Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/237/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711214682 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1711214682.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci navrhovateľa: O. V., L.. XX.XX.XXXX, J. X. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Rudolfom Halásom, bytom Poľná 5, Ivanka pri Dunaji, proti odporkyni: J. V., L.. XX.X.XXXX, J. L. XXX, C. G. J., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 728 949, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 17.10.2012, č.k. 12C/149/2011-138, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 17.10.2012, č.k. 12C/149/2011-138 p o t v r d z u j e. Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k bytu č. X, nachádzajúceho sa na druhom nadzemnom podlaží bytového domu č. p. XXX, blok X v X., ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, a príslušenstva, za výlučnú nájomkyňu bytu a členku družstva určil odporkyňu, navrhovateľovi nepriznal právo na bytovú náhradu, a zaviazal ho uhradiť odporkyni trovy konania vo výške 397,90 eura, na účet jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 705 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania počas trvania manželstva nadobudli do spoločného nájmu byt, a to pričinením odporkyne, ako členky bytového družstva. K vyporiadaniu BSM súdom, v zákonnej lehote 3 rokov od rozvodu manželstva, nedošlo. Pretože v konaní nebolo preukázané, že sa o spôsobe užívania sporného bytu po rozvode manželstva dohodli, boli dané podmienky pre zrušenie ich spoločného nájmu k bytu súdom. Súd zohľadnil bytovú situáciu oboch účastníkov, predovšetkým s ohľadom na potreby ich študujúcej dcéry, ktorú má odporkyňa v osobnej starostlivosti. Odporkyňa s dcérou nemajú trvalo vyriešené bývanie, nevlastnia žiadny byt, či rodinný dom, na rozdiel od navrhovateľa, ktorý hoci je iba podielovým, ale predsa vlastníkom až dvoch rodinných domov. Odporkyňa a jej dcéra zatiaľ bývajú v podnájme v C. G. J., nakoľko tu odporkyňa pracuje a dcéra to má bližšie do školy v J.. Sporný byt v X. navštevujú z časových a finančných dôvodov sporadicky. Ak by o podnájom v C. G. J. prišli, budú nútené sa presťahovať do X., kde je nájomné za byt skutočne neporovnateľne nižšie, ako podnájom v J.. Je jednoznačne v záujme ich dcéry, aby táto mala vyriešené bývanie a mohla sa bezproblémovo pripravovať na svoje povolanie. Súd vzal do úvahy tiež tú skutočnosť, že odporkyňa sa zodpovedne postavila k otázke platenia nájomného za sporný byt. Súd tiež poukázal na to, že navrhovateľa nemôže ospravedlniť to, že na byte sú vymenené zámky, tento neužíva, a preto sa domnieva, že nie je povinný platiť náklady za byt v podiele 1/2. Tieto jeho námietky súd nezobral do úvahy preto, že ak boli skutočne dôvodné, mohol viesť súdne konanie o právo byt užívať, ale takýto návrh nepodal. Pokiaľ by odporkyňa celé tie roky neplatila náklady spojené s bytom v plnej výške, a nie iba vo výške svojho podielu, boli by napokon v exekučnom konaní z bytu vyprataní. Preto súd zrušil právo spoločného nájmu sporného bytu rozvedenými manželmi, a za výlučnú nájomkyňu bytu a členku družstva určil odporkyňu. Navrhovateľovi nepriznal právo na bytovú náhradu s tým, že tento má bývanie medzičasom vyriešené, a to bývaním v rodinnom dome. Preto nemá dôvod a potrebu sa zo svojho rodinného domu vysťahovať do iného náhradného bývania. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia jej právneho zástupcu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. V podstate namietol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol súdu, že rozhodol len na základe výsluchu účastníkov konania bez ďalšieho dokazovania. Nepravdivé je tvrdenie odporkyne, že sama zabezpečila finančné prostriedky na zaplatenie členského vkladu. Na členskom vklade sa podieľali spoločne a nerozdielne. Súd sa však touto skutočnosťou nezaoberal a tvrdenie odporkyne zobral ako fakt. Podľa navrhovateľa sa odporkyňa s dcérou prihlásila k trvalému pobytu v byte v X. len zo špekulatívnych dôvodov. V tomto byte trvale vôbec nebývajú a využívajú ho len sporadicky na rekreačné účely. Súd neskúmal, či sa odporkyňa s dcérou presťahujú do sporného bytu, ani sa vôbec nezaoberal tvrdeniami navrhovateľa, že v dedičskom konaní po poručiteľovi I. X. si mohla odporkyňa riešiť svoju bytovú situáciu a nechať si podiel na rodinnom dome v kat. úz. C. G. J.. Jeho vlastníkom sa na základe dohody v dedičskom konaní 38D/1641/2005 stal jej brat T. X.. Čo sa týka platenia nájomného, odporkyňa na spornom byte vymenila zámky a tým mu neumožnila predmetný byt plnohodnotne užívať. Súd vôbec neprihliadal na žiadosť navrhovateľa v konaní, aby zohľadnil skutočnosť, že účastníci vložili nemalé finančné prostriedky na rekonštrukciu sporného bytu. Súd nevzhliadol povinnosť odporkyne riešiť nejakú bytovú náhradu, hoci navrhovateľ sa znovu oženil, má maloletého syna a na súd sa so svojim návrhom obrátil preto, aby si doriešil samostatné bývanie s rodinou. Súd sa vôbec nevysporiadal s jeho návrhom, jeho žalobu nezamietol, ale rozhodol inak, ako požadoval navrhovateľ v žalobe, ktorou bol súd viazaný. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že sa nestotožňuje so žiadnym tvrdením, či námietkou navrhovateľa v jeho odvolaní. Obsah spisu svedčí o tom, že okrem výsluchu účastníkov došlo k riadnemu vykonaniu aj ďalších dôkazov, a to listinných. Pred ukončením dokazovania uznesením už nemal navrhovateľ ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, o čom svedčí zápisnica o pojednávaní zo dňa 17.10.2012. Tvrdenie odporkyne o zabezpečení finančných prostriedkov na zaplatenie členského vkladu pôžičkou od nebohého p. R. Š. navrhovateľ žiadnym spôsobom nenamietal a nežiadal v tomto smere vykonať akékoľvek dokazovanie. Odporkyňa zdôraznila, že jej dcéra T. sa stále pripravuje na budúce povolanie, je finančne úplne závislá od odporkyne, nakoľko nemá žiadny príjem. Odporkyňa v plnom rozsahu popiera, že by sa k trvalému pobytu v X. prihlásila len zo špekulatívnych dôvodov. K nahláseniu trvalého pobytu odporkyne došlo predovšetkým z dôvodu, že výlučným vlastníkom rodinného domu v C. G. J. (LV č. XX), v ktorom odporkyňa s dcérou býva, sa po smrti otca odporkyne stal jej brat. Tento sa o rodičov odporkyne nepretržite staral a poskytoval im riadnu opateru, a zo svojho príjmu finančne zabezpečoval všetky potreby rodičov. Práve z tohto dôvodu sa odporkyňa „vzdala“ svojho dedičského podielu v prospech svojho brata, lebo akékoľvek uplatňovanie si nároku na rodinný dom v C. G. J., prípadne nároku na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu, by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navyše, brat v tom čase odporkyni prisľúbil, že bude môcť rodinný dom v prípade potreby kedykoľvek riadne užívať. Pretože sa zadĺžil, bol nútený rodinný dom v C. G. J. predať a vyplatiť svoje dlhy. Odporkyňa odmieta akékoľvek obvinenia o špekulatívnych úkonoch, ktorými by sa zbavovala svojho majetku, a považuje ich za snahu navrhovateľa vzbudiť klamlivý dojem, že sa odporkyňa v rozpore so zákonom a dobrými mravmi snaží získať užívacie právo k bytu. Všetky ďalšie argumenty navrhovateľa uvádzané v odvolaní, boli počas súdneho konania riadne namietané a vyvrátené zo strany odporkyne. V blízkej budúcnosti budú odporkyňa a dcéra nútené opustiť rodinný dom v C. G. J. a riešiť svoju bytovú otázku presťahovaním sa do X.. Odporkyňa ďalej zdôraznila, že sa po rozvode ústne s navrhovateľom dohodli, že nájomcom bytu bude odporkyňa, a že tento byt budú mať po dosiahnutí plnoletosti k dispozícii maloleté dcéry navrhovateľa a odporkyne (medzičasom však jedna z dcér tragicky zahynula), pričom všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome v P., pripadnú do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Všetky tieto veci nadobudnuté počas manželstva si tak ponechal navrhovateľ, pričom išlo o veci nemalej hodnoty. Navrhovateľ má už bytovú otázku vyriešenú, má vlastnícke právo až k dvom nehnuteľnostiam, a teda nie je potrebné riešiť jeho bytovú situáciu. Bolo by v rozpore s účelom inštitútu bytovej náhrady, ak by bola odporkyňa povinná zabezpečiť navrhovateľovi bytovú náhradu. Odporkyňa ďalej poukázala na to, že práve na konanie o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi sa aplikuje ust. § 153 ods. 2 O.s.p.. Súd nie je viazaný návrhom účastníka konania a je oprávnený prihliadať aj na iné skutočnosti, ako je záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa. V danom prípade súd vzal správne na zreteľ najmä potrebu riešenia bytovej otázky dcéry odporkyne a navrhovateľa, ktorá aj keď už je plnoletá, je stále finančne závislá na odporkyni. Súd správne prihliadol aj na skutočnosť, že iba odporkyňa si riadne plnila povinnosť platiť nájomné, a to aj za navrhovateľa, ktorý sa od rozvodu o platenie nájomného vôbec nezaujímal. Je teda výlučne na uvážení súdu, aby podľa vykonaného dokazovania, skutkových a právnych záverov určil, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. K požiadavke navrhovateľa v závere jeho odvolania, aby súd zaviazal odporkyňu na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia spojených s prvostupňovým ako i odvolacím konaním, odporkyňa poukázala na skutočnosť, že splnomocnenec navrhovateľa nie je advokátom zapísaným v Slovenskej advokátskej komore, a preto navrhovateľovi ani nemôžu vzniknúť trovy právneho zastúpenia, nakoľko jeho splnomocnenec nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa zákona o advokácii. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené. Svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.3.2015. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. V súdenej veci niet sporu o tom, že na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 12.8.1992 vzniklo účastníkom za trvania ich manželstva právo spoločného užívania predmetného bytu. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5.11.1999, č.k. 14C/82/99-29, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.1999. Nakoľko preukázateľne po rozvode manželstva účastníkov nedošlo medzi nimi k dohode o ďalšom nájme bytu, súd prvého stupňa správne v intenciách § 705 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523705'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OZ zrušil právo spoločného nájmu k predmetnému bytu a správne rozhodol aj o tom, kto z účastníkov bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu. Pokiaľ za ďalšieho nájomcu bytu určil odporkyňu, i odvolací súd mal za preukázané, že pre takéto rozhodnutie boli dané dostatočné dôvody, keď prihliadol v zmysle § 705 ods. 3 OZ predovšetkým na záujem dcéry účastníkov konania, ktorá bola zverená do výchovy a opatery odporkyne, a ktorá v čase rozhodovania prvostupňového súdu, aj napriek tomu, že dosiahla plnoletosť, s odporkyňou naďalej býva v spoločnej domácnosti. Súd taktiež správne zohľadnil, oprávnené bytové potreby odporkyne, ktorá nevlastní žiadnu bytovú nehnuteľnosť, ako aj skutočnosť, že navrhovateľ od rozvodu ich manželstva vôbec neplnil povinnosti nájomcu, nijako sa nepodieľal na úhradách nájomného a len pričinením odporkyne, ktorá tieto povinnosti plnila aj za navrhovateľa, nedošlo k zrušeniu práva nájmu bytu zo strany prenajímateľa. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel aj odvolací súd k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznať navrhovateľovi právo na bytovú náhradu. Navrhovateľ, na rozdiel od odporkyne, má svoju bytovú otázku vyriešenú, pretože je spoluvlastníkom až dvoch nehnuteľností. Zjavne teda nie je odkázaný na bývanie v spornom byte alebo na priznanie práva na bytovú náhradu. Podľa názoru odvolacieho súdu by bol priznaním tohto práva navrhovateľovi popretý účel a význam zákonného ustanovenia o bytových náhradách. Navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Z obsahu spisu nevyplýva, a navrhovateľ ani nepreukázal, že by bol dôvodný aspoň jeden odvolací dôvod, ktorými svoje odvolanie odôvodňoval. Neobstojí námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhovateľ sa aktívne zúčastňoval v konaní pred súdom a napriek riadnemu poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. na pojednávaní konanom dňa 17.10.2012 uviedol, že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z tých dôkazov, ktoré boli v konaní dovtedy vykonané. Navyše, podľa § 120 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523120'&ucin-k- dni='30.12.9999'> O.s.p. súd rozhoduje o tom, ktoré z účastníkmi navrhnutých dôkazov vykoná, a ktoré nie. Závisí to od potreby dokazovania a od skutočnosti, či tieto dôkazy sú alebo nie sú pre rozhodnutie v danej veci podstatné a dôležité, a či bez vykonania týchto dôkazov bude môcť vo veci rozhodnúť. Z hľadiska predmetu tohto konania však nezistil odvolací súd žiadne porušenie týchto procesných ustanovení. Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že súd vôbec neprihliadal na jeho žiadosť na zohľadnenie toho, že na členskom vklade sa podieľali spoločne s odporkyňou, a že vložili nemalé finančné prostriedky na rekonštrukciu sporného bytu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 26/2010, v ktorom sa uvádza: Rozhodnutie podľa § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka o ďalšom nájme družstevného bytu nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo o vyporiadaní spoločných majetkových práv bývalých manželov. Určením, kto bude ako člen družstva byt ďalej užívať, sa rieši aj otázka členského podielu v bytovom družstve. Avšak otázka, či a akú sumu je nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť zo zostatkovej hodnoty tohto podielu druhému účastníkovi, sa v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu nerieši. S konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú predstavoval majetok tvoriaci BSM účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene z tohto majetku nadobudne. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že prípadne už uplynula lehota uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (trojročná lehota na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov od jeho zániku - poznámka odvolacieho súdu) už mohla uplynúť. Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Navrhovateľ však nesprávne právne posúdenie veci vidí len v tom, že súd rozhodol inak, ako žiadal navrhovateľ, hoci bol jeho žalobným návrhom viazaný. Konanie o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi je konaním, kedy súd nie je viazaný návrhom účastníka konania - navrhovateľa v tom smere, že musí jeho žalobe plne vyhovieť, alebo ju zamietnuť. Všeobecne možno konštatovať, že zmysle ust. § 705 ods. 2 OZ súd pri rozhodovaní o osobe ďalšieho nájomcu prihliada na celý komplex rozhodujúcich okolností. Okrem záujmu maloletých detí a stanoviska prenajímateľa, zohľadňuje aj sociálnu, zdravotnú, finančnú situáciu účastníkov, príčiny, ktoré viedli k rozvratu ich manželstva, mieru, ktorou sa bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu, aké sú oprávnené bytové potreby účastníkov, z akých dôvodov opustil niektorý z nich byt, ako si plnili povinnosti nájomcu, a podobne. Súd prvého stupňa sa v danej veci pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa týmito zásadami riadil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, a v písomnom vyjadrení zo dňa 7.3.2013 k odvolaniu navrhovateľa aj podala návrh, aby odvolací súd zaviazal navrhovateľa na náhradu jej trov odvolacieho konania. Trovy právneho zastúpenia však nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 2 O.s.p., a preto jej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.