KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Bratislava20. 5. 2015plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/230/2015 z 20. 5. 2015

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 20. mája 2015, sp. zn. 5Co/230/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1712216768.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/230/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216768
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712216768.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti odporkyni :
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č.
13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Pezinok zo dňa 16. apríla 2015 č.k. 5C/238/2012-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od
doručenia zaplatil súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti účastníkom konania vo výške 66,- €,
vyrubený podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom tvrdil, že v
návrhu na začatie konania nepodal námietku zaujatosti, ale iba uviedol skutočnosti, pre ktoré inak vecne
a miestne príslušný súd nemôže v tejto veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení,
keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a teda sú vo veci zaujatí (§ 14 Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len „O.s.p.“). Súd nemohol podanie navrhovateľa z hľadiska jeho obsahu vyhodnotiť ako
námietku zaujatosti z dôvodu, že neobsahovala náležitosti vymedzené v § 15a ods. 3 O.s.p. Námietku
zaujatosti navrhovateľ nepodal. Okresný súd spoplatnil fiktívny návrh. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vzniká poplatková povinnosť účastníkovi konania podaním námietky
zaujatosti; námietka zaujatosti nebola podaná; navrhovateľ nevznáša a nevzniesol námietku zaujatosti
podľa § 15a O.s.p., ktorá by mohla byť spoplatnená podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Navrhovateľ očakával a očakáva postup podľa § 15 O.s.p., pretože tvrdené okolnosti neoznamuje
súdu v rámci odôvodnenia námietky zaujatosti podľa § 15a O.s.p.; preto nie je možné, aby mu súd
uložil povinnosť zaplatenia súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti. Otázkou spoplatňovania
nespôsobilých návrhov sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 24. júla
1997 pod sp. zn. 1Co/10/97, podľa ktorého ak návrh nemá potrebné náležitosti a pre tento nedostatok
by bolo konanie zastavené podľa § 43 ods. 2 O.s.p., súdny poplatok za konanie začaté takýmto návrhom
sa nevyberá. Navrhovateľ poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 8. 2014 pod sp. zn.
8 Cdo/72/2013 ohľadne súdneho poplatku z návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti,
ktorý podaný nebol, resp. uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. 6. 2014 č.k. 10NcC/9/2014 - 67,
kde odvolací súd vrátil vec prvostupňovému súdu bez rozhodnutia o námietke zaujatosti, keď vychádzal
z jednoznačne prezentovanej vôle navrhovateľa, že námietku zaujatosti nevzniesol. Súd prvého stupňa
mal oznámené okolnosti prejednať v právnom režime ustanovenia § 15 O.s.p. tak, ako o tom opakovane
rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky konkrétne v uzneseniach sp. zn. 4Sžo/56/2012 zo dňa
27.11.2012, sp. zn. 6Sžo/56/2012 zo dňa 28.11.2012, sp. zn. 4Sžo/57/2012 zo dňa 27.11.2012, sp. zn.
4Sžo/55/2012 zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 3Sžo/57/2012 zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 6Sžo/57/2012 zo
dňa 28.11.2012, sp. zn. 3Sžo/56/2012 zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 3Sžo/58/2012 zo dňa 21.11.2012, sp.



zn. 5Sžo/56/2012 zo dňa 15.11.2012, sp. zn. 5Sžo/57/2012 zo dňa 15.11.2012 a sp. zn. 5Sžo/58/2012
zo dňa 15.11.2012, v ktorých uviedol, že v daných prípadoch sa jednalo o dôvod vylúčenia, resp.
nevylúčenia sudcov, ktorý nie je v zmysle zákona o súdnych poplatkoch poplatkovým úkonom, preto
nebol dôvod na vyrubenie súdneho poplatku uznesením a najvyšší súd napadnuté uznesenia bez
ďalšieho zrušil, pretože neexistovali dôvody na ich vydanie. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd dodržal
princíp právnej istoty a s poukazom na ustálenú prax najvyššieho súdu rozhodol o zrušení napadnutého
uznesenia o poplatkovej povinnosti.
Bez ohľadu na náležitosti navrhovateľom vznesenej námietky ohľadom prikázania súdu z dôvodu
zaujatosti sudcov prvostupňového súdu navrhovateľ upozornil, že zákon č. 71/1992 Zb. v § 2 ods.
1 písm. a) určuje, že poplatníkom je len navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu. V § 5 ods. 1 zákon rozlišuje medzi návrhom a námietkou zaujatosti
vznesenou účastníkom konania. Na základe uvedeného podľa navrhovateľa nie je možné zistiť osobu
poplatníka v prípade vznesenia námietky zaujatosti, súdny poplatok nie je možné vyrubiť, pretože sa
nejedná o návrh. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 109/2011 z 11.
júla 2012, podľa ktorého pokiaľ zákonodarca pri ustanovení dane alebo poplatku zákonom neurčil ich
poplatníka, založil tým medzeru v zákone, ktorej odstránenie nemožno dosiahnuť rozhodovacou praxou
súdov alebo správnych orgánov. Poplatková povinnosť síce vzniká uplatnením kvalifikovanej námietky
zaujatosti, ale osoba poplatníka nie je zákonom určená. Určenia osoby poplatníka je nevyhnutnou
náležitosťou ustanovenia poplatkovej povinnosti. Rozhodnutie súdu o spoplatnení námietky zaujatosti
je preto, že poplatková povinnosť bola uložená mimo rámca zákonom určeného osobného rozsahu
poplatníkov, nezákonné. Ak teda chýba ustanovenie o poplatníkovi v prípade námietky zaujatosti,
je potrebné systematickým a logickým výkladom uprednostniť reštriktívny výklad zákona a poplatok
svojvoľne neukladať podávateľovi námietky zaujatosti ani pri splnení formálnych náležitosti námietky
podľa § 15 a ods. 3 O.s.p., v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Aj v prípade, keby súd dospel k názoru, že námietka zaujatosti vznesená bola, navrhovateľovi nie
je možné uložiť, aby podľa položky č. 17a zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaplatil
súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti z dôvodu, že konanie o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je podľa §
4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku oslobodené. Na podporu
správnosti uvedenej argumentácie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6 MCdo 2/2011 z 10. augusta 2011, podľa ktorého ak konanie je vecne oslobodené od poplatkov,
je oslobodený každý úkon v tomto konaní, teda konanie ako celok. V danom prípade v čase začatia
konania bolo toto konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom od súdnych
poplatkov oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkov s účinnosťou od 1. januára
2012. Tieto konania sú oslobodené od poplatkovej povinnosti celé a za žiadny procesný úkon urobený
v tomto konaní sa preto súdny poplatok neplatí.
Podľa navrhovateľa ak súd prvého stupňa poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 124/2011 zo dňa 30. marca 2011, kde sa Ústavný súd SR stotožnil s názorom
krajského súdu, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku
sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov, toto sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh, odvolanie dovolanie, návrh na
obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu, uvedený názor považoval navrhovateľ za omyl z dôvodu
rozporu s dikciou § 4 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého od poplatku je oslobodené súdne konanie,
ako aj § 4 ods. 3 cit. zák., podľa ktorého oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje na konanie
o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii, teda nielen za návrh.
Názor Ústavného súdu SR vo vyššie označenom rozhodnutí považoval navrhovateľ za prekonaný z
dôvodu jeho neskoršieho plenárneho nálezu pod sp. zn. PL. ÚS 109/2011 z 11. júla 2012, v ktorom
Ústavný súd SR už výslovne rozlišuje pojmy konanie o návrhu a návrh. V tomto náleze sa uvádza „v
tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zákon o súdnych poplatkoch vo svojom § 1 ods. 1 zásadne
rozlišuje medzi poplatkami za konania ako celok a poplatkami len za určitý úkon, a toto delenie sa
premieta do celej sústavy ním ustanovenej štruktúry súdnych poplatkov. Neexistuje pritom žiaden
zrozumiteľný dôvod, pre ktorý by zákonodarca vymedzil predmetný poplatok týmto spôsobom, pokiaľ by
sledoval úmysel uložiť jeho zaplatenie vždy podávateľovi námietok“. Naviac mal navrhovateľ za to, že
námietka zaujatosti sa nijako svojou podstatou nelíši od námietky proti exekúcii. Platenie poplatkov za
uplatnenia procesného práva smerujúceho k uplatneniu procesného základného práva na nestranného
sudcu neprípustne obmedzuje toto základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Na základe uvedenej argumentácie navrhovateľ navrhol, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil
návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov



s článkami Ústavy SR Ústavnému súdu Slovenskej republiky na základe toho, že ide o procesnú obranu
proti sudcovi, u ktorého mal účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti pre pomer k veci, ktorá
sa nemá spoplatňovať rovnako ako námietka proti exekúcii, pretože námietka zaujatosti je jediným
prostriedkom, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu pre vylúčenie sudcu.
Poplatok za námietku zaujatosti má povahu fakticky poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti
sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý
proces vrátane práva na nestranný súd, garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 387/2010 zo dňa 25.11.2010 (R
70/2010) uloženie poplatkovej povinnosti v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
prípade, kde ju účastník konania nemá, predstavuje zásah do základného práva účastníka konania na
súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Aj keď o námietke rozhoduje nadriadený súd, jej
spoplatnenie samo osebe odporuje čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, pretože zasahuje do samej podstaty práva
na nestranný súd, keďže toto právo nemožno nijako obmedziť. Vydaním výzvy na zaplatenie súdneho
poplatku v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch došlo k porušeniu základného práva účastníka
konania, čo je samo osebe dôvodom na zrušenie takejto výzvy.
Navrhovateľ preto navrhol, aby prvostupňový súd napadnuté uznesenie s poukazom na § 210a O.s.p.
zrušil bez náhrady, resp. aby toto bez náhrady zrušil súd odvolací.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2
O.s.p.), keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.09.2012
(ďalej ZoSP), súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na
návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov
a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok za návrh.
Podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZoSP poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom
konania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 4 ZoSP sa oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní,
obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.
Podľa Položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy ZoSP predstavuje súdny poplatok za
vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania 66 euro.
Z obsahu spisu v danom prípade vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej, doručeným
prvostupňovému súdu dňa 27.9.2012, domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok.
Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o
prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia
miestne a vecne príslušného Okresného súdu Pezinok sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania.
Predpokladom postupu podľa § 12 ods. 1 O.s.p. a prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa je,
že sudcovia vecne a miestne príslušného súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. O
vylúčení sudcov rozhoduje podľa § 16 ods. 1 O.s.p. nadriadený súd prvostupňového súdu na základe
námietky zaujatosti vznesenej účastníkom alebo na základe oznámenia sudcu o skutočnostiach, pre
ktoré je vylúčený. Krajský súd v Bratislave rozhodoval v danom prípade (uznesenie z 22.10.2012
č.k. 8NcC/142/2012-11, ktorým rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Pezinok nie sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania tejto veci) o námietke zaujatosti na návrh účastníka - navrhovateľa.
Navrhovateľovi preto vznikla povinnosť zaplatiť podľa § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 ods. 1 písm. g)
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok za námietku zaujatosti ustanovený v položke č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, aj keď bolo konanie o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.09.2012
od poplatku oslobodené.
Výklad ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) a § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v súvislosti s riešením otázky, či vzniká účastníkovi povinnosť v konaní vecne oslobodenom
od poplatku zaplatiť poplatok podľa položky č. 17a sadzobníka povinnosť v konaní vecne oslobodenom



od poplatku zaplatiť poplatok podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov za námietku zaujatosti
uskutočnený Krajským súdom v Žiline v uznesení č.k. 8Co/294/2010-65 zo dňa 31.08.2010, podľa
ktorého sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky
zaujatosti podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ale iba na súdny poplatok za návrh,
za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 1 a 3
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a od povinnosti zaplatiť tento poplatok (podľa položky
č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov) možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p.,
nepovažoval Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. II. ÚS 124/2011-13 zo dňa 30.03.2011
za ústavne nekonformný alebo nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných ustanovení.
Neobstojí ani poukaz navrhovateľa na citované rozhodnutia najvyššieho súdu, pretože v uvedených
prípadoch najvyšší súd posudzoval prípady, kedy o námietkach zaujatosti rozhodol nadriadený súd v
režime § 15 O.s.p.; v prejednávanej veci vyhodnotil nadriadený súd podanie navrhovateľa ako námietku
zaujatosti podľa § 14 ods. 1 O.s.p. a takto o nej aj rozhodol.
Nie je tiež možné argumentovať rozhodnutiami súdov, ktoré konštatovali nedostatok podmienok pre
vznik poplatkovej povinnosti za návrh, ktorý podaný nebol, čo nie je prípad súdenej veci. Námietka
zaujatosti uplatnená účastníkom konania (§ 15a O.s.p.) je vo svojej podstate návrhom na vylúčenie
sudcu/sudcov z prejednávania a rozhodovania danej veci, čo vyplýva zo zákonom požadovaných
náležitostí námietky (§ 15a ods. 3 veta prvá O.s.p.), resp. zo spôsobu, akým o námietke rozhoduje
nadriadený súd (§ 16 ods. 1 veta tretia O.s.p.). Nejedná sa pritom o návrh vo veci (návrh na začatie
konania, odvolanie proti meritórnemu rozhodnutiu a pod.), konanie o ktorom môže podliehať oslobodeniu
od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 1 ZoSP. Vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania
tak predstavuje poplatkový úkon v zmysle § 5 ods. 1 písm. g) ZoSP, ktorého poplatníkom je navrhovateľ,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok za návrh (§ 2 ods. 1 písm. a) ZoSP).
Ak teda navrhovateľ uplatnil námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Pezinok v zmysle
§ 14 a § 15a O.s.p., navrhovateľovi vznesením námietky zaujatosti v zmysle citovanej Položky 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov vznikla poplatková povinnosť vo výške 66 euro.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa uplatnenom v odvolaní, že navrhovateľovi nie je
možné uložiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, nakoľko súdne konania vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom sú v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do
30.09.2012, od platenia súdnych poplatkov oslobodené. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky (uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011) vecné oslobodenie
občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa
nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa
§ 138 O.s.p. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa
§ 4 zákona o súdnych poplatkoch sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona o
súdnych poplatkoch), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu
(§ 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch).
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa vyjadril Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení z 23. januára 2014 pod sp. zn. II. ÚS 61/2014 takto:
„Podľa tvrdení sťažovateľky k porušeniu ňou označeného základného práva a práva zaručených v čl.
46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť v prvom rade tým, že krajský súd napádanými
uzneseniami, ktorými potvrdil uznesenia okresného súdu o uložení jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok
za podané námietky zaujatosti, tak rozhodol v rozpore s jej prejavom vôle, pretože, ako má vyplývať z
jej písomných podaní v konaniach pred okresným súdom, ako aj z odvolaní proti týmto prvostupňovým
rozhodnutiam, sťažovateľka žiadnu námietku zaujatosti nepodala, a teda z tohto dôvodu jej ani nemohla
byť uložená poplatková povinnosť za jej podanie... Sťažovateľka svoje sťažnosti založila v podstatnom
najmä na argumentácii, že skutočnosti, ktoré oznámila okresnému súdu v podaných žalobách, neboli
námietkami zaujatosti a že nimi iba upozorňovala na nutnosť odňatia jej vecí z prerokovania okresnému
súdu a ich prikázanie na konanie a rozhodovanie inému okresnému súdu z dôvodu, že okresný súd,
ktorý mal rozhodovať o jej žalobách o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom alebo
rozhodnutím, je súčasne aj orgánom, ktorý svojím nesprávnym úradným postupom sťažovateľke túto
škodu aj spôsobil. Sťažovateľka pritom v odvolaniach proti rozhodnutiam okresného súdu, ktorý jej prejav
vôle o uvedených skutočnostiach vyhodnotil ako námietku zaujatosti, uviedla, že v danom prípade iba



žiadala o odňatie a prikázanie veci inému ako príslušnému okresnému súdu z dôvodu „nutnosti a nie
vhodnosti“.
Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 12 ods. 1, 2, § 14 ods. 1, § 15 O.s.p.) vyplýva,
že vec musí (nutná delegácia) alebo môže (vhodná delegácia) byť odňatá príslušnému súdu a prikázaná
na ďalšie konanie a rozhodovanie inému súdu tohto istého stupňa, avšak v prípade nutnej delegácie,
ktorej sa domáhala aj sťažovateľka (pozri jej odvolania, pozn.), tu musí byť splnená explicitná zákonná
podmienka, a to, že príslušný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení podľa §
14 OSP, t. j. ak je tu pochybnosť o nezaujatosti sudcov príslušného súdu. Pochybnosť o nezaujatosti
sudcu môže byť uplatnená buď účastníkmi konania (§ 15a OSP), alebo samotným zákonným sudcom
(§ 15 OSP).
V danom prípade, keďže sa teda sťažovateľka domáhala delegácie jej vecí na iný ako príslušný
okresný súd, t. j. domáhala sa odňatia jej vecí z prerokovania okresnému súdu z dôvodu „nutnosti a
nie vhodnosti“, t. j. z dôvodu, že sú tu pochybnosti o nezaujatosti sudcov okresného súdu, a keďže
sudcovia okresného súdu sami svoju nezaujatosť nespochybnili (§ 15 OSP), okresný súd a následne sa
s tým stotožniac aj krajský súd, vyhodnotili skutočnosti uvádzané sťažovateľkou už v jej žalobách ako
ňou uplatnenú námietku zaujatosti (§ 15a OSP), ktorej podanie podlieha poplatkovej povinnosti podľa
položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona o súdnych poplatkoch.
V uvedenom smere sa vzhľadom na uvedené okolnosti, odôvodnenia napádaných uznesení krajského
súdu podľa názoru ústavného súdu javia ako zrozumiteľné a akceptovateľné. Krajský súd, ktorý
tvrdenia uvádzané sťažovateľkou vyhodnotil tak, že v okolnostiach posudzovaných vecí išlo o námietku
zaujatosti, vec ústavne akceptovateľným spôsobom právne posúdil podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku a zákona o súdnych poplatkoch, pretože miera interpretácie a aplikácie
do úvahy prichádzajúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevybočuje z limitov základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. dohovoru. Skutočnosť, že všeobecné súdy neakceptovali sťažovateľkinu interpretáciu dotknutých
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ešte sama osebe nezakladá porušenie sťažovateľkou
označených práv. Z pohľadu ústavného súdu je podstatné to, či krajský súd ústavne súladným spôsobom
interpretoval a aplikoval na vec vzťahujúce sa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a zákona
o súdnych poplatkoch.
Obdobne nie je žiadny dôvod na prehodnocovanie námietok sťažovateľky, ktoré súvisia s tým, že nemal
byť vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti v tom-ktorom prípade, pretože, ako už ústavný
súd aj v minulosti konštatoval (napr. sp. zn. II. ÚS 124/2011), vecné oslobodenie občianskeho súdneho
konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch nemá automaticky za
následok aj oslobodenie od súdneho poplatku za v tomto konaní vznesenú námietku zaujatosti, na čo
v napádaných uzneseniach poukazoval aj samotný krajský súd.“
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nebol presvedčený o potrebe prerušenia konania za účelom
predloženia návrhu na vyslovenie nesúladu položky 17a sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov s článkami Ústavy SR Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ale podľa § 219 ods.
1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene
(§ 11 ods. 1 veta tretia pred bodkočiarkou zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 5C/238/2012

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)