Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/8/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712200904 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712200904.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: Y. L. E., E..A..O.., D. X, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: H. L., U.. XX.XX.XXXX, L. XXXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom: U. T., súdna tajomníčka Okresného súdu Malacky, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného: 1/. E. Q. O., W. X, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, X/ O. Q. E. E. K., D. XX, XXX XX E., B.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Námestie Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie sumy 4.693,29 euro s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.9.2013, č.k. 5C/160/2012-153, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanému a vedľajším účastníkom na strane žalovaného sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol žalobu zo dňa 13.01.2012, v ktorej sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu X.XXX,XX euro s príslušenstvom titulom uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 15.11.2006, č. XXXXXXX a žalovanému, vedľajšiemu účastníkovi 1/ a vedľajšiemu účastníkovi 2/ nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 526 ods.1, § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch konštatujúc, že zák.č. 258/2001 Z.z. ( účinným od 1.10.2001) bol do nášho právneho poriadku zavedený tzv. spotrebiteľský úver, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery poskytnuté vo výške od XXX eur do XX XXX eur. V rámci Európskej únie boli prijaté viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že je povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES, ktorý sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora pri aplikácii vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má povinnosť, natoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak, aby sa dosiahol účel smernice v súlade s čl. 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249 EHS (rozsudok ESD zo dňa 27.6.200 vo veci O. I. Y. E. H.. A. G. P., V. - XXX/XX K. E. Y. E. H.. C. G.. E. K. D., V. - XXX/XX, C.É. M. V. R., V. - XXX/XX, G. R., V. - XXX/XX K. Y. H. W., V. - XXX/XX). V danom prípade sa súd prvého stupňa zo svojej úradnej povinnosti zaoberal platnosťou Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011, v dôsledku ktorého bolo postúpené právo na plnenie uplatnené v tomto konaní z pôvodného veriteľa na žalobcu. Uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok aktívnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží v konaní tvrdené hmotné právo. Mal za zrejmé, že musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať. Podľa názoru súdu prvého stupňa v danom prípade nie je daný dostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, či oznámenie o postúpení pohľadávky bolo skutočne žalovanému doručené. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že výpis z poštového podacieho hárku zo dňa 3.3.2011 neobsahuje údaje o žalovanom a žalobca ani na výzvu súdu doručenú mu dňa 10.2.2012 nepredložil podací hárok, z ktorého by vyplývala skutočnosť o doručovaní písomnosti žalovanému. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že ani podací hárok obsahujúci údaje žalovaného, nie je dostatočne relevantným dôkazom o takomto doručení, nakoľko nie je osvedčené, aký druh písomnosti bol žalovanému doručovaný a tiež ani tá skutočnosť, že žalovaný písomnosť prevzal. S poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu preto súd prvého stupňa bez ďalšieho skutkového a právneho posudzovania uplatneného nároku uplatnenú žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. konštatujúc, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je povinnosťou súdu vždy skúmať účelnosť vynaložených trov. Za účelne vynaložené trovy konania je nutné považovať iba také výdavky, bez ktorých by účastník nemohol riadne brániť svoje porušené právo. Zastupovanie advokátom je ústavne legitímnym prostriedkom odbornej asistencie poskytovanej účastníkovi pri participácii na súdnom konaní. Nemá však absolútnu povahu a môžu sa vyskytnúť prípady, v ktorých aj zastúpenie účastníka advokátom nebude možné považovať za účelné k riadnemu uplatneniu alebo bráneniu práva. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväzne právnym predpismi. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastníci na strane žalovaného vstúpili do konania ako profesijná organizácia založená za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom splnomocnili právneho zástupcu z radov advokátov na ich zastupovanie v súdnom konaní. Vedľajší účastníci na strane žalovaného sú združeniami založenými na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, z čoho možno považovať za dôvodný predpoklad, že samo združenie bude disponovať kvalifikovanými a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci spotrebiteľovi. V danej veci v otázke trov konania dospel k záveru, že právne zastúpenie vedľajších účastníkov je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá poskytnúť ochranu spotrebiteľovi aj v rámci súdneho konania (a § 25 ods. 6 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Na základe uvedených skutočností nepovažoval súd prvého stupňa trovy vedľajších účastníkov na strane žalovaného vzniknuté im v súvislosti s právnym zastúpením za účelne vynaložené a tieto im nepriznal. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Poukazujúc na § 110 ods. 1, § 558 Občianskeho zákonníka, na podpísanie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 3.11.2011 konštatoval, že z vykonaného dokazovania nie je vôbec zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k záveru o tom, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom je nekalá obchodná praktika. Žalobca mal možnosť sa v tom čase domáhať zaplatenia pohľadávky na súde , čím by sa pohľadávka žalovaného navýšila o trovy konania a žalovaný by ju musel zaplatiť pravdepodobne naraz. Žalovaný sa však rozhodol dohodu podpísať a uhradiť pohľadávku v splátkach z čoho nepochybne vyplýva, že si svoje postavenie v čase podpisu dohody nijako nezhoršil. Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov súdom považoval žalobca za zarážajúci, keď súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že žalovaný sa dohodol s veriteľom na splátkach a zároveň uznal svoj záväzok voči žalobcovi. Žalobca považoval vyhodnotenie listinných dôkazov za bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu žalovaného ako spotrebiteľa a porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, ktorá vedie k tomu, že osoby, ktorým bol poskytnutý úver, tento nakoniec nebudú musieť vrátiť. Poukázal zároveň na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Žalobca poukázal ďalej na možnosť odlišnej právnej kvalifikácie žalovaného nároku , keď podľa jeho názoru súd vychádzal z nepreukázaných skutočnosti o tom, že jeho právny predchodca - postupca a rovnako ani žalobca neukončili záväzkovo právny vzťah uzatvorený medzi postupcom a žalovaným. Vzhľadom na uvedené ani súd nemohol mať ukončenie zmluvy a splatnosť pohľadávky za preukázané, a teda mal uplatnený nárok posudzovať s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka, keďže zo zmluvy je nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach. Žalobca vyslovil nesúhlas so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania, keďže záväzok, ktorý žalovaný uznal v čase podpisu dohody premlčaný nebol. Žalovaný a vedľajší účastníci na strane žalovaného sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, vec v súlade s § 101 ods.2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti účastníkov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania vyplýva pre odvolací súd z § 212 ods. 1, 2 O.s.p.. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Treba zdôrazniť, že ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa svoje zamietajúce rozhodnutie založil na skutkových a právnych záveroch o tom, že na strane žalobcu je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie , pre ktoré sa potom podstatnou stránkou veci samej z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti žaloby už ďalej nezaoberal. Námietky žalobcu v odvolaní podanom proti rozsudku ( vymedzujúce hranice prieskumu odvolacím súdom ) však smerovali voči právne významným skutočnostiam danej veci, ktorými sa súd prvého stupňa v rozhodnutí vôbec nezaoberal ( posúdenie začiatku plynutia a dĺžky premlčacej doby pre uplatnenie nároku, posúdenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára medzi žalobcom a žalovaným ako nekalej obchodnej praktiky zo strany veriteľa, medze ochrany spotrebiteľa, posúdenie ukončenia zmluvy a splatnosti uplatnenej pohľadávky v nadväznosti na ukončenie záväzkovo - právneho vzťahu uzatvoreného medzi postupcom a žalovaným ) a voči skutkovým záverom, ku ktorým súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní ani nedospel ( napr. existencia Dohody o uzavretí splátkového kalendára uzavretej dňa 3.11.2011 medzi žalobcom a žalovaným, existencia záväzku žalovaného vyplývajúceho zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č.XXXXXXXXXXXXXXX ). Na základe uvedeného, keď v dôvodoch odvolania žalobca nenamietal právne a skutkové závery prijaté súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa bez ďalšieho podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1, § 151 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalovanému a vedľajším účastníkom na jeho strane náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko títo v odvolacom konaní nepodali návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy odvolacieho konania. V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu ( § 156 ods.3 O.s.p.) a v súlade s ust. § 21 ods.2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.