Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/63/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211991 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1711211991.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa AD TEAM, s.r.o., Mikovíniho 2/6903, Trnava, IČO: 36 279 323, práv. zast. advokátom JUDr. Marián Haršány, Hlavná 31, Trnava, proti odporcovi DPC Advertising, s.r.o., Bratislavská 70, Veľký Biel, IČO: 35 966 343, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033 o zaplatenie 3.949,80 eur s prísl. a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/145/2012-74 z 3.12.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/145/2012-74 z 3.12.2013 p o t v r d z u j e . Odporcovi návrhu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 3.949,80 EUR a zmluvného návrhu z omeškania v sadzbe 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 3.949,80 EUR od 23.1.2011 do zaplatenia a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi na náhradu trov konania 236,50 EUR, ktoré predstavuje súdny poplatok za odpor a 1.031,29 EUR, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že navrhovateľ ako zhotoviteľ a odporca ako objednávateľ uzavreli zmluvu o dielo v znení dodatku č. 1 a č. 2 a to v písomnej forme, pričom predmetom zmluvy bolo dodanie 3000 ks knižnej publikácie, avšak navrhovateľ dodal odporcovi len 2894 kusov. Konštatoval, že sporným medzi účastníkmi je názor navrhovateľa na doplatenie zvyšnej časti ceny za dielo. Poukázal na dojednanie zmluvy týkajúce sa splatnosti ceny diela, podľa ktorého je odporca povinný zaplatiť celkovú cenu diela až po jeho odovzdaní. Konštatoval, že v konaní však bolo preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že navrhovateľ odporcovi dodal 2894 kusov knižnej publikácie namiesto dohodnutých 3000 kusov, dielo teda zostalo nedokončené, keď nebolo odovzdané v celosti riadne a včas a preto dospel k záveru, že navrhovateľovi nárok na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela doposiaľ nevznikol. Ďalej konštatoval, že inú dohodu o splatnosti ceny diela alebo dohodu o znížení počtu objednaných výtlačkov navrhovateľ nepreukázal. Za dohodu o nedodaní plného počtu výtlačkov nepovažoval tzv. pozastavenie tlače, nakoľko k nemu došlo pred začatím dodania kníh, čo potvrdil konateľ odporcu aj svedok a samé o sebe nepredstavovalo dohodu o nedodaní plného počtu výtlačkov. Za právne bezvýznamnú označil skutočnosť, že navrhovateľ faktúrou vyúčtoval iba dodané kusy, nakoľko splatnosť ceny diela bola dohodnutá odovzdaním diela, teda všetkých kusov knižnej publikácie. Súd prvého stupňa nezohľadnil ďalej skutočnosť, že neuplatnením práva na dodanie zvyšných kusov kníh došlo konkludentným spôsobom k dohode o pozastavení tlače, nakoľko výpoveďou svedka bola totiž preukázané, že odporca sa o zvyšné kusy kníh zaujímal a navrhovateľa sa rázne dopytoval a navyše si účastníci dohodli dodanie diela určitom počte (3000 kusov kníh), tento počet bol jednoznačne a nepochybne dohodnutý a preto navrhovateľovi nevznikla povinnosť domáhať sa pokračovania v tlači, teda dodanie zvyšných kusov kníh. Súčasne vyslovil názor, že ak by aj navrhovateľ uzavretie dohody o nedodaní plneného počtu objednaných výtlačkov ústnou formou preukázal, táto dohoda by vzhľadom na jej formu a námietku odporcu bola neplatná, keďže bolo v zmluve výslovne dohodnuté, že sa môže zmeniť len písomnou formou, pričom konštatoval, že o tom, že účastníci toto ustanovenie aj dodržali svedčia dva písomné dodatky k zmluve o dielo. Ústna dohoda by teda vzhľadom na nedostatok formy, nakoľko ho odporca namietal bola neplatná. Vyslovil ďalej záver, že dodatkom č. 2 k zmluve o dielo nebola totiž zmenená dohoda o splatnosti ceny, bola ním len znížená cena diela a teda dojednanie o splatnosti ceny ostalo nezmenené podľa zmluvy o dielo a dodatku č. 1. Za irelevantné považoval námietky navrhovateľa o požiadavkách na čiastkové dodávky a na čiastkovú finalizáciu diela, nakoľko bolo na slobodnej vôli navrhovateľa, či s nimi bude súhlasiť. Ak tieto mali mať vplyv na dodanie celého diela, prípadné dôsledky mal riešiť zmenou zmluvy písomným dodatkom, ako to účastníci spravili dvoma predošlými dodatkami. Za navrhovateľom nepreukázanú považoval údajnú obchodnú zvyklosť v polygrafii o tolerancii v počte dodaných výtlačkov knižných publikácii. Navyše konštatoval, že by v danom prípade na zvyklosť neprihliadal, nakoľko je táto v rozpore s obsahom zmluvy, v ktorej boli dohodnuté exaktné podmienky záväzkového vzťahu medzi účastníkmi (dodanie 3000 kusov výtlačkov), a ktoré žiadnu toleranciu v počte dodaných výtlačkov nepripúšťa. Súd prvého stupňa poukázal aj na skutočnosť, že zmluvu ako aj jej dodatky navrhoval a pripravoval vždy navrhovateľ, ktorý sám do zmluvy dal a svojím podpisom odsúhlasil, že cena za dielo má byť doplatená až po jeho odovzdaní. Výrok týkajúci sa náhrady trov odôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a vznikom trov na súdnom poplatku v sume 236,50 EUR a právnom zastúpení v sume 1.031,29 EUR. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ navrhujúc ho zmeniť a návrhu vyhovieť. Namietal, že nakoľko dielo spočívalo v zhotovení veci, je potrebné podľa § 560 ods. 4 Obch. zák. aplikovať § 420 - 422 Obč. zák., ktorý upravuje aj otázku množstva dodaného tovaru (diela). Ak by pripustil, že pri danej povahe diela nie je prípustná množstevná zákonná odchýlka, podľa § 421 ods. 2 OZ, tak pri chýbajúcom množstve ide o vadu diela. Poukázal ďalej na to, že v zmluve je dohodnutý vznik práva zhotoviteľa na zaplatenie diela nie jeho riadnym vykonaním (teda bez vád) ale odovzdaním (čo bolo preukázané), a preto má zhotoviteľ podľa platnej judikatúry právo na zaplatenie jeho ceny. Poukázal ďalej na to, že táto „množstevná vada“ nebola reklamovaná odporcom a odporca žiadnym spôsobom nároky z vád neuplatnil. Za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku označil skutočnosť, že by odporca za odovzdanú a prevzatú časť diela nemal povinnosť zaplatiť. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami, a preto nepovažuje za hospodárne tieto opakovať, z dôvodu ktorého rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so zvermi súdu prvého stupňa z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa dôsledne vyporiadal so všetkými námietkami a odvolací súd nepovažuje vzhľadom na zásahu hospodárnosti za potrebné ich opakovať. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že v danom prípade nemožno aplikovať ust. § 421 ods. 1 a 2 Obch. zák., týkajúce sa zákonnej množstevnej odchýlky, nakoľko zo zmluvy nevyplýva, že množstvo tovaru je určené iba približne prípadne, že by z povahu tovaru vyplývalo, že jeho množstvo je určené v zmluve iba približne. Naopak množstvo knižných publikácii bolo dohodnuté celkom presne. Dôvodom nebola ani námietka týkajúca sa nereklamovania vád odporcom nakoľko v danom prípade sa nejedná o množstevnú vadu, ktorou by bolo dodanie menšieho množstva publikácii oproti údajom v sprievodných dokladoch, o prípad ktorý nejde v prejednávanej veci. Nakoľko navrhovateľ svoje tvrdenie bezpečným spôsobom nepreukázal, odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že bolo povinnosťou navrhovateľa dodať zmluvne dohodnutý počet publikácií. Odporca bol v konaní úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko mu v tomto konaní trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.