Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/821/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712203284 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712203284.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, proti žalovanému: Š. B., H. N.: A. X.. Č.. XX, Z. M., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou R. Z.G., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Pezinok, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného: 1/ Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova ul. č. 9, Bratislava, zast. HKP Legal, s. r. o., Sasinkova ul. č. 6, Bratislava a 2/ Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská ul. č. 10, Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 195,96 eur s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok z 29. septembra 2014, č. k. 37C/191/2013-81, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Návrh vedľajšieho účastníka 1/ na prerušenie konania sa z a m i e t a. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka 1/ p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz z 28. 2. 2012, č. k. 5Ro/110/2012-19 (súd prvého stupňa nesprávne uvádza č. k. 5Ro/110/2012-9) a konanie zastavil. Žalovanému, ani vedľajším účastníkom 1/ a 2/ na strane žalovaného, náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 9,80 eur, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 195,96 eur s prísl. Súd prvého stupňa dňa 28. 2. 2012 vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 5Ro/110/2012-19, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Súd prvého stupňa preto v zmysle § 173 ods. 1, 2 O. s. p. platobný rozkaz zrušil. Podaním z 13. 4. 2012 do konania vstúpil vedľajší účastník 1/ na strane žalovaného a podaním z 15. 1. 2013 do konania vstúpil vedľajší účastník 2/ na strane žalovaného. Žalobca podaním z 22. 2. 2014 vzal žalobu v celom rozsahu späť. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania, súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvého stupňa s poukazom na § 96 ods. 1, 3 O. s. p. konanie zastavil. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Mal za to, že zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu. Preto žalovanému i vedľajším účastníkom vznikol nárok na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na ust. § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého procesne úspešným účastníkom možno priznať len náhradu účelne vynaložených trov konania. Za účelne vynaložené trovy konania podľa súdu prvého stupňa je nutné považovať iba také výdavky, bez ktorých by účastník nemohol riadne brániť svoje porušené právo. Zastupovanie advokátom je ústavne legitímnym prostriedkom odbornej asistencie poskytovanej účastníkovi pri participácii na súdnom konaní, nemá však absolútnu povahu a môžu sa vyskytnúť prípady, v ktorých aj zastúpenie účastníka advokátom nebude možné považovať za účelné k riadnemu uplatneniu alebo bráneniu práva. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastníci 1/ a 2/ vstúpili do konania ako profesijné organizácie, založené za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom splnomocnili právnych zástupcov z radov advokátov na svoje zastupovanie v súdnom konaní. Obidvaja vedľajší účastníci sú združeniami založenými na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, čo považoval za dôvodný predpoklad, že samo združenie bude disponovať kvalifikovanými a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci spotrebiteľovi. Poznamenal, že účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta. V danom prípade je však podľa súdu prvého stupňa právne zastúpenie vedľajšieho účastníka nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia, spôsobilá poskytnúť ochranu spotrebiteľovi aj v rámci súdneho konania. Poukázal pritom na ust. § 25 ods. 6 písm. d/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého ministerstvo podporí združenie, ak je pri výkone činnosti zamerané na ochranu práv spotrebiteľa na súde. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že právni zástupcovia vedľajších účastníkov 1/ a 2/ oznámili vstup do konania, o predmete ktorého nemali žiadnu vedomosť a zároveň oznámili, že si uplatňujú náhradu trov konania. Na základe uvedeného dospel k záveru, že úkon - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom nebol preukázaný, keďže právni zástupcovia nemali vedomosť o predmete sporu. Vedľajší účastník 1/ zastúpený advokátom, v jedinom písomnom podaní vo veci samej, ktoré súdu doručil, okrem námietky premlčania, neuviedol žiadne konkrétne námietky a skutočnosti, ktoré by sa vzťahovali na túto konkrétnu vec. Jeho podanie predstavuje iba výpočet všeobecne formulovaných tvrdení, obsiahnutých už vo všeobecných vzoroch podaní, zverejnených na internetovej stránke vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník 2/ urobil vo veci iba jeden úkon, a to písomne oznámil svoj vstup do konania. Trovy za takýto úkon podľa súdu prvého stupňa nemožno považovať za účelne vynaložené, pretože oznámenie o vstupe zo dňa 15. 1. 2013 je typizovaným podaním, v ktorom sú menené len údaje o žalovanom, predmete konania a spisovej značke a toto bolo vykonané bez bližšieho oboznámenia sa so spisom. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa nepovažoval trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov 1/ a 2/ za účelne vynaložené, a preto im ich náhradu nepriznal. Žalovanému náhradu trov konania súd prvého stupňa nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli. O vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi súd prvého stupňa rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 a ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník 1/ na strane žalovaného a napadol ním výrok, ktorým mu súd prvého stupňa nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka 1/ zmenil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 62,14 eur alebo aby ho v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. a zisťovať, či žaloba bola podaná dôvodne a či žalobca nedôvodne podanou žalobou nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Mal za to, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, pričom sa tak nestalo pre správanie žalovaného. Pri zohľadnení skutkovo-právnych okolností tohto, ako aj ďalších obdobných konaní iniciovaných žalobcom, je podľa názoru vedľajšieho účastníka 1/ nepochybné, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu uplatnenia námietky premlčania vedľajším účastníkom 1/ ako aj preto, že si bol vedomý premlčania dlhu žalovaného v čase podania žaloby. Žalobca sa podľa neho spoliehal na právnu negramotnosť spotrebiteľov a po pristúpení vedľajšieho účastníka 1/ a vznesení námietky premlčania bol nútený vziať žalobu späť. Žalovaný bol teda v konaní úspešný v dôsledku úkonu vedľajšieho účastníka 1/, za ktorý mu nebola priznaná náhrada trov konania. Vedľajší účastník 1/ ďalej podotkol, že je občianskym združením, založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, ktorá sa realizuje najmä prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia považoval za účelové a zjavne nesprávne a výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, za absurdný, ale najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ, pretože pri jeho aplikácii by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia stanovenú legislatívou SR a EÚ. Mal za to, že pokiaľ sa žalobca, ktorý je obchodnou spoločnosťou a skupuje pohľadávky, vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, môže dať zastúpiť advokátskou kanceláriou a v prípade úspechu vo veci žiadať náhradu trov právneho zastúpenia, musí mať takéto oprávnenie aj vedľajší účastník konania. K námietke premlčania vedľajší účastník 1/ uviedol, že bez toho, aby ju vzniesol a aby právne posúdil vec, by v danom konaní nemohol súd na námietku premlčania prihliadnuť, pričom je pravdepodobné, že hlavný účastník by tak bol vo veci neúspešný ako mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých žalobca vymáhal premlčané nároky. Vedľajší účastník 1/ považoval za odporujúce zásade rovnosti podmienok v súdnom procese, zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom, aby žalobcovi so silným ekonomickým zázemím, ktorý žaluje spotrebiteľov, často žijúcich na hranici existenčného minima, o zaplatenie premlčaných záväzkov väčšinou z neplatných spotrebiteľských zmlúv, súd priznával právo na náhradu trov právneho zastúpenia a občianskemu združeniu pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére a konajúcemu výlučne na prospech spotrebiteľa právo na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Tvrdil, že tým mu de facto odňal základné procesné právo na zastúpenie advokátom, keďže si na vlastné náklady nemôže dovoliť realizovať kvalifikovanú ochranu práv spotrebiteľa v súdnom procese. Zároveň spotrebiteľovi fakticky odňal právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho procesu. Podľa vedľajšieho účastníka je s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. dôvodné priznať mu trovy konania, ak mal vo veci plný úspech a nie je možné odoprieť mu právo dať sa zastúpiť advokátom. Vo svojom odvolaní vedľajší účastník ďalej poukázal na viacero rozhodnutí niektorých krajských súdov Slovenskej republiky; nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 84/2014-31 zo dňa 23. 5. 2014, v ktorom Ústavný súd SR rozhodol, že nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia obchodnej spoločnosti (banke) je porušením ústavných práv tejto spoločnosti a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3819/13 zo dňa 25. 3. 2014, podľa ktorého je trovy právneho zastúpenia nutné považovať za účelne vynaložené aj v prípade zastúpenia advokáta iným advokátom. V súvislosti s týmito rozhodnutiami mal za to, že súd prvého stupňa porušil ústavné princípy, najmä základné právo na spravodlivé súdne konanie a základné právo na súdnu ochranu. Vedľajší účastník 1/ poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-279/09, z ktorého vyplýva právo vedľajšieho účastníka (spotrebiteľského združenia - právnickej osoby) na právne zastúpenie. Pre prípad, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, vedľajší účastník 1/ žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka 1/, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie sú dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a odvolanie vedľajšieho účastníka 1/ nie je dôvodné. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal návrhom vedľajšieho účastníka 1/ na prerušenie konania a požiadanie Súdneho dvora EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke špecifikovanej v odvolaní. Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. (Pozn.: V dôsledku prijatia Lisabonskej zmluvy od 1. 12. 2009 oficiálny názov Súdneho dvora znie Súdny dvor Európskej únie; názov Súdny dvor Európskych spoločenstiev sa používal do 30. 11. 2009.) Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na cieľ prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu úniového práva a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov či posudzovanie súladu vnútroštátneho práva s komunitárnym právom. Vnútroštátny súd môže Súdnemu dvoru EÚ ako prejudiciálnu otázku položiť len takú otázku, ktorá sa týka výkladu či hraníc aplikácie úniového práva, konkrétne výkladu primárneho práva a platnosti a výkladu sekundárneho úniového práva, ak má pochybnosti o jeho platnosti. Musí pritom preukázať, v čom je posúdenie nastolenej otázky podstatné pre jeho konkrétne rozhodnutie vo veci. Súdnemu dvoru EÚ neprislúcha rozhodovať o konkrétnych skutkových a právnych okolnostiach prípadu prejednávaného vnútroštátnym súdom ani o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov. (Š., T. a kol.: Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. vydanie, Y.. C.. N., 2012, s. 392 - 393.) V predmetnej právnej veci vedľajší účastník 1/ vo svojom odvolaní sformuloval otázku, podstatou ktorej bolo zodpovedanie, či spotrebiteľské združenie má právo na plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva na priznanie náhrady trov konania. V nadväznosti na vyššie uvedené a vzhľadom na znenie vedľajším účastníkom 1/ navrhovanej otázky má odvolací súd za to, že rozhodnutie v prejednávanej veci nezáviselo od posúdenia žiadnej prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom EÚ, a preto nebol dôvod na prerušenie konania a predloženie veci tomuto súdnemu orgánu podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Odvolací súd z týchto dôvodov návrh vedľajšieho účastníka 1/ na prerušenie konania zamietol. Ďalej sa odvolací súd zaoberal samotnými dôvodmi odvolania vedľajšieho účastníka 1/. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O. s. p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vznikne právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu účastníkovi. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvého stupňa zastavil konanie, z dôvodu, že žalobca vzal pred začatím pojednávania vo veci samej podaním zo dňa 22. 2. 2014 žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zavinil zastavenie konania, žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Analogicky podľa § 93 ods. 4 O. s. p. právo na náhradu trov konania vzniklo súčasne aj vedľajším účastníkom 1/ a 2/ na strane žalovaného, ktorí do konania vstúpili podaním zo dňa 13. 4. 2012 vedľajší účastník 1/ (č. l. 23) a podaním zo dňa 15. 1. 2013 vedľajší účastník 2/ (č. l. 59). Podľa ust. § 25 ods. 1 O. s. p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Keďže vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, môže sa aj vedľajší účastník dať v konaní zastupovať advokátom. Toto právo vedľajšieho účastníka 1/ nepopieral ani súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia. V prípade, že si účastník zvolí ako svojho zástupcu advokáta, však musí počítať aj so vznikom trov, keďže advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Je pravdou, že v prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. žalovanému a vedľajším účastníkom 1/ a 2/ na strane žalovaného právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, súd však pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom, ako to v prejednávanej veci správne posudzoval aj súd prvého stupňa. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne. Odvolací súd sa vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka 1/ stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že tieto nespĺňajú podmienku účelnosti, nevyhnutnú pre priznanie náhrady trov konania. V predmetnej právnej veci vedľajší účastník 1/ oznámil svoj vstup do konania podaním zo dňa 13. 4. 2012 (č. l. 23), ktorým zároveň požiadal súd prvého stupňa o doručenie návrhu na začatie konania a uplatnil námietku premlčania. Z toho je zrejmé, že v čase vstupu do konania vedľajší účastník 1/ nepoznal predmet sporu a len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Už v podaní, ktorým vstúpil do konania, si však vedľajší účastník 1/ uplatnil náhradu trov konania za dva úkony právnej služby, ktoré v odvolaní špecifikoval ako prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie zo dňa 16. 4. 2012 (hoci mal zrejme na mysli vyjadrenie z 13. 4. 2012, ktoré bolo súčasťou podania, ktorým vstúpil do konania, keďže v spise sa nenachádza žiadne podanie vedľajšieho účastníka 1/ datované dňa 16. 4. 2012). Z obsahu spisu pritom ďalej vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka 1/ prevzal právne zastúpenie generálnym plnomocenstvom zo dňa 20. 2. 2012. V nadväznosti na uvedené odvolaciemu súdu nie je jasné, ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka 1/ vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník 1/ nevedel, do akého konania vstupuje. Podľa odvolacieho súdu len na základe skutočnosti, že žalovaným je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi 1/ za uvedený úkon právnej služby, teda nemožno považovať za účelne vynaložené. Rovnako neboli účelne vynaložené ani trovy vedľajšieho účastníka 1/ za druhý úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 13. 4. 2012. Týmto vyjadrením vedľajší účastník 1/ uplatnil námietku premlčania, ktorú však sformuloval len všeobecne a uviedol, že pri jej podávaní vychádzal zo záverov právneho posúdenia dôvodnosti nárokov uplatňovaných žalobcom v obdobných súdnych konaniach, vedených v spotrebiteľských veciach. Preto mal za to, že (aj) nároky žalobcu uplatňované v tomto konaní sú premlčané. Z toho je zrejmé, že vedľajší účastník 1/ uplatnil námietku premlčania absolútne bez poznania predmetnej veci a oboznámenia sa so spisom s tým, že sa spoľahol na to, že ak boli premlčané nároky žalobcu v iných konaniach, bude snáď jeho nárok premlčaný aj v prejednávanej veci. Podľa názoru odvolacieho súdu preto trovy vynaložené vedľajším účastníkom 1/ na tento úkon právnej služby taktiež nemožno považovať za účelne vynaložené. Odvolací súd nepochybuje o tom, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 13. 4. 2012 (č. l. 23) má formulárový charakter a vedľajší účastník ho podáva v rovnakom znení vo všetkých konaniach, do ktorých vstupuje a v ktorých je žalobcom spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. Za tohto stavu nemožno dospieť k záveru, že vedľajší účastník 1/ zodpovedne hájil záujmy žalovaného. Práve naopak, odvolací súd má za to, že vedľajší účastník 1/ neposkytol žalovanému v konaní žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Podľa obsahu spisu v prejednávanej veci nemožno dospieť ani k záveru, že by žalobca vzal späť žalobu v dôsledku vstupu vedľajšieho účastníka 1/ do konania a jeho činnosti. Odvolací súd poznamenáva, že jedine žalobca má právo disponovať so žalobou, čo zahŕňa aj jej späťvzatie či už s uvedením dôvodu alebo bez. Súd pritom, v prípade späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodu, neskúma aké dôvody žalobcu k späťvzatiu viedli. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že vedľajší účastník 1/ vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka 1/ vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Zároveň je odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník 1/ paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako žalobcovia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka 1/. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní a častokrát aj vyjadrení - uplatnenie námietky premlčania, kde ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizovane, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka 1/ nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. Odvolacia námietka vedľajšieho účastníka 1/, že odporuje zásade rovnosti podmienok v súdnom procese, zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom, aby žalobcovi so silným ekonomickým zázemím súd priznával právo na náhradu trov právneho zastúpenia a občianskemu združeniu pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére a konajúcemu výlučne na prospech spotrebiteľa právo na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, je podľa názoru odvolacieho súdu právne bezvýznamná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci nerozhodoval o náhrade trov konania žalobcu, keďže jemu právo na náhradu trov konania nevzniklo, a preto sa ani nezaoberal účelnosťou ním vynaložených trov konania. V prípade, ak by aj toto právo žalobcovi vzniklo, priznanie ním účelne vynaložených trov konania nemôže byť porušením zásady rovnosti účastníkov konania ani iných zásad občianskeho súdneho konania. Ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd aj súd prvého stupňa majú za to, že aj vedľajší účastník sa môže dať zastúpiť advokátom a pri splnení zákonných predpokladov môže aj jemu vzniknúť právo na náhradu trov konania, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Samotná náhrada trov konania mu však nebola priznaná, pretože trovy vynaložené vedľajším účastníkom 1/ súd prvého stupňa ani odvolací súd nepovažovali za účelné. Neopodstatnená je podľa názoru odvolacieho súdu aj odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že v prejednávanej veci mal súd prvého stupňa správne rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., keďže žalobca zavinil zastavenie konania. V prejednávanej veci totiž pochybnosti o aplikácii ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. vôbec nevznikli. Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, má za to, že vedľajšiemu účastníkovi 1/ vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta, náhradu trov konania mu však nepriznal z dôvodu, že jeho trovy konania nepovažoval za účelne vynaložené. K poukazu vedľajšieho účastníka na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-279/09 odvolací súd uvádza, že Súdny dvor EÚ v tomto rozsudku ustálil, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Z uvedeného rozsudku však nevyplýva, že by vedľajšiemu účastníkovi 1/, ako právnickej osobe, založenej na ochranu práv spotrebiteľa, mala byť vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, bez splnenia podmienok, vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, a teda okrem iného aj účelnosti vynaložených trov konania. Odvolací súd vo vzťahu k ostatným predloženým rozhodnutiam dodáva, že nie je viazaný rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach a rovnako tak ani rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom právnom názore, že trovy vedľajšieho účastníka 1/ v prejednávanej veci neboli účelne vynaložené, a preto mu ich náhradu nepriznal. Napokon na prejednávanú vec nie je možné použiť ani závery nálezu Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 84/2014-31 z 23. 5. 2014, keďže v tejto veci už samotný vedľajší účastník 1/ (nie hlavný účastník) bol zriadený za účelom poskytovania ochrany spotrebiteľom, a preto jeho ďalšie zastupovanie advokátom (za účelom výkonu tej istej činnosti ako samotné združenie) je z tohto pohľadu nadbytočné. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi 1/ náhradu trov konania, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Výroky napadnutého uznesenia, ktorými súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz, zastavil konanie, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi 2/ nepriznal náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa vo výroku, ktorým zrušil platobný rozkaz, uvádza nesprávne číslo konania predmetného platobného rozkazu, č. k. 5Ro/110/2012-9, keď správne má byť č. k. 5Ro/110/2012-19. Navyše predmetný platobný rozkaz súd prvého stupňa zrušil už uznesením z 15. 1. 2014, č. k. 37C/191/2013-63, ktorým zároveň ustanovil žalovanému opatrovníčku. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. Napriek tomu mu odvolací súd nemohol priznať náhradu trov voči vedľajšiemu účastníkovi 1/. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania by totiž bolo možné uložiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ iba spolu so žalovaným. Odvolací súd však nevidí žiadny dôvod uložiť žalovanému povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania za situácie, keď vznik týchto trov zavinil vedľajší účastník 1/ nedôvodným odvolaním, ktoré navyše podal bez vedomia a súhlasu žalovaného (§ 150 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.