Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/113/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712201626 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712201626.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: K. I. S., N. XX, I. S., X.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava, IČO: 36 860 522, proti odporcovi: W.. D. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, I. S., adresa pre doručovanie: XXX XXX - E. I., C., D. P. C., právne zastúpený: JUDr. Ivana Remšíková, Suvorovova 8, Pezinok, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 6C 38/2012-57 zo dňa 3. decembra 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89 EUR na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vypratať nehnuteľnosť - pozemok nachádzajúci sa v okrese N., obec I. S., k.ú. I. S., zapísaný v Katastri nehnuteľností katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Pezinok ako parc. č. XXXX/XX o výmere 31 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 419,29 EUR, z toho sumu 99,50 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a sumu 319,79 titulom trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke s poukazom na ust. § 663 OZ, § 682 OZ a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a ako prenajímateľ prenajal odporcovi ako nájomcovi na základe zmluvy o nájme pozemku uzavretej dňa 02.01.2007 predmetnú nehnuteľnosť odplatne za účelom umiestnenia dočasnej garáže. Ďalej mal za preukázané, že doba nájmu bola zmluvnými stranami dohodnutá na dobu určitú od 01.01.2007 do 31.07.2007, ktorá bola v zmysle dodatku č. 1 k zmluve o nájme pozemku predĺžená do 31.12.2008. Dňa 16.02.2009 doručil navrhovateľ odporcovi výpoveď zmluvy o nájme pozemku, a to podľa čl. VI ods. 1 písm. d) zmluvy bez uvedenia dôvodu. Šesťmesačná výpovedná doba začala plynúť podľa čl. VI ods. 3 prvým dňom po doručení výpovede odporcovi, teda dňom 17.02.2009 a uplynula dňa 17.08.2009, pričom po uplynutí výpovednej doby odporca sporný pozemok nevypratal. Dôvodil, že v posudzovanej veci došlo k ukončeniu nájmu nehnuteľnosti, a to na základe výpovede navrhovateľa ako prenajímateľa nehnuteľnosti doručenej odporcovi ako nájomcovi, dňa 16.02.2009, pričom po uplynutí výpovednej doby bol odporca povinný predmet nájmu odovzdať prenajímateľovi v pôvodnom stave s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a nakoľko odporca si svoju povinnosť vypratať spornú nehnuteľnosť ani po výzve navrhovateľa nesplnil, súd mu ju uložil vypratať do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Neprihliadol na tvrdenie odporcu, že garáž postavená na prenajatom pozemku má charakter nehnuteľnosti, nakoľko na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 319,79 EUR za 4 úkony právnej služby a náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 99,50 EUR, spolu vo výške 419,29 EUR. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zamietnutie procesu legalizácie považoval za nesprávne, nespravodlivé a diskriminačné. Nesúhlasil s tým, že v rámci jednoročnej doby prenájmu v roku 2008 nevyužil možnosť relevantnú garáž legalizovať, pričom sa o to pokúsil, avšak Mesto Svätý Jur postupovalo v procese legalizácie nejednotne. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že z odvolania odporcu nie je zrejmé, čoho sa domáha a ako žiada vo veci rozhodnúť. Mal za to, že v napadnutom rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými návrhmi, vyjadreniami aj dôkazmi, ktoré boli počas prvostupňového konania vykonané. Vo vyjadrení k odvolaniu sa nevyjadroval k žiadnym skutkovým zisteniam a neuviedol žiadne právne argumenty. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zaviazal odporcu na úhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 83,89 EUR. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP Rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 3 OSP v spojení s § 211 ods. 1 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal niektorému z účastníkov možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť či okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj podrobne vyhodnotil. Jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti uplatneného nároku vlastníka nehnuteľnosti na jej vypratanie po skončení doby nájmu nehnuteľnosti. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 OSP. V odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že predmetom posudzovaného konania je ochrana vlastníka nehnuteľnosti proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126 Občianskeho zákonníka). Ide o reivindikačnú žalobu chrániacu obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou, ktorá v prípade nehnuteľnosti má podobu žaloby na vypratanie. Žaloba na vydanie (vypratanie) predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmietne vydať (vypratať). Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pasívna legitimácia osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zasadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena (§ 120 ods. 1 OSP). K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má navrhovateľ, dôkazná povinnosť odporcu sa odvíja od úrovne splnenia dôkaznej povinnosti navrhovateľom. V posudzovanej veci navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno o svojom vlastníctve k relevantnej nehnuteľnosti a ku skutočnosti, že došlo k ukončeniu práva nájmu odporcu k nej v dôsledku uplynutia výpovednej lehoty po realizácii výpovede z nájmu navrhovateľom. Bolo teda povinnosťou odporcu v konaní uniesť dôkazné bremeno o tom, že vec vo vlastníctve navrhovateľa zadržiava (má na nej postavenú garáž) i po skončení doby nájmu a po uplynutí výpovednej lehoty oprávnene. Uvedenú skutočnosť odporca nepreukázal, keď v tomto smere neuniesol ani povinnosť konkrétneho skutkového tvrdenia a ani povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojich tvrdeniach. Správne teda súd prvého stupňa ustálil, že návrh navrhovateľa ako vlastníka spornej nehnuteľnosti uplatnený danou reivindikačnou žalobou je dôvodný, nakoľko odporca nepreukázal existenciu žiadne právneho dôvodu na jej užívanie jeho osobou. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Podľa § 678 Občianskeho zákonníka ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Toto ustanovenie ráta s tým, že výpovedná doba, spôsob vypratania a odovzdane prenajatej veci môžu byť podrobne upravené priamo v nájomnej zmluve. Dojednania obsiahnuté v nájomnej zmluve majú prednosť pred úpravou v zákone, pretože ide o dispozitívny charakter zákonného ustanovenia. Z obsahu spisového materiálu a s poukazom na citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že v danom prípade došlo zákonným spôsobom k vypovedaniu obnoveného nájmu predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na zmluvnú úpravu možnosti vypovedať ho, ako aj k uplynutiu zákonnej a i zmluvne dohodnutej výpovednej lehoty, t.j. k skončeniu nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. Po uplynutí výpovednej lehoty je odporca ako bývalý nájomca v zmysle § 682 Občianskeho zákonníka povinný vec vlastníkovi vrátiť v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci. Keďže odporca iný právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa nepreukázal, správne súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa ako dôvodnému vyhovel. So zreteľom na vyššie uvedené právne aspekty posudzovanej veci a z obsahu spisového materiálu vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP) a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal proti odporcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu odporcu) vo výške 83,89 Eur stanovenej ako 1/13 výpočtového základu na rok 2014 (61,87 Eur), režijný paušál vo výške 8,04 Eur a DPH vo výške 20%, všetko podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.