Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/275/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712201424 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712201424.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: DOZAM, s. r. o., Bystrická 906, 966 81 Žarnovica, IČO: 36 646 971, zastúpeného JUDr. Milošom Barancom, advokátom, Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: Y O P U R, spol. s r. o., Bratislavská 331/12, 900 82 Blatné, IČO: 35 777 672, zastúpenému JUDr. Evou Senárikovou, advokátkou, Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 960,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/54/2012-51 zo dňa 16. 06. 2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/54/2012-51 zo dňa 16. 06. 2014 v napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov súdneho konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi priznal náhradu trov súdneho konania vo výške 58,33 %. Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi ako i odporcovi. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 27. 01. 2012, súdu doručeného 31. 01. 2012 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 960,- Eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 02. 08. 2011 si odporca objednal vykonanie prepravy tovaru nákladným motorovým vozidlom z miesta nakládky v meste Walbrzych v Poľsku do miesta vykládky v Bratislave. Išlo o samostatné prepravy, ktoré sa mali uskutočniť v termíne od 04. do 05. 08. 2011. Bola dohodnutá cena za prepravu vo výške 400,- Eur bez DPH. Navrhovateľ objednanú prepravu vykonal riadne a včas, pričom svoj záväzok voči odporcovi vyplývajúci mu zo zmluvy o preprave tovaru plnil. Odporca dohodnutú odplatu nezaplatil. Písomným podaním zo dňa 11. 06. 2014 navrhovateľ zobral návrh späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, čo odôvodnil tým, že odporca dňa 10. 06. 2014 zaplatil navrhovateľovi dlhovanú istinu s príslušenstvom a súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. a konanie zastavil, keď navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá a druhá O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že trovy konania pomerne rozdelil. Uviedol, že z vyjadrení odporcu vyplýva, že žaloba bola podaná v časti zaplatenia sumy 760,- Eur dôvodne a návrh bol vzatý späť v tejto časti pre správanie odporcu, teda odporca zavinil zastavenie konania v tejto časti a v časti 200,- Eur navrhovateľ nepreukázal podanie žaloby ako dôvodnej a súčasne vzatie žaloby späť pre správanie sa odporcu a teda nemá právo na náhradu trov konania v tejto časti predmetu konania. Odporca tak zavinil zastavenie konania v časti 760,- Eur z 960,- Eur, t. j. 79,17 %. Súd potom navrhovateľovi priznal tomu zodpovedajúcu náhradu trov súdneho konania vyjadrenú percentom, teda vo výške 58,33 % [(79,17 - 50) × 2]. O samotnej výške náhrady trov súdneho konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Voči uvedenému uzneseniu v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, nakoľko má za to, že v tejto časti súd prvého stupňa rozhodol nesprávne. Uvádza, že záväzok odporcu voči navrhovateľovi vznikol z titulu dvoch prepravných zmlúv, pričom spolu záväzok predstavoval sumu 960,- Eur. Túto skutočnosť má za nepochybnú. Pokiaľ ide o sumu istiny 200,- Eur, ktorá zostala neuhradená potom ako odporca vykonal čiastočnú úhradu v sume 760,- Eur, v ďalšom priebehu konania bola aj táto suma odporcom uhradená a to 10. 06. 2014, ako to navrhovateľ uviedol v podaní späťvzatia žaloby zo dňa 11. 06. 2014. Výlučne táto skutočnosť viedla navrhovateľa k tomu, aby vzal žalobu späť v celom rozsahu. Ako dôkazný prostriedok je nepochybne možné použiť výpoveď, resp. vyjadrenie účastníka konania a zároveň zastáva navrhovateľ názor, že tvrdenie o vykonaní úhrady dlžnej sumy je možné považovať aj za návrh dôkazu, ktorý je možný v konaní vykonať zvlášť s poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľ v späťvzatí uviedol aj presný dátum, kedy mala byť táto úhrada vykonaná. Pokiaľ mal teda súd pochybnosť o správnosti tvrdenia o úhrade, mal postupovať v súlade so zákonom tak, že mal účastníka vyzvať na preukázanie tvrdených skutočností, resp. doplnenie písomného podania priložením dôkazov. Navrhovateľ má tiež za to, že pokiaľ by aj teoreticky odporca zvyšok uplatneného nároku neuhradil, jediným správnym a zákonným záverom korešpondujúcim s preukázaným skutkovým stavom v tomto konaní by bolo vyslovenie záveru o tom, že žaloba bola podaná dôvodne v celom rozsahu pôvodnej istiny 960,- Eur aj preto, že odporca v tomto konaní uplatňoval obranu vo forme započítacej námietky, kedy poukazoval na kompenzačný list zo dňa 30. 12. 2011, ktorým si mal jednostranným úkonom voči navrhovateľovi započítať údajnú pohľadávku vo výške 200,- Eur. Išlo teda o obranu odporcu, kedy by súd až v ďalšom priebehu konania skúmal spôsobilosť vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov na započítanie a teda dôvodnosť obrany vo forme kompenzačnej námietky. Navrhovateľ mal teda za to, že správne mal súd prvého stupňa rozhodnúť o náhrade trov konania tak, že náhradu trov konania prizná navrhovateľovi v plnom rozsahu, t. j. 100 % trov, ktoré mu v konaní vznikli. Súčasne si uplatnil aj trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že predmetom konania bolo zaplatenie istiny vo výške 960,- Eur z titulu nároku navrhovateľa na zaplatenie dohodnutého prepravného za vykonanú prepravu tovaru pre odporcu. Suma 400,- Eur bez DPH bola dohodnutou výškou prepravného ako vyplýva z listinných dôkazov za každú prepravu samostatne. Spolu teda prepravné za obe prepravy, vrátane DPH predstavovali sumu 960,- Eur. Odporca dňa 30. 01. 2012 vykonal čiastočnú úhradu pohľadávky navrhovateľa vo výške 760,- Eur, pričom táto skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov, z výpisu z účtu o úhrade. Navrhovateľ svoju pohľadávku voči odporcovi uplatnil na Okresnom súde Pezinok dňa 31. 01. 2012, pričom predmetnú žalobu doručoval poštou a na poštovú prepravu predmetnú žalobu dal navrhovateľ dňa 27. 01. 2012. Z týchto dôvodov preto správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že v časti úhrady 760,- Eur bola žaloba podaná dôvodne a v tejto časti nepochybne odporca zavinil zastavenie konania. V zostávajúcej časti uplatnenej pohľadávky, t. j. 200,- Eur, súd prvého stupňa vyhodnotil späťvzatie tejto časti žaloby za takú, ktorej z procesného hľadiska zastavenie zavinil navrhovateľ, keď nepreukázal, že v tejto časti navrhovateľ zobral svoj návrh späť pre správanie odporcu a v súvislosti s týmto rozhodnutím pristúpil k rozdeleniu trov konania, tak ako vyplýva z výroku napadnutého uznesenia. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odporca v liste zo dňa 30. 12. 2011 uviedol ako zostatok neuhradenej faktúry 20112688 (ktorej úhrady sa domáhal navrhovateľ v tomto konaní v celkovej výške 960,- Eur) zostatok 200,- Eur, ktorú predmetným kompenzačným listom započítaval na svoju faktúru č. 3699/11 v celkovej sume 200,- Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca výšku tejto zvyšnej časti pohľadávky navrhovateľa nespochybnil, nakoľko započítací prejav môže byť vykonaný len v prípade, ak ten kto vykonáva započítací prejav, nespochybňuje pohľadávku, voči ktorej svoj prejav uskutočňuje. Ako vyplýva z vyjadrenia k odporu zo dňa 27. 03. 2012, navrhovateľ s kompenzačným listom zo dňa 30. 12. 2001 nesúhlasil. Uviedol, že pohľadávka odporcovi nikdy nevznikla a uvedený zápočet považoval za protiprávny. V časti zaplatenej pohľadávky vo výške 760,- Eur zobral navrhovateľ svoj návrh späť, keďže došlo k úhrade tejto časti žalovanej pohľadávky po podaní návrhu a zotrval na úhrade sumy 200,- Eur. Následne listom zo dňa 11. 06. 2014 zobral navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť, keď uviedol, že odporca dňa 10. 06. 2014 zaplatil navrhovateľovi dlhovanú sumu istiny aj s príslušenstvom. Úhradu zvyšnej časti nároku nespochybnil ani odporca vo svojom písomnom podaní zo dňa 16. 06. 2014, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa po úplnom späťvzatí žaloby zo strany navrhovateľa. Odvolací súd má za to, že pokiaľ mal súd prvého stupňa pochybnosť o tom, kedy bola zvyšná časť žalovanej pohľadávky uhradená, mal doplniť dokazovanie v tomto smere a vyžiadať listinné dôkazy, resp. iné dôkazy na preukázanie tejto spornej skutočnosti. Z týchto dôvodov preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zrušiť a to s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pričom súd prvého stupňa opätovne o trovách prvostupňového konania rozhodne. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. v konečnom rozhodnutí. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.