Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/152/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712204103 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712204103.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová v právnej veci navrhovateľa: C.. M. L., narodená 7.X.XXXX, X. Z. X, K. A., zastúpená: Advokátska kancelária Dvorská & Mrekajová, s.r.o. so sídlom, Panenská 33, Bratislava, proti odporcovi: P.. Z. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. Z. X, K. A., zastúpený AK Neuschlová, s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: A. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, Pezinok, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, Šenkvická cesta 5, Pezinok, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 11P 56/2012-817 zo dňa 2.10.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. 11P 56/2012-817 zo dňa 2.10.2014 rozviedol manželstvo účastníkov konania a na čas po rozvode zveril maloletého A. L., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky ako matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Súd návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zamietol a tiež zamietol návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého na čas po rozvode manželstva sumou 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky a vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného zamietol. Styk otca s maloletým upravil tak, že otec sa bude s maloletým stretávať každý párny kalendárny týždeň v čase od stredy od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod. , tento spôsob stretávania sa otca s maloletým sa nepoužije v mesiacoch júl a august, počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin, počas vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 24.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. a každý nepárny rok v čase od 31.12. od 9,00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18,00 hod., počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu každý nepárny rok od prvého dňa prázdnin od 9,00 hod do posledného dňa prázdnin do 18,00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od veľkého piatku od 10,00 hod. do veľkonočného pondelka do 17,00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. od 10,00 hod. do 15.7. do 18,00 hod a od 1.8. od 10,00 hod. do 15.8. do 18,00 hod. V čase, ktorý určil súd matka odovzdá maloletého otcovi v mieste bydliska otca a v čase, ktorý určil súd otec maloletého odovzdá po skončení stretnutia s ním matke v mieste jej bydliska. Matke uložil povinnosť, aby maloletého na stretnutie s otcom riadne pripravila a odovzdala otcovi v určenom čase spolu s dokladmi a to s preukazom zdravotného poistenca a cestovným pasom maloletého a po ukončení styku otec cestovný pas a preukaz poistenca maloletého vráti matke pri odovzdávaní maloletého v určenom čase na základe rozhodnutia súdu. Súd uložil matke aj otcovi povinnosť vzájomne sa informovať o zdravotnom stave, školských výsledkoch a mieste pobytu maloletého. O trovách znaleckého dokazovania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení okresný súd uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom na rozvod manželstva žiadala, aby súd rozviedol manželstvo s odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa 28.6.2003 v Q. E. K. A. N. K. A. a žiadala, aby maloletého na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok bude matka. Výživné žiadala určiť na maloletého v sume 530,- eur mesačne a styk otca s maloletým žiadala upraviť v párnom kalendárnom týždni od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s osobitnou úpravou jarných prázdnin, Veľkonočných sviatkov a Vianočných sviatkov. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že v manželstve začali vznikať nezhody po narodení maloletého A., pretože rodičia mali rozdielne názory na jeho výchovu a v dôsledku toho odporca v septembri 2011 opustil spoločnú domácnosť. Navrhovateľka uviedla, že je nezamestnaná, pracovala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, následne nastúpila na materskú a rodičovskú dovolenku, ktorá trvala do roku 2007. S maloletým bola nútená zostať z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu doma ešte jeden a pol roka. V roku 2009 znovu pracovala na ÚPSVaR Bratislava a z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti s ňou zamestnávateľ vo februári 2010 ukončil pracovný pomer. Odvtedy je evidovaná na úrade práce. Uviedla, že nemá žiaden príjem a rodičia jej zo svojich úspor mesačne posielajú 450,- eur a odporca jej posiela výživné na maloletého A. 200,- eur mesačne. Pokiaľ ide o preukázané výdavky maloletého súd poukázal na zápisnicu z pojednávania dňa 11.6.2012, ktorá je založená v spise na č.l. 251 a okrem toho uviedol, že matka poukázala na zvýšené výdavky maloletého kvôli celiakii, ktorou maloletý trpí a tiež anémiou, laryngitídou a v minulosti trpel febrilnými kŕčami, bol štyrikrát operovaný. Matka nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou rodičov z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletého a tiež aj postoja maloletého k otcovi, pretože syn sa nevie zmieriť s rozpadom rodiny a preto navštívila klinickú psychologičku S.. E. M.. Matka uviedla, že byt ktorý mala v osobnom vlastníctve predala v roku 2011 za 60.000,- eur, jednalo sa o dedičstvo a z tejto sumy dostala 20.000,- eur, za ktoré vykonala rekonštrukciu domu, kde v súčasnej dobe s maloletým býva a ktorý dostala od rodičov na základe darovacej zmluvy. Okrem toho matka uviedla, že otec má mimomanželský vzťah. Matka je od januára 2014 nezamestnaná, predtým od januára 2013 poskytovala právne a finančné poradenstvo s príjmom 500,- eur za obdobie od januára 2013 až do 2014, odkedy je nezamestnaná. Matka žije z úspor, ktoré mala z dedičstva a úspory má asi vo výške 6.000,- eur. Matka má ukončené právnické vzdelanie s titulom Bc., zúčastnila sa viacerých výberových konaní a prácu si aktívne ďalej hľadá. Výdavky na maloletého matka uviedla vo výške 444,- eur. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozpory medzi manželmi sú natoľko vážne, že ich manželstvo neplní spoločenský účel v zmysle zákona. Nezhody v manželstve vznikli najmä v dôsledku odlišného prístupu k výchove maloletého A., keď podľa názoru súdu matka je viac úzkostlivejšia a otec je vo výchove viac prísny. Dôvod na rozpad manželstva mali aj nedoriešené majetkové vzťahy medzi manželmi, ktorí bývali v rodinnom dome navrhovateľky, ktorý bol darovaný a bol v jej výlučnom vlastníctve a odporca do rekonštrukcie domu investoval vlastné finančné prostriedky, ktoré dostal od svojich rodičov. Dôvodom rozvodu boli aj zhoršené vzťahy medzi odporcom a rodičmi navrhovateľky a vážnou príčinou rozpadu manželstva bola aj nevera zo strany odporcu a tiež skutočnosť, že odporca má dieťa s inou ženou. Súd mal preukázané, že manželia dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, nehospodária spolu a prežívajú veľmi vážny manželský konflikt a s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré vyplývali z vykonaného dokazovania, súd manželstvo rozviedol. S prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa v súlade so Zákonom o rodine a Dohovorom o právach dieťaťa zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súd mal preukázané, že obaja rodičia dokážu maloletému zabezpečiť osobnú starostlivosť, potreby súvisiace so zdravotným stavom maloletého, keď otec je so zdravotným stavom maloletého dostatočne oboznámený a akceptuje jeho liečebný režim a je dostatočne schopný a ochotný podávať maloletému lieky podľa doporučenia lekára. Súd prihliadol na to, že maloletý je veľmi viazaný na svoju matku a vzťah medzi maloletým a matkou podľa názoru súdu presahuje normálny vzťah medzi matkou a dieťaťom a matka si osvojuje výlučné právo na starostlivosť o maloletého. Matka sa na pojednávaní vyjadrila, že je ochotná maloletému umožniť, aby sa s otcom stretával, ale v skutočnosti to neakceptovala. Súd nevyhovel návrhu otca na striedavú starostlivosť s prihliadnutím na to, že záujmom maloletého dieťaťa je nepochybne aj stabilita výchovného prostredia, v ktorom dieťa žije. Z dôvodu, že maloletý je veľmi naviazaný na svoju matku, otcom navrhovaná striedavá starostlivosť by A. veľmi citlivým spôsobom vytrhla z prostredia, na ktoré je momentálne zvyknutý. Maloletý by takéto rozhodnutie súdu vnímal ako nespravodlivé a nedokázal by sa s ním podľa názoru súdu stotožniť, preto by takýto necitlivý zásah mohol byť kontraproduktívny a vzťah medzi maloletým a otcom by sa skôr zhoršil ako zlepšil. Pre maloletého je dôležité, aby primárne zostal v prostredí u matky, na ktoré je zvyknutý, ale aby sa zároveň v dostatočnom rozsahu stretával so svojim otcom. Podľa názoru súdu otcom navrhovaná striedavá starostlivosť, alebo výlučná osobná starostlivosť otca o maloletého by výsledok nezabezpečila a preto súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s dostatočným širokým rozsahom styku otca s maloletým. Preto styk otca s maloletým súd upravil tak, aby zostala zachovaná stabilita výchovného prostredia maloletého a aby maloletý s otcom bol dostatok času na to, aby otec mal možnosť na maloletého výchovne vplývať. Podľa názoru súdu bol vhodnejší spôsobom odovzdávania maloletého v mieste bydliska otca a to kvôli problémom pri odovzdávaní maloletého, ale nesúhlasil s tým, aby odovzdávanie maloletého prebiehalo v škole a pri odovzdávaní uložil rodičom maloletého povinnosť odovzdávať aj doklady maloletého a to preukaz zdravotného poistenca a cestovný pas. Matke uložil súd povinnosť, aby maloletého na stretnutie riadne pripravila a to nielen po hmotnej stránke, ale aj psychologickej tak, aby maloletému matka vysvetlila, že stretnutie s otcom je pre neho dobré a vhodné a že je nevyhnutné rešpektovať rozhodnutie súdu. Zároveň súd uložil povinnosť rodičom, aby sa vzájomne informovali o školských výsledkoch a zdravotnom stave maloletého. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a zo zárobkových a majetkových pomerov obidvoch rodičov. Náklady, ktoré uviedla matka v priebehu konania považoval súd za primerané s výnimkou nákladov na stravovanie, pretože aj keď je maloletý celiatik, súd považoval náklady na stravovanie vo výške 200,- eur mesačne za nadhodnotené a za primerané považoval náklady na stravu vo výške 150,- eur mesačne. Zároveň súd prihliadol na to, že 8 dní do mesiaca bude starostlivosť o maloletého zabezpečovať otec a v tomto období matka nebude mať náklady v súvislosti so starostlivosťou o maloletého. Pri určení výživného súd vychádzal zo zistenia, že otec je zamestnaný, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť a výživné vo výške 200,- eur mesačne by malo dostatočne pokryť potreby maloletého a zároveň súd zdôraznil, že matka maloletého by sa mala riadne zamestnať a tiež prispievať na výživu maloletého podľa svojich reálnych možností. Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol o tom, že maloletého zveruje na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a zamietnutiu návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov podal odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok okresného súdu a maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že maloletý A. L., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že s výnimkou mesiacov júl, august, vianočných a veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin od nedele 18,00 hod. v párnom týždni do nedele do 18,00 hod. v nepárnom týždni bude maloletý A. v osobnej starostlivosti matky; od nedele 18,00 hod. v nepárnom týždni do nedele do 18,00 hod. v párnom týždni bude maloletý A. v osobnej starostlivosti otca; každý párny kalendárny rok bude maloletý A. od 23.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. v osobnej starostlivosti otca, od 30.12. párneho kalendárneho roka do 6.1. do 18,00 hod, v nasledujúcom nepárnom roku v osobnej starostlivosti matky; každý nepárny kalendárny rok bude maloletý A. od 23.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. v osobnej starostlivosti matky, od 30.12. nepárneho kalendárneho roka do 6.1. do 18,00 hod, v nasledujúcom párnom roku v osobnej starostlivosti otca; každý nepárny kalendárny rok bude maloletý A. od soboty od 9,00 hod. po poslednom dni vyučovania pred jarnými prázdninami určenými vyhláškou MS SR pre kraj obvyklého pobytu maloletého A. do nedele do 18,00 hod. pred prvým dňom vyučovania po jarných prázdninách určených vyhláškou MŠ SR pre kraj obvyklého pobytu maloletého A. v osobnej starostlivosti otca; každý párny kalendárny rok bude maloletý A. od soboty od 9,00 hod. po poslednom dni vyučovania pred jarnými prázdninami určenými vyhláškou MŠ SR pre kraj obvyklého pobytu maloletého A. do nedele do 18,00 hod. pred prvým dňom vyučovania po jarných prázdninách určených vyhláškou MŠ SR pre kraj obvyklého pobytu maloletého A. v osobnej starostlivosti matky; každý párny kalendárny rok bude maloletý A. od prvého dňa veľkonočných prázdnin určenými vyhláškou MŠ SR od 9,00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18,00 hod. v osobnej starostlivosti otca; každý nepárny kalendárny rok bude maloletý A. od prvého dňa veľkonočných prázdnin určenými vyhláškou MŠ SR od 9,00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18,00 hod. v osobnej starostlivosti matky; každý nepárny kalendárny rok v mesiacoch júl a august bude maloletý A. od 1.7 od 9,00 hod. do 15.7. do 18,00 hod. v osobnej starostlivosti otca, od 15.7 od 18,00 hod. do 1.8. do 9,00 hod. v osobnej starostlivosti matky, od 1.8. od 9,00 hod. do 15.8. do 18,00 hod. v osobnej starostlivosti otca a od 15.8. od 18,00 hod. do 31.8. do 9,00 hod. v osobnej starostlivosti matky a každý párny kalendárny rok v mesiacoch júl a august bude maloletý A. od 1.7. od 9,00 hod. do 15.7. do 18,00 hod. v osobnej starostlivosti matky, od 15.7. od 18,00 hod. do 1.8. do 9,00 hod. v osobnej starostlivosti otca, od 1.3. od 9,00 hod. do 15.8. do 18,00 hod. v osobnej starostlivosti matky a od 15.8. od 18,00 hod. do 31.8, do 9,00 hod. v osobnej starostlivosti otca. Matka je povinná maloletého A. odovzdať otcovi v mieste bydliska otca v čase, kedy jej osobná starostlivosť o maloletého A. prechádza na otca a otec je povinný maloletého A. odovzdať matke v mieste bydliska matky v čase, kedy jeho osobná starostlivosť o maloletého A. prechádza na matku. Rodičia sú povinní si navzájom pri odovzdaní maloletého A. odovzdať originál preukazu poistenca, originál európskeho preukazu zdravotného poistenia, originál preukazu ŤZP a originál cestovného dokladu maloletého A.. Obaja rodičia budú maloletého zastupovať, spravovať majetok maloletého bude otec. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje. Rodinné prídavky bude poberať matka, daňový bonus si bude uplatňovať otec, peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP maloletého A. sú rodičia oprávnení uplatňovať si rovným dielom v pomere 50 % sumy príspevkov matka a 50 % sumy príspevkov otec. Obaja rodičia sú povinní sa navzájom vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca písomne informovať o zdravotnom stave, školských výsledkoch a návštevách záujmových krúžkov, dlhodobejšom pobyte maloletého A. mimo miesta pobytu rodičov, ako aj o plánovaných aktivitách počas prázdninového obdobia a priebežne si navzájom podávať informácie o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa maloletého A.. V odvolaní otec maloletého namietal, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Otec v podanom odvolaní namietal, že súd rozhodnutie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode zdôraznil najlepší záujem dieťaťa, pod ktorým je podľa názoru súdu potrebné rozumieť naplnenie biologických, psychologických a sociálnych potrieb maloletého dieťaťa a stabilitu výchovného prostredia, v ktorom maloleté dieťa žije a na základe analýzy týchto predpokladov rozhodol o zverení maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Podľa názoru otca, súd si vo svojom rozhodnutí a odôvodnení s prihliadnutím na priebeh konania a výsledky vykonaného dokazovania protirečí, keď na jednej strane uvádza, že všetky potreby maloletého sú schopní zabezpečiť obaja rodičia a na druhej strane zveril maloletého do výlučnej starostlivosti matky so širokou úpravou styku otca s maloletým. Preto nie je zrejmé, ak súd zistil, že pre maloletého je potrebné a dôležité, aby bol v pravidelnom a intenzívnom kontakte s otcom, s rodinou z otcovej strany a neposlednom rade aj maloletou sestrou D. a z toho dôvodu upravil a styk v širokom rozsahu stretávania, prečo nezveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keď striedavá starostlivosť bola otcom v priebehu konania navrhovaná, ale aj odporúčaná súdom ustanovenou znalkyňou Z.. U., ktorá vo veci nielenže vypracovala znalecký posudok, ale v konaní bola aj vypočutá a zúčastnila sa aj výsluchu maloletého na pojednávaní dňa 2.10.2014, pričom na strane otca neboli v priebehu konania definované žiadne prekážky, ktoré by mu bránili zabezpečovať starostlivosť o maloletého vo forme striedavej osobnej starostlivosti. V tej súvislosti neobstoja ani vyjadrenia výpovede Z.. E. ošetrujúcej psychiatričky maloletého, ktorá má poskytovať maloletému nadštandardnú starostlivosť a podľa názoru otca v danom prípade nejde o nadštandardnú liečbu maloletého, ale o nadštandardný prístup lekára k matke a neobjektívny pohľad na problémy dieťaťa, keď lekár nielenže nereflektuje závery znaleckého posudku s ktorým bol oboznámený, ale účelovými správami a vyjadreniami v podstate napomáha matke v argumentácii ohľadom nedodržania súdneho rozhodnutia, ktorým je uznesenie o nariadení predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletým. Otec preto tvrdil, že pri tak upravenom styku otca s maloletým, i napriek argumentácii o silnej naviazanosti maloletého na matku neboli a nie sú dané dôvody na zverenie maloletého do výlučnej starostlivosti matky. Zo strany matky po odchode otca zo spoločnej domácnosti dochádzalo k deštrukcii pôvodne bezproblémového vzťahu medzi otcom a maloletým, keď matka i napriek odporúčaniam viacerých autorít nevidela dôvod na rešpektovanie právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia a to predbežného opatrenia, ktoré upravovalo stretávanie sa otca s maloletým a otec bol nútený podať návrh na výkon rozhodnutia. Otec i napriek rozvodu manželstva má záujem sa o svojho syna starať a aktívnym spôsobom sa podieľa na jeho výchove a nesúhlasí s tým, že matka si prisvojuje výlučné právo na starostlivosť o maloletého, ktoré jej však nepatrí. Významná je skutočnosť, že na maloletého pozitívne vplýva aj pravidelný kontakt so svojou sestrou maloletou D., ktorú podľa vlastných vyjadrení maloletý má veľmi rád. Otec tvrdil, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, ktoré v podstate budú len o 2,5 dňa dlhšie ako je aktuálne súdom upravený styk otca s maloletým nebude maloletému na ujmu a maloletý nebude necitlivým spôsobom vytrhnutý z prostredia, na ktoré je zvyknutý, nakoľko do tohto sa bude pravidelne vracať a rovnaký čas bude u otca aj u matky. Otec namietal aj súdom určený čas odovzdávania a preberania maloletého, keď tento čas je v prípade prázdnin, resp. sviatkov uvedený odchýlne, čo v prípade maloletého môže byť na ujmu, nakoľko podľa názoru otca je podstatné, aby maloletý bez ohľadu na to, či ide o bežný týždeň, alebo prázdniny mal ukotvené jednotlivé časy odovzdávania preberania na 9,00 hod., resp. 18,00 hod. Pri určení výživného súd neprihliadol na to, že matka maloletého odovzdáva otcovi len v oblečení, ktoré má maloletý v deň odovzdávania, i napriek tomu, že vyčíslila náklady na oblečenie maloletého vo výške 40,- až 50,- eur mesačne, teda 480,- až 600,- ročne, preto matkou vyčíslené náklady na oblečenie maloletého považuje otec za nadhodnotené a nereálne, pretože v dôsledku uvedeného je otec nútený maloletému kupovať oblečenie za vlastné prostriedky a to isté platí aj v prípade hygienických potrieb a ostatných výdavkov, ktoré otec maloletému uhrádza. Matka tiež poberá pravidelný príspevok na stravu maloletého 36,- eur mesačne a celiaktické potraviny matka nakupuje na recept v lekárni a suma na mesiac nepresiahne hodnotu 40,- eur vrátane doplatku za lieky, čo vychádza podľa prepočtu otca približne na 8 kg bezlepkových potravín, ale otec tieto potraviny v čase, kedy je maloletý v jeho starostlivosti musí zabezpečovať na vlastné náklady nad rámec súdom stanoveného výživného, bez možnosti využitia nákupu s príspevkom zdravotnej poisťovne. Z toho dôvodu je podľa názoru otca s prihliadnutím na náklady na stravovanie maloletého primerané výživné v sume 100,- eur mesačne. Matka okrem poberania príspevku na stravu a možnosti nakupovania potravín pre maloletého na recept je poberateľkou prídavku na dieťa a okrem toho v prípade, ak by sa zamestnala, k čomu má matka všetky predpoklady, môže si uplatňovať na maloletého daňový bonus vo výške cca 41,- eur mesačne. Podľa názoru otca preto suma výživného 200,- eur mesačne vo vzťahu k výdavkom na maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca je neprimeraná, keď otec okrem pravidelných mesačných platieb výživného zabezpečuje potreby maloletého aj naturálne a tiež otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a je nutné zohľadniť, že otec má sám zhoršený zdravotný stav v dôsledku ochorenia na cukrovku a zvýšený cholesterol, má pravidelné náklady na lieky a tiež zvýšené výdavky na zabezpečenie diétneho stravovania. Matka na rozdiel od otca, ktorý je riadne zamestnaný je od septembra 2010 evidovaná na úrade práce, ako nezamestnaná a nepreukázala žiadnym spôsobom, že by aktívne vyvíjala činnosť smerujúcu k dosahovaniu pravidelného príjmu. Podľa názoru otca súčasný stav matke zjavne vyhovuje a konštatuje, že matkine majetkové pomery sú podstatne lepšie ako majetkové pomery otca, ktorý na rozdiel od matky je nútený riešiť bytovú otázku svojej rodiny prenájmom bytu a tiež je potrebné prihliadnuť na tvrdenie matky, že má úspory aktuálne vo výške 6.000,- eur. V súvislosti s navrhovanou striedavou starostlivosťou v priebehu konania bolo preukázané, že maloletý nemá problém tráviť čas s otcom, u otca prespať a plnohodnotne fungovať ako súčasť otcovej rodiny. Otec má svojej domácnosti vytvorené pre maloletého vhodné podmienky, maloletý má u otca svoje lôžko, tiež podmienky na riadnu prípravu do školy. Tiež ani otec, ani jeho partnerka nemajú problém s prípravou celiaktickej stravy pre maloletého a tiež s podávaním liekov v prípade choroby. Naopak prostredie u matky z hľadiska psychologického je problematické, lebo matkin vzťah k maloletému je nezdravý, keď matka vytvorila svojim správaním situáciu, že otec nemá možnosť takmer rok sám sa plnohodnotne s maloletým stretávať. V danom prípade je potrebné vychádzať z toho, že na starostlivosť o maloletého majú zásadne rovnaké právo obaja rodičia, pričom toto právo je naplnené vtedy, pokiaľ každý rodič má možnosť sa o dieťa starať rovnakú dobu, ako druhý rodič. V danom prípade však nie je možné podľa názoru otca konštatovať, že z dôvodu zachovania stability výchovného prostredia, v ktorom dieťa žije a jeho naviazanosti na matku, bolo dôvodné rozhodnúť o zverení maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky, keď podľa názoru súdu je dôležité, aby primárne maloletý vyrastal v prostredí u matky, na ktorú je zvyknutý, ale aby sa zároveň dostatočne stretával so svojim otcom, čo podľa názoru súdu by striedavá starostlivosť navrhovaná otcom nezabezpečila. Preto stabilita výchovného prostredia v danom prípade nebude narušená, ak k obdobiu, v ktorom sa bude otec s maloletým stretávať, pribudne ešte 2,5 dňa z každého párneho týždňa, ktorý by maloletý strávil s otcom. Z uvedeného dôvodu otec žiadal, aby maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti v zmysle podaného odvolania s tým, že za danej situácie namietal aj výšku výživného. K odvolaniu otca maloletého sa vyjadrila matka podaním zo dňa 5.12.2014, ktorá súhlasila s rozhodnutím súdu, keď prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie rešpektuje najlepší záujem maloletého s tým, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky je v záujme maloletého a žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu. K odvolaniu otca sa vyjadrila Okresná prokuratúra Pezinok podaním zo dňa 15.12.214 tak, že s výrokom rozsudku prvostupňového súdu v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému sa plne stotožňuje, i keď súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého Okresná prokuratúra Pezinok v záverečnom návrhu odporučila súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke a upraviť styk maloletého s otcom v čo najširšej miere. Tento názor zastáva i v súčasnej dobe s tým, že pokiaľ otec vo svojom odvolaní žiadal, aby bol maloletý zverený do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, na to v súčasnosti nie sú splnené všetky zákonné podmienky a preto Okresná prokuratúra Pezinok žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podaním zo dňa 16.4.2014 otec maloletého oznámil súdu nové skutočnosti a aktuálnu situáciu, v rámci ktorej odporca plánuje uzavrieť manželstvo a tiež v septembri 2015 očakávajú s jeho partnerkou narodenie druhého dieťaťa, v dôsledku čoho odporcovi pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom zároveň bude mať vyživovaciu povinnosť aj voči svojej partnerke. Maloletý sa na nového súrodenca teší a s maloletou D., ako bolo už v priebehu konania uvedené, má výborný vzťah, ktorý sa stále viac prehlbuje. Otec zároveň oznámil, že zakúpil štvorizbový byt z dôvodu rozšírenia rodiny a v záujme zvýšenia komfortu maloletého A., ako aj maloletej D. a presťahovať sa do nového bytu plánuje otec v mesiaci apríl 2015 a v tomto byte bude mať maloletý vlastnú izbu a tieto skutočnosti otec oznámil súdu z dôvodu prebiehajúce odvolacieho konania, ktoré treba zohľadniť pri rozhodovaní o odvolaní odporcu. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. V danej veci otec maloletého nesúhlasil s rozhodnutím súdu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a proti výroku o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok okresného súdu a maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V odvolaní otec maloletého namietal, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Pokiaľ odvolateľ namietal, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že takýto postup súdu nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie odvolateľ v danej veci aj využil (nebolo mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odvolateľa (otca maloletého) nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd) preto svojim postupom otca nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. K výhrade otca ohľadne nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu treba uviesť, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj R 37/1993), pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O. s. p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania. Po posúdení námietky otca maloletého, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). V súvislosti s námietkou otca maloletého, že okresný súd pri rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite objasnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ako aj pri stanovení výšky výživného. V správaní matky nezistil také nedostatky, ktoré by bránili vo výchove a starostlivosti o maloletého, pričom prihliadol na správanie rodičov, ich výpovede a postoje k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti podľa návrhu otca, prihliadol tiež na výpoveď maloletého, na prešetrenie pomerov v domácnosti matky, ako i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a vyjadrenia znalcov. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu ohľadom zverenia maloletého matke aj určenia vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletým tento upravil s poukazom na záujem maloletého a narušené vzťahy medzi rodičmi. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal aj so všetkými námietkami otca v priebehu prvostupňového konania. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. K uvedenej námietke odvolateľa, treba uviesť, že v priebehu celého konania podával k veci rozsiahle písomné vyjadrenia a niekoľkokrát vypovedal aj na pojednávaní, pričom mal umožnené dostatočne sa k celej veci vyjadriť a jeho postoje a návrhy boli okresnému súdu bez pochybností známe. Ani týmto postupom preto nedošlo k porušeniu jeho procesných práv. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch dokazovania je neopodstatnené. Otec v podanom odvolaní namietal, že súd rozhodnutie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode zdôraznil najlepší záujem dieťaťa, pod ktorým je podľa názoru súdu potrebné rozumieť naplnenie biologických, psychologických a sociálnych potrieb maloletého dieťaťa a stabilitu výchovného prostredia, v ktorom maloleté dieťa žije a na základe analýzy týchto predpokladov rozhodol o zverení maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Podľa názoru otca, z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ak súd zistil, že pre maloletého je potrebné a dôležité, aby bol v pravidelnom a intenzívnom kontakte s otcom, s rodinou z otcovej strany a neposlednom rade aj maloletou sestrou D. a z toho dôvodu upravil a styk v širokom rozsahu stretávania, prečo nezveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keď striedavá starostlivosť bola otcom v priebehu konania navrhovaná, ale aj odporúčaná súdom ustanovenou znalkyňou Z.. U., ktorá vo veci nielenže vypracovala znalecký posudok, ale v konaní bola aj vypočutá a zúčastnila sa aj výsluchu maloletého na pojednávaní dňa 2.10.2014, pričom na strane otca neboli v priebehu konania definované žiadne prekážky, ktoré by mu bránili zabezpečovať starostlivosť o maloletého vo forme striedavej osobnej starostlivosti. V tej súvislosti neobstoja ani vyjadrenia výpovede Z.. E. ošetrujúcej psychiatričky maloletého, ktorá má poskytovať maloletému nadštandardnú starostlivosť a podľa názoru otca v danom prípade nejde o nadštandardnú liečbu maloletého, ale o nadštandardný prístup lekára k matke a neobjektívny pohľad na problémy dieťaťa, keď lekár nielenže nereflektuje závery znaleckého posudku s ktorým bol oboznámený, ale účelovými správami a vyjadreniami v podstate napomáha matke v argumentácii ohľadom nedodržania súdneho rozhodnutia, ktorým je uznesenie o nariadení predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletým. Súd prvého stupňa v danej veci dospel k názoru, že rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti a preto podľa § 127 ods. 1 O.s.p. ustanovil vo veci znalca na odborné posúdenie otázky zverenia maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a vychádzal aj zo správ odborníkov, psychológov a tiež z vyjadrenia svedkov. V správe zo dňa 5.4.2012 detského klinického psychológa, S.. E. M. doporučila, vzhľadom na súčasné panické strachové reakcie maloletého, aby sa stretávanie maloletého s otcom uskutočňovalo výlučne v prítomnosti matky. Zo správy poradenského psychológa - psychoterapeuta S.. A. Z. zo dňa 2.12.2012 vyplýva, že existuje vysoká naviazanosť maloletého na matku, ktorá u neho predstavuje dominantnú rodičovskú postavu. Maloletý vníma neakceptujúci postoj matky k otcovi. Podľa jej názoru „pacientom“ v tomto prípade nie je dieťa, ale rodičia a účasť matky pri stretnutí maloletého s otcom považovala za veľmi otáznu. Zo znaleckého posudku Z.. B. U. vyplýva, že u maloletého sa rozvíja syndróm mamičkinho chlapčeka a pokiaľ by bol aj naďalej obmedzený kontakt s otcom, negatívne by to ovplyvňovalo jeho ďalší vývoj. Otec v podanom odvolaní tiež tvrdil, že zo strany matky po odchode otca zo spoločnej domácnosti dochádzalo k deštrukcii pôvodne bezproblémového vzťahu medzi otcom a maloletým, keď matka i napriek odporúčaniam viacerých autorít nevidela dôvod na rešpektovanie právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia a to predbežného opatrenia, ktoré upravovalo stretávanie sa otca s maloletým a otec bol nútený podať návrh na výkon rozhodnutia. Otec i napriek rozvodu manželstva má záujem sa o svojho syna starať a aktívnym spôsobom sa podieľa na jeho výchove a nesúhlasí s tým, že matka si prisvojuje výlučné právo na starostlivosť o maloletého, ktoré jej však nepatrí. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. V danom prípade je maloletý v osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia majú právo osobne sa o dieťa starať s tým, že matka poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, pretože jej je maloletý zverený do osobnej starostlivosti a otec maloletému poskytuje osobnú starostlivosť v určenom čase rozhodnutím súdu. V danom prípade v určenom období bude otcovi zabezpečené právo mať dieťa u seba a maloletému bude zabezpečené právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť zo strany otca. Odvolací súd, vzhľadom k tomu, že uvedenú úpravu je potrebné rešpektovať a je potrebné prijať aj situáciu, ktorá z tejto úpravy vyplýva, keď rodičia sa nedokážu dohodnúť na podstatných otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloletého a zo strany matky dochádza k obmedzovaniu styku otca s maloletým a ako z vykonaného dokazovania vyplýva, matka nemá snahu zabezpečiť, aby mohol otec vykonávať svoje právo starostlivosti o maloletého, považuje za nutné skúmať, či je naďalej v súlade so záujmom maloletého osobná starostlivosť zo strany matky, ktorej bolo dieťa zverené, alebo či nebude v budúcnosti potrebné zmeniť výchovné prostredie maloletého. V tej súvislosti je potrebné rešpektovať aj návrh a žiadosť otca, aby maloletý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. V danej veci však súd, na základe vykonaného dokazovania rozhodol, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd, pokiaľ však matka bude v budúcnosti rešpektovať aj právo otca na uskutočňovanie styk s maloletým v určenom čase. Treba zdôrazniť, že pokiaľ by nastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výchovného prostredia maloletého, môže súd začať takéto konanie aj bez návrhu. Otec v podanom odvolaní namietal, že súd nevyhovel jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiadajúci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto spolupráca a komunikácia nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý. V danom prípade preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu otca v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, teda jedného z rodičov a nevyhovel jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Odvolací súd zastáva názor, zhodný so záverom okresného súdu, že v danom prípade obaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady pre výchovu maloletého a každý z nich by mal nezastupiteľným spôsobom prispievať k tomu, aby doposiaľ úspešný duševný a osobnostný vývin maloletého pokračoval i naďalej. Vzhľadom na postoj samotného maloletého sa považuje z psychologického hľadiska za vhodnejšie pre ďalší zdravý vývoj maloletého a jeho riadnu výchovu výchovné prostredie matky za predpokladu čo najširších kontaktov s otcom. V zmysle § 154 O.s.p. pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia a súd pri rozhodovaní neprihliada na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov, ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb. Zákon pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Záujem maloletého na zachovaní stability výchovného prostredia nemožno vidieť len v tom, že za každú cenu sa musí rešpektovať vytvorený faktický stav. Ak má súd zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, musí tak urobiť po dôkladnom zistení všetkých skutočností, ktoré ovplyvňujú alebo by mali ovplyvňovať výchovu dieťaťa. Na posúdenie, či zmena výkonu rodičovských práv a povinností je v záujme maloletého dieťaťa, môže súd pribrať do konania znalca. Ako vyplýva z judikatúry zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Rozhodujúcim hľadiskom na úvahy o najvhodnejšej úprave výchovy maloletého dieťaťa zostáva vždy záujem dieťaťa. V danom prípade je v záujme maloletého, aby bol zverené matke do osobnej starostlivosti a naďalej (pokiaľ nenastane závažná zmena pomerov) zostalo v doterajšom prostredí, čo je v súčasnej dobe v záujme maloletého a preto je možné považovať rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že matka má najlepšie predpoklady pre riadny výkon osobnej starostlivosti o maloletého, ktorú zabezpečuje už od jeho narodenia a ktorá nebola spochybnená ani šetrením pomerov. Správne konajúci súd rozhodol aj o zvýšení výživného s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Odvolací súd poznamenáva, že stabilné výchovné prostredie vytvorené matkou a jej osobná starostlivosť o maloletého nespochybnená ani kolíznym opatrovníkom, je rozhodne v záujme maloletého aj so zreteľom na zabezpečenie kontinuálnej starostlivosti a neboli zistené žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov budú lepšie zaistené potreby dieťaťa aj s prihliadnutím na okolnosť, že matka je bez príjmu a so zabezpečovaním jej nevyhnutných potrieb jej musia vypomáhať rodičia, preto správne zdôraznil súd prvého stupňa, že matka má vytvorené všetky pracovné podmienky a mala by sa zamestnať, aby si mohla zodpovedne a dostatočne plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému a správne konajúci súd upravil v širšom rozsahu styk s otcom v záujme rešpektovania čo najširšieho styku otca s maloletým tak, aby nezanikli citové vzťahy medzi nimi. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že pokiaľ otec oznámil súdu nové skutočnosti, že sa mu narodí ďalšie dieťa a že sa zmenia jeho majetkové pomery nadobudnutím nehnuteľnosti do vlastníctva, tieto okolnosti budú významné až v čase keď nastane táto zmena pomerov (narodenie dieťaťa a zvýšenie jeho životnej úrovne a majetkovej hodnoty v súvislosti s výškou výživného na maloletého) a nie v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní. Touto zmenou pomerov, ktorá nastane v budúcnosti sa nemožno zaoberať. V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať, alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia (§ 154 Občianskeho súdneho poriadku). Pretože rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.