Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/98/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712217475 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712217475.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľa: M.. B. Č., E. K. V. L., G. C. XXXX, E..Č.. K., W. X, zast. JUDr. Mariánom Mackom, advokátom, AK Nitra, Koceľova 2, proti odporkyni: P.. L. Č., K. V. L., G. C. XXXX, zast. JUDr. Bronislavou Pavelkovou PhD., advokátkou, AK Bratislava, Dobrovičova 6, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: C. Č., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 01.10.2014, č.k. 11P/274/2012-145, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom sa m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. Č.Q., M.. XX.XX.XXXX sumou XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 01.10.2014, č.k. 11P/274/2014-145 manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol, na čas po rozvode manželstva zveril maloletú C. Č., G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia, otca zviazal prispievať na výživu maloletej sumou XXX € mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú nepárnu sobotu v kalendárnom roku v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každý párny štvrtok v kalendárnom roku v čase od 16.30 hod. do 18.30 hod., s tým, že otec si dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletej. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. O rozvode manželstva účastníkov rozhodol v zmysle § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danej veci všetky hmotnoprávne podmienky stanovené Zákonom o rodine pre rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov v čase rozhodovania vykazovalo vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť jeho účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Príčinu rozpadu manželstva súd videl v nezodpovednom prístupe navrhovateľa k rodinnému životu, jeho opakovanej nevere, absencii empatie a veľmi neštandardného postoja navrhovateľa k riešeniu problémov. V zmysle § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým manželstvo rozviedol súd prvého stupňa upravil aj výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Ako najvhodnejšiu alternatívu považoval zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, keďže matka od narodenia zabezpečuje starostlivosť o dieťa, žije s ním v spoločnej domácnosti, na rozdiel od otca, ktorý ponechal dieťa vo výlučnej starostlivosti matke, bez toho, aby sa akokoľvek podieľal na jeho výchove, naviac so zverením maloletej matke otec vyslovil súhlas. Výživné na maloletú určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, Zák. o rodine. Výživné vo výške XXX € mesačne ktoré určil, považoval za primerané, s prihliadnutím na náklady maloletého dieťaťa, osobnú starostlivosť matky o dieťa a príjem matky, ktorý je v súčasnosti tvorený iba rodičovským príspevkom a prídavkami na dieťa. Určené výživné považoval za primerané aj vo vzťahu k príjmu otca, ktorý je X.XXX € mesačne. Po zaplatení nákladov otca v sume X.XXX € zostane otcovi pre vlastnú spotrebu čiastka XXX €, čo je neporovnateľne viac, ako má k dispozícii matka dieťaťa. Argument, že otec dieťaťa platí hypotéku podľa názoru súdu nemôže obstáť s poukazom na to, že splátka hypotéky je platená z prostriedkov patriacich do BSM, ktoré bude po rozvode manželstva vysporiadané. Súd upravil aj styk otca s maloletou, keďže rodičia sa na styku nedohodli. Pokiaľ ide o rozsah styku, tento upravil tak ako ho navrhol otec a matka s týmto súhlasila. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľ i odporkyňa. Navrhovateľ - otec maloletej odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa určil výživné na maloletú vo výške XXX € mesačne. V napadnutej časti žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú určiť sumou XXX € mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Podľa jeho názoru súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že platí X.XXX € na zabezpečenie potrieb maloletej a jej matky, a to potreby bývania a hygieny. K tejto sume je potrebné pripočítať aj sumu cca XXX € mesačne, ktorú vynakladá v podobe darčekov, nákladov na styk, oblečenia a iných potrieb maloletej, okrem toho platí ešte výživné na maloletú v sume XXX € mesačne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadne výživného je podľa jeho názoru nepreskúmateľné, pretože súd ho odôvodnil iba zbežne, podľa jeho názoru tendenčne, keďže uviedol iba jeho príjem a jeho výdavky vo výške X.XXX €, konštatoval, že mu zostane z príjmu 883 €, avšak k nákladom na maloletú ako aj k príjmu matky sa súd vyjadril iba všeobecne, zároveň sa nezaoberal majetkovými pomermi matky. Pokiaľ mu súd v danom konaní určil výživné vo výške XXX € mesačne, poukázal na konanie vedené pod sp.zn. 38P/100/2014, v ktorom matka vyčíslila náklady na maloletú vo výške XXX € mesačne, súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že náklady sú nadhodnotené, reálne náklady na maloletú sú XXX € mesačne. Je preto zarážajúce, že v tomto konaní matka vyčíslila náklady na maloletú XXX € mesačne, rovnako zarážajúce je, že súd tieto náklady nekriticky akceptoval. Pokiaľ ide o styk s maloletou uviedol, že prvý krát požiadal matku o umožnenie styku 23.02.2013, matka mu tento umožnila až 01.02.2014, odvtedy sa s maloletou stretáva pravidelne pokiaľ mu to matka dovolí. Matka síce tvrdí, že má záujem na stretávaní sa maloletej s ním, toto tvrdenie nie je pravdivé, svedčí o tom aj skutočnosť, keď 17.11.2014 chcel realizovať svoj styk, matka mu tento neumožnila, vec bol nútený riešiť prostredníctvom polície, pričom matka mu umožnila stretnutie s maloletou, a to len pod podmienkou, že bude realizovaný za jej prítomnosti. Odporkyňa - matka maloletej svojim odvolaním napadla výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletou. V napadnutom výroku žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, styk otca s maloletou upraviť každú nepárnu sobotu v kalendárnom roku v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každý párny štvrtok v kalendárnom roku v čase od 16.30 hod. do 18.30 hod. za jej prítomnosti s tým, že otec si maloletú prevezme a aj odovzdá v mieste bydliska maloletej. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou uviedla, že s touto súhlasila, a to z dôvodu, že asi od februára 2014 sa otec s maloletou stretával, styk sa realizoval výlučne za jej prítomnosti, alebo v prostredí okolia domu, a to z dôvodu, že otec s maloletou do veku jej 2 rokov sa vôbec nestretával. Otec tvrdil, že chápe ním zavinenú situáciu, je ochotný rešpektovať to, že maloletá si musí na neho zvyknúť, avšak prvý styk, ktorý sa uskutočnil na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III sa realizoval za účasti svedka a polície. Keď si otec prišiel maloletú prevziať, nerešpektoval jej nechuť odísť bez nej ako matky. Je teda zrejmé, že otec svoj sľub, že bude rešpektovať stav Kristínky a že sa bude pokúšať budovať si vzťah k nej bez použitia násilia nerealizuje, preto bude bezpečnejšie, keď súdne rozhodnutie bude upravené tak, aby nedošlo k traumatizácii maloletej. K odvolaniu odporkyne - matky maloletej sa písomne vyjadril navrhovateľ - otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku s maloletou ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že správanie matky je pre neho nepochopiteľné, neštandardné a v príkrom rozpore s jej tvrdeniami na súdnych pojednávaniach a v jej podaniach v rámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva, v ktorom konaní súd rozsudkom z 18.09.2014, č.k. 38P/100/2014-57 upravil jeho styk s maloletou zhodne ako rozsudkom Okresného súdu Pezinok, napadnutý odvolaním matky v tomto konaní, pričom matka odvolanie proti výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava III o jeho styku s maloletej nepodala. Z uvedeného je zrejmé, že matka nemala voči takto zhodne upravenému jeho styku s maloletou žiadne výhrady a nepovažovala túto úpravu za rozpornú so záujmami maloletej. Uviedol, že je pravdou, že od februára 2014 sa styk realizoval prevažne v prítomnosti matky, nie však z dôvodu, že maloletá a on nemajú vybudovaný vzťah, ale z dôvodu, že tým matka podmieňovala jeho styk s maloletou. Prvý krát požiadal matku o umožnenie styku 23.02.2013, matka mu prvý krát umožnila styk až 01.02.2014, odvtedy sa s maloletou stretáva pravidelne pokiaľ to matka dovolí. Pokiaľ ide o opis jeho návštevy dňa 08.11.2014 na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III, toto nie je pravdivé, nakoľko správanie matky je emotívne, impulzívne, nevypočitateľné, z opatrnosti požiadal kamaráta, aby išiel na stretnutie s ním, matkino správanie sa prejavilo hneď v úvode, keď na neho opakovane vulgárne kričala, matka vôbec nenamietala zdravotný stav maloletej ako prekážku, prečo nemôže realizovať styk s maloletou, ale namietala, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III nie je právoplatný. Až potom ako jej privolaná policajná hliadka vysvetlila, že rozsudok je právoplatný, bola mu ochotná umožniť realizovať styk s maloletou, avšak jedine za podmienky, že bude realizovaný v jej prítomnosti. K tvrdeniu matky o traumatizácii maloletej považoval za potrebné uviesť, že k tejto nedochádza jeho konaním, ale v dôsledku hysterických výstupov matky voči jeho osobe, ktoré obsahujú aj vulgarizmy na jeho adresu. Vzťah s maloletou sa pokúša si budovať, matka však toto jeho úsilie neustále ničí vytváraním prekážok a svojim správaním. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, odvolanie odporkyne dôvodné nie je. Tým, že predmetom odvolacieho konania v danej veci je časť konania o rozvod manželstva, týkajúca sa výlučne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode manželstva, odvolací súd v označení účastníkov bude používať termíny: matka, otec, maloleté dieťa. Tým, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, súd prvého stupňa správne v zmysle § 24 ods. 1 Zák. o rodine zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, otca zviazal prispievať na výživu maloletej a súčasne, keďže sa rodičia na styku nedohodli, upravil aj styk otca s maloletou. Pokiaľ súd prvého stupňa počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva určil výživné na maloletú vo výške XXX € mesačne, s touto sa odvolací súd nestotožnil. Čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia v časti výživného, súd prvého stupňa citoval príslušné zákonné ustanovenia, urobil výklad uvedených zákonných ustanovení v praxi vo všeobecnosti, menej pozornosti venoval aplikácii citovaných zákonných ustanovení na danú prejednávanú vec. Jeho rozhodnutie v časti určenia výšky výživného je tak na hranici preskúmateľnosti. Tým, že súbežne v rovnakom čase prebiehalo na Okresnom súde Bratislava III konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva pod sp.zn. 38P/100/2014 a na Okresnom súde Pezinok dané konanie o rozvod manželstva, odvolací súd pri rozhodovaní prihliadal i na zistenie a skutočnosti preukázané v oboch konaniach, keďže dávajú celkový obraz ako o osobách rodičov - ich zárobkových možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch, tak aj o maloletej - jej odôvodnených potrebách, jej vzťahu k otcovi v rovnakom časovom období ( rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 18.09.2014, rozsudok Okresného súdu Pezinok z 01.10.2014 ). Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej, tieto matka v danom konaní o rozvod manželstva preukazovala vo výške XXX,XX €. Uvedené matkou vyčíslené náklady maloletej odvolací súd považuje za nadhodnotené, neprimerané veku maloletej. Za nadhodnotené považuje odvolací súd najmä sumu XX € mesačne náklady na dopravu, rovnako XX € na plienky, vlhčené obrúsky, keďže v čase rozhodovania súdu prvého stupňa išlo o 3 ročné dieťa, zrejme už bez potreby používania plienok ( aspoň zo spisu táto skutočnosť nevyplýva ). Za primerané náklady na krytie odôvodnených potrieb maloletej vo veku 3 rokov, nenavštevujúcej predškolské zariadenie, bez preukázaných platených záujmových aktivít, či zvýšenej chorobnosti maloletej, odvolací súd považuje sumu XXX € mesačne, na ktorej by mali participovať obaja rodičia. Je síce pravdou, že matka v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola na rodičovskej dovolenke a časť svojej vyživovacej povinnosti plnila osobnou starostlivosťou o dieťa, otec však pri určenom výživnom vo výške XXX € mesačne súdom, zabezpečuje v prevažnej časti potreby bývania maloletej ako základnej odôvodnenej potreby maloletej, ktorú skutočnosť odvolací súd v prospech otca zohľadnil. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že jediným zdrojom príjmu matky je len rodičovský príspevok, s týmto sa odvolací súd stotožnil, súčasne však dodáva, že je potrebné rozlišovať medzi vyživovacou povinnosťou rodiča k maloletému dieťaťu a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov. Pokiaľ preto rodičia od septembra 2012 nežili spolu, otec sa odsťahoval, mala matka zákonný nárok na určenie výživného na manželku. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom podľa § 220 O.s.p. zmenil. Ako vecne správny odvolací súd posúdil výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletou, a to v zmysle návrhu otca za súhlasu matky maloletej. Uvedený výrok o úprave styku otca s maloletou v danom konaní korešponduje doslovne aj s výrokom rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 18.09.2014, č.k. 38P/100/2014-57, proti ktorému výroku matka odvolanie nepodala napriek tomu, že styk nebol upravený v jej prítomnosti. Pritom podľa obsahu uvedeného spisu, ako aj tvrdenia matky v danom konaní, styk otca s maloletou sa začal realizovať od februára 2014, takže do rozhodnutia súdu ako Okresného súdu Bratislava III dňa 18.09.2014, tak aj do rozhodnutia súdu Okresného súdu Pezinok dňa 01.10.2014 mali obaja rodičia, najmä matka dostatok informácii, na základe už aj vlastného pozorovania o tom, ako dieťa na otca reaguje, ako je otec schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa ( 3 hodiny v jednom týždni ). Pokiaľ preto matka žiadne výhrady k realizácii styku otca s maloletou bez jej prítomnosti nemala, jej súčasné výhrady odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Matka si musí uvedomiť, že ide o otca dieťaťa, ako otec, tak aj dieťa majú právo budovať svoj vzájomný vzťah, a to i napriek tomu, čo sa v manželskom spolužití rodičov stalo, napriek dôvodom, pre ktoré manželstvo účastníkov prestalo byť funkčné. Problémy v partnerskom vzťahu ako aj príčiny rozvratu manželstva ustálil a vyhodnotil súd prvého stupňa v časti konania o rozvod manželstva. Treba si uvedomiť, že manželstvo účastníkov právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva sa skončilo, obom rodičom však naďalej zostali ich rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú povinní vykonávať v prvom rade v záujme maloletej. Tým, že maloletá potrebuje ako matku, tak aj otca, bude v súčasnej dobe v prvom rade na matke, ktorá sa o maloletú stará a na ktorú je maloletá citovo naviazaná, pomôcť otcovi nadviazať kontakt s maloletou, a to vhodnou formou bez zbytočného zasahovania do určeného času vymedzeného súdom pre realizáciu styku otca s maloletou. Prítomnosť matky pri styku pri otcom tvrdených skutočnostiach ohľadne správania sa matky by bola kontraproduktívna a iba by zvyšovala napätie medzi rodičmi. Tým, že matka v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu právneho posúdenia veci odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s maloletou ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 144 veta prvá O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.