Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/102/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712208883 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712208883.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Z. R., T..: XX. XX. XXXX, H. X. I. XX, C., zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Gbelskou, so sídlom Andreja Hlinku 21, Bánovce nad Bebravou, proti odporcovi: Ľ. I., T..: XX. XX. XXXX, H. T. XX, G. K., zastúpenému advokátkou JUDr. Máriou Lukačovičovou, so sídlom Hlavná 156, Dubová, o zaplatenie 829,85 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k.: 10C/200/2013-34 zo dňa 06. 11. 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľky voči odporcovi na zaplatenie 829,85 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 19. 07. 2007 zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 199,43 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke posúdil podľa § 39, § 139 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 457 a § 458 ods. 1 Obč. zákonníka a skutkovo tým, že navrhovateľka návrh na začatie konania odôvodnila tým, že účastníci konania boli do 27. 02. 2012 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. G. K., zapísaných v evidencii nehnuteľností Správy katastra C., LV č. XX, okres C., obec G. K., a to pozemku, parc. reg. „X.“ č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 567 m2, a stavby, rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parc. reg. „X. Č.. XXX/X. Odporca dňa 15. 07. 2007 uzavrel s I. C. nájomnú zmluvu, ktorou bez súhlasu navrhovateľky prenajal časť pozemku o výmere 140 m2 z parc. reg. „X. Č.. XXX/X. Výška nájomného bola dohodnutá vo výške 10.000,- Sk za rok a splatnosť nájomného na dobu nájmu päť rokov vopred, najneskôr päť dní od podpísania nájomnej zmluvy. Nájomkyňa zaplatila dňa 15. 07. 2007 odporcovi nájomné vo výške 50.000,- Sk, pričom si odporca celú sumu ponechal a navrhovateľke ako podielovej spoluvlastníčke zodpovedajúcu čiastku v sume 829,85 eura nevyplatil. Mala tak za to, že odporca sa na úkon navrhovateľky bezdôvodne obohatil. Súd prvého stupňa mal v prejednávanej veci za nesporné, že účastníci konania boli podielovými spoluvlastníkmi pozemku, parc. reg. „X.“. Č.. XXX/X, každý v jednej polovici. Odporca prijal od I. C. plnenie v sume 50.000,- Sk za to, že mohla dočasne užívať uvedenú parcelu. Navrhovateľka nájomnú zmluvu nepodpísala. Poukázal na § 139 ods. 1 Obč. zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou, pričom rozhodovacia prax súdov ustálila, že v rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou, keď má jeden spoluvlastník väčšinu, neumožnenie menšinovému vlastníkovi vyjadriť sa o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou, zaťažuje takýto právny úkon absolútnou neplatnosťou. Tým viac potom musí platiť vyslovený záver (a minori ad maius) pri rovnosti podielov spoluvlastníkov. Súd prvého stupňa tak z úradnej povinnosti prihliadal na neplatnosť právneho úkonu odporcu. Z uvedeného mal zrejmé, že navrhovateľka sa nemohla úspešne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. Toho sa mohla úspešne domáhať I. C., ktorej malo byť od odporcu vrátené všetko, čo podľa neplatnej zmluvy plnila. Záverom odôvodnenia skonštatoval, že uvedený záver nezbavuje podielových spoluvlastníkov - účastníkov konania - práva na uplatnenie si náhrady za skutočné užívanie ich vlastníctva zo strany I. C., ku ktorému sú oprávnení obaja podielový spoluvlastníci. S poukazom na uvedené návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania voči navrhovateľke vo výške 199,43 eura. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Podané odvolanie odôvodnila odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 O. s. p. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka namietala nesprávnu protokoláciu jej prejavu súdom prvého stupňa. Poukázala na to, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že odporca prevzal aj náhradu za užívanie spoločnej nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníčkou je navrhovateľka, nie z dôvodu neplatnej zmluvy o nájme. Odporca mal svoj dlh z uvedeného titulu aj písomne uznať v liste z 27. 8. 2009, pripojenom k návrhu, z ktorého má byť zrejmý tiež úmysel odporcu obohatiť sa na úkor navrhovateľky. Odporca totiž rozhodol o spoločnej veci tak, že ju prenajal. Navrhovateľka tak žiada vydať len výnos z užívania nehnuteľnosti, ktorý prevzal odporca aj za jej polovicu. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Mal za to, že súd prvého stupňa správne prihliadol na neplatnosť nájomnej zmluvy uzatvorenej s I. C., pretože nebola podpísaná oboma spoluvlastníkmi, pričom navrhovateľka na neplatnosť zmluvy poukazovala v liste z 03. 09. 2009 a tiež odporca vo svojom odpore. Odporca dostal od 15. 7. 2007 na základe nájomnej zmluvy, uzatvorenej bez súhlasu navrhovateľky plnenie vo výške 50.000,- Sk (1.659,695 eura) a nie od navrhovateľky, ktorá sa domáha vydania časti tohto plnenia. Účastníci konania nadobudli nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve v roku 2001, od tejto doby však navrhovateľka neplatila daň z nehnuteľností a neprispievala ani na údržbu a rekonštrukciu predmetných nehnuteľností. Ďalej poukázal na zlý stav nehnuteľností a výdavky vo výške 2.000,- eur vynaložené na úpravu pozemku s tým, že navrhovateľka uvedené výdavky nerozporuje. Odporca sa tak úmyselne bezdôvodne neobohatil, nakoľko peniaze použil na udržiavanie a rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorú vlastnil spolu s navrhovateľkou. Zdôraznil tiež námietku premlčania, vznesenú v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej voči odporcovi domáha vydania náhrady za užívanie podielu na nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania vo výške 829,85 eura s príslušenstvom, nakoľko odporca bez súhlasu navrhovateľky ako podielovej spoluvlastníčky dňa 15. 07. 2007 uzavrel nájomnú zmluvu s Z. C., ktorej časť vyššie uvedenej nehnuteľnosti, pozemku, prenajal. Za nájom predmetných nehnuteľností bolo odporcovi od nájomcu vyplatené nájomné vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 eura), odporca však navrhovateľke príslušný podiel na nájomnom, zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu navrhovateľky k nehnuteľnosti nevyplatil. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nárok navrhovateľky voči odporcovi posudzoval podľa § 451 a nasl. Obč. zákonníka ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko prihliadol na absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy, uzatvorenej medzi odporcom a nájomkyňou, Z. R. s tým, že nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nemôže domáhať navrhovateľka, ale nájomkyňa a účastníci konania, ako podieloví spoluvlastníci, sa môžu domáhať nároku na uplatnenie náhrady za užívanie ich vlastníctva od nájomkyne. Odvolací súd v predmetnej súvislosti poukazuje na právne závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Cdo/298/2008 zo dňa 24. novembra 2009, podľa ktorého „ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž, a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu, a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp. zn. 2Cdo/141/99)“. Z uvedeného má odvolací súd za zrejmé, že nárok navrhovateľky na vydanie sumy 829,85 eura s príslušenstvom od odporcu je potrebné posúdiť ako nárok na náhradu za to, že navrhovateľka, ako podielový spoluvlastník, neužívala spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu podľa § 137 ods. 1 a § 123 Obč. zákonníka, pričom z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR má odvolací súd tiež za zrejmé, že tento nárok svedčí podielovému spoluvlastníkovi veci, a to voči podielovému spoluvlastníkovi, ktorý mal spoločnú vec užívať aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu dotknutého spoluvlastníka. Nakoľko súd prvého stupňa nárok navrhovateľky nesprávne právne posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia, v novom konaní bude nárok navrhovateľky potrebné posúdiť v intenciách ust. § 137 ods. 1 a § 123 Obč. zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.