KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Bratislava20. 4. 2015plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/37/2015 z 20. 4. 2015

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 20. apríla 2015, sp. zn. 11CoP/37/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1712211892.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/37/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712211892
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712211892.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú
D. P., A.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, odbor sociálnych vecí, ul. Moyzesova č. 2, Pezinok, dieťa rodičov matka - X. P., A.Á. X.X.XXXX,
W. F. T. XX, a otec - H. P. A. XX.X.XXXX, W. F., X.Ä. XXXX/X, zast. JUDr. Alenou Polakovičovou,
advokátkou, AK Pezinok, Mýtna 15, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.11.2014, č.k. 12P/221/2012-187 jednohlasne ( pomerom
hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 04.11.2014, č.k. 12P/221/2012-187, zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú D. P., A.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX,XX € mesačne na sumu XXX €
mesačne od 09.01.2013. Zročné výživné za obdobie od 09.01.2013 do 31.10.2014 vo výške X.XXX,XX €
povolil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.12.2014
k rukám matky maloletej. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.4.2006, č.k. 7C 247/2005-32 v výroku o výživnom na maloletú.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie
odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov
rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom
dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Zmenu pomerov súd prvého stupňa
zistil predovšetkým na strane maloletej, a to zvýšením jej odôvodnených potrieb v súvislosti s fyzickým
vekom, štúdiom, záujmovými aktivitami, zdravotným stavom. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane
rodičov, u matky zohľadnil objektívnu skutočnosť v konaní preukázanú, a to nepriaznivý zdravotný stav,
v súvislosti s ktorým došlo k poklesu schopnosti pracovnej činnosti matky o 70%. Na strane otca, a to
napriek tvrdeniu otca, že aj on má zdravotné problémy, uvedenú skutočnosť pri rozhodovaní nezohľadnil,
nakoľko ju otec v konaní nepreukázal. Na strane otca rovnako nezohľadnil jeho tvrdenie o nízkom príjme
z podnikania, v tomto smere podľa názoru súdu prvého stupňa je na mieste otázka, prečo sa otec vo
svojom profesnom zameraní i naďalej orientuje týmto smerom, v roku 2012 si dokonca založil s.r.o.
s identickým predmetom podnikania ako má v živnosti a nerieši si svoje pracovné aktivity v oblasti,
ktorá by bola ekonomicky zaujímavejšia. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť je základná povinnosť
každého rodiča, túto povinnosť nie je možné presúvať na druhého rodiča, pričom povinný rodič si musí
svoje finančné záležitosti usporiadať tak, aby bol schopný súdom určené výživné uhrádzať. Výživné
určil vo výške XXX € mesačne, pokiaľ matka žiadala určiť výživné vo výške XXX € mesačne, vo zvyšku



jej návrh zamietol, majúc za to, že určené výživné vo výške XXX € je primerané na krytie potrieb
15 ročného maloletého dieťaťa. Do odôvodnených výdavkov maloletej nezapočítal výdavky spojené
s úhradou jazdenia na koni, vzhľadom k tomu, že to neumožňujú finančné možnosti rodičov. Zmenu
pomerov ustálil podaním návrhu matky na súd, od podania návrhu do rozhodnutia vyčíslil zročné výživné,
vyčíslené zročné výživné vzhľadom na finančné možnosti otca, tomuto povolil splácať v mesačných v
splátkach v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie otec
maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú zvýšiť zo sumy
XXX,XX € na sumu XXX € mesačne od 09.01.2013. Uviedol, že si je vedomý, že potreby maloletej od
posledného rozhodnutia o výživnom sa zvýšili, napriek uvedenému, z dôvodu svojho nízkeho príjmu z
podnikania nie je schopný súdom prvého stupňa určené výživné platiť. V konaní na súde prvého stupňa
boli v rámci zisťovania majetkových a zárobkových možností a schopností oboch rodičov vykonané
dôkazy, ktoré jednoznačne preukázali, že vykazuje straty z podnikania, a to za posledné roky v dôsledku
hospodárskej krízy. Uvedené skutočnosti konštatoval aj súd v odôvodnení svojho rozsudku. Pokiaľ
ide o založenie spoločnosti F. X..H..E.., opätovne zdôraznil, že túto spoločnosť založil z dôvodu, aby
si znížil náklady v podnikaní, čo bude robiť rozdiel XX -XX €. I napriek uvedeným skutočnostiam,
ktoré súd nespochybnil, uvedené fakty o jeho nízkych príjmoch odmietol reálne uznať, nevychádzal
zo zisteného skutkového stavu, keď si teoreticky kládol otázku, prečo vo svojom profesnom zameraní
naďalej sa orientuje týmto smerom a nerieši si svoje pracovné aktivity v oblasti, ktorá by bola ekonomicky
zaujímavejšia. Podľa jeho názoru hypotetické doporučenia súdu o hľadaní si ekonomicky výhodnejšieho
zamestnania nemôžu byť hlavným kritériom pre určenie miery vyživovacej povinnosti, nakoľko súd by
mal objektívne zistiť a vyhodnotiť skutkový stav v čase konania ktorý existuje, teda zohľadniť reálne
majetkové, zárobkové možnosti a schopnosti jeho ako povinného rodiča, tak ako to má na zreteli ust.
§ 62 ods. 2 Zák. o rodine. Uvedené zdôvodnenie súdu, ktoré dal do úmery s vážnymi zdravotnými
problémami matky, ktoré jej vraj nedovoľujú dosahovať okrem invalidného dôchodku vyššie príjmy je
zavádzajúce, nakoľko sa v konaní preukázalo, že matka napriek tomu, že jej bol 03.06.2011 priznaný
invalidný dôchodok, pracovala do 31.01.2013 ako E. P. Y. Q. X..H..E.. a do 01.08.2014 ako učiteľka v
detských jasliach. Aj majetkové pomery matky sú lepšie, nakoľko je výlučnou vlastníčkou štvorizbového
domu, on nemá vo vlastníctve žiadnu bytovú nehnuteľnosť, býva v matkinom byte.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka a kolízny opatrovník, ktorí zhodne navrhli rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca sa s dôvodmi podaného odvolania nestotožnila, poukázala
na to, že otec aj v minulosti si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť, v minulosti podala opakovane trestné
oznámenia pre neplatenie výživného, otec nedoplatok na výživnom doplatil vždy až pred vynesením
rozsudku v trestnej veci. Podľa jej názoru súd prvého stupňa zárobkové a majetkové pomery otca zistil
a vyhodnotil správne, keď dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby dosahoval
taký príjem, aby bol schopný určené výživné poukazovať. V konaní nebolo preukázané, že by otec
mal zdravotné problémy, jeho pracovná schopnosť nie je ničím obmedzovaná, podnikaniu sa venuje
dlhoročne, má teda dostatok skúseností, aby vyhodnotil, či jeho podnikateľské aktivity dostatočne
pokryjú životné náklady, v prípade nedostatočného príjmu by určite zmenil druh podnikania a zamestnal
sa v riadnom pracovnom pomere. Zdôraznila, že podľa jej názoru zvýšenie výživného je dôvodné,
nakoľko na strane maloletej od roku 2006 sa podstatne zmenili pomery. Ďalšia podstatná zmena na
strane maloletej nastala aj v priebehu konania, keďže maloletá je od septembra 2014 študentkou strednej
umeleckej školy, odbor reklamná tvorba, s uvedeným štúdiom sú spojené značné finančné výdavky.

Kolízny opatrovník maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca poukázal na cieľ zákonných
ustanovení § 62 Zák. o rodine, ktorým je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým,
že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa. S poukazom na uvedené mal za to, že od
poslednej úpravy výživného uplynula značná doba, za ktorú sa výdavky maloletej zvýšili. Výdavky, ktoré
uviedla matka v konaní považoval za primerané. Zdôraznil, že matka nemôže zabezpečovať sama
osobnú starostlivosť a aj vo väčšej miere hradiť výdavky na maloletú, a to aj vzhľadom k tomu, že má
preukázateľne zhoršený zdravotný stav.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ( s výnimkou výroku,
ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý ) podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec



prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením
rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú
zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene
výživného je preto zistiť, či a akom v smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o
výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri
určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti,
schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany
otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností
rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny
pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného
na maloletú, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava III rozsudkom zo dňa 26.04.2006, č.k.
7C/247/2005-32.

Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvého
stupňa toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletej k zmene
pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného.

Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej v zmysle podstatného zvýšenia jej odôvodnených
potrieb, táto je nesporná, keďže výživné bolo naposledy upravované pred 8 rokmi, náklady maloletej či
už v súvislosti s fyzickým vekom, školskou dochádzkou, zdravotným stavom, či záujmovými aktivitami
vzrástli, nakoniec nárast potrieb maloletej uznal aj sám otec, keď jeho námietky smerovali viac k ustáleniu
výšky výživného, so žiadosťou o zohľadnenie jeho príjmu. K výške výživného určenej súdom prvého
stupňa má odvolací súd za to, že táto zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na
maloleté dieťa, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletej, tak aj zárobkovým a majetkovým
pomerom rodičov.

Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery rodičov, súd prvého stupňa správne na strane matky
zohľadnil zmenu jej schopností vykonávať prácu pre nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého
má matka obmedzenú možnosť dosahovania a najmä zvyšovania príjmu. Skutočnosť, že matka pracuje
v konaní nebola sporná, príjem, ktorý však matka dosahuje je limitovaný jej zdravotným obmedzením,
v dôsledku čoho príjem matky spolu s invalidným dôchodkom nepresahuje sumu XXX € mesačne. Na
strane otca súd prvého stupňa skutočnosť, ktorú by bolo možné považovať za objektívnu skutočnosť,
v dôsledku ktorej otec nemôže dosahovať príjem primeraný jeho vzdelaniu, kvalifikácii, praxi, v konaní
nezistil. Otec podľa obsahu spisu podniká od roku 1993 a pokiaľ tak ako tvrdí, od roku 2008 v dôsledku
hospodárskej krízy dosahuje minimálne príjmy, resp. je v strate, úvaha súdu prvého stupňa uvedená
v odôvodnení napadnutého rozsudku viažúca sa k prehodnoteniu podnikateľských aktivít otca je na
mieste. Podľa názoru odvolacieho súdu nejde o hypotetickú úvahu, tak ako to uvádza otec v odvolaní,
ide o zhodnotenie reálneho stavu na základe predložených dokladov otca o výsledkoch jeho podnikania
od roku 2011, ktoré odôvodňujú záver súdu vyslovený v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku.
Uvedený záver korešponduje s právom maloletého dieťaťa, ktoré má zo zákona nárok na primerané
výživné zo strany rodičov, pričom ochrana záujmov maloletého dieťaťa je v konaní starostlivosti o
maloleté dieťa zo strany súdu prioritná, a to aj na úkor práv rodičov. Vo vzťahu k potrebám maloletej už
ako študentke strednej školy je potrebné si uvedomiť, že je v období dospievania, prípravy na budúce
povolanie, ktoré obdobie z hľadiska krytia potrieb je finančne mimoriadne nákladné. Medzi odôvodnené
potreby maloletej patria aj náklady na bývanie, ktoré maloletej zabezpečuje matka, z ktorého dôvodu
námietka otca o vlastníctve matky k rodinnému domu nie je dôvodná.

S poukazom na uvedené, závery súdu prvého stupňa vylovené v odôvodnení napadnutého rozsudku
zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, súd prvého stupňa svoje závery v odôvodnení
rozhodnutia aj primerane, spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vysvetlil, z ktorého
dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožnil. Určená výška výživného na maloletú podľa
názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na



maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.sp., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1712211892)

  1. 14. 2. 2013Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/221/2012 z 14. 2. 2013
  2. 4. 11. 2014Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/221/2012 z 4. 11. 2014potvrdené
  3. 20. 4. 2015Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/37/2015 z 20. 4. 2015 (toto rozhodnutie)