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04) a nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa týkajúcu sa absencie dátumu v podanom odvolaní odporcu, odvolací súd uvádza, že táto je dôvodná, avšak pre účely odvolacieho konania pre posúdenie včasnosti podania opravného prostriedku bolo ako postačujúce uvedenie dátumu na podacej pečiatke súdu prvého stupňa, ktorá dokazovala zachovanie lehoty na podanie odvolania, z ktorého dôvodu odvolací súd odporcu na odstránenie vady odvolania v tomto smere nevyzýval.
So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, a to i pokiaľ ide o súvisiace rozhodnutie ohľadom príslušenstva a náhrady trov konania, nakoľko súd prvého stupňa správne ustálil existenciu omeškania odporcu a aj jeho začiatok a výšku príslušenstva, rovnako správne rozhodol i o trovách konania čo do základu i výšky, pričom v podrobnostiach poukazuje na celkové dôvody napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal proti odporcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 128,98 Eur za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu) pri sadzbe 121,17 Eur a k tomu režijný paušál 7,81 Eur, všetko v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.